Demokrat, január 1948 (IV/1-26)
1948-01-01 / nr. 1
Čitateľom a priaznivcom DEMOKRATA želáme šťastlivý nový rok 1948 Redakcia a administrácia Orgán Demokratickej strany Roč. IV. - č. 1 - Cena Kčs 3*BEZ SLOBODY NIET DEMOKRACIEBEZ DEMOKRACIE NIET SLOBODYI NOVÝ ROK 1948 lok, ktorý mnohonásobne zaväzuje Vianočné radostná posolstvo, vianočný mier, vianočné predsavzatia nemalý by nikdy doznieť. Malý by nás po celý rok upravovať a napomínať, malý by ustavične znieť v našigh ušiach a riadiť nás. Malý by naše vedomie a naše lepšie ja neustále konfrontovať s našimi zámermi a skutkami, maiy by každú chvíľu hroziť pristihnutím in flagranti, malý by sa vstrebať do krvi našich žíl, do najskrytejších záhybov srdca, do všetkých kútov duše, malyby sa stať večne prítomným usmerňovateľom k splneniu záväzkov, na ktoré sme sa pred tvárou Najvyššieho Tvorcu podobrali. Áno, rok 1948, do ktorého vstupujeme, nevyznačuje sa len vážnosťou časov, ktoré žijeme, a ktoré pri terajšej rozvadenosti ešte budeme musieť prežiť, ale dáva nám príležitosť načrieť aj do bohatej studnice historicky slávnych udalostí oboch našich národov. Praha a s ňou celá Republika bude oslavovať dovŕšenie šiesteho storočia od založenia po celom svete presláveného žriedla vysokého učenia a vedy, univerzity Karlovej, i storočnicu slovanského sjazdu — Slovensko a s ním tak isto celá Republika bude si prinomíniť prvé slovenské národné povstanie hurbanovské, z ktorého sa veľmi významné deje odolirávaly v Liptove, v Lipt. Sv. Mikuláši, kde žil, pracoval a trpel Michal Miloslav Hodža. kde sa slovenský človek otvorene postavil za svoje spravodlivé práva a požiadavky, — ďalej zrušenie poddanstva a roboty, ako významný dejinný úsek vo vtedajšom utlačovateľskom systéme, ťažko gniaviacom menovite agrárne „horné Uhorsko1’ — Slovensko. A Česi i Slováci jednotne, od Ašti po Sobrance, vstupuiú súčasne do jubilejného 30. roku zrodu našej milovanej vlasti Československej. Teda príležitostí viac ako dosť — uvažovať, debatovať, zhodnocovať a zo všetkého so poučiť. Pán prezident ustarosteným a napomínajúcim hlasom pťmrivóťH sa k všetkým svojim spoluobčanom, aby. si boli vedomí vážnosti časov, ale a j záväzkov, ktoré vyplývajú zo spomenutých historických udalostí, ktoré sa v tomto novom roku pripravujeme pripomenúť a osláviť. „Pripravme sa, priatelia, že budúceho roku budeme stále akosi konfrontovaní s mnohými svetlými, často najsvetlejšími stránkami svojich dejín. To znamená, že náš život, naše skutky, budú srovnávané so životom a skutkami našich predkov — bude teda na nás, aby tak estetická úroveň ako etická kvalita našej demokracie, ktorá na dnešnom svojom vývojovom stupni < hce byť skutočnou ľudovládou, potvrdily pri týchto konfrontáciách našu vieru v stáb? pokrok, v stále zlepšovanie človeka i jeho politických a správnych inštitúcií,” poveda1 o. i. p. prezident. Áno, — pri všetkom našom myslení, plánovaní i konaní musíme maf na zreteli, že podstupujeme srovnávaciu skúšku nielen tvorčej zdatnosti, pre ktorú máme znásobené priaznivejšie predpoklady, než aké mali naši predkovia, ale menovite skúšku v ohľade Mravní j a duchovnej vyspelosti, ktorá sa bude odzrkadľovať v spontánnom uplatnení širokej demokracie, demokracie humanitnej, vyrastajúcej a zveľaďujúcej sa na osvedčenej základnici masarykovskej. Pôjde o zakorenenie, o večné zakorenenie ideálu slobodného a mravne vyspelého človeka v českoovenskej pôde, ktorá je priamo predurčená 'milosťou dávnou i blízkou, ale aj poslaním tomným, vyklíčiť v požehnaný typ opravvej vlády ľudu Máme k tomu prednokla, pravda pri zachovaní a starostlivom natrovaní tých zásad, ktoré do nás vštepi- Á nielen naši slávni revolucionári a dejatelia ared sto rokov, ale aj naši vodcovia z prvéosiobodzovacieho boja a jeho ovocia — i /ej Republiky z boja druhého, i terajší ..várňovatelia života v smysle dobrom. Ako markantne sa dištancujú posolstvá hlavy štátu pri všetkom svojom otcovskom napomínaní, pri všetkej starosti o ľud a Republiku od mnohých iných prejavov, rozosievajúcich zlobu a nenávisť. Vážme si týchto otcovských slov. oceňme si ich význam a hodnotu, práve pri konfrontovaní s inými prejavmi, ktoré by sa malý niesť na podobnej línaji — všepme si ich do sdrca a uveďme slová v život, vteľujme ich v skutky, ktoré budú najkrajším úvodom, žatvou tejto požehnanej vianočnej sejby nášho prezidenta. To by bo-’a iedna stránka problému našich .dní: v pomere k svetlým stránkam našej hi-storie, v pomere srovnania našich dejín s našou prítomnosťou, za ktorú sme zodpovední my všetci, najviac však tí, ktorí sú pri kormidle vlasti našej československej. Zodpovednosť pre.d dejinami v relácii minulej nie je malá, — i keď je viacmenej charakteru len mravného. Je tu však aj zodpovednosť prítomnosti vzhľadom na úlohy, ktoré nás očakávajú v nastávajúcom roku. Je to predovšetkým príprava na parlamentné voľby a dokončenie ústavy. Pán prezident venoval vo svojom vianočnom posolstve aj tejto čiastke našej problematiky rozsiahlu pasáž, ku ktorej pripomenul dodať naliehavú žiadosť, ktorú by mal každý občan, ale menovite každý zodpovedný politický činiteľ mat v budúcom roku deň pri dni, ustavične pred očami: „Všetci by sme sa zo všetkých síl mali pričiniť, aby tak ich príprava (rozumej volieb, — pozn. red.), ako aj ich prevedenia boly pokojné, znášanlivé a skutočne demokraticky dôstojné. Toto želanie prezidentovo malo by sa stať mravným krédom všetkých politických strán, aby sme skutočne obstáli v tej veľkej srovnávacej skúške dejín, ale menovite tiež dokázali, že československá demokratická tradícia má omnoho pevnejšie a zakotvenejšie korene, než aby ju bolo možno zneužiť pre akékoľvek strannícke sebectvo, značiace súčasne aj sebectvo stavovské a vo svojej výslednici hrob demokracie masarykovskej a demokracie ako ja hlása a požaduje prezident — Budovateľ, Neide nám o prázdne moralizovanie, — ide naozaj o bytie či nebytie. Máme opraty svojho štátneho i národného šťastia vo vlastných rukách, sami si môžtne stvárňovať život, nuž je našou svätou povinnosťou konať a žiť tak, aby sme boli hodní slávnej tradície československej a v domácom meradle prispieť dobrou hrivou pre upokojenie pomerov vo svete, predchádzať dorým príkladom konsolidácie, stať sa prúdom smierovacím v rozvadenom svete, ktorý sa vedel sjednotiť pre víťazný boj proti ohrožovateľom pokroku a slobody, ktorý však ku podivu nenachádzal síl vytrvať na tejto ceste, ktorá jediná vedie k zabezpečeniu trvalého mieru na okršleku zemskom. Áno, „ľudia sa dnes síce nevraždia na bojiskách, ale v srdciach blčí nenávisť a závisť’1. Toto každodenné vraždenie mali by sme si uvedomiť s tým., že je ono práve takým ťažkým previnením a práve takým ťažkým zločinom proti človeku i Bohu, ako vraždenie otvorené. Biľag tohto miliónového neustáleho vraždenia lipne na ľudstve ako čierne dedičstvo vojny otvorenej, ako mrzký prízrak mravného úpadku a diktatúry zloby a nenávisti, utláčajúcej a potláčajúcej zdravé jadro ľudstva, ktoré túži po mieri a pokoji, ktoré nechce vraždenie a krviprelievanie, ktoré však nemá dosť sily, aby svoj hlas pozdvihlo a vtelilo ho v skutok: v skutok, ktorý musí vychádzať z každého jednotlivca, z každej rodiny, z každej obce, z kažďlho národa, z každého štátu; v skutok úorimnej spolupráce bez vedľajších úmyslov; v skutok mierumilovnosti do dôsled- JOZEF ZMUDA: Starý Odchádzaš sklamaná, doráňaný údermi a pred časne zostámutý. Lúčiš sa s nami bez radosti, Ty, Ktorého s toľk°u slávou sme vítali. Neospravedlňuj sa. Nádeje do Teba vložené si nesplnil. Zovšednel si nám, a preto lúčenie $ Teb°u stráca čarot ktoré cítia milenci pri rozlúčke. Neželieme Tvojho odchodu, lebo sklamai si nás v našom očakávaní. Musíš odíst, aby si prepustil trón svojmu nástupcovi, ktorý predo dvermi čaká na svoje korunovanie. Je to zákon prírody, ktorý Ty nezmeníš. A keď už odchádzaš, zastav sa na chvíľku a v krátkej súvahe nám predostri, čo st splnil z tohoi čo sme od Teba žiadali. Pri vítaní Ťa, v štrngote pohárov, naplnených až po okraj medokýšom, bola ukrytá túžba po mieri. Ignoroval si ju. Do nášho zdravého optimizmu zaštepil si bacil nedôvery. Rozsieval gi neistôt« medzi nás a odoprel pOk°j pracujúcim. A predsa sme Ti vďační. Po celý čas Tvojho kráľovania naučil si nás bojovaf za lepší zajtrajšok národa a celého ľudstva. Nuž, odíď Rok 1947. Tvoja pozemská pút sa skončila. A/ o v ý Slávou omámený prichádzaš, kroky Tvoje sú neisté, ako prvé kroky dietatc. Prv než si sadneš nr trón predchodcu, odlož svoju šarmantn°st. Neklam nás svojím slávou ovenčeným rúch°rn. Ob zri sa! Počuješ vzdych'- milónov? Čaká Ťa tvrdá robota. Vidíš ich? Hladom vycivené tváričky, bledé líčka a horúčkou zahmlené nevinné oči, ktoré trpia podvýživ°u. Bola neúroda. Krvavá dúha ng oblohe• Klamné slová, cez ktoré svietilo s^^^lepSieho ■ zajtrajška. Tápeme /. nci-'Otc. i n, príchod Čakali sme Ťa. Znamenáš veľa OQta i dejín. Všetky želania vkladanie xVojich rúk. Je ich mnoho. Nezabudni ich splnit. I v predsavzatiach sme silní. Len od Teba závisí, či neb°ly nadarmo urobené. A teraz môžeš sa'posadiť na trón, prikrytý túžbami, vyšívaný nádejami. Vládm nám, Rok 1948, sme Tvojimi poddanými! kov; v skutok, ktorý by musela rešpektovať každá polit. strana, každý celok, každý systém a každý vladár; v skutok postavený na víťaziacej sile vnútornej náplne; v skutok naplnený prevahou ducha nad hmotou. Ešte je čas! Ale čas najvyšší! Platí to menovite pre nastávajúce obdobie predvolebné a volebné, Niet pochybností o tom, že aj po druhý raz v obnovenom štáte majú a musia pristúpiť čs občania k volebným urnárn slobodne a dôstojne, tak ako to predpisuje prvá naša ústava, ako to ustáli aj nová čs. ústava, na dohotovení ktorej práve pracujú zvolení zástupcovia čs. ľudu spolu s najpovolanejšími expertmi. Treba si raz navždy uvedomiť* že nevystačíme s kooperáciou politických strán na papieri, že Národný front fráz bez náplne je pokryteckou pseudodemokraciou a negáciou najzápadnejších postulátov pokrokového čs. človeka. Ak budovanie lepšieho čs života na princípoch demokratických má byť úprimné a trvácne, musí byť zakotvené v práve tak úprimnom programe politických strán, zúčastnených na štátnepolitickom živote, a to bez akýchkoľvek výhrad na pôde československej štátnosti, na pôde politickej, hospodárskej, sociálnej i kultúrnej rovnosti oboch štátnych národov slovanských, a v rade neposlednom na nefalšovanej podstati demokratickej, zrodenej i vypestovanej vo svojských pomeroch domácich a pri zachovaní všetkých kladov a trvalých hodnôt prvého dvadsaťročia našej demokratickej štátnosti takisto ako pri aplikácii tých zdravých refo(Pokračovanie na 2. strenej Zátopy v Zemplíne V dôsledku náhleho odmäku vystúpila v predpoludňajších hodinách 30. decembra 1947 voda z brehov rieky Uh pri Záhore v sobraneckom okrese. Od pol 12. hod. začala voda pritekať k Záhoru a zatopila čast obce Záhor, preliala sa cez cestu do Bežoviec a okolo 16. hodiny začala zalievať obec Bežovoe a prestúpila cez cestu Bežovce—Jankovce. Ohrozené časti obce Bežovce a Záhor boly evakuované na vyššie miesta obcí. O 20. hodine večer primrzlo a stav vody začal klesať. Skoda je veľká.