Národná Obroda, máj 1948 (IV/101-123)
1948-05-04 / nr. 101
NÁKUPNA obroda Utorok 4. mája 1948 NEZÁVISLÝ DENNÍK ** Ročník IV. Číslo 101. Za Kči 2,— Druhá skupina sprisahancov pred súd Bugár, Kempný, Siaško a spol. - baštami protištátnej emigrácie na Slovensku (rm) Bratislava — Po malej prestávke predstupuje 4. mája pred Štátny súd ďalšia skupina protištátnych sprisahancov na čele s poslancami býv. DS Dr. M. Bugárom, Dr. J. Kempným a Dr. Staškom. V tejto skupine sú všetko osobnosti, ktoré zastávaly ešte pred nedávnom dôležité pozície najmä v hospodárskom živote a to Ing. Š. Horváth (Centrokooperácia), Ing. F. Jurčovič, námestok oblastného riaditeľa slovenského potravinárskeho priemyslu, redaktor Pavol Čamogurský, Dr. Jozef Kosorín (Povereníctvo výživy), MUC Karol Kožár, veľkoobchodník Izidor Lančarič, riaditeľ slovenských výrobcov a dodovateľov pražcov Peter Maxoň, ďalej Dr. J. Mikuš (Ürad predsedníctva SNR), advokát Dr. Obtulovič, Dr. L. Ruman a Dr. V. Bratinka. Obžalovaní krátko po skončení druhej svetovej vojny začali vyvíjať úsilie o rozbitie ČSR. Kempný a Bugár prijali spojky emigrácie Komanderu a Paňku, ktorí prišli zo zahraničia, legitimovali sa ako zmocnenci Slovenského akčného výboru a Slovenského revolučného odboja a ktorých informovali o pomeroch v ČSR a zároveň prejavili ochotu podporovať činnosť slovenskej emigrácie. Bugár požiadal Čiepku, aby mu sprostredkoval schôdzi so zástupcom jedneu z protištátnych organizácií za účelom organizačne sjednotit’ rôzne protištátne organizácie na Slovensku. Obžalovaní z iniciatívy Kempného a Kosorína schádzavali sa často pod zámienkou spoločenských stykov na porady a rozhodli sa podporovať činnosť slovenskej emigrácie. Čarnogurský udržoval spojenie so Sidorom a koncom roku 1945 pokúsil sa prostredníctvom Lančariča poslať do Ríma na podporu činnosti slovenskej emigrácie 9 miliónov korún. Jurčovič pri cestách do zahraničia vyhľadal vo Švajčiarsku Kirschbauma, v Londýne Prídavka, informoval ich o činnosti protištátnych sku pin a priniesol zo zahraničia na Slovensko informácie a protištátne brožúry. Kempný, Obtulovič a Staáko vyjednávali za účaati Petra Maxoň a o finančnom zaistení domáceho a zahraničného protištátneho hnutia a rozhodli sa zaobstarávať prostriedky fiktívnym účtovaním pri zahraničnom obchode, najmä pri vývoze dreva a pražcov a pri dovoze potravín, a krmovín. Kempný sľúbil, že zariadi na Riaditeľstve Štátnych lesov a na Povereníctve výživy, aby na príslušné oddelenia boly dosadené osoby, ktoré pôjdu poruke. Kempný, Obtulovič, Staško a Maxoň sa pripravovali na výzvu Petra Prídavka na spoločný útek za účelom posilnenia medzinárodného postavenia emigrácie. Obtulovič informoval o situácii na Slovensku Dr. Gréberta vo Švajčiarsku prostredníctvom Karola .Kožára a poslal mu po Maxoňovi peňažnú podporu, hoci vedel, že spolupracuje s Kirschbaumom a s ostatnými emigrantmi. Všetci obžalovaní udržiavali styk so zahraničnou emigráciou, najviac cez Kirschbauma a používali na to obchodné cesty do zahraničia. Dr. Vojtech Bratinka, hoci vedel o stykoch Ing. Jurčoviča so slovenskou emigráciou, neoznámil to úradom. Sjednotené pracujúce Slovensko manifestačné oslávilo Sviatok práce Najmohutnejšia prehliadka národa Viliam Široký: Naša ľudovodemokratická cesta k socializmu je otvorená - Nová vojna by bola definitívnym koncom kapitalizmu - Rozparcelovali sme 6 miliónov hektárov pôdy - Rečn ici strany slobody odsudzujú emigrant ských zradcov národa a Slovanstva (n) Bratislava — Predovšetkým: mali by sme v dnešnom čísle našich novín registrovat takú záplavu zpráv, že by nám vari na to nestačilo ani 40 novinových strán. Novinár číta celkom bezradný túto zpravodajská a reportážnu úrodu, a napokon mu nepozostáva nič, ako prižmúriť oči; tak aspoň vidí, ako pred jeho duševnými zrakmi pochodujú na krídlach týchto zpráv opiif robotníci, roľníci i inteligencia všetkých možných kategórií, pochodujú vojáci, i civili všetkých regimentov, aby manifestovali, že i naďalej pôjdu od sily k sile v stále pevnejších a pevnejších krokoch pracovnej solidarity a všestranného zdokonaľovania. Predošlé tri roky, nehovoriac už ani o tamtých pred tými, chcely nás postavit do odlišných, protichodných podmienok; namiesto toho však oslavovali sme prvý raz v našich politických dejinách ozajstné sjednotenie národa. Podistým sa zdá, ako by to bolo finále udalostí, dejinného procesu, ktorý sa začal už skôr. Februárové udalosti? Určite. 29. augusta 1944? Určite. A tak by sme mohli pokračovat od minulostí nedávnej k dávnejšej, až až k onomu 1. máju 1918 v Lipt, Sv. Mikuláši. Ak r. 1948 mohli sme mať už celonárodnú májovú manifestáciu v plnom toho slova smysle, oná spomenutá mikulášska nebola ešte národnou. Organizovala sa v prvotnom duchu Májov ako manifestácia chudoby. Osvojila si však myšlienku oslobodenia slovenského národa a už vtedy zaviazala národ i národovcov slovenských, aby nikdy nezabúdali, že bez triedy, ktorá po Májoch demonštrovala za svoje práva, národa nieto a nieto ani zdravej, životaschopnej národnej myšlienky bez idey tejto triedy. Okolo tejto idey bude sa teraz každým rokom shromažďovat národ bez výlučnosti, a to nie aby demonštroval, ale aby manifestoval. Čítajúc zprávy o priebehu nadšených osláv tohoročného Sviatku práce, prichodí nám nevdojak vrátiť sa pre porovnanie do r. 1945. Vtedajšie dočasné sídlo prezidenta, vlády i slovenských národných orgánov, Košice, i sotva prednedávnom oslobodené hlavné mesto Bratislava, zasvätily Sviatok práce už dosť sjednotene, ale táto prvá oslava vyznela v prvom rade ako vďaka slobodných pracujúcich vrstiev Košíc a Bratislavy osloboditeľskej ČA a ako záväzok našim hrdinským partizánom a vojakom nášho Národného povstania. Nasledujúce dva roky deň 1. mája mal byť síce symbolizováním jednoty slovenského NF, ale boli sme, bonužiľ, svedkami, že obidva nasledujúce Sviatky práce vinou reakčných politických strán boly zneužité na pokrytecké štvanice proti jednote národa, proti jednote pracujúceho ľudu a proti prirodzeným zásadám socializmu. Tohoročný Sviatok práce naproti tomu bol už niečím viac ako symbolom ocenenia práce. Bol on v prvom rade dôkazom radostnej manifestácie nad sjed■notením všetkých vrstiev pracujúceho ľudu, robotníkov, roľníkov, inteligencie, živnostníkov, sbratania sa armády a občianstva, Národnej bezpečnosti a obyvateľstva. Miestami tichý imájový dážď vo včasných ranných hodinách jemne kropil ulice, cesty a polia. V ňom prichádzal ako by symbol budúcej požehnanej úrody, práce a jej výsledkov, o ktoré sa jednotne zasluhuje práca rúk a práca umu. Niekoľko č isire V hlavnom meste Bratislavy v sprievode išlo do 100 tisíc ľudí bratislavských i z blízkeho a vzdialenejšieho okolia a niekoľko tisíc motorových a iných vozidiel. Počet všetkých účastníkov osláv, t. j. včítane občianstva, ktoré sa na sprievod iba dívalo, odhadnúť ani nemožno. V Trnave sa sprievodu zúčastnilo 18.000 ľudí, v Nových Zámkoch 20.000, v takej Čadci 5000 a 47 alegorických vozov, v Považskej Bystrici 8000, v Turčanskom Sv. Martine asi 13.000, v Trenčíne vyše 20.000, v Košiciach 40.000, v Levoči a v Sp. Novej Vsi 10.000, v Starej Ľubovni 5000, v Topoľčanoch 15.000, v Komárne 10.000, v Poprade a v Prešove 15.000, v Piešťanoch 10.000, v Rajci 4000, v Modrom Kameni 7000, medzi nimi niekoľko tisíc presídlených Slovákov z Maďarska. V Prievidzi vyše 10.000 spolu so 73 alegorickými vozmi a vyše 30 krojovanými skupinami, atď. Na prvomájovej manifestácii v Bratislave prehovoril podpredseda vlády Viliam Široký, ktorý povedal : Dnešný 1. máj je ozajstným sviatkom veľkolepého víťazstva pracujúceho ľudu našej Republiky. Radosť a hrdosť z vydobytého víťazstva našej ľudovej demokracie nad reakciou, nad nepriateľmi národa a štátu napĺňa dnes naše ulice. Nášmu ľudu sa dnes ľahšie dýcha a radostnejšie pracuje. Nikdy predtým nebol náš národ tak jednotný. Nikdy pred tým nebolo v širokých masách nášho ľudu toľko nadšenia a odhodlania svorne napredovať vo výstavbe našej Republiky a za lepšou budúcnosťou. Dnes je tomu 30. rokov čo v Lipt. Sv. Mikuláši slovenskí robotníci na svojej prvomájovej manifestácii vystúpili, aby pred celým svetom proklamovali vôľu slovenského človeka žiť národne a sociálne slobodným životom v spoločnom štáte s bratským českým národom. Dnes, po 30 rokoch, v jubilejnom roku nášho štátu, je náš pracujúci ľud, ktorý sa po celý ten čas obetavo boril za splnenie svojich ideálov, výlučným uskutočňovateľom spravodlivých záujmov našich národov. V našej Republike je dnes pracujúci ľud ozajstným nositeľom a zdrojom všetkej moci v štáte. Dnes môžeme vyhlásiť,že naša ľudovodemokratická cesta k socializmu je otvorená. Bol to ťažký zápas, než sme sa dostali až sem. Dobre sa pamätáme, ako sme ešte vlani na 1. mája na tomto mieste museli varovne si pripomenúť nebezpečenstvá, ktoré zvnútra ohrožovaly našu Republiku. Vtedy sme si sľúbili, že svoj dom, svoju Repub Belgicko sa zrieka neulxaliiy (up) Brusel — V belgickej poslaneckej snemovni prehovoril včera belgický ministerský predseda Paul Henri Spaak, ktorý vyhlásil, že problém vojenského spojenectva západoeuropských štátov nebude vyriešený, ak Belgicko zostane neutrálne. Túto myšlienku uskutočníme jedine vtedy, ak sa zapojíme do sústavy niekoľko štátov. Je pravdepodobné, že budeme rýchlo nútení prijať dôsledky tohto rozhodnutia, povedal Spaak. Jeho reč prerušil poslanec komunistickej strany, ktorý sa ho pýtal prečo sa Belgicko v otázke štátnej bezpečnosti neobrátilo na Sovietsky sväz. Spaak odpovedal: „Oznámil som zástup. Sovietskeho sväzu už začiatkom roku 1946 a po druhý raz r. 1947, že by bolo Belgicko ochotné uzavrieť so Sovietskym sväzom podobnú smluVu, akú má s nim Veľká Británia a Francúzsko. Sovietska vláda však na moju ponuku neodpovedala.“ liku, vyčistime, že z verejného života odstránime rozvratníkov, travičov a rozbíjačov, ktorí pre nikli do vedúcich miest a kľúčových postavení v niektorých stranách do štátneho aparátu a hospodárskych ustanovizní. Bolo to vážne a časové varovanie. Český a slovenský pracujúci ľud pod vedením K. Gottwalda a Komunistickej strany rozdrtil zločinné plány nepriateľov a tí, čo Republike jamu kopali, sami do nej padli. Za ten krátky čas od vylúčenia zpiatočníkov z rozhodovania a zo spolurozhodovania vykonali sme veľké dielo v prospech ľudu. Upevnili sme bezpečnostný systém oslobodenej Republiky, celú tú sústavu spo-Hovoriac o tázke Nemecka, belgický ministerský predseda povedal: „Európa musi byť silná aby mohla vyriešiť nemecký problém. Z toho dôvodu a preto, aby mohla Európa slušne žiť, je nutné, aby Nemecko znovu zaujalo miesto medzi ostatnými národmi. Je preto neuvěřitelné, že bol odmietnutý návrh bývalého amerického ministra zahraničia James Byrnesa, aby totiž bola uzavretá na 50 rokov smluva, ktorá by europským národom zaručovala', že nebude obnovená nemecká útočnosť. Keby boli vtedy tento návrh prijali, nemuseli by sme dnes riešiť nemecký problém.“ Spaak záverom prehovoril o sjednanej dohode piatich západoeuropských štátov a vyhlásil, že táto smluva je prvým stupňom k vytvoreniu Spo- V ľudí sa ubraní každému nebezevmôľú.b-Dýoš jených štátov eúropských. „Jednotný front 150 miliónov ľudí sa ubráni každému nebezpečenstvu,“ vyhlásil belgický ministerský predseda. jeneckých smluv, ktoré sme uzavreli s nepremožiteľnou socialistickou veľmocou, s SSSR, s novým ľudovým Poľskom, ľudovou Republikou bulharskou a federatívnou ľudovou Juhosláviou. Uskutočňujeme do dôslodkov revíziu pozemkovej reformy a drobným prídelcom zabezpečili sme vlastnícke právo na pridelenú pôdu. Rozšírili sme znárodňovací proces v priemysle, čím sme 90 % celej priemyselnej výroby dali do rúk národa. Znárodnením veľkoobchodu sme zabezpečili, že výrobky nášho priemyslu sa dostanú spotrebiteľom a už nebudú predmetom špekulácie koristníkov. Uskutočňujeme do dôsledkov revíziu pozemkopečí bezstarostnosť pracujúceho človeka, roľníka, živnostníka či samostatného pracovníka takisto ako robotníka a zamestnanca pre prípad choroby a staroby. Uzákonili sme novú jednotnú školu, ktorá otvára deťom pracujúceho človeka brány k najvyšším imétam vzdelania. A v týchto dňoch pristupujeme k historickému uzákoneniu našej novej ústavy, ktorá v našom živote pevne zakotví obrovské výdobytky nášho ľudovodemokratického štátu, výdobytky hospodárske, sociálne, kultúrne a národné. Návrh novej ústavy nie je programom, nie je vyjadrením toho, začo má náš ľud usilovať. Návrh novej ústavy je zakotvením toho stavu, ktorý náš ľud už dosiahol. Za podstatné poslanie našich vládnych a výkonných orgánov považujem úsilie vytvoriť rovnaké životné podmienky v oboch častiach nášho štátu, pre ob anaše národy. V 4. roku po oslobodení návrh novej ústavy manifestačné vyhlasuje právo občana na prácu, na odpočinok, na vzdelanie a na zaopatrenie v prípade pracovnej neschopnosti a staroby. Veľké dielo na nám darí. Darí sa nám preto, že v rozhodujúcich dňoch prejavil náš ľud svoju politickú zrelosť, že sa postavil neoblomne, pevne a jednotne za Komunistickú stranu, proti rozvratníkom. Vylúčením zradnej reakcie z NF a jej rozkladného vplyvu vo všetkých verejných inštitúciách obrodili sme náš NF, ktorý sa stal skutočným výrazom bojovej národnej jednoty, všetkých základných pracujúcich složiek našich národov — robotníkov, roľníkov, živnostníkov a inteligencie. Naša budúcnosť je teraz ozaj v rukách ľudu. Od každého z nás závisí teraz, ako rýchle budeme pokračovať vo veľkom diele budovania a zveľadovania našej vlasti a nášho života. Sme jednotní, ako nikdy predtým. Zanedlho pristúpime k voľbám, ktoré túto jednotu nášho ľudu manifestačné potvrdia. Uvedomili sme si. že veľké a zodpovedné úlohy, ktoré máme riešiť, predovšetkým úloha zabezpečenia dobrej úrody a výživy nášho obyvateľstva a potom splnenia dvojročného budovateľského plánu do 28. októbra, nedovoľujú nám, aby sme upevnenú jednotu nášho ľudu čo len v najmenšej miere naštrbili. Víťazstvo jednotnej kandidátky obrodeného NF bude víťazstvom nášho ľudu, našej ľudovej demokracie, našej Republiky, našej cesty k socializmu. Jednota nášho ľudu, naša jednotná vôľa v budovaní, dávajú nám istotu, že na ceste k blahobytu a k rozkvetu našej vlasti pôjdeme rýchlejšie vpred. Buďte jednotní a svorní a v tejto Republike na večné veky vôľa ľudu bude zákonom! (Pokračovanie na str. 5.) Loď čs. dunajplavby na uliciach Bratislavy Pohľad na manifestácii pred ND v Bratislave Z merni f es f a čné h ó mórového sprievodu v Košiciach