Matičné Čítanie, 1975 (VIII/1-26)
1975-01-06 / No. 1
matičnéf ® č it anie VYDAVA MATICA SLOVENSKA V MARTINE KULTÜRNO-SPOLOCENSKY DVOJTÝŽDENNÍK Cena Kčs 1, No prahu nového roku Uplynulý rak v Matici slovenskej sa niesol v znamení realizovania záverov XIV. zjazdu KSČ, straníckych pozjazdových dokumentov a jednotného plánu roz voja kultúrno-osvetovej práce duchu zásad socialistickej kultúrv nej politiky. ku, Ak sa dnes, na prahu nového rozamýšľame, akým prínosom bol predchádzajúci rok pre Maticu slovenskú, treba hneď v úvode povedať, že bol historickým medzní kom v jej vývoji. Nové spoločensko-histurické podmienky, v ktorých sa nachádza naša socialistická spoločnosť sa adekvátne odra žili v novom zákone SNR o Matici slovenskej, ktorý nadobudol platnosť dňom 1. I. 1974. Nový zákon jednoznačne charakterizuje Maticu slovenskú ako štátnu socialistickú organizáciu, prispievajúcu k rozvoju socialistickej kultúry v oblasti knihovníctva, bibliografie, ve deckýeh informácií, literárneho múzejnlctva a archívnictva, biografie i života Slovákov v zahraničí. Tieto celospoločenské funkcie sú síce tradičné, ale s kvalitatívne novým, podstatne širším obsahom. Novým spôsobom rieši zákon riadenie členskej základne. Miestne odbory Matice slovenskej sú v zmysle uvedeného zákona aktívmi osvetových zariadení, klubového typu, národných výborov s prísluš non právnou subjektivitou a širokou škálou činnosti, ktorá je súčasťou jednotného plánu kultúrnoosvetovej práce. Vrcholným orgá nom Matice slovenskej je Výbor, menovaný ministrom kultúry SSR z reprezentantov slovenskej národnej kultúry. Uplynulý rok bol teda rokom realizovania zákona o Matici slovenskej v jej praktickej činnosti. Ideovým zdrojom bula výzva okresu Martin a mesta Banská Bystrica pri príležitosti 30. výročia Slo venského národného povstania a tohoročného 30. výročia oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou. Všetky podujatia vychádzali z tohto historického medzníka našich novodobých dejín. Spomienky ŠTEFAN KRIVUŠ, správca Matice slovenskej na heroický zápas nášho ľudu, ve děného Komunistickou stranou Československa, za pomoci ostatných národov, najmä Sovietskeho zväzu, v boji s fašistickou porobou, boli inšpiračným zdrojom rozvoja pracovnej iniciatívy. Potvrdzujú to desiatky splnených ко lektívnych i individuálnych záväzkov na pracovisku a mimo neho, predovšetkým pri záchrane úrody v minuloročných nepriaznivých klimatických podmienkach. Dôstojne si uctili toto významné jubileum aj mnohé miestne odbory Matice slovenskej. Nečakali na pokyny zhora, ale iniciatívne organizovali prípravu kultúrneho programu na slávnostné zhromaž denia, besedy s účastníkmi protifašistického odboja, zájazdy po stopách Slovenského národného povstania, brigádnickú pomoc poľnohospodárstvu, pamätné izby, bezplatné darovanie krvi a poď. Táto dobrovoľná nezištná iniciatíva je prejavom skutočného socialistického vlastenectva a zásluhu je si uznanie i ľudský neformálny vďak. Stojíme na prahu nového jubilejného roku 197S a posledného roku piatej päťročnice. Úlohy, ktoré sme si stanovili pre tento rok sú pomerne náročné tak z hľadiska kvantitatívneho, ako aj kva litatívneho. Poučení skúsenosťami z minulých rokov, nejde nám pri plnení úloh v kultúre len o „splnil“ a „nesplnil“. Rozhodujúce je ako splnil. Pritom „ako“ máme na mysli predovšetkým človeka, novú socialistickú spoločnosť, tých, ktorí svojou každodennou prácou menia krajinu, v ktorej žijeme, menia tento svet, menia i seba samé ho. Ide nám o to, aby v celom komplexe našej činnosti nechýba lo ľudské srdce, teplý dych nových socialistických morálnych hodnôt medziľudských vzťahoch, aby sme v človeku videli seba a v sebe človeka. To nové je v rozpore so starým, malomeštiackym, spiatočníckym. Preto nemôžeme ľahostajne prize rat na také javy ako sú pohodlnosť, rutinérstvo, chytráčenie, egoizmus, snaha po vlastnom bla hobyte, povrchnost, rovnostárstvo, nerozlišovanie kvality práce a pod. Nevidieť, alebo ľahostajne obchádzať tieto prežitky minulosti, zna ■mená ignorovať úsilie o rozvoj ce lej spoločnosti — hovorí sa v správe zo zasadnutia G V KSČ z novem bra 1974. A tu vidíme i na našom pracovisku ešte široké pole pre ideologickú a morálnu výchovu. Rovnako to platí i pre širokú členskú základňu miestnych odborov Matice slovenskej. Záleží nám na každom človeku, ktorý môže a chce prispieť spoločnému dielu všade tam, kde sa to najviac vyžaduje. Naša ideovo-výchovná práca bude účinná len vtedy, ak bude presvedčivá, neformálna, totožná s naším konaním, zhodná s celospoločenskými záujmami, ak bude triedna, stranícka i vedecká. V našej ideovej výchove nám nejde len o to, aby pracovníci súhlasili s marxisticko-leninskou ideológiou, ale aby si ju osvojili, privlastnili, riadili sa ňou v živote, vedeli ju presadzovať, ale i brá nit proti všetkým nemarxistickým ideovým prúdom. Prehĺbiť socialistické vlastenectvo, nový vzťah k práci, k princípom socialistickej morálky je jeden z aspektov realizovania kvalitatívnej stránky obsahu našich plánov jubilejný rok nám dáva širokú príležitosť prehĺbif aj internacionálne cítenie pracujúcich, najmä ak ho účelne spojíme s Medziná rodným rokom ženy a úspechmi pokrokových síl na celom svete v boji za mier. Mali by sme živo priblížil udalosti spred tridsiatich rokov. Naša sloboda sa zrodila z potokov krvi obrovských obetí sovietskeho hrdinského ľudu. Ľudské dejiny dosiaľ nepoznali takéto obete jedného národa v záujme slobody a šťastia iných, porobených národov. Tento bezpríkladný nezištný čin sovietskeho ľudu považujeme za symboJ_^ proletárskeho internacionalizmu. Je vlastný len novému, socialistickému spoločenstvu. Ne bol vecou vojenskej stratégie sledujúcej ziskuchtivé ciele, ako to často komentujú naši nepriatelia, ale je vnútornou zákonitosťou socialistického spoločenstva. Bez sústavnej pomoci Sovietskeho zväzu nemožno si predstaviť výstavbu so(Dokončenie na 3. strane.) • Ilustrácia P. CHRENKA KAROL KARMAN Chlieb a vesmír Omrvinku k omrvinke: vykladáme oblohu jagavými hviezdami. Ale spať, tá z kraja, nedá mi. Iba sa na ňu načahujem ako na chlieb, ako hladný, blúznivý... Obloha sa pení, kysne, bude pre každého. Otvárajte si ústa, otvárajte dlane, padajú meteory! A ten, čo sa neotvorí, príde o seba ... Ľudstvo vekmi hladuje. Ale vyplávajú koráby na moria. A keď sa podpalubia otvoria, obsypú nás hviezdami. Stáročia vo vesmírnom koryte sa na chlieb premenia.