Národnie Noviny, júl-september 1920 (LI/145-222)
1920-09-19 / nr. 213
Stívina a pre skonfiškovanie tlačiarne „Práva Lidu“, ktorá je majetkom celej strany, podajú žalobu. Na 21. t, m. svolané zastupiteľstvo strany má rozhodnúť o ďalšom pokračovaní. Kommunista stoj čo stoj budú mať 28. a 29. septembra sjazd, ktorý predstavenstvo soc.-dem. strany vyhlásilo za „vzdorosjazd“, s ktorým soc. dem. strana nemá ničoho do činenia. Z mnohých vidieckych miest došlý zvesti, podľa ktorých robotníci vítajú rozhodnutie zastupiteľstva. Dňa l7. t. m. bola plenárna schôdzka sociálnych demokratov v plzenskej župe. V rezolúcii, prijatej na schôdzke, s p ľutovaním berú v známosť deinissiu soc. dem. ministrov, protestujú proti diktát rským podmienkam III. internacionály a proti násilnému obsadeniu kommunistmi redakcie »Práva Lidu«. V rezo úcii, prijatej na schôdzke dôverníkov politických organizácií v Brne, prijali rezolúciu, v ktorej vyhlasujú, že proletariát zotrváva na princípoch reKoinpromisnej triednej a revolučnej sociálnej politky proletariátu. Všenárodné Sdruženie, Ak sa má úspešne'bojovať proti zhubnému rozvratu v našom národnom a štátnom živote, je povinnosťou všetkých národne cítiacich vrství, aby prekazily drobenie síl a položily základ národnej jednoty, ktorá by umožnila spojenie všetkých síl, aby utvorily po vzore Francúzska protiváhu boľševického bloku: Všenárodné Sdruženie. Týmto úmyslom sišli sa 8. a 15. júna 19.0 na podnet „Všeslovanskej Jednoty v Prahe“ na poradu politickí pracovníci a príslušníci rozličných politických strán a sdružení, kde vyvolili „Prípravný výbor Všenárodného Sdruženia“, ktorý má vykonať všetky potrebné kroky, aby sa sústredily národné složky národa ku ozdraveniu Česko - slovenského štátu. Preto označený výbor obracia sa pamätným prípisom na Česko-slovenskú národnú radu, na vodcov a na výkonné výbory, na poslanecké kluby a na sekretariáty politických národných strán ako i na stranu pokrokových socialistov, na výbory národných obranných jednôt a na organizácie družiny československých legionárov, sväzu č.-sl, officierov, sdruženie invalidov atď, aby sa pripojili k tejto jed- Dote. Pristúpením týchto strán utvoril by sa definitívny stály výbor, ktorý by vypracoval s prípadu na prípad plán spoločného postupovania v Národ’ Mení ... jcúúJlúé postupovanie nech je založené na týchto zásadách: 1. Zastavenie všetkého náboženského a cirkevného boja na základe tolerancie vo veciach náboženstva a viery. 2. Spoločné postupovanie proti najnebezpečnejšej veľmoci Marxovho socializmu a boľševického kommunizmu, a obrana proti boľševickej propagande menovite v armáde, medzi robotníctvom, svádzaným lesklými, rozvratnými heslami. 3. Snaha o pravé sociálné a agrárné reformy, — bez ktorých nemožno si predstaviť zdravý hospo- 2 dohode. Zvesti o francúzsko-maďarskom dorozumení sú úradne vyvrátené. Benešova politika je správna. Česko Slovensko, Juhoslovansko a Rumunsko majú v Maďarsku spoločného nepriateľa. Voľba Budapešti za sídlo dun jskej konferencie znepokojovala jby pobrežné štáty. dársky rozvoj ľudstva, — ale na základe neporušitel- priateľa. Malá dohoda nie je namierená proti veľkej ného vlastníckeho práva 5. Zásadné bránenie národnej idei vo všetkých smeroch proti snahám nemecko-maďarsko židovským. 5. Posilňovanie vedomia slovanskej vzájomnosti a práce za dosiahnutie jednoty a spojenie síl medzi všetkými slovanskými kmeňmi a štátmi proti germánskej a semitskej rozpínavosti a panovačnosti. Na tomto základe vypracuje stály výkonný výbor podrobný programra jednotného národného postupovania. Členovia prípravného výboru prosia o odpoveď všetky národné strany a organizácie, či sú ochotné pristúpiť ku spoločnej práci, a či sú ochotní vyslať pomocných delegátov. Odpoveď nech pošlú redaktorovi J. M. Augustoví, predsedovi Ligy .-svobody č. 13. v Nerudovej u'iici na Královských Vynohradoch. (Mnohé organizácie už sa prihlásily k bloku.) , -------------Úspechy Vrangla. Paríž, 17. septembra. (Radio.) (Čstk. fk.) Z Carihradu oznamujú: Vojsko generála Vrangla po- II kračuje v postupovaní a obsadilo Nogajsk. Bolševické vojsko ustupuje. Zvesti zo zahraničia-PoFskoruské boje. Čo oznamujú ruskí boľševici? Moskva, 17. septembra. (Radio. Kk. Čstk. fk.) Juho-západne od Grodna miestne boje s premenlivým výsledkom. Pri Kovel e zničili sme nepriateľské oddelenie automobilov, s ktorým Poliaci chceli preraziť náš front. Pri Haliéi prešli sme cez Dniester a bojujeme na lavom brehu rieky. ______ ... ........ i Návšteva maďarských poslancov v Belehrade. Belehrad, 15. sept. (J. T. K.) (Čstk. fk.) 14 maďarských poslancov odišlo včera z Budapešti do Belehradu, aby po prvý raz urobili v Belehrade officiellnú návštevu. Deputáciu uvítajú zástupcovia N. S. a zástupcovia všetkých parlamentných klubov. Odstúpenie präzidenta vo Francii. Paríž, 16. sept. (Ag. Havas.) (Čstk. fk.) Ministerský predseda Millerand navštívil dnes popoludní präzidenta republiky Deschanela, ktorý mu formálne ozuámil svoj úmysel odstúpiť. Odôvodňuje svoje rozhodnutie zlým zdravotným stavom a oznámil mu poMilsivc . ktorej pošle obidvom snemovniam. Ministerský predseda Millerand oznámi toto präzidentovo rozhodnutie ministerskej rade. Obe snemovne sídu sa asi vo štvrtok a N. S. vo Versaillesoch bude voliť präzidenta 25. t. m. Drobné z esti. Bratislava, 17. septembra. (Čstk. fk.) Nový minister pre správu Slovenska dr. Mičura odoberie |úrad od bývalého ministra v pondelok 10. t. m. Varšava, 17. septembra. (Radio.) (Čstk. fk.) i Zemský maršali svolal zemský snem na 24. septembra. Viedeň, 5 7. sept. (Čstk. fk.) Maďari i naďalej j šarapatia vo Viedni a k tejto práci prijímajú pomoc : všelijakých podozrivých indivíduí. Tak pomáhal im i potmehúdul Beisser, ktorý do cudzozemska vynášal ‘zvesti o kommunistickom hnutí v Rakúsku, aby tak Maďarsko dostalo povolenie zakročiť v Rakúsku. Viedeň, 17. sept. (Čstk. fk.) „Vorwärts“ oznamuje, že štokholmská policia vyzvala zástupcov , sväzu ruských odborových organizácií, aby hneď opustili Švédsko. Ak neposlúchnu vyzvania, uväznia . ich. Berlín, 16. sept. (k. k.) (Čštk. fk.) Z Moskvy oznamujú, že anglické lietadlá hádzali bomby na Engeli, z ktorých jedna zasiahla loď Kursk, na ktorej Francúzske noviny o pomere malej dohody ku veľkej dohode. Paríž, 16. septembra. (Radio.) (Čstk. fk.) „Ľ Information“ píše, že malá dohoda je dielom dr. Beneša, priateľa Francúzska, ktorý našiel pomocníka vo Vesniéovi. V Rumunsku Francúzsko nemá r>e Kronika, bola perská delegácia, 2 osoby usmrtila. Angličanom sa nepodarilo prekaziť kongress v Baku. BESEDNICA. Obrázky z našej neveselej prítomnosti. (Ozvena na besednicu „Tie naše Tatry“, uverejnenú v 176 č. Národných Novín.) Po prečítaní 176. čísla „Národných Novín“ veľmi zamyslela som sa, a že moje myšlienky neboly ružové, môže si myslieť každý, kto má kolkotoľko slovenského citu. Ľahostajne som pozrela na nadpis besednice ...„Tie naše Tatry.“ Čo ma po tom? nechcelo sa mi do čítania, — ach, veď tolko prázdnych besedníc prečíta človek i v týchto ťažkých časoch, že sa mu už nechce do nich! Rozmýšľam ďalej, — tu padne mi oko zas na tú be sednicu, prečítam pár slov, a môj záujem je vzbudený. Čítam s chvatom, raz, a potom ešte raz, ba až viac ráz. Ako by mi to niekto zo srdca bol vyčítal, čo tam stojí! Potešila som sa — tedy nestojíme len 2—3 pri našom „veľkom chorom“, ktorý „ťažko dýcha“, je nás viacej, ktoré vidíme čo sa okolo nás robí... Zkúsenosti N. sú zkúsenosťami mnohých z nás. ja idem tiež podať tu niekoľko svojich, druhé sestry nech urobia tiež tak, azda sa aspoň tým otvoria oči, kam spejeme, ktoré nečítajú úvodných a iných článkov, no so záujmom prečítajú, čo je v besednici. N. píše o Tatrách: „A sú ozaj „naše“?“ — Veru už všelikde sa mi natískala tá myšlienka „je to a to ozaj „naše“? A pri tom začnem prvý obrázok. Velká stanica v Z. Postávam s druhými cesto vatelmi III. triedy vo velkej sieni, — cestúvala som zväčša treťou triedou i vtedy, kým sme my učitelia mali železničné polovičné karty, tým väčšmi to musím robiť teraz, keď nám polovičné karty vzali, železnica zdražela a cirkevné učiteľstvo dosiaľ čaká, či sa ozaj i ono dožije nejakého toho povýšenia platu. Tedy postávam, lebo sedadla nenájdem, a prezerám si cestovateľov; tri ženské spomínajú živo vlak, ktorým by som i ja mala cestovať, pustila som sa s nimi do rozhovoru. O chvíľu mi príde na um, že jedna z nich — dcéra vyvoleného národa— mi bola spolužiačkou z meštianky; poviem jej to, a ona na to, že ma tiež poznávala. Rozhovor išiel — rozumie sa — pekne po slovensky, popretriasaly sme svoje spolužiačky, učiteľky. Druhé dve ženičky nás počúvaly. Napokon došiel vlak, ja so svojou Židovčičkou som sa dostala do jedného oddelenia. K nej prisadol i jej známy, diškurovala s ním o rodinných veciach, ale — rozumie sa — už po maďarsky. Na druhom sedadle sedela nejaká slečna, začne spomínať Pešť, a ja som ani nezvedela, len keď som bola presadená do času zpred prevratu. Peštianka mala jazyk dobrý, chválila, že je v Pešti už ticho (len — reku — po táboroch internovaných a vo všelijakých žalároch je nie ticho, no, to som si len pomyslela. Tak sme sa naučili mlčať za dlhú dobu potlačenia, že mlčíme i teraz, keď by sme si hovorenie nemuseli odpykať niekde v chládku.) Potom spievala hymny 0 výtečnej úrode v Maďárii — „za 11 milliard ; môžeme predať zbožia, ešte jeden taký rok a voijennú pôžičku splatíme 1“ Vtedy chudinka iste nemyslela, že ešte i teraz bude v tom Eldoráde platiť 26 korún za kilo múky, ak ju vôbec dostane, i Žid sa spýta: „Je pravda, že ešte i druhý raz idú j siať, aby toho roku mohli ešte raz žať?“ — No , Peštianka mu trochu schladila výhľady: „Keby len 1 bola mohla byť žatva trochu včašie, boli by ešte 'raz siali!“ — Zasnúbenie. Slečna Viera Vlčková, dcéra dr. Jaroslava Vĺčka, a Ladislav Szathmáry, ministerský vicesekretár z Bratislavy, oznamujú svoje zasnúbenie. Srdečne blahoželáme 1 f Zuzanna. Bálková umrela v Ružomberku 15. septembra, 76-ročná. Nebohá bola vždy verná a horlivá Slovenka. Vďačná jej pamäť! 4* Vdova Anna Hodžová r. Petrikovičová, umrela 16. t. m. v Rakši. — Generál Peľé v Piešťanoch. Po tieto dni prišiel do Piešťan generál Pellé, aby si liečil svoju chorobu. — Rím.-kat. kňaz, v najlepšom veku, za via«: rokov v cudzine, liteiárne činný, moderných rečí- znalý, túžiac za rodnou zemou, rád by sa uplatniť na Slovensku. Vývod podá redakcia Nár. Novín. (1490) — Upozornenie. Ct. obecenstvo upozorňujeme na dnešný inzerát firmy F r. Mejdra v Ústí nad Orlici. (1343) „Hm — myslím si — „keby u babušky boroduška biua, tak biu by deduška“. — Keď tak pomyslím na ten dialog, zdá sa mi, že bol naučený z nejakého Horthovského katechismu, písaného pre jeho agentov, bývajúcich doma a v našej republike. Moja Židovka chcela vtiahnuť do rozhovoru i mňa, a to probovala šťastie. . po maďarsky! Dala som jej jednoslabičnú slovenskú odpoveď, nuž ma nechala. — Došli sme na V.; tam som sa sišla s priateľkou, no moja spolucestovateľka sa ma ešte vždy pridŕžala; zjavily sa i tie ženičky, s ktorými sme boly v Ž. Hneď sa daly do známosti, chváliac si, ako dobre cestovaly, a spýtaly sa ma, ako som ja. „Zle!“ „Zle?! a prečo?“ „Lebo som sa cítila ako pred prevratom, okolo mňa samá maďarčina!“ — Moja Židovka pozrela na mňa bystré, a o hodnú chvíľu sa začne exkuzovať, že keď človek r.evie pekne po slovensky, radšej potom po maďarsky hovorí. „Keď človek nevie, nech sa učí“ povedala som jej a potom to isté zasa po slovensky, kým sme sa nerozišly. Moje naučenie spolusestrám a spolubratom: zastaňme si pri každej (akej príležitosti na „zadné nohy“...* N. píše: „A teraz prichádza môj duševný konflikt: je tu jediná česká rodina, počujú nás po slovensky hovoriť, vedia, že sme Slovenky, a----------nič... “ Ach áno, áno, tá „česko-slovenská vzájomnosť“ má velmi mnohých „antiapoštolov“, dalo by sa o tom vela popísať, — na pr. tie mnohé manželstvá v pohraničných mestečkách, kde si brat Čech vezme