Demokrat, máj 1946 (II/100-124)
1946-05-01 / nr. 100
lóé. II. - CL 100. - Sena lés 2m— BEZ SLOBODY NIET DEMOKRACIE - BEZ DEMOKRACIE NIET SLOBODY! lošiee, streda 1. Náš slobodný, demokratický 1. máj —§§— Ťažko si predstaviť náš život bez práce, bez pohybu či rúk, či umu. Vznikly by stojaté body, naplnené kalom a špinou, lenivosťou a pomalou, no tým istejšou záhubou. Na šťastie zákony prírody sú tvrdé a Stvoriteľ usporiadal veci na tomto svete tak, aby sme nemali stojatých vôd, ale aby sme sa museli prácou prebíjať napred, aby sme v práci našli ukojenie svojich túžob a ambícií, aby sme práčou tvorili trvalé a cenné hodnoty. A dnes svätíme sviatok práce. Nie každej práce, len práce statočnej, tvorivej, čestnej, smerujúcej k zaisteniu lepšieho zajtrajška celku, národa, ľudstva. Lebo za tých niekoľko rokov neslobody boli sme neraz svedkami osláv Ižipráce. Práce, ktorá pod tyraniou bodákov, pod dozorom katov mala len jeden cieľ: zaistiť všetky výhody pre jeden národ, pre jeden štát, a to i za cenu hrozného krviprelievania, za cenu vyvraždenia rás a národov, nevinných a bezbranných ľudí. Nikdy viac si neželáme svätiť takúto prácu, tobôž nie konať ju proti sebe a svojim bližným, konať ju z donútenia. My chceme konať požehnanú, Pánu milú prácu mierovú, ktorá zaistí slobodný život každému statočnému jednotlivcovi, ktorá nesmeruje k oboľsteniu nikoho, ktorá nemá dopomáhať k tomu. aby ktokoľvek moho! siahnuť na cudzie, ale naopak koná význačnú funkciu sbratania a ktorú možno skutočne označiť ako prácu šľachetnú, o ktorej možno bez okolkov vyhlásiť, že šľachtí. Demokratická strana je stranou pokrokovou. Ako taká priznáva sa ku každému sociálnemu pokroku, ktorý je v súlade so základnými myšlienkami demokracie. Sme za zdravé sociálne reformy a nekompromisne sme sa priznali aj k poštátneniu v takom merltkn, ako ono slúži naozaj záujmom tak štátu, ako každého jeho občana. Naše výhrady proti preexponovaným požiadavkám komunistov neboiy negáciou poštátnenia, ale boly výstrahou a varovným hlasom prekročiť medze 4 košického vládneho programu, ktorý je spoločným dielom všetkých politických strán, tvoriacich vtedy Národný front. Demokratická strana dobre vie, že na jednej strane všetky dôležité odvetvia, slúžiace štátu, majú byť v správe štátu, ale takisto vie, že nemožno pripustiť, aby sa znárodnily bezvýznamné odvetvia priemyslu a výroby len preto, že sa to niekomu šikuje do politického programu. Nemožno dopustiť, aby súkromné podnikanie bolo úplne podviazané, aby náš štát nemal už slobodných, nezávislých ľudí, ale len samých zamestnancov, skrz-naskrz závislých od štátu. FkežT štát je najvyšším ideálom každého národného celku, nemožno sa zbaviť prepotrebných Ideálov individuality a nezávislosti, ktoré sú korením slobodného života a zárukou dôslednej demokracie, ktorá nemôže neznamenať aj slobodné, ale rozumné vyžitie sa v každom sektore štátneho života. Ako sme už povedali, DS je stranou sociálnych reforiem. Časť svojho dlhu voči pracujúcim triedam robotníckym už splnila vtedy, keď účinne spolupracovala na všetkých zlepšeniach, ktoré až doteraz prešly do života, alebo ktorá sú ešte predmetom parlamentných rokovaní, resp. rokovaní v Slovenskej národnej rade. Budeme stáť na tom. aby každý pracujúci človek dostal spravodlivú mzdu za svoju prácu, ale aj o to, aby jeho pracovné prostredie bolo zdravé aby našiel správnu a nie aspirinovú liečbu, aby jeho staroba bola bezstarostná a zabezpečená spravodlivou penziou. Toto je jedna strana peniaza. Má on však aj druhú stránku. A tou je láska k povolaniu, láska k práci. Len takto vytvoríme primerané ovzdušie pre dobrú pracovnú morálku, ktorá je zas bezpodmienečne potrebná k tomu, aby naša výroba mohla zlacnieť a prispôsobiť sa nielen cenám na svetovom trhu, ktoré sú nepomerne nižšie, než u nás a znemožňujú (totiž tie naše vysoké výrobné ceny) súťaživosť našej výroby a tým aj vývoz (základ našej hospodárskej prosperity), ale v neposlednom rade aj cenám poľnohospodárskych výrobkov, ktoré ani zďaleka nedosahujú indexových čísel priemyselnej výroby. Demokratická strana má však splniť ešte jednu obligáciu, povinnosť. A tú predstavujú požiadavky našich roľníkov, ktorých sociálne postavenie a zabezpečenie nie je ešte ani zďaleka upravené ^ primerané ostatným vrstvám národa. Ide nám o to, aby menovite j ten náš roľník, ktorý drhne od svitu do súmraku, mohol spokojne kalkulovať, aby sa aj pri ňom splnilo, že hoden je robotník svojej mzdy. Dnes jeho práca je neúmerne namáhavá a ťažká v pomere k odmene, ktorú za ňu dostáva. Treba mu ísť v ústrety v oboch smeroch. I prácu mu treba uľahčiť mechanickou pomocou, i plácu jeho treba hodnotiť spravodlivejšie, zvýšením cien za výrobky jeho práce. I sociálne poistenie a penziu mu treba zaistiť, lebo je to náš roľník, ktorý je soľou národa, ktorého pracovná morálka je viac než stachanovská, lebo nepozná oddychu, nepozná chvíle a nepohody, on drie na hrude celý rok, borí sa s ňou o to, aby národu poskytli väčšiu a lepšiu skyvu chleba. A nechceme zabudnúť ani na našich živnostníkov, obchodníkov, na našu pracujúcu inteligenciu. Každý pracujúci má nárok na slušné zaopatrenie. Keď budeme bojovať proti záškodníkom slušného hospodárskeho života, proti koristníkom, čiernoobchodnikom a sami sa budeme usilovať o maximum statočnosti v pineni povinnosti voči svojmu štátu, ktorý si chceme zveľadiť, potom hmotne i mravne podoprieme svoj štát, ale budeme mať plný mravný nárok na to, aby sms od tohto štátu požadovali sociálnu ochranu a pomoc nie v rámci úzkoprsej almužny, ale v rámci primeraného zabezpečenia spokojného večera života pre každého, kto dobrou. či fyzickou alebo duševnou prácou prispel ku ktorémukoľvek odvetviu života v štáte. Ako teda zasvätiť po demokraticky prvý mierový, «zaj slobodný I. máj? — Nie jalovými rečami, nie lacnými frázami, heslami, demagogickou štvanieou. To nie je budovanie, to nie je práca, to je rúcanie, deštrukcia. Náš 1. máj je triezvy pohľad e!« minulosti, chlapské bilancovanie vykonanej práce a súčasne triezve priznanie sa k chybám a mravná kvalita uvedomiť si, čo zbýva urobiť v nasledujúcom období. Nie kvôli sebe, nie kvôli strane, ale kvôli a pre pracujúceho človeka, ktorý je tým ozubeným kolesom, v ktorom každý ozub musí byť náležíte vybrúsený, aby zapadal do susedného Ozubia bez škrípania, harmonicky. A ešte niečo. Nezabúdajte L mája ani na svojho Stvoriteľa, ktorý vás, každého jedného určil pre tú, alebo onú prácu na tejto zemi. Fo onom radostnom Vzkriesení hľadajte ducha pravdy, hľadajte ducha lásky a v Kristovom kríži nájdete pevnú kotvu nádeje, ktorá vás nikdy neopustí. Nebudete sa cítiť osamotení, osihotení, zabudnutí, nájdete samých seba a s napriameným čelom budete kráčať vprt»d naproti cieľu, ktorý ešte nik na tomto svete neprekonal, neprevýšil: naproti opravdivej ľudskosti v znamení lásky, viery a nádeje. Parížska konferencia pokraCufe: Bude Terst medzinárodní m prístavom ? Návrh na 25-roiný pakt na odzbrojenie Nemecka - Budúcnosť talianskych kolónii ešte vždy nevyriešená - Postoj Rumunska a Maďarska k parížskym rokovaniam Bezpečnostná rada, ktorá sa sišla v druhej polovici marca t. r. svojim pondelkovým zasadnutím zakončila toto zasadacie obdobie, nakoľko iej zasadnutia boly odročené na neurčito do doby, kedy si to potreba bude vyžadovať. Na pondelkovom zasadnutí totiž Bezpečnostná rada 10 hlasmi prijala návrh na utvorenie osobitného výboru, ktorý má preskúmať situáciu okolo Francovho španielska a podať Bezpečnostnej rade hlásenie do 31. mája t. r. Na pondelkovom zasadnutí zdržal sa hlasovania a k otázke sa vôbec nevyjadril sovietsky delegát Gromyko. Bezpečnostná rada takto prerokovala všetky nastolené problémy, pri ktorých ani v jednom prípade nedosiahla priamočiareho a konečného riešenia. Už či ide o ustálenie stáleho sídla OSN, alebo o problém iránsky, ktorý je stále otvorený až do 6. mája, alebo konečne o probléme Francovho Španielska. — V súvislosti s iránskym problémom treba poznamenať, že 29, apríla sovietske vojská opustily hlavné mesto Azerbeidžanu Tabriz a z tejto príležitosti veliaci dôstojník ČA vydal obyvateľstvu mesta toto vyhlásenie: „Po 4. rokoch vojny opúšťame vašu krajinu. Za celý tento čas boli sme dobrými priateľmi. Prišli sme do vašej zeme s Vašim svoiením, aby sme Vás zachránili od vojny. Vojna sa skončila a my odchádzame a prajeme Vám mnoho šťastia a šfasný mierový život.“ Po skončení zasadnutí Bezpečnostnej rady stálou diplomatickou udalosťou je nateraz konferencia 4. ministrov zahraničných vecí, ako predohra ku mierovým rokovaniam. V súvislosti s budúcnosťou talianskych kolónií došlo včera k trom zasadnutiam na ktorých boly nastolené dva proti sebe stojace návrhy: sovietsky a anglický. Sovietska delegácia žiada protektorát nad Tripolskom, kým anglický návrh hovorí za osamostatnenie Tripolska spolu s Cyrenäikou. Francúzske časopisy v súvislosti s týmto poznamenávajú, že Ide vlastne o dva protichodné návrhy, z ktorých ostrie každého je namierené proti protivníkovi a preto francúzske časopisy očakávajú strednú cestu: prijatie kompromisného návrhu francúzskej alebo americkej delegácie. Anglický návrh aa osamostatnenie talianskych kolónií, francúzska tlač kritizuje ako taktizovanie anglickej vlády arabským svetom v neprospech svojich spojencov SSSR ba i Francúzska. Naproti tomu tieto návrhy vykonaly veľmi priaznivý ohlas i v arabskom svete. 25-ročný pakt o odzbrojení Nemecka Včera uverejnili v Paríži návrh amerického ministra zahraničných vecí na uzavretie 25-ročného paktu o vzájomnej pomoci 4. veľmocí po' zrušen* okupácie Nemecka v záujme úspešného odzbrojenia Nemecka. Tento návrh bol doručený kompetentným činiteľom už dávnejšie, ale uverejnený bol len včera. Francúzska tlač tento návrh prináša do súvislosti s názorom Francúzska na zmedzinárodnenie Nemecka a považuje návrh za „nemožný“ kým časopis Combat píše: „Byrnes predkladá skvelé vyhliadky na vojenské garancie. Je to opäť roku 1918“. Byrnes v súvislosti s týmto vyhlásil, že USA svojimi plánmi nechcú sa dopustiť chýb minulosti a nechcú sledovať viacej politiku izolacionizmu. O čom rokovali na parížskej konferencii včera? Na včerajšom popoludňajšom zasadnutí parížskej konferencie predsedal Bidault a podfa všetkého rokovalo sa o Terste, keď predtým britský americký a francúzsky minister zahraničných vecí prejavil svoj súhlas, aby Dodekanézske súostrovie patrilo opäť Grécku. Molotov sa k veci nevyjadril a súčasne nebol ochotný rokovať a mierovej smluve s Rakúskom. Čo sa Terstu týka, boly nastolené dva návrhy. Juhoslovanský návrh žiada v kontrólnej komisii pre medzinárodný Terst predsedníctvo pre Juhosláviu a členstvo pre Ukrajinu, Rumunsko, Maďarsko, Československo, Rakúsko a Taliansko. A anglickom návrhu sa hovorí, že týmto by sa Terst dostal úplne do sovietofilskej sféry a preto žiada, aby v kontrólnej komisii boly zastúpené v prvom rade 4 veľmoci a potom Taliansko, Juhoslávia, Maďarsko, Československo a Poľsko. Rakúsko, Komisia by mala nezávislého predsedu. Z Poľska Keď poľská vláda nadhodila včera v parlamente otázku dôvery, 5 poľských politických strán odhlasovalo vláde dôveru a 55 poslancov ľudovej strany na čele s Mikolajčikom zdržalo sa hlasovania s odôvodnením, že terajšia poľská vláda počas svojho účinkovania v súvislosti s touto stranou nerobila nič iného, ako podnikala pomluvačné ťaženia. Po včerajšom radikálnom vystúpení Mikolajčíkovej strany Komunistická strana silne zaútočila na osobnosti i na samú stranu ľudových roľníkov. — Vo Varšave včera podpísali poľsko-bulharskú smluvu. — Poľská národná rada na včerajšom zasadnutí ratifikovala poľsko-juhoslovanskú dohodu. Krátko zo sveta -Britský ministerský predseda Attlee odcestuje začiatkom júla do Austrálie a Nového Zélandu. — V Tokiu odhalili prípravu atentátu na spojeneckého hlavného velitefa generála MacArthura. Došlo k veľkorysým zatýkaniam. — Očakáva sa, že anglo-americká komisia na vyšetrovanie situácie v Palestíne vydá dnes spoločné vyhlásenie o výsledku svojej práce. Ináč v Palestíne, najmä v Tel Avive dochádza k častým výtržnostiam. — Maďarská vláda odovzdala včera britskému, americkému a sovietskemu diplomatickému poverencovi v Budapešti memorandum o mierových konferenciách. — Na parížske rokovania ministrov zahraničných vecí v najbližších dňoch dôjde aj rumunská delegácia. — Poľný maršal Montgomery odcestoval včera z Berlína do Londýna, aby sa stal náčelníkom generálneho štábu britských vôjsk. Generál Marshall rokuje v Číne V pondelok predostrel generál Marshall nové návrhy na okamžité zastavenie bojov medzi komunistickými vojskami v Mandžusku a čínskymi vládnymi oddielmi. Generál Marshall navrhuje ponechať miestne správy v terajšom složení a hudúce zriadenie vyriešiť všeobecnými voľbami. Americká pomoc pri transporte čínskych vládnych oddielov do Mandžuska má byť zastavená s výnimkou tých vôjsk, ktoré majú obsadiť sovietmi evakuované oblasti. V Nankingu sú toho názoru, že' generalissimus Čankajšek tieto návrhy prijme. Zrnká o prdci Práca je matkou života. Poctivá práca sa modlitbe vyrovná. Kto ako robí, tak sa mu vodí. Hoden je robotník mzdy svojej. Ži, ako keby si mal zajtra umrieť, — a pracuj, ako by si mal na veky žiť. Pána Boha na pomoc vzývaj, ale ruky k práci prikladaj. Dobrá práca sa sama chváli. Čo robíš, rob tak, aby to bolo i Bohu, i ľuďom milé. Čo môžeš urobiť dnes neodkladaj na zajtra. Práca odkladaná nebýva dokonalá. Jeden sa živí rozumom, druhý rukami. Kto má mnoho práce, tomu deň nie je dlhý. Navštívte Týždeň kultúry v Miehalo¥ciach od 28. apríla do 5. máta