Ľudové Noviny, január-jún 2003 (XLVII/1-26)
2003-01-02 / No. 1
2 Týždenník Slovákov v Maďarsku Šéfredaktor: Imrich Fiihi. Zástupkyňa šéfredaktora: ILDIKA KLAUSZOVÁ-FÚZIKOVÁ Jazyková redaktorka: Vlasta ZsAkaiová Reportérky-redaktorky: Eva fábiánová, Andrea Sabová Mataisová Externí spolupracovníci: Helena Albertiová-Kožuchová, Mária Fazekašová, KatarIna KirAlyová, Oldŕich KnIchal Adresa redakcie: Budapešť VI., Nagymező u. 49 Poštová adresa redakcie: Budapest 62., Pf.: 573, H-1398 Telefón: (1) 3540-938, (1) 3319-184 TeL/fax: (1) 3323-158 E-mail: ludove@axelero.hu Ľudové noviny na internete: www.comp-press.hu/ludove2000 • Majiteľom novín je CELOŠTÁTNA SLOVENSKÁ SAMOSPRÁVA (CSS). Týždenník vychádza za finančnej podpory verejnej nadácie Pre NÁRODNÉ A ETNICKÉ MENŠINY. Ľudové noviny vydáva a rozširuje vydavateľstvo MAGYAR HIVATALOS Közlönykiadó Kfz. Budapešť. Za vydanie zodpovedá generálny riaditeľ vydavateľstva. Adresa vydavateľstva: Budapest vili., Somogyi B. u. 6 Poštová adresa: Budapest, Pf.: 357, H-1394 ISSN 0456-829 X • Grafická úprava: Spoločnosť Comp-Press Kft., Budapešť. Zodpovedný vedúci: FERENC IBOS; vedúci smený: Károly Szabó. Tlačiareň: KÖZLÖNYNYOMDA, Lajosmizse. Zodpovedný vedúci: Norbert Burján. 02-2339 • Šeky, resp. tlačivo na predplatenie Ľudových novín dostanete v redakcii a vo vydavateľstve, okrem toho od členov CSS a miestnych slovenských samospráv, od aktivistov Zväzu Slovákov v Maďarsku a od slovenských učiteľov. Šeky možno podať na každom poštovom úrade. Ročné predplatné: 1 680.- Ft, polročné: 840.- Ft, štvrťročné: 420.- Ft. Na území Slovenskej republiky objednávky prijíma: PRIVÁTNA NOVINOVÁ SLUŽBA, A. S., Záhradnícka 151., 820 05 Bratislava. Ročné predplatné: 3250 Sk. • Neobjednané rukopisy redakcia nevracia, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo krátiť príspevky. • Uverejnené materiály vyjadrujú v prvom rade mienku autorov a v záujme plurality názorov nemusia byť v súlade so stanoviskom redakcie, ale predovšetkým so zásadou rešpektovať právo iných na vyjadrenie vlastného, čo aj rozdielneho názoru. P(Dokončenie z 1. strany) re našich čitateľov asi nie je žiadnou novinkou, že CSS z roka na rok podporuje miestne samosprávne a občianske iniciatívy. Rámec na ich podporu činil v posledných dvoch rokoch ročne 4 milióny forintov, pričom konkurzné žiadosti sme dostali v trojnásobnej hodnote! Svedčí to o výrazne vzrastajúcom počte miestnych kultúrnych aktivít. Treba pritom dodať, že celoštátna samospráva nielen pokračovala v organizovaní svojich tradičných táborov, prehliadok, konferencií a seminárov, ale svoj repertoár rozšírila o ekumenické stretnutie slovenských cirkevných zborov - ktoré po troch rokoch naberá medzinárodné dimenzie — ako aj o Deň slovenských novinárov v Maďarsku. Ústredné oslavy pri príležitosti Dňa Slovákov v Maďarsku, ktoré sa konajú vždy v inom Slovákmi obývanom regióne krajiny, nadobúdajú čoraz väčšiu prestíž a sú sprevádzané zdraNvým súperením o ich dejisko. a viacerých našich podujatiach sa už pravidelne zúčastňujú krajania z okolitých krajín. Spoločné vydávanie štvrťročníka Dolnozemský Slovák s rodákmi z Rumunska a Vojvodiny zaznamenalo ďalší kvalitatívny postup v pravidelných Zstykoch a spolupráci. ačiatkom predchádzajúceho volebného cyklu aj nová slovenská vláda urobila rázne kroky smerom k svojim krajanským komunitám vo svete. Ustanovená bola Stála konferencia „Slovenská republika a zahraniční Slováci”, do práce ktorej sme sa aktívne zapojili spolu s predstaviteľmi celoštátnych slovenských občianskych organizácií v Maďarsku. Pričinili sme sa o zriadenie Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov a v období ohrozenia jeho existencie sme sa rozhodne postavili na jeho obranu. Minulého leta sme boli medzi zakladateľmi novej krajanskej občianskej organizácie, Svetového združenia Slovákov v zahraničí, a sme zastúpení i v jej vedení. Keďže nový parlamentný cyklus nenastal iba u nás, ale aj v Slovenskej republike, s uspokojením a nádejou sme mohli konštatovať, že sotva pozmenená slovenská vláda bude určite pokračovať v kladnej a perspektívnej politike voči zahraničným slovenským komunitám. A čo je pre nás nemenej dôležité, nájde spoločný tón s novou maďarskou vládou a tiež i za jej podpory dovedie SloSvensko do Európskej únie. amozrejme, ani Celoštátna slovenská samospráva nestráca zo zreteľa popredné politické trendy doby. Federalistická únia európskych menšín (FUEN) na svojom májovom kongrese v Subotici prijala našu prihlášku, čím sme sa stali plnoprávnymi členmi tohto rešpektovaného poradného Vorgánu Rady Európy. rátiac sa však do našej užšej domoviny, nový volebný cyklus nám prináša aj dobre známe, stále nevyriešené úlohy. Nejde však o naše dlhy - myslím aj na ostatné domáce národnosti - ale o podlžnosti politických síl. Kto by si bol pomyslel, že za štyri roky sa ani napriek počerným pozmeňovacím návrhom nepodarí novelizovať ani menšinový, ani volebný zákon, vrátane parlamentného zastúpenia menšín? A kto vie, čo nás čaká v novom cykle? Snáď anomálie a škandály z posledných komunálnych i menšinových volieb trochu rozprúdia pomalé politické mlyny. A nielen doma... Vytrvalou /\prácou v medzivládnych slovensko-maďarských komisiách, ako aj na iných fórach sa nám podarilo dosiahnuť, že vláda Slovenskej republiky svojím uznesením schválila potrebu zriadiť pre naše slovenské deti školu v prírode na Slovensku po celý školský rok. Úspechu sme sa tešili, avšak nie dlho. Uznesenie bolo vynesené vo februári 2000, ale k realizácii sa odvtedy nepristúpilo...Azda v tomto cykle! Snáď sa znormalizuje i systém vysielania hosťujúcich učiteľov zo Slovenska do našich škôl, možno dostaneme aj hosťujúcich osvetárov i misijných farárov z materskej krajiny a slovenské verejnoprávne televízne vysielanie budú môcť sledovať cez družicu v každej našej domácnosti. Úloh teda zostáva nadostač. Niektoré sľubné javy ale už teraz naznačujú, že asi aj tento nový cyklus prinesie podstatné výsledky. Najdôležitejšie je však to, aby sme ani v nastávajúcom období nestrácali z nabratého Jvungu"'. Ján Fúzik predseda CSS Pred novým cyklom Stratégia sebazáchovy Békeščabianska slovenská samospráva na svojom nedávnom zasadnutí prerokovala krátkodobé a perspektívne plány. Podľa jednohlasne schváleného návrhu poslanca Ondreja Hanku, vzhľadom na mimoriadne nepriaznivé údaje sčítania ľudu v meste je treba za každú cenu zastaviť proces asimilácie. V odôvodnení svojho návrhu O. Hanko uviedol, že školské inštitúcie župného sídla navštevuje asi 16 tisíc žiakov, z toho 11 tisíc Čabanov, pričom 50 - 60 percent z nich pochádza zo slovenských rodín. Ich počet odhadujú až na 8 tisíc, pritom však iba 250 žiakov sa učí slovenčinu v rámci školského systému mesta. Menšinové samosprávy, v úzkej spolupráci s vedeckými a kultúrnymi inštitúciami a občianskymi organizáciami, musia ešte v tomto volebnom období nájsť spôsob, ako vzbudiť nárok na pestovanie materinčiny a prebudenie národnostnej identity. Zákonne zvolené menšinové samosprávy v celej krajine pracujú na realizácii v tomto zmysle stanovených plánov. Pri zvažovaní ich šancí treba brať do úvahy, že v Čabe pôsobia už štyri menšinové samosprávy. (Naposledy tu vznikla poľská.) Na rozdelenie podpory zo štátnych zdrojov, ako aj podpory Valného zhromaždenia mesta, slovenská samospráva vypracovala niekoľko návrhov. Avšak všetky tri „historické” čabianske samosprávy (slovenská, rumunská a rómska) sa zhodli na variante A, ktorý vychádza z toho, že spomenuté tri menšiny sa opierajú o dlhodobé tradície, kultúru a väzby celých pokolení. Ide o menšiny, ktoré tu žijú niekoľko storoči a majú vyspelé inštitucionálne zázemie. Príslušné samosprávy za posledných osem rokov svojej činnosti urobili veľa v záujme pestovania a zachovania menšinových jazykov, kultúry a tradícií. V zmysle toho sa uvedené samosprávy obrátili na mestskú samosprávu s prosbou, aby neznížila mieru podpory, ale vzhľadom na skutočnosť, že podpora miestnych samospráv zo štátneho rozpočtu v tomto roku vzrastie, považujú za potrebné, aby zvýšenie podpory činilo aspoň 10 percent. V tom prípade sa zrieknu polovice tejto čiastky v prospech novozvolenej poľskej samosprávy. A. V. - (ok) POLITIKA Viac na výučbu v jazykoch menšín O určitom pokroku dosiahnutom v oblasti menšinového školstva v poslednom desaťročí píše denník Népszava. Pokiaľ ide o zabezpečenie učebníc materinského jazyka a literatúry, výsledky sú iba čiastkové, nehovoriac o nedostatkoch vo výučbe vecného učiva. Vzhľadom na tieto a ďalšie okolnosti, vrátane nízkeho počtu poslucháčov i vyučujúcich na vysokých školách, školský rezort v spolupráci so zainteresovanými ustanovizňami vypracuje plán rozvoja menšinového školstva, ktorý zahrnie ďalšie úlohy v reformnom procese, prípadne korekcie doterajších uznesení, pričom zohľadní aj finančné aspekty. Ministerstvo školstva v rozpočte na rok 2003 vyčlenilo 150 miliónov forintov na zmiernenie prevádzkových problémov málopočetných menšinových katedier, na odborné jazykové školenie resp. doškoľovanie učiteľov. Osobitná pozornosť pripadne vzdelávaniu poslucháčov - menšinových príslušníkov na vysokých školách v materskej krajine. Medzi dlhodobými cieľmi maďarského ministerstva figuruje uzavretie dohody s materskými krajinami menšín o poskytnutí pomoci pri osvojovaní odborného jazyka. Na učebnice slúžiace výučbe materinského jazyka a literatúry ministerstvo v záujme uskutočnenia schváleného programu vyčlenilo z rozpočtu na budúci rok 250 miliónov forintov. (ok) 2. januára 2003 Prehľadne o našom školstve Zatiaľ čo o menšinovom školstve na Slovensku vychádza ročne vyše sto publikácií, o slovenskom školstve v zahraničí sa objaví iba niekoľko málo súvislých správ. Už len preto treba privítať publikáciu Ivana Janka História slovenského národnostného školstva v Maďarsku (vydala Poľnohospodárska univerzita v Nitre), ktorá prináša súhrnné informácie na túto tému. Autor pôsobil v r. 1990 - 1993 ako učiteľ na základnej škole pri zastupiteľskom úrade SR v Budapešti, kde mal možnosť získať patričné skúsenosti a informácie. Vo svojej práci skúma minulosť výučby slovenčiny od počiatkov slovenského osídlenia až po súčasnosť. Konštatuje o. i., že k znalosti slovenčiny neprispievajú ani existujúce školy, úroveň ktorých od roku 1960 postupne a od roku 1990 výrazne klesá a že absolventi týchto škôl v súčasnosti spravidla nedokážu komunikovať v slovenskom jazyku. Pripomína tiež, že maďarská veda zostáva veľa dlžná tunajším Slovákom z hľadiska ich výskumu, nehovoriac o podlžnostiach maďarských vlád. Deklarácia o .príkladnom menšinovom zákone” totiž ostáva len frázou, ak menšiny nedostanú na svoju činnosť primeranú podporu, najmä ak sú „inak zmýšľajúce” ako je oficiálna politika. Maďarský štát, zdôrazňuje autor, by sa mal snažiť o nápravu existujúceho stavu a nečakať na požiadavky .zdola”. Samozrejme, Slováci v Maďarsku právom očakávajú aj pomoc od materskej krajiny. Nielen morálnu, ale aj materiálnu. (o) Pri príležitosti Dňa menšín slovenská samospráva v Slovenskom Komlóši usporiadala 14. decembra kultúrne podujatie v Osvetovom stredisku J. G. Tajovského, v rámci ktorého sa konala vernisáž výstavy Krojované bábiky. Zároveň boli odovzdané vyznamenania Za komlóšskych Slovákov. Publiku sa predstavil aj divadelný súbor Vertigo, ktorý uviedol hru Spálená morka alebo recept na dobrú náladu. Samospráva Báčsko-Kiškunskej župy usporiadala 13. decembra v Hajóši národnostný galaprogram, v ktorom vystúpili súbory a orchestre z viacerých obcí. Súčasťou podujatia bola výstava maliarky Evdoxie Szidu, ktorú otvoril István Kerékgyártó. Nakrátko Slovenské gymnázium, základná škola a žiacky domov v Békešskej Čabe usporiadali v prvej polovici decembra sériu podujatí pod názvom Slovenský týždeň. V jeho priebehu žiaci zhotovovali vianočné ozdoby, adventné vence, piekli medovníky, zúčastnili sa športového turnaja o Mikulášsky pohár, otvorenia výstavy maliara Antona Molnára a predstavenia súboru spoločenského tanca Lajosa Nyáriho, spoločne zavítali na mikulášske filmové predstavenie a napokon na oslavu Dňa národností a Vianoc. Pätnásť absolventov 4. ročníka slovenského gymnázia v Budapešti so svojou triednou profesorkou Katarínou Kollárovou a riaditeľkou školy Annou Csôrgôlovou sa 14. decembra stretlo s pozvanými hosťami na stužkovej slávnosti v Slovenskom inštitúte Budapešť. ▼ V rámci Dňa menšín, ktorý 15. decembra usporiadala Slovenská samospráva v Orosláni a na ktorom sa prihovoril primátor Gábor Rajnai, sa konalo vyhodnotenie kresliarskej súťaže detí pod názvom Orosláňske slovenské pamiatky. V kultúrnom programe vystúpili sólisti opery SND z Bratislavy Ivan Ožvät a Zlatica Lamnošová, ktorých na klavíri sprevádzala Viera Konczovä, ako aj detský folklórny súbor Karička a hudobná skupina Memori-ja. (k)