Matičné Čítanie, 1974 (VII/1-26)
1974-01-07 / No. 1
VYDAVA MATICA SLOVENSKA V MARTINE K U LTQ RN O - S POLOCEN S K Ý DVOJTÝŽDENNÍK Cena Kčs 1, Štefan Krivuš správca Matice slovenskej Dňom 1. januára 1919 nadobudlo platnosť vládne nariadenie Ministerstva pre správu Slovenska o Matici slovenskej a augustovým valným zhromaždením toho istého roku bola aj konkrétne oživotvorená činnosť a kultúrno-spoločenské pôsobenie Matice slovenskej v podmienkach spoločného útvaru Československej republiky. Spoločný štát dvoch bratských národov Čechov a Slovákov, ktorý vznikol na feudálnych troskách Rakúsko-uhorskej monarchie, povestného to európskeho žalára národov, zaručoval rozvinutie historických ideálov pôvodnej Matice slovenskej. V buržoáznych politických a spoločenských dimenziách tvorená, od nich závislá, ale - ako sa v rozvoji o činnosti Matice slovenskej ďalej ukázalo - v mnohom i nezávislá podstata národno-kultúrnej práce kontinuitne nadväzovala aj popri všetkých negatívach na všetky charakteristické a demokratické črty v službách slovenského ľudu. V postavení slovenského ľudu, v jeho medzivojnovej národnej a kultúrnej situácii, oproti starému Uhorsku sa síce mnoho zmenilo, avšak na Slovensku i po roku 1918 nebolo vlastne z čoho tvoriť kultúrno-spoločenskú nadstavbu, slovenskému národu chýbala veda, chýbala osveta, chýbali dôležité kultúrnospoločenské danosti: školstvo, vydavateľstvá, časopisy. Nemohlo byť a nebolo — popravde — ani dosť slovenskej inteligencie. Slovenský ľud bol v novej potitickej situácii postavený pred množstvo úloh, predovšetkým pred úlohu realizovať kultúrnospoločenskú emancipáciu. Tie jej základné črty, ktoré vôbec nový spoločenský poriadok umožňoval, ako sa dnes v retrospektívnom pohľade ukazuje, nebolo možné docieliť bez mnohostrannej aktivity a historických pozitív, aké v medzivojnovom období reprezentovala Matica slovenská. Začala opätovne v podstate z ničoho, s minimálnymi dotáciami a subvenciami štátnymi, bez finančnej podpory buržoázie, zato však z mozoľov ľudu. Jednako sa jadro jej oživotvorenia v roku 1919 čoskoro rozkošatelo do stromu, ktorý slovenskému ľudu priniesol nové plody národnej vedy, osvety a vôbec rozvoj rozličných stránok národnej kultúry. Pohýbalo sa čosi v slovenskej kultúre, ľud dostal knihy, časopisy, dostal „dobré slovo“, dostal svojich klasikov, dostal prvé filmy, spoznával svojich výtvarných umelcov, predovšetkým však spoznával sám seba. Prostredníctvom plodov Matice slovenskej opäť, avšak širšie a voľnejšie ako kedykoľvek vo feudálnom Uhorsku, uvidel a počul sa svojím jazykom, jazykom bedače. Vyrástla reč ľudu, stala sa jeho verejným majetkom, kultúrnou hodnotou. Dnes boli už pamätné plody, boli pamätné činy, boli knihy, časopisy, predstavenia, výstavy a súťaže. Organizovala sa veda, podporovali sa progresívne veci národa. Jednako však obruč rozporuplného buržoázneho československého, ale i vôbec medzivojnového imperialistického sveta zasahovala priamo i nepriamo osudy Matice slovenskej, podmieňovala jej kroky vpred, ale i vzad. Bola kultúrno-spoločenskou autoritou a nemohla sa vyhnút snahám o jej zneužívanie. Bola národnokultúrnou inštitúciou, a predsa o jej kormidlo prudko bojovali viaceré buržoázne strany i sily konfesionálne. Práve tieto snahy a boje, ktorým sa sice organizmus Matice slovenskej rastúci a zoceľovaný v službe ľudu á v službe človeku bránil, predznamenali i viaceré negatíva nielen v medzivojnových, ale predovšetkým v rokoch tzv. slovenského štátu. Boli sily, ktoré v snahe prelomiť korene slovanskej tradície, predovšetkým korene historického bratstva slovenského, českého a ruského ľudu, podporujúc pritom euráp-ske sily temna, Maticu slovenskú chceli zavliecť na cesty protislovanského a protidemokratického politického boja, vytvoriť z nej baštu slovenského nacionalizmu, národnej neznášanlivosti a obrátiť tak naruby jej kultúrno-historické devizy: jej tradíciu, ako i verejnú úctu. Nepodarilo sa to a ani sa to podariť nemohlo. Matica slovenská vyrástla z iného jadra, bola živená pôdou ľudovosti, pôdou bratstva národov, rástla zo zázemia slovanskej myšlienky. Mala zmysel pre historické farby „zeme slovenskej", prejavovala to a nemohlo sa to plne prejaviť inak ani v slávnom Slovenskom národnom povstaní, keď mnohí z jej reprezentantov vstúpili do ohňov oslobodzujúceho politického i vojenského boja, s perom i zbraňou v ruke, ale mnohí i padli v zápase o jeho definitivně a rovnocenné politicko-spoločenské postavenie v novom Československu i v novej Euró,pe. Prišiel rok 1945 a s nim nové nádeje ľudu. Matica slovenská sa opätovne programovo prihlasuje k tým svojim kultúrno-historickým devízam, ktorými môže i naďalej prispieval* novými hodnotami do pokladnice kultúry svojho národa a svojho ľudu. Slovensko vykročilo cestou nebývalého rozvoja. Socializmus rozšíril priestory, kultúrny univerzalizmus Matice slovenskej už nemohol vystačiť, položil však základy špecializácie rozličných oblasti vedy, osvety a vôbec kultúry. Z matičnej základne vyrástli vedecké ustanovizne, ústavy, spoločenské organizácie, rozvinulo sa kultúrne spektrum socialistického Slovenska. Pracujúci ľud vytvoril svojim triednym bojom nové podmienky zásluhou KSČ a KSS, ktoré avantgardne viedli pracujúci ľud k jeho víťazstvám, a teda i k tvorbe kvalitatívne nových kultúrnych priestorov. Tie nemohla vytvoriť Matica slovenská, a jednako je jej historickou zásluhou, že ich pomohla napĺňať, že na základných kameňoch svojej tradičnej ľudovosti mohla budovať nový socialistický obsah slovenskej kultúry, osobitne po Víťaznom februári 1948. Roky 1953 a 1954 sú v tomto zmysle rozhraničujúce. Matica slovenská pristupuje, špecializujúc sa ako knihovedný ústav k riešeniu aktuálnych vedeckých úloh v oblasti knižničnej vedy a bibliografie. Začína budovať slovenskú národnú knižnicu a slovenské bibliografické ústredie. Pravda, ani tradičná doména matičného záujmu o rukopisné kultúrnohistorické dokumenty nevypadá zo zorného uhla Matice slovenskej. Naďalej sa stará o budovanie ústredného literárneho archivu na Slovensku a postupne realizuje myšlienku vybudovať ústredné literárne múzeum. Dominantou matičnej činnosti sa takto stáva činnosť zbierková a jej predmetom všetky významné dokumenty národno-historického charakteru. Matica slovenská tak začina plniť dávny ideál P. J. Šafárika: začina byť skutočnou „matrikou slovenskej kultúry“ - inštitúciou, ktorá pre budúce generácie uchová všetky dôležité dokumenty o prítomnosti i minulosti slovenského národa. Pravda, nielen uchová, ale i spracuje a verejnosti sprístupni prostredníctvom svojich bohatých informačných, či už bibliografických, knižničných, literárnoarchívnych, expozičných alebo iných fondov. Stala sa tak jedinečným a prirodzeným, dá sa povedať vôbec najbohatším informačným centrom na Slovensku, osobitne špecializovaným na oblasť národnej kultúry a umenia. Zbierková činnosť však nemá iba dokumentačný a informačný charakter, ale viaže sa i s aspektami vedeckej a výskumnej práce, ako i metodickej a koordinačnej činnosti celoslovenského charakteru v tejto oblasti. Matica slovenská stojí totiž ako centrálna slovenská knižnica na čele jednotnej sústavy slovenských knižníc a plní tak vlastne funkciu štátnej knižnice Slovenskej socialistic-1 kej republiky. Netreba zdôrazňovať, aké vážne sú úlohy a povinnosti, ktoré čakajú Maticu slovenskú pri realizácii všetkých jej kultúrno-spoločenských úloh. Nie je už jedinou, ale ani zbytočnou, samoúčelnou a umelou, len pre tradíciu udržiavanou staromilskou inštitúciou slovenského národa v jeho moderných socialistických spoločenských podmienkach. Takéto konštatovanie nemožno bezpochyby vyriecť bez veľkého dôrazu na skutočnosť, že Matica slovenská sa svojim pracovným píoíj.ornom jednoznačne zúčastňuje na tvorbe socialistického spoločenského vedomia u nás, plniac závery XIV. zjazdu KSČ v oblasti rozvoja slovenskej socialistickej kultúry. Prináša slovenskému pracujúcemu ľudu nové kultúrne hodnoty, ktorými nadväzuje na plody predchádzajúcich rokov. Nadchádza opäť jedno z jubileí Matice slovenskej, päťdesiatepiate výročie jej oživotvorenia. Ak sa pri tejto príležitosti vraciame k zdrojom poučení, ktoré priniesli jej roky minulé, chceme - a nielen jubilejne - nielen navonok, ale i vnútroinštitučne, vedomí si jej pozitiv, stavať ďalej práve na tradičnej službe ľudu, kto-rou sa Matica slovenská preslávila, ktorá jej priniesla kultúrno-spoločenskú autoritu nielen u nás doma, ale i v zahraničí. Matica slovenská má i naďalej nielen ambície, ale - priamo povedané: povinnosti v rozličných kultúrno-spoločenských oblastiach, vo vedeckom výskume, v oblasti knižničnej, bibliografickej, metodickej a koordinačnej, literárno-archivnej, literárno-múzejnickej, biografickej i v oblasti starostlivosti o pokrokových zahraničných Slovákov. Prezentuje sa a bude sa prezentovať bohatou činnosťou, spoločensky prospešnou a užitočnou, tvoriac nezastupiteľné kultúrnospoločenské hodnoty. V tom vidíme kontinuitu jej pozitívneho kultúrnohistorického účinkovania v slovenskom národe, v tom vidíme jej miesto v ďalšom programe rozvoja slovenskej socialistickej spoločnosti a jej kultúrneho napredovania. 55 rokov v službách slovenského ľudu swvi °>iw;us [a)|suaAO|S ээ|рщ noAopnq noAJd pazd 6161 ‘INA 'S JuapiDuiojqi шоирд du AD|sopzaiA|_| -Q d 0 ANDREJ PLÁVKA Vitaj, nový rôčik snežný a či rosný, z nekonečna vekov svoju hviezdu zosním, život náš ňou ožiar novou žiarou slávy, radosťou a šťastím, spevom štebotavým, nech sa rozozvučí krajinami sveta, do pokojnej práce ľudské šťastie splieta, plač nech odoženie, kde sa ešte zdýma, mať nech všade zrodi slobodného syna. Na pianétu našu dýchni dychom mieru, ako vlastné dieťa objím si ju celú — na vlasť našu drahú púšťaj roztúžene vlahý dáždik, rosu, slnko každodenné, aby mohutnela, rástla, bola krásnou, nami milovaná prácou ako básňou. .