Hlas Ĺudu, júl 1971 (XVIII/154-180)

1971-07-24 / No. 174

PROLETÁŘI VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA! ROČNÍK XVI. číslo 174 SOBOTA, 24. JÜLA 1971 50 hal t udu ORGAN ZÁPADOSLOVENSKÉHO KV KSS Technické sklo BRATISLAVA (ČSTK) — Tovar za takmer 1 miliardu 700 miliónov korún majú v piatej päťročnici vyrobit Slovenské závody technic­kého skla v Bratislave. Ich export­né dodávky do socialistických a kapitalistických štátov sa majú zvýšiť podľa plánu v budúcich pia­tich rokoch na vyše dvojnásobok. Aj Nitra v cieli NITRA (mt) — Poľnohospodári Nitrianskeho okresu včera popo­ludní splnili štátny plán nákupu obilia. Na verejné zásobovanie dodali 387 850 q zrna, čo predsta­vuje splnenie plánu na 115,7 per­centa. Zahlásili to na mimoriad­nom Predsedníctve OV KSS v Nit­re riaditeľ PNZZ Ing. Dezider Be­­zák a námestník riaditeľa OPZ Ing. Ladislav Vajda. V nákupe obilia pokračujú. Nimajrí plne kontroluje situáciu v Súdáne Vodcov prevratu zatkli # Tri rozsudky smrti už vykonali 0 CHARTÜM (ČSTK) — Všetkých vodcov pondelňajšieho štátneho prevratu v Sudane zatkli, medzi nimi aj majora Hášima Atu a ma­jora Muhammada Mahgúba. Ozná­mila to agentúra Mena s odvola­ním sa na posledné správy Umm­­durmanského rozhlasu. Podľa tých­to správ je na celom území Su­­danu pokoj a generál Nimajrí plne kontroluje situácia. Vodcov prevratu z 19. júla okamžite postavia pred osobitný vojenský tribunál. Rozhodol o tom generálmajor Džafar Nimajrl. Po predvčerajšom návrate gene­rála Nimajríh'O k moci zatiaľ zo Sudánu nehlásili nijaké ozbrojené boje. Ummdurmanský rozhlas ozná­mil. že včera večer zasadala su­­dánska vláda, osobitné vojenské tribunály už začali súdiť vodcov pondelňajšieho prevratu. Generál Džafar Nimajrí ubezpečil znova su­­dánsku verejnosť, že „pondelňajší prevrat bol úplne rozdrvený“. Predseda sudánskej revolučnej rady generál Nimajrl vyhlásil v Ummudurmánskom rozhlase, že v sudánska vláda bude pokračovat radikálnych hospodárskych a spoločenských premenách krajiny na základe princípov vytýčených májovou revolúciou v roku 19B9. Nimajrí uviedol, že účastníkov pondelňajšieho prevratu stihne prísny trest a že potrestaní budú i komunisti. Podľa agentúry Mena Nimajrl hovoril v noci na včera telefonicky s prezidentom ZAR An­­varotn Sadatom a líbyjským šéfom štátu Muammarom Kadáfím a in­formoval ich o situácii v krajine. Ako oznámil Ummdurmánsky rozhlas, odsúdil vojenský súd v Chartúme na trest smrti troch dô­stojníkov, ktorí boli medzi orga­nizátormi pondelňajšieho prevratu. Sú to bývalý veliteľ tretej sudán­skej pancierovej brigády plukov­ník Abdal Numajm Muhammad Ah­mad, bývalý veliteľ prezidentskej stráže podplukovník Usmán Hasan a kapitán Muavíja Abdalhaj, jeden zo 7-členného najvyššieho orgánu krajiny, ktorý vznikol po pondel­ňajšom prevrate. Generál Nimajrl rozsudky smrti schválil a popravu podľa> rozhlasu vykonali včera ve­čer. VEĽA ŠTASIIA DO PEDÁLOV! D vor vedľa plochej dráhy pri Zimnom štadióne v Bratislave. Obavy zo zlého počasia sa rozplývajú, ved slnko vyhuplo spoza obzoru usmievavé, ako na obpednávku. Od skorého rána prichádzajú ,sem všetci, ktorí sa rozhodli skúsit šťastie na dvoch kole­sách. O chvíľu sa začne Xlll. ročník medzinárodných cyklis­tických pretekov o Pohár Hla­su ľudu. Chlapci robia posledné prípravy. Ich „stroje" musia byt v najlepšom poriadku a ísť ako švajčiarske hodinky. Tí, čo bra­li prípravu vážnejšie, posedáva­jú a živo debatujú. Organizační pracovníci rozdávajú štartova­ciu listinu l. etapy časovky jed­notlivcov na 44 km trať z Brati­slavy do Senca. Kolónu áut označujú šoféri názvom HLAS ĽUDU. Redaktori prinášajú vec­né dary i vavríny pre najlep­ších. Cyklistické preteky o Pohár Hlasu ľudu si za svojich dva­násť rokov získali dobré- meno už natrvalo. Nenájdete dnes sú­ceho pretekára v republike, kto­rý'by ich nepoznal, alebo sám sa na nich nezúčastnil. Výnim­ku tvorí iba Smolík, ktorý účasť prisľúbil, avšak žiaľ, neprišiel. V doterajších ročníkoch sa vy­striedala teda celé elita cestnej cyklistiky. Táto minulosť je o to radostnejšia, že v Xlll. ročníku vidíme aj takých, ktorí sa troj­­etapových bojov zúčastňujú po prvý raz. Mladí chlapci majú skutočne výbornú príležitosť overiť si svoje sily a posilniť nádeje do budúcich rokov. Krátko po deviatej hodine sa 74 cyklistov zhromažďuje pred Zimným štadiónom. Sprevádza ich kolóna áut s rozhodcami, trénermi, funkcionármi, organi­začnými pracovníkmi, redaktor­mi a fotorepórtérmi. Príprava cyklistov sa trochu omeškala a už niet času na dlhé slová. Pe­­letón odchádza priamo na štart časovky do Vrakune, K StfSvu prichádzajú časomerači. Každú minútu sa vydáva na cestu je­den cyklista. Prvý odchádza By­zov s US Uničov, posledný br­něnský Hrazdíra, víťaz XII. ročníka. Je to hádam najdôležitejší úsek cesty: tu sa rozhodne, kto pôj­de zo Senca ďalej a kto sa mu­sí vrátiť! Ešte nebolo ročníka, kedy by preteky „nezmokli". Na šťastnú cestu treba preto priať veľa slnka. A keďže tohtoročná trať je úplne nová — i keď niekde prechádza dobre známymi úsek­mi — nebudú sa môcť cyklisti v pelotóne „voziť", musia ne­ustále bojovať. Tu im želáme ve­ľa síl. K úplnosti zasa čo naj­menej defektov, žiadne pády, úrazy, nepredvídané prekážky. Nech vládne celé tri dni v na­šom kraji na cestách pravé športové zápolenie, nech sa aj ono stane dôstojnou súčasťou o-táv SO. výročia vzniku KSČ. Vás, milí čitatelia, ktorí bývate pozdĺž trate pretekov, prosíme, povzbudzujte cyklistov tak, ako sa na dobrých, srdečných fa­­núškov patrí! M. KOŠTANY Seifert víťaz časovky jed­notlivcov Snímky: Peter ŠTURMA Cyklisti hltajú prvé kilometre poobedňajšej etapy zo Senca do Zlatých Moraviec. V SRDCI MESTA V priebehu ostatného .týždňa mali Bratislavčanta možnost vtdiet dve nezvyčajné scény. O raritnej montáži ďalšieho dielca na no­vom bratislavskom moste cez Dunaj sme už písali. Včera tisícky zvedavých oči sa zišli v blízkosti vyústenia Smrečianskej ul. do Ma­linovského ulice. Ich pohľady dopadali na sivo-zeleno-špinavú fasá­du starého jednoposchodového domu, ktorý prekáža pri rozšírení vozovky na Malinovského ul. a preto bol určený na odstrel. Áno, tento výraz poľovníckej terminológie plne vystihuje skutočnosf, pre­tože celý objekt bol priam poprešpikovaný výbušnými náložami, ktoré ho mali v hodinu H poslať do „večných lovíšt“. Hodina H bola o desiatej, ale už dobrých šesťdesiat minút pred jej naplnením prúdili k miestu deštruktáže desiatky zvedavcov. Príslušníci VB mali čo robtf, aby ich vytlačili do bezpečnej vzdia­lenosti od epicentra výbuchu. Ale už samotné prípravy a opatre­nia na explóziu vzbudzovali obavy a rešpekt: veľké sklenené tabule výkladov obchodov na náprotivnej strane ulice chránili drevené štíty, vchody domových blokov obsadili pracovníci IPOS-u Bratisla­va, podniku, ktorý odstrel realizoval. Tri výstražné delobuchové salvy vybičovali pozornost očí zvedav­cov, ale súčasne ich aj naplnili troškou úzkosti: „Co keby tak. ná­hodou ...?“ Po poslednom, výstražnom výbuchu začali sekundy ukrajovat poslednú minútu „života“ domu. Vtom sa odkiaľsi obja­vil pri dome bielo-čierny psík, ale krik hlasov ho vháňa práve tam, odkiaľ ho odháňajú: do domu. Možno to bol pes — samovrah . . . Paf, štyri, tri, dva . .. prásk! Ohlušujúci duniaci výbuch, štyri tisíc­ky metrov kubických obostavaného priestoru sa prepadá do vlast­ných útrob a okolie zahaľuje obrovský biely oblak prachu. Odstrel budovy sa plne vydaril. Použili pri ňom 92 kíl trhaviny (Dambit 1} a 920 elektrických. rozbušiek. Opát sa raz potvrdili vý­hody trhavinovpj deštrukcie: rýchlosť, relatívna bezpečnost a eko­nomičnost tohto spôsobu búrania. Pracovníci IPOS-u rátajú s tým, že obdobným spôsobom budú asanovat aj dalšie objekty na Mali­novského ulici. J. ELZET Snímky: JÁN LOFAJ Aj na Hornej Nitre žatva v plnom prúde ÚLOHY ČESTNE SPLNÍME TOPOĽČANY (ban) — Z jedenás­tich okresov Západoslovenského kraja už šesť zahlásilo „hotovo“ v splnení nákupu obilia do štát­nych fondov. Vďačia za to per­fektne organizovanej robote osobnému úsiliu, v mnohých prí­a padoch prerastajúcemu v spontán­ne pracovné nadšenie a v nema­lej miere i počasiu. Najmä prvé tri — Komárno, Dunajská Streda a Nové Zámky sa počítajú medzi južanov, slnko im omnoho včaššie a štedrejšie rozdáva hrejivé lúče, ako ich severnejšie bývajúcim su­sedom. Na Hornej Nitre sa naplno do žatvy a mlatby púšťajú až v tých­to dňoch. Nie, že by sa im do­teraz nechcelo, to nie. Ale obilie, na prvý pohľad suché je ešte vo vnútri „živé“ a nerovnomerné dozrievanie odďaľuje jeho zber. V niektorých poľnohospodárskych podnikoch okresu sú z toho ner­vózni, ale je lepšie počkať. Veď po sobote a nedeli, kedy tu vý­datne napršalo, ležali klasy na riadkoch aj tri—štyri dni a ešte stále mali vlhkosť 22—25. A do­(Dokončenie na 7. strane) HOVORILI SME Q Ktoré úlohy v strane pova­žujete toho času za najdôležitej­šie? — Rozpracovanie záverov XIV. zjazdu KSČ a ich dôsledné plnenie. Chceme, aby sl každý člen strany dôkladne preštudoval zjazdové ma­teriály, vracal sa k nim a vychá­dzal z nich vo svo j e j práci, vo ve­rejnom aj súkromnom živote. Ďal­šia úloha — dobre sa pripraviť na nový učebný rok straníckeho vzdelávania. Vypracovali sme sl už aj plán. Chceme dať komunistom aj bezpartajným ucelený obraz o politickej a hospodárskej situácii u más, budeme Ich včas o všetkom Informovať. Tohtoročné stranícke vzdelávanie ukázalo, že Je potreb­né a prejavuje sa oň aj záujem. £ Ako pracuje stranícka sku­pina pri ZDŠ-ke? — Všestranne. Na učitelov — ko­munistov sa možno spoľahnúť. Ma­li by však viac pracovať bezpar­­tajní pedagógovia mimo školy, na­príklad vo zväze žien, CSČK a vô­bec v zložkách Národného frontu SSR. Aj my sa o to pričiníme. Vďaka patrí aktivistovi straníckej organizácie súdruhovi J. Šarinovi, ktorý dobre pomáha výboru plnlf vytýčené úlohy a pravidelne sa zúčastňuje členských schôdzí. 0 Na čo sa pripravujete pre najbližšie obdobie? — Náš Uhrovec má starú revo­lučnú tradíciu. Oslavy 50. výročia založenia strany pripravujeme na september tohto roku, pretože vte­dy bude aj výročie založenia pr­vej bunky KSČ. Vytvorená komisia spracováva históriu strany Uhrov­­ca. Na oslavách nebudú chýbať ani starí komunisti, ktorí si oživia tra­dície a dejiny našej strany. Nedáv­no sme oslávili 50. výročie zalo­ženia telovýchovnej jednoty, ktorá bola vlastne predvojom komunis­tickej strany. Sme hrdí na naše bojovníčky za stranu, a to na súdružku E. Litvajovú, M. Turkovú a ďalšie. Aj ony sa zúčastnia osláv. Usilujeme sa všestranne o to, aby každý komunista v našej obcí bol pevným pilierom komunistickej strany. Zaznamenala: S. DURAČINSKÁ so súdruhom Kolomanom Hankom, predsedom DO KSS v Uhrovci o straníckej práci Uhrovec je známy bohatou históriou komunistickej strany. Tradí­cia a činnosť komunistov ani dnes neochabla, ba naopak. Žijú v ňom ešte zakladajúci Členovia strany, ktorí sa radi podelia so skúsenosťami zo straníckej práce. Ako to vyzerá dnes v straníckej organizácii, na to sme sa opýtali jej predsedu. PO STOPÁCH JEDNEJ SŤAŽNOSTI R učičky hodiniek sa stretli na dvanástke. Polnoc. V hoteli doznievajú posledné pulzy veselé­ho večera. Spievajúce partie sa nevedia rozlúčiť. Objímajú sa, štrngajú pohárikmi, bozkávajú. Servírky zbierajú obrusy, hlavný inkasuje ... Sedím v zatienenom kúte, fajčím a zapíjam smäd pi­vom. Vrtký čašník v úlohe hlav­ného mrká na mňa s prísľubom, že mi niečo prinesie, len vyprevadí posledných hosťov. Krútim hlavou a naznačujem, že si neprosím nič. Nechápe. Poldecák predsa nemôže uškodiť, ba naopak, lepšie sa spí. Chvílu vzájomného presvedčovania preruší príslušník VB: — Môžeme ísť. Bledá embéčka s označením B odchádza do noci. Ulice sú íž prázdne. V činžiakoch zhasína­­ú posledné svetlá. Stovky rodín pia. Prebúdzajú sa hádam iba latky, ktorých inštinkt spozná neď každý pohyb dieťaťa... Em Sadíme v nej traja. Tí dvaja majú uniformy i obušky. Ponáhľame sa. Ale závorár nás nepúšťa. Vlak nejde, blikáme svetlami, nepomá­ha. Nervozita tiež nepomôže, béčka zastavuje pred závorami. Konečne. Klukatá asfaltka, lemo­vaná bielymi pätníkmi, nás vedie do dediny. Vchádzame do ulíc. Všade tma, ticho ako na cintoríne, farskej školy, vita nás osvietený oblok a v ňom silueta ženy. Nemu­síme klopať, ani sa predstavovať, lebo žena nás očakáva. Netrpezlivo a s plačom. Na chodbe sedia na Až keď prichádzame k budove ma­­lavičke štyri deti. Pripomínajú prestrašené vtáčatá, čo ' sa uchý­lili na konár stromu, aby vyčkali, čo bude robiť mamička, či jej nie­kto pomôže. Na uniformovaných ujov pozerajú s dôverou. Mlčia, ale ich výrazy hovoria o veľkej úzkosti a bolesti, akú len deti mô­žu mať. Alžbetka má trinásť ro­kov, Oľga jedenásť, Jurko deväť a Ervín šesľ. Tridsaťdvaročná matka Oľga V. býva v Košúťoch. Pracuje ako upratovačka v materskej škole. Ľu­dia ju majú radi. Dnes má práve narodeniny. Spolupracovníčky jej priniesli kvety, darčeky. Keď skon­čila prácu, išla domov. Navarila, obriadila, uložila deti do postieľ­ky. Potom prišiel muž. Nevrlý, podráždený. Namiesto kytice kve­tov priniesol žene ľudskú zlobu. Cíti sa doma pánom, veď dom zdedil on. Spat sa mu nechce. Za­pína gramofón. Žena hovorí, že je už neskoro a deti nemôžu spať. To však nemala povedať__ ... v dome nastala búrka. Muž, jediný boh v dome, rozbíja nové drahé rádio, manželské postele, dvere. A koľko len môže, toľko bije ženu. Žena so štyrmi deťmi beží do školy. Na sebe má roztrhaný pu­lóver, silzy zalievajú tvár. Volá Bezpečnosť v Galante. • • • Ukladáme deti spať. V triede školy. Tri z nich ostávajú na lehadlách. Najstaršie dieťa s mat­kou odchádzajú s nami. Ideme sa pozrieť na muža. Brána je zatvorená. Dcérka pre­skakuje plot a otvára. Dom je po­norený v tme. Dvere ma kuchyni sú však otvorené. Bárs by neboli, keď sú rozbité. Muž spokojne spí. . Kúsok od po­stele je rozbité rádio, ďalej ostat­né veci. Rozprávame hlasno, ale sa nezobúdza. Takmer nervove zrútená žena vysvetľuj«. Takýto rámus v dome nie je po prvý raz. Muž nechodí riadne do práce, pi­je. Je hrubý voči nej 1 deťom. Muža treba zobudiť. Spí sladko, tvrdým spánkom. Pod postelou, na dosah ruky, má — motyku. Pre­berá sa, pretiera si očí a zdá sa, že nič nechápe. Díva sa na nás bez slova, nejde mu do hlavy, čo sa porobilo. Keď mu zrekapitulujeme jeho nočné chovanie, už mu svitá a oblieka sa. (Pokračovanie na 3. stí.) DETI NESPIA, MATKA PLAČE

Next