Národnie Noviny, apríl-jún 1885 (XVI/42-75)
1885-06-03 / nr. 64
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko - Uhorsko na celý rok................. 12 zl. na pol roka................. 6 zl. na štvrť roka............... 3 zl. Ročník XYI. Redakcia, a<imirtistx*ácia, a expedícia v Tűrő. Sv. Martine. Streda, 3. júna 1885. Politický prehľad. -------3. júna. 0 vyjednávaní medzi Ruskom a Angliou všeobecne myslia, že blíži sa k zakončeniu, no od niekolkých dní niet žiadnych bližších zpráv a tak je ešte vždy možno, že úplné riešenie hraničnej otázky preťahuje sa. Z doterajších zpráv, zvestovavších šťastlivé vybavenie záležitosti, nevedno zvlášte to, aký bude pomer Afganistana k Rusku. A tak sa zdá, že ruskej vláde záleží na tejto stránke otázky. Z Belehradu oznamujú, že následkom opätovného znepokojovania srbskej hranice od Arnautov minister Garašanin 30. a 31. mája predostieral svoje predlohy tureckému poslancovi a porté poslal nótu, v ktorej žiada, aby postarala sa o bezpečnosť hranice. Paríž, 1. júna. „Agence Havas“ sdeľuje z Kaira 1. júna: Minister výučby, Mahmud paša, odstupuje, poneváč Angličania miešali sa mu do diel. Demissia ministra verejných prác z podobnej príčiny je pravdepodobná. Londýn, 1. júna. Reuterovská kancellária zvestuje z Teheránu: Persický poslanec v Carihrade, ktorý teraz dlhší čas bol v Teheráne, o nedlho pôjde do Berlína. Madrid, 1. júna. Z provincie Valencie oznamujú niekolko nových prípadov cholery. Berlín, 1. júna. Otázka braunschweigského prestolu bola včera pojednávaná nie v komisii spolkovej rady, lež v pruskej ministerskej rade pod predsedníctvom Bismarckovým. Tamtá v stredu vezme túto záležitosť a uzavretie vypovie sa, akonáhle všetci plnomocníci obdržia svoje úpravy. — Viedenská zpráva „Kreuzzeitungu“ potvrdzuje, že car navštívi rakúskouhorského panovníka. Miesto a čas ešte nie sú určené. — „National-Ztg.“ zazlieva, že „Nordd. Alig. Ztg.“ vyhostenie Poliakov odôvodňuje už nie politickými, lež národo-hospodárskymi príčinami. Nová otázka politická. Vyrovnaním anglickoruského sporu europejské obecenstvo zpamätáva sa, že egyptská otázka je ešte vždy neriešená a 'odchod Angličanov zo Sudanu sotva prispeje k jej riešeniu, áno ešte zamotá dielo, jestli porta rozhodne odopre zaujať Suakim a zaujatie tohoto punkta ponechá sa Italii. Pravda, anglická vláda opakovala len pred niekoľkými dňami v nóte lorda Granvilla pašovi Musurusovi, že anglické vojsko vytiahne z Egypta, akonáhle zavedie sa tam poriadok a postaví stála vláda, no najmä preto, že Anglia tým zavedením poriadku preťahovala termín svojho plného panstva v Egypte, veľmi mnohí zpytujú sa teraz, akou teda cestou môže sa zaviesť v Egypte „poriadok“ a „stála vláda“? Prešla už drahná doba, čo Anglia vzala na seba túto úlohu, rozhodne a hrubo odoprúc spoluúčinkovanie iných veľmocí. Angličania hospodária už nie prvý rok celkom bez kontrolly v Egypte. Britanská vláda porúčala takým štátnikom, ako lord Dufferin a lord Northbrok, študovať na mieste položenie Egypta. Kairská vláda už dávno obrátená je v nezodpovedného plniteta nariadení, idúcich z Londýna. Všetka vyššia administrácia je v rukách Angličanov. Aké že sú výsledky tohto stavu vecí? Sú každému zrejmé. Egypt ide rýchlym krokom k úpadku. Utratil Sudan, ktorý za polstoletia stál pod vládou krajiny faraónov, utratil ho následkom povstania, ktoré malo úspethu menovite preto, že vodca toho povstania, podobne svojmu bezprostrednému predchodcovi Arabi ffešovi, mal možnosť hodiť do tváre kediva Tevfika centom spravedlivú výčitku o úplnom jeho podrobení vôlKa rozkazom „ďaurov“. Obchod upadnul, bezpečnosť osoby prestala, medzi národom a nominálnou kairskou vládou nebadať žiadneho sväzku, žiadnej solidárnosti. Záruky, že prv alebo pozdejšie zavedú sa v krajine „poriadok“ a „stála vláda“, nevidno nikde a v ničom. — Medzitým príčiny, následkom ktorých Anglia zamiešala sa v egyptské diela, skoro prestanú jestvovať. Britanská vláda mala ne zreteli zabezpečiť si spojenie s Indiou po Suezskom prieplave. Prieplav tento Europa hotoví sa vyhlásiť za neutrálny a tak dostupným pre anglické lode. Ďalej zostať v Egypte Anglia ztratí príčinu a blíži sa doba, ked celá politická Europa nevyhnutne postaví otázku: kde že sú prostriedky položiť koniec biede, uvalenej na Egypt panujúcimi Angličanmi? V predvídaní tejto otázky západné kontinentálne časopisectvo vždy častejšie a častejšie spomína složeného khediva Izmaila, pri ktorom, ešte i v samej poslednej dobe jeho panovania, krajina nachodila sa v položení nepomerne lepšom, než teraz. Postaviť Izmaila pašu v jeho bývalú hodnosť mnohí považujú za jediný prostriedok, ktorým položil by sa koniec terajším pomerom. Počuť, že za takéto riešenie otázky vyslovujú sa i niektoré kontinentálne vlády. No ťažko je dopustiť, žeby anglická vláda k tomu privolila. To znamenalo by otvoreno priznať sa k chybe, urobenej zamenením Izmaila Tevfikom, a po druhé znovu postaviť na čelo egyptskej správy človeka dobre znajúceho, že pád jeho zapríčinila Anglia, ktorej Francúzsko pomáhalo pri tom z čistého nedorozumenia. Anglická vláda, prv než chytila by sa takejto krajnosti, pravdepodobne poobzerá sa ešte po iných prostriedkoch k uspokojeniu kontinentálnej Európy, ktorá začína nahliadať, že hospodárenie Angličanov v Egypte trvá príliš dlho a pritom nielen bez všetkého prospechu pre europejské záujmy, lež ešte i v priame jích uštrbenie. („N. Vr.“) Bezmenné dopisj prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čisla predávajú sa po 7 kr. Číslo 64. Krajinská výstava v Pešťbudíne. Okolie pešťbudínskeho mestského lesíka je teraz najživším miestom hlavného mesta. Už na nádhernej Andrássyho ceste (predtým Radiálka) badať živý ruch, ktorý tým širšie sa vlní, čím bližšie dochádzame k mestskému lesíku. Prejdúc rad skvelých palácov a letohrádkov, prijdeme zanedlho ku hlavnej bráne, ktorou vedie nás cesta do výstavnej miestnosti; ona obnáša 300.000 Q metrov a je kolom ohradená dreveným plotom; výstavné budovy zaujímaj ú'priestor 66.550 □ metrov. Hneď pri vchode napadne navštevovateľovi b udova výstavy priemyselnej. Dominujúca stavba táto zaujíma plochu 14.000 Q metrov a stála asi 600.000 zl. Na štyroch uhloch budovy stoja štyri pavillony a na každej strane jedna brána, v prostriedku ale vypína sa 48% metrov vysoká kupola, stavaná štýlom novo - renaissančným; na pozlátenie koruny na vrchu kupoly upotrebené bolo 250 kusov dukátov. Do vnútra budovy vstúpime západnou bránou. Najbližšie nám sú vystavené izbené a dekoratívne ná adia, ktoré v každom ohľade vyhovejú vkusu a kráse. Medzi inými priemyselnými článkami, jako priadza a tkanivo, papier, povozy (krásne kočiare z dielne bratov Kôlberovcov) atď., zvláštne bohato zastúpený je hudobný priemysel. Na prvom mieste stojí obrovský organ Alexandra Országha; videť tu cymbaly so všetkými možnými premenami a odchýlkami. Medzi tlačiarskymi výrobkami je sbierka časopisov, vychádzajúcich v Uhorsku. Zastúpené sú časopisy: maďarské, nemecké, slovenské, srbské, rumunské v plnom počte. Tu je tiež kollektívna sbierka diel M. Jókaiho s niekoľkými rukopismi a začiatočnými kresbami tuškou (Jókai chcel sa vzdelať pôvodne za maliara) V obore priemyslu hlineného vystavila bohatú sbierku mayoliková dielňa J. Fischera z Pešťbudína. Štyri ohromné mayolikové vázy, výrobok dielne tejto, cenia sa na 12.000 zl. Chemický priemysel je početne zastúpený troma hlavnými článkami, soľou, sirkovými a uhlistými produktami. Pekná je sviecová pyramída dielne „Flora“, jako i zemiakový krochmál popradský. Priemysel železničky a iných kovov zastúpený je niekoľkými väčšími firmami. Spomenutia zasluhujú vystavené články Mateja Zellerina a dielne Schlickovskej; tu zvlášť Husárom modellovaná socha Spravedlnosti, ktorá upotrebí sa pri soche Deákovej. Zlatníctvo a kožený priemysel sú početne zastúpené. Budova táto nebude zničená ani po zatvorení výstavy, ale zostane jej stálou pamiatkou. V pavillone ministerstva verejných prác a premávky vystavené sú projekty a modelly rozličných diel, potrebných ku premávke na suchu i na vode. Zaujímavý obraz poskytuje rybárstvo na Jaderskom mori. (Pokračovanie.) Z Cislajtánie Bratia Česi s 1. júnom vstúpili do volebi zápasu a pri prvej potýčke v obciach vonkovs na celej čiare zadržali sa statne, víťazne. Niele podržali všetky české okresy, ale porazili sv nemeckých protivníkov v takých dvoch okresoch, Nemci sú vo väčšine. Y okolí Litomyšlu pom českou podtahnul nemecký kandidát Theumer š~~. dozorcovi Heinrichovi, a v okolí Prachatíc knieža Schwarzenberg potrel na hlavu hlavného vodcu ústavákov a najsverepejšieho nepriateľa Čechov, povestného dr. Herbsta, ktorý svojho času v spolku s Beustom chcel tak pritisnúť Čechov k stene, aby ani dýchať nemohli. Nuž a tento nepriateľ Čechov, ktorý za 25 rokov zúril v Čechách proti všetkému čo je české, nedostal dnes v Čechách mandátu, ačpráve sa v dvoch okresoch uchádzal o taký. My z úprimného, iskreDného bratského srdca blahoželáme českému národu k dobytému dnes víťazstvu, želajúc jim veľa zdaru i pri ďalších voľbách na celom území kráľovstva českého. Deň 1. júna bol vôbec dňom najtuhšieho zápasu na poli volebného ruchu v Rakúsku. Volili 62 vyslancov. Výsledok je nasledujúci: Viedeň vyvolila 8 ústavákov, medzi nimi vodcu ústaváckej strany dr. Herbsta, 3 demokratov a jednoho antisemitu. Ústaváci ztratili tu štyri mandáty. Zápas bol veľmi tuhý a v dvoch okresoch doznely veci až ku krvavým srážkam medzi voličmi. Najsilnejšia potýčka udala sa v Leopoldovom predmestí, kde ústavák prof. Sues len po tuhom zápase zvíťazil nad kandidátom antisemitov. V tomto okrese súčastnili sa na zápase aj maďarskí (židovskí) študenti a polícia zavrela z nich 15, lebo boli ozbrojení stiletmi. Ostatnie dolno-rakúske mestá vyvolily 4 ústavákov a antisemitu Fliegla, ktorý porazil známeho nemeckého centralistu prof. Lustkandla. Ústaváci utratili tu teda jeden mandát na antisemitu. Zajímavý zápas bol v okrese kremskom medzi dajčnacionálom Stinglom a ústavákom Doblerom. Pri prvej voľbe dostali po 1039 hlasov, pri druhej po 1001, tak že konečne los rozhodnul v prospech Dobiéra. Horno-rakúske mestá vyvolily 6 ústavákov. Zaznačiť treba, že tu prepadli dvaja ministri; a síce: minister Pino, ktorý kandidoval v steyrskom okrese, prepadnul len 48 hlasmi proti ústavákovi Wickhoffovi, ktorý dosial zastupoval tento okres; potom minister gróf Falkenhayn 20 hlasmi ostal v menšine vo welsskom okrese, ktorý bol pri doplňujúcej voľbe odňal ústavákom. Solnohradské mestá vyvolily dosavádnych svojich dvoch ústavákov. Bývalý centralistický minister Bach, Lienbacherom vrele odporúčaný, prepadnul 579 hlasmi proti 656. V Bukovine v suezavskom okrese ústavák Tomaszczuk odňal mandát dosavádnemu vládnemu vyslancovi Koszoviczovi. — Z černovíc niet ešte zprávy. Druhý okres terstský vyvolil dosavádneho svojho vyslanca Burgstallera, prívrženca grófa Coroniniho. O výsledku volieb z obchodných komôr Tyrolska a Vorarlbergu niet ešte zprávy. Konečne výsledok volieb v 30 vonkovských obciach Česka je nasledujúci: Vyvoleno 18 Čechov,