Katolícke Noviny, 1983 (XCVIII/1-52)
1983-01-02 / No. 1
Ročník 98 + 2. januára 1983 + Cena 50 hal. Prof. ThDr. ALOJZ MARTINEC, kanonik, šéfredaktor V MENE BOŽOM Dialóg v prospech mieru ]e nutnosťou našich čias (Heslo Svätého Otca léna Pavla II. k tohtoročnému Svetovému dňu mieru) Ešte sme nielen duchom, ale a| fysicky vo vianočnom čase, ale už näm prichodí prekročiť prah nového roku. On nie je už len pred nami. ale tu. 02 nám prichodí plniť jeho úlohy. povinnosti, ktoré nés čakajú. Iste nás všetkých teší, že k podpore sépasu sa svetový mier, k úlohe, ktorú si svet môže smelo označit číslom jedna, prihlásila sa aj naša svätú cirkev. Stala sa tak predovšetkým nezabudnutefnou encyklikou, okružným listom Svätého Otca júna XXIII., ktorá uzrela svetlo sveta 11. apríla 1963 a ktorej významné výročie si budeme práve tohto roku pripomínať. Po nej prišla významná iniciatíva pápeža Pavla VI., ktorý ustanovil, aby kresťania — a bol by býval rád, aby aj inl — slávili každoročne prvý január ake Svetový deň mieru, jeho iniciatíva našla ohlas u kresťanov, zatiaf hlavne u katolíkov. Sme preto hrdl, že môžeme prísť s našou iniciatívou a povedať, že sme neostali pozadu. Cirkev pochopila znamenia čias a povedané slovami Jána XXIII. — želá svetu, aby Boh odstránil z fudských sŕdc všetko, čo b; mohlo ohroziť mier. „Pán nech urtbí všetkých svedkami pravdy, spravodlivosti a bratskej lásky. Nech osvieti svojím svetlom mysle tých, čo stoja na čele národov, aby po■ pri piimeranom blahobyte zabezpečili svojim ubčanom aj vznešený dar pokoja Nech roznieti vo všetkých Fud'och účinnú túžbu po prekonaní hrádze ktorá delí jedných od druhých a nech v nich upevni zväzky vzájomnej lísky, aby sa vedeli porozumieť e odprcstit tým, čo spáchali bezprávie.“ Azda sme nevedeli doteraz ani správne doceň.■ významnú, iniciatívu Svätého Otca Pavla VI., s »kou prišiel onoho 8. decembra 196b, keď sa rozhodol, ustanovil 1. január ake Svetový deň mieru. Ak čítame jeho silová, v ktorých vyjadruje túžbu, aby sa k jeho iniciatíve pripojili aj inl, je nám aj trošku smutno pri srdci, lebo zatiaľ svätia 1. január ako Svetov ’ deň mieru iba katolíci. ám pred sebou heslá, ktoré nají pontifikovia stanovili k tomuto dňu. Ak sa do nich poriadne zahradíme, ak sa nad nimi vážne zamyslime, nemôžeme nepobadaf tú veľkú starostlivost cirkvi, akú prejavuje o život človeka. Zálež! jej né mieri. Záleží jej na tom, aby ľudia žili a pracovali v pokojnom ovzduší. Započúvajme sa do tých hesiel. 1969 — Cestou k mieru Je rozvoj ľudských práv. 1970 — Zmierenie je najlepšou výchovou k mieru. 1971 — Každý človek je môj brat. 1972 — Ak chceš mier, usiluj sa o spravodlivosť. 1973 — Mier je možný. 1974 — Mier závisí aj od teba. 1975 — Zmierenie |e cestou k mie ru. 1976 — Pravé zbrane na ochranu mieru. 1977 — Ak chceš mier, bráň život. 1978 — Násilie nie, pokoj ánol 1979 — Ak má byť dosiahnutý mier, treba k nemu vychovávať 1980 — Pravda js silou mieru 1981 — Ak chceš slúžiť mieru, rešpektuj slobodu. 1982 — Mier je dar Boží, daný ľuďom. To ďalšie, ktoré sa vztahuje na tohtoročný Svetový katolícky deň mieru, a nielen naň. ale na celý rok 1983, sme si dali ako motto. Neškodí ho zopakovat. Neškodí povedať, že pápežove slová o nutnosti dialógu v prospech mieru sú nadmieru aktuálne. Nadmieru aktuálne preto, že stále nieto pokoja na našej planéte. Že — povedané slovami vznešeného pontifika Jána XXIII. — pokladáme si v danej situácií za povinnost starostlivo sa venovať a to všetkými sila mi, zabezpečeniu tohto všeobecného spoločného dobra. Ide o veľkolepú a vznešenú úlohu, na ktorú človek, ponechaný na vlastné sily, sám nestačí, aj keby mal najlepšie a cliválitebné úmysly. Preto je potrebné, aby sme ako kresfania vzývali toho. ktorý svojím prehorkým utrpením a smrťou premohol hriech, prvopočiatok všetkej nesvornosti, biedy a nerovnosti a svojou krvou zmieril ľudské pokolenie s nebeským Otcom, ktorý je náš pokoj. On oba diely spojil v jedno a prišiel zvěstovat pokoj ’alekým a pokoj blízkym. V tomto duchu vstupujeme do prvých dní tohto roku, vo vedomí, že sme povolaní plniť — každý na svojom úseku — to čo nám ukladá Pán. Veď on nás pozval podmaniť si zem. Len od hrozby vojny a nepokoja nech nás ochránil 0 to prosme nadovšetko. Vený Otče, narodením tvojho Syna z Panny Márie poskytol st ľuďom večnú spásu; prosíme (a, daj, aby sme vždy pociíovalt účinky /e/ orodovania, veď skrze ňu sme dostali Pôvodcu života, ležiSa Krista. (MODLITBA DŇA) Na obr.: MATKA BOŽIA, utešené dielo Gerarda Davida (1460—1523) Po prvej sesii Vatikánskeho koncilu Koncom roka sme si pripomínali dvadsiate výročie začatia Druhého vatikánskeho koncilu. Prvá sesia trvala 57 dní a skončila sa pred Vianocami 1962. V utorok 11. decembra sa vrátili — po skončení prve) sesle — a] naši konciloví otcovia a ich teologickí poradcovia. V salóniku pražského ruzyňského letiska bolo prvé privítanie. Zúčastnili sa na ňom predstavitelia Celoštátneho mierového výboru katolíckeho duchovenstva, zástupcovia Sekretariátov pre cirkevné veci oboch ministerstiev kultúry i zástupcovia jednotlivých diecéz. Účastníkov Druhého vatikánskeho koncilu srdečne privítal na domácej pôde podpredseda Celoštátneho mierového výboru katolíckeho duchovenstva profesor ThDr. Alexander Horák. Povedal im, že veriaci sprevádzali ich prácu na prvej koncilovej sesíi svojimi modlitbami a tešili sa, že mierové posolstvá Československého duchovenstva a veriacich nachádzali kladné prijatie aj na najvyšších cirkevných miestach. Dr. Alexander Horák pripomenul domáce 1 zahraničné udalosti, ktoré boli v tom čase stredom našej po zornostl. Kubánska kríza, ktorá hrozila katastrofou, bola odvrátené múdrym mierovým konaním. Všetkým členom delegácie dr. Horák zaželal mnoho zdravia a sily do dalšej práce, pripomenúc slová Písma, že blahoslavené sú nohy tých, ktorí zvestujú mier a blaho. V mene účastníkov odpovedal na uvítací prejav dr. Alexandra Horáka nitriansky biskup ThDr. Eduard Nécsey. Netajil sa dojatím zo skutočnosti, že sú opäť doma. Vyjadril radosť nad tým, že mierové podnety našel delegácie sa tešili vzácnej pozornosti, čoho najlepším dokladom je 1 prijatie Jánom XXlil., ktorý členom našej delegácie zdôraznil, že smernicou Jeho pontifikátu je pokoj, láska a dobrota. Biskup dr. Nécsey povedal, že v rozhovore s biskupmi z celého sveta nadobudli naši účastníci presvedčenie, že všetci si želajú mier. Kristova láska a Kristov pokoj sú túžbou sveta. Prvá sesia sa po 57 dňoch skončila. Za ten čas sa koncil zišiel na dve slávnostné verejné zasadnutia a na 36 generálnych kongregácií. Na generálnych kongregáciách sa rokovalo o piatich schémach, a to o posvätnej liturgii, o spoločenských dorozumievacích prpsinedkoch, o jednote cirkvi, o prameňoch zjavenia a napokon o cirkvi ako takej. O prvých dvoch schémach bola debata definitívne zaklúčená, tri sa prepracovali na kým ostatné nasadaniach patričných komisií a potom predložili ich druhej sesil koncilu. 34 razy sa na prvej sesii hlasovalr lístkami. Svoj postoj k predebaiova ným schémam vyjadrilo 1186 koncil ných otcov. Z toho 608 aktívnou účasťou na debatách cez generálne kongregácie, kým 578 z nich vyjadrilo mienku písomne. K tomu treba pridať inauguračný prejav Jána XXIII. zo dňa 11. októbra, ako aj jeho preslov, ktorým 8. decembra 1962 zakfúčll zasadanie prvej sesie koncilu. leli) Konciloví otcovia pri hlasovaní NOVOROČNÝ POZDRAV VŠETKÉMU BOŽIEMU ĽUDU Milí bratia a sestry v Kristu, vaši kňazi z celej Československej socialistickej republiky vás všetkých srdečne a úprimne pozdravujú a vyprosujú vám na začiatku tohto Svä tého roku 1983 (1950 rokov od smrti a vzkriesenia nášho Spasiteľa) všetky potrebné Božie milosti, vzájomnú dôveru, silu Ducha Svätého a opravdivú lásku k blížnemu. Svätý Otec ján Pavol II. určil pre Nový rok 1983 — ako Svetový deň mieru — heslo: Dialóg v prospech mieru je nutnosťou našich čias. Mier je Boží dar, ale aj naša úloha. Táto myšlienka bola náplňou celoeurópskeho stretnutia katolíkov (Berlínska konferencia v dňoch 17.—19. XI. m. r.) a chceme |u uplatňovať vo všetkej našej kňazskej práci. Veď Boží mier, ku ktorého budovaniu sme všetci povolaní, je totožný s Božským zachraňovaním sveta, teda so skutočnosťou, ktorá je jadrom kresťanskej radostnej zvesti. Práve pred dvadsiatimi rokmi vydal pápež ján XXIII. encykliku „Pacem in terris“ ktorá sa stala naším programom i zaväzujúcim názvom nášho kňazského Združenia. I naďalej chceme ostať verní snahám a cieľom Jána XXIII., pretože sme presvedčení, že svetový zápas za mier nie je jednorazovou záležitosťou, ale stálym procesom, záväzkom, poslaním i nezanedbateľnou kňazskou, krestanskou a všeľudskou úlohou. Ako celé súčasné ľudstvo, ako všetci kresťania, tak aj my, vaši kňazi, cítime spoluzodpovědnost za budúce osudy našej planéty. Preto chceme vedome podpořit všetky súčasné úsilia o svet bez vojen, o porozumenie medzi národmi. V jednotlivých štátoch, na našich pracoviskách, v našich farnostiach a všade, kde žijú ľudia, nech vládne vzájomné porozumenie, spravodlivosť a dobrá vôľa Vítame vyhlásenie viedenského kardinála Kôniga: „Dnes už nemožno hovoriť iba o vojne, ale skôr o čiastočnom či úplnom zničení ľudstva.“ Vítame povzbudenie Svätého Otca Jána Pavla II., ktorý napísal kardinálovi Königovi: „Ďakujem Vám za Vaše snahy o zachovanie mieru a chcel by som Vás súčasne povzbudit, aby ste v týchto snaženiach pokračovali a v spolupráci s ostatnými rozhodne presadzovali vo verejnosti vec mieru“ (Vatikán, 21. XI. 1982). Vítame odvážne vyhlásenie amerických biskupov, že nové zbrojenie je morálne nezodpovedné (biskup Hart) a že nukleárne zbrane sú neprijateľnými prostriedkami vlastnej sebaobrany, že nukleárna vojna by bola zradou ľudstva (kardinál Kroll z Kalifornie). Vítame i ďalší spoločný pastiersky list všetkých amerických biskupov, v ktorom sa jednoznačne prejavuje sila a zodpovednosť kresťanskej mierovej myšlienky a výzva na odzbrojenie. Vítame mierové snahy a všetky mierové hnutia na celom svete, ktoré jasne vyhlasujú, že budúce vojnové stretnutie by znamenalo skazu tejto planéty. Preto k nemu nikdy nesmie dôjsť, preto musí ľudstvo odzbrojit na všetkých rovinách, a to nielen v zmysle vojenskom, ale aj morálnom, vo všetkých medziľudských vzfahochl Táto snaha e skutočné mravné odzbrojenie sa týka každého jednotlivca. každej rodiny, každej farnosti, každej dediny a mesta, celého ľudského spoločenstva. Ako saši kňazi vám vyprosujeme tento Boží mier a vyzúvame vás k statočnej práci pre lepšiu budúcnosť nášho súčasného sveta, pre ďalší rozkvet našej viastil Vaši kňazi zo Združenia Pavem in terris ČSSR BOHORODIČKA Už vtedy, keď anjel zvestoval Panne Márii, že Je vybraná za Matku prisľúbeného Vykupiteľa sveta, povedal jej: Hla, počneš v živote a porodíš Syna a nazveš ho menom Ježiš. On bude velký a Synom Najvyš-* šleho sa bude volať (Lk 1, 31—32)j V biblickej reči „bude sa volať“ znamená „Synom Najvyššieho naozaj bude“. od Panna Mária počala Syna, ktorý le večnosti Boh, keďže je druhá Božská osoba. On vzal v čase na seba také telo i dušu, aké máme my, ľudia, a tak sa stal človekom. Panna Mária aj porodila Ježiša Krista, ktorý je druhou Božskou osobou, teda pravý Boh, ktorý sa v jel lone stal pre nás človekom. Preto ju právom voláme Bohorodička. Ale nielen z anjelovho zvestovania vieme, že Ježiš Kristus je opravdivý Syn Boží. Potvrdil to sám Boh Otec pri krste Syna Božieho v Jordáne i pri Ježišovom premenení na vrchu Tábor. Hlásal to 1 sám náš Spasitel. Keď sa raz spýtal svojich učeníkov: Za koho ma pokladáte vy? — vtedy mu sv. Peter odpovedal: Ty si Kristus, Syn Boha živého. Ježiš mu na to odpovedal: Blažený si Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavili telo a krv, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach (Mt 16, 15—17). Zvlášť presvedčivo to vyhlásil vo chvíli, keď Kajfáš hľadal vinu, pre ktorú by ho mohol odsúdiť na smrť, a spýtal sa Pán Ježiša: Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si ly Mesiáš, Syn Boží? Kristus Pán mu odpovedal: Som, ako sl povedal (Mt 26, 63—64). Učia to aj apoštoli. Sv. Pavol píše: Keď však prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, zrodeného zo ženy (Gal 4, 4). Túto pravdu nadšene ohlasoval miláčik Pána sv. Ján: Kto vyznáva, že Ježiš je Syn Boží, Boh je v ňom a on v Bohu (1 Jn 4, 15). Cirkev vždy hlásala, že Ježiš Kristus je opravdivý Syn Boži, ktorý sa narodil z Panny Márie. Preto jeho Matku uznáva a ctí ako Bohorodičku. % Treba pripomenúť, že Panna Mária sl sama nezaslúžila svollmi skutkami, aby sa stala Matkou prisľúbeného Vykupiteľa. Bola čistá, zbožná, ale jej činy nestačili na to, aby ju Boh za ne vybral za Matku svojho Syna. Ze ju Boh vyvolil pred všetkými ženami, bola jeho milosť. Ale keď jej tú milosť doprial, vysoko ju vyznačil medzi všetkými ľuďmi. Svojím materstvom prevyšuje všetkých anjelov a svätých v nebi a prirodzene i všetkých žijúcich ľudí. A keďže je Matkou Božieho Syna, jej přímluva je najmocnejšia. Pravda, pritom neslobodno popierať veľké osobné zásluhy Panny Márie o svojho Syna. Záslužná bola jej viera, keď mu Betlehemčanla nedožičili primeraný príbytok, v ktorom by sa bol narodil. Prišiel na svet v biednej maštaľke, ležal v chudobných jasličkách, a ona predsa verila, že je to Syn Boží. Ešte ťažšiu životnú skúšku podstupovala vtedy, keď s nim musela utekať pred krvilačným Herodesom do Egypta. Ale najpevnejšiu vieru prejavila pod jeho krížom, keď všetci jeho neprajníci si mädlili ruky a považovali to za jeho koniec. Ona verila, že je to víťazstvo nad hriechom a smrťou, čiže naše vykúpenie. Prežívala krušné chvíle, ale aj v nich pevne dúfala, že po tomto veľkom uponižení príde slávne zmŕtvychvstanie i jeho panovanie v nebesiach. Mala nesmiernu lásku k svojmu Synovi, a to už od jeho počatia. Tá láska ju viedla k príbuznej Alžbete, aby sa s ňou podelila o radosť z toho, že bola vyvolená za Matku Vykupiteľa. S láskou sa starala o malého Ježiška, ktorého vychovávala v chudobnom prostredí. S láskou sprevádzala i jeho verejný život. Ako sa len tešila, keď šli za ním zástupy, keď pozorne počúvali jeho slovál Radosťou bolo naplnené jej srdce, keď bola svedkom jeho zázrakov, toho, ako liečil, uzdravoval i kriesil zmŕtvych. Najväčšiu lásku mu preukázala v jeho utrpení. Bolesť zvierala láskavé materinské srdce, keď ho stretla doráňaného a skrvaveného na krížovej ceste. Ježiš Kristus svojim vtelením, životom, účinkovaním, ale najmä svojou smrťou a zmŕtvychvstaním vykúpil nás všetkých, celé ľudstvo. Panna Mária všetkým, čo dobrého vykonala a vytrpela pre nášho Spasiteľa, spoluúčinkovala na našom vykúpení. Svojlu lásku v Bohorodičke máme prejavovať prítulnosťou k nej. Dobrý syn si vysoko váži každý prejav lásky svojej matky. Svoju lásku k nej prejavujeme aj vzájomnou láskou, veď jej túžbou je, aby sa dietky vospolok milovali. Dr. JAN BUBÁN