Národnie Noviny, júl-september 1920 (LI/145-222)

1920-09-19 / nr. 213

Stívina a pre skonfiškovanie tlačiarne „Práva Lidu“, ktorá je majetkom celej strany, podajú žalobu. Na 21. t, m. svolané zastupiteľstvo strany má roz­hodnúť o ďalšom pokračovaní. Kommunista stoj čo stoj budú mať 28. a 29. septembra sjazd, ktorý predstavenstvo soc.-dem. strany vyhlásilo za „vzdorosjazd“, s ktorým soc. dem. strana nemá ničoho do činenia. Z mnohých vidieckych miest došlý zvesti, podľa ktorých ro­botníci vítajú rozhodnutie zastupiteľstva. Dňa l7. t. m. bola plenárna schôdzka so­ciálnych demokratov v plzenskej župe. V rezolúcii, prijatej na schôdzke, s p ľutovaním berú v známosť deinissiu soc. dem. ministrov, protestujú proti diktát rským podmienkam III. internacionály a proti násilnému obsadeniu kommunistmi redakcie »Práva Lidu«. V rezo úcii, prijatej na schôdzke dôverníkov politických organizácií v Brne, prijali rezolúciu, v ktorej vyhlasujú, že proletariát zotrváva na prin­cípoch reKoinpromisnej triednej a revolučnej so­ciálnej politky proletariátu. Všenárodné Sdruženie, Ak sa má úspešne'bojovať proti zhubnému rozvratu v našom národnom a štátnom živote, je povinnosťou všetkých národne cítiacich vrství, aby prekazily drobenie síl a položily základ národnej jednoty, ktorá by umožnila spojenie všetkých síl, aby utvo­­rily po vzore Francúzska protiváhu boľševického bloku: Všenárodné Sdruženie. Týmto úmyslom sišli sa 8. a 15. júna 19.0 na podnet „Všeslovanskej Jednoty v Prahe“ na poradu politickí pracovníci a príslušníci rozličných politických strán a sdru­­žení, kde vyvolili „Prípravný výbor Všenárodného Sdruženia“, ktorý má vykonať všetky potrebné kroky, aby sa sústredily národné složky národa ku ozdraveniu Česko - slovenského štátu. Preto označený výbor obracia sa pamätným prípisom na Česko-slovenskú národnú radu, na vodcov a na vý­konné výbory, na poslanecké kluby a na sekreta­riáty politických národných strán ako i na stranu pokrokových socialistov, na výbory národných obranných jednôt a na organizácie družiny česko­slovenských legionárov, sväzu č.-sl, officierov, sdru­­ženie invalidov atď, aby sa pripojili k tejto jed- Dote. Pristúpením týchto strán utvoril by sa defi­nitívny stály výbor, ktorý by vypracoval s prípadu na prípad plán spoločného postupovania v Národ­­’ Mení ... jcúúJlúé postupovanie nech je založené na týchto zásadách: 1. Zastavenie všetkého náboženského a cir­kevného boja na základe tolerancie vo veciach ná­boženstva a viery. 2. Spoločné postupovanie proti najnebezpečnej­šej veľmoci Marxovho socializmu a boľševického kommunizmu, a obrana proti boľševickej propagande menovite v armáde, medzi robotníctvom, svádzaným lesklými, rozvratnými heslami. 3. Snaha o pravé sociálné a agrárné reformy, — bez ktorých nemožno si predstaviť zdravý hospo- 2 dohode. Zvesti o francúzsko-maďarskom dorozumení sú úradne vyvrátené. Benešova politika je správna. Česko Slovensko, Juhoslovansko a Rumunsko majú v Maďarsku spoločného nepriateľa. Voľba Buda­pešti za sídlo dun jskej konferencie znepokojovala jby pobrežné štáty. dársky rozvoj ľudstva, — ale na základe neporušitel- priateľa. Malá dohoda nie je namierená proti veľkej ného vlastníckeho práva 5. Zásadné bránenie národnej idei vo všetkých smeroch proti snahám nemecko-maďarsko židov­ským. 5. Posilňovanie vedomia slovanskej vzájomnosti a práce za dosiahnutie jednoty a spojenie síl medzi všetkými slovanskými kmeňmi a štátmi proti ger­mánskej a semitskej rozpínavosti a panovačnosti. Na tomto základe vypracuje stály výkonný výbor podrobný programra jednotného národného postu­povania. Členovia prípravného výboru prosia o odpoveď všetky národné strany a organizácie, či sú ochotné pri­stúpiť ku spoločnej práci, a či sú ochotní vyslať pomocných delegátov. Odpoveď nech pošlú redaktorovi J. M. Au­gustoví, predsedovi Ligy .-svobody č. 13. v Neru­­dovej u'iici na Královských Vynohradoch. (Mnohé organizácie už sa prihlásily k bloku.) , -------------­Úspechy Vrangla. Paríž, 17. septembra. (Radio.) (Čstk. fk.) Z Ca­rihradu oznamujú: Vojsko generála Vrangla po- II kračuje v postupovaní a obsadilo Nogajsk. Bolševické vojsko ustupuje. Zvesti zo zahraničia-PoFskoruské boje. Čo oznamujú ruskí boľševici? Moskva, 17. septembra. (Radio. Kk. Čstk. fk.) Juho-západne od Grodna miestne boje s premen­livým výsledkom. Pri Kovel e zničili sme nepriateľské oddelenie automobilov, s ktorým Poliaci chceli pre­raziť náš front. Pri Haliéi prešli sme cez Dniester a bojujeme na lavom brehu rieky. ______ ... ........ i Návšteva maďarských poslancov v Belehrade. Belehrad, 15. sept. (J. T. K.) (Čstk. fk.) 14 maďarských poslancov odišlo včera z Budapešti do Belehradu, aby po prvý raz urobili v Belehrade officiellnú návštevu. Deputáciu uvítajú zástupcovia N. S. a zástupcovia všetkých parlamentných klubov. Odstúpenie präzidenta vo Francii. Paríž, 16. sept. (Ag. Havas.) (Čstk. fk.) Ministerský predseda Millerand navštívil dnes po­poludní präzidenta republiky Deschanela, ktorý mu formálne ozuámil svoj úmysel odstúpiť. Odôvodňuje svoje rozhodnutie zlým zdravotným stavom a oznámil mu poMilsivc . ktorej pošle obidvom snemovniam. Ministerský predseda Millerand oznámi toto präzi­­dentovo rozhodnutie ministerskej rade. Obe sne­movne sídu sa asi vo štvrtok a N. S. vo Versail­­lesoch bude voliť präzidenta 25. t. m. Drobné z esti. Bratislava, 17. septembra. (Čstk. fk.) Nový minister pre správu Slovenska dr. Mičura odoberie |úrad od bývalého ministra v pondelok 10. t. m. Varšava, 17. septembra. (Radio.) (Čstk. fk.) i Zemský maršali svolal zemský snem na 24. septembra. Viedeň, 5 7. sept. (Čstk. fk.) Maďari i naďalej j šarapatia vo Viedni a k tejto práci prijímajú pomoc : všelijakých podozrivých indivíduí. Tak pomáhal im i potmehúdul Beisser, ktorý do cudzozemska vynášal ‘zvesti o kommunistickom hnutí v Rakúsku, aby tak Maďarsko dostalo povolenie zakročiť v Rakúsku. Viedeň, 17. sept. (Čstk. fk.) „Vorwärts“ oznamuje, že štokholmská policia vyzvala zástupcov , sväzu ruských odborových organizácií, aby hneď opustili Švédsko. Ak neposlúchnu vyzvania, uväznia . ich. Berlín, 16. sept. (k. k.) (Čštk. fk.) Z Moskvy oznamujú, že anglické lietadlá hádzali bomby na Engeli, z ktorých jedna zasiahla loď Kursk, na ktorej Francúzske noviny o pomere malej dohody ku veľkej dohode. Paríž, 16. septembra. (Radio.) (Čstk. fk.) „Ľ Information“ píše, že malá dohoda je dielom dr. Beneša, priateľa Francúzska, ktorý našiel pomocníka vo Vesniéovi. V Rumunsku Francúzsko nemá r>e­ Kronika, bola perská delegácia, 2 osoby usmrtila. Angli­čanom sa nepodarilo prekaziť kongress v Baku. BESEDNICA. Obrázky z našej neveselej prítomnosti. (Ozvena na besednicu „Tie naše Tatry“, uverejnenú v 176 č. Národných Novín.) Po prečítaní 176. čísla „Národných Novín“ veľmi zamyslela som sa, a že moje myšlienky ne­­boly ružové, môže si myslieť každý, kto má kolko­­toľko slovenského citu. Ľahostajne som pozrela na nadpis besednice ...„Tie naše Tatry.“ Čo ma po tom? nechcelo sa mi do čítania, — ach, veď tolko prázdnych besedníc prečíta človek i v týchto ťažkých časoch, že sa mu už nechce do nich! Roz­mýšľam ďalej, — tu padne mi oko zas na tú be sednicu, prečítam pár slov, a môj záujem je vzbu­dený. Čítam s chvatom, raz, a potom ešte raz, ba až viac ráz. Ako by mi to niekto zo srdca bol vyčítal, čo tam stojí! Potešila som sa — tedy nestojíme len 2—3 pri našom „veľkom chorom“, ktorý „ťažko dýcha“, je nás viacej, ktoré vidíme čo sa okolo nás robí... Zkúsenosti N. sú zkúsenosťami mnohých z nás. ja idem tiež podať tu niekoľko svojich, druhé sestry nech urobia tiež tak, azda sa aspoň tým otvoria oči, kam spejeme, ktoré nečítajú úvodných a iných článkov, no so záujmom prečítajú, čo je v besednici. N. píše o Tatrách: „A sú ozaj „naše“?“ — Veru už všelikde sa mi natískala tá myšlienka „je to a to ozaj „naše“? A pri tom začnem prvý obrázok. Velká stanica v Z. Postávam s druhými cesto vatelmi III. triedy vo velkej sieni, — cestúvala som zväčša treťou triedou i vtedy, kým sme my učitelia mali železničné polovičné karty, tým väčšmi to musím robiť teraz, keď nám polovičné karty vzali, železnica zdražela a cirkevné učiteľstvo dosiaľ čaká, či sa ozaj i ono dožije nejakého toho pový­šenia platu. Tedy postávam, lebo sedadla nenájdem, a pre­zerám si cestovateľov; tri ženské spomínajú živo vlak, ktorým by som i ja mala cestovať, pustila som sa s nimi do rozhovoru. O chvíľu mi príde na um, že jedna z nich — dcéra vyvoleného ná­roda— mi bola spolužiačkou z meštianky; poviem jej to, a ona na to, že ma tiež poznávala. Roz­hovor išiel — rozumie sa — pekne po slovensky, popretriasaly sme svoje spolužiačky, učiteľky. Druhé dve ženičky nás počúvaly. Napokon došiel vlak, ja so svojou Židovčičkou som sa dostala do jed­ného oddelenia. K nej prisadol i jej známy, diškuro­­vala s ním o rodinných veciach, ale — rozumie sa — už po maďarsky. Na druhom sedadle sedela nejaká slečna, začne spomínať Pešť, a ja som ani nezvedela, len keď som bola presadená do času zpred prevratu. Peštianka mala jazyk dobrý, chvá­lila, že je v Pešti už ticho (len — reku — po táboroch internovaných a vo všelijakých žalároch je nie ticho, no, to som si len pomyslela. Tak sme sa naučili mlčať za dlhú dobu potlačenia, že mlčíme i teraz, keď by sme si hovorenie nemuseli odpykať niekde v chládku.) Potom spievala hymny 0 výtečnej úrode v Maďárii — „za 11 milliard ; môžeme predať zbožia, ešte jeden taký rok a vo­­ijennú pôžičku splatíme 1“ Vtedy chudinka iste nemyslela, že ešte i teraz bude v tom Eldoráde platiť 26 korún za kilo múky, ak ju vôbec dostane, i Žid sa spýta: „Je pravda, že ešte i druhý raz idú j siať, aby toho roku mohli ešte raz žať?“ — No , Peštianka mu trochu schladila výhľady: „Keby len 1 bola mohla byť žatva trochu včašie, boli by ešte 'raz siali!“ — Zasnúbenie. Slečna Viera Vlčková, dcéra dr. Jaroslava Vĺčka, a Ladislav Szathmáry, mini­sterský vicesekretár z Bratislavy, oznamujú svoje zasnúbenie. Srdečne blahoželáme 1 f Zuzanna. Bálková umrela v Ružom­berku 15. septembra, 76-ročná. Nebohá bola vždy verná a horlivá Slovenka. Vďačná jej pamäť! 4* Vdova Anna Hodžová r. Petrikovičová, umrela 16. t. m. v Rakši. — Generál Peľé v Piešťanoch. Po tieto dni prišiel do Piešťan generál Pellé, aby si liečil svoju chorobu. — Rím.-kat. kňaz, v najlepšom veku, za via«: rokov v cudzine, liteiárne činný, moderných rečí- znalý, túžiac za rodnou zemou, rád by sa uplatniť na Slovensku. Vývod podá redakcia Nár. Novín. (1490) — Upozornenie. Ct. obecenstvo upozor­ňujeme na dnešný inzerát firmy F r. Mejdra v Ústí nad Orlici. (1343) „Hm — myslím si — „keby u babušky boro­­duška biua, tak biu by deduška“. — Keď tak po­myslím na ten dialog, zdá sa mi, že bol naučený z nejakého Horthovského katechismu, písaného pre jeho agentov, bývajúcich doma a v našej republike. Moja Židovka chcela vtiahnuť do rozhovoru i mňa, a to probovala šťastie. . po maďarsky! Dala som jej jednoslabičnú slovenskú odpoveď, nuž ma nechala. — Došli sme na V.; tam som sa sišla s priateľkou, no moja spolucestovateľka sa ma ešte vždy pridŕžala; zjavily sa i tie ženičky, s ktorými sme boly v Ž. Hneď sa daly do známosti, chváliac si, ako dobre cestovaly, a spýtaly sa ma, ako som ja. „Zle!“ „Zle?! a prečo?“ „Lebo som sa cítila ako pred prevratom, okolo mňa samá maďarčina!“ — Moja Židovka pozrela na mňa bystré, a o hodnú chvíľu sa začne exku­­zovať, že keď človek r.evie pekne po slovensky, radšej potom po maďarsky hovorí. „Keď človek nevie, nech sa učí“ povedala som jej a potom to isté zasa po slovensky, kým sme sa nerozišly. Moje naučenie spolusestrám a spolubratom: zastaňme si pri každej (akej príležitosti na „zadné nohy“...* N. píše: „A teraz prichádza môj duševný konflikt: je tu jediná česká rodina, počujú nás po slovensky hovoriť, vedia, že sme Slovenky, a----------nič... “ Ach áno, áno, tá „česko-slovenská vzájomnosť“ má velmi mnohých „antiapoštolov“, dalo by sa o tom vela popísať, — na pr. tie mnohé manželstvá v pohraničných mestečkách, kde si brat Čech vezme

Next