Národnie Noviny, apríl-jún 1921 (LII/72-144)
1921-06-11 / nr. 129
Chudobná úradníčka nemohla si doniesť so sebou kapitál, aby na Slovensku bezplatne mohla bola slúžiť, nútená bola sa obrátiť ta, kde za prácu dostane odmenu. Prijala ju finančná direkcia v Bratislave, kde dosial slúži a očakáva definitívne vymenovanie. Potkalo ju však nové prekvapenie. Žiadajú od nej zadovážiť si vysvedčenie príslušnosti na Slovensko* * To však bude celá kalvária. Či aj Česi, prišli na Slovensko z Bosny, z Viedne atď„ si to tiež musia zadovážiť? Z ČESKO SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Legionárski posEanci sú už vyvolení i bez volieb. Na základe volebného poriadku, lehota na podanie kandidačných listín pre voľbu legionárskych poslancov vypršala v nedeľu 5. t. m. na poludnie. Do tohoto času Č.-s. O. L-skou bola podaná len 1 kandidačná listina a takto ňou kandidovaní poslanci sú de fakto poslanci1 i bez volieb (lebo voliť musí každý a kandidačná listina je viazaná). Ako legionárski poslanci prídu teda teda do parlamentu 4. noví poslanci v osobe dir. Jozefa Patejdla (ako národný so-) dialista), Jozefa Dávida (tiež národný socialista), Václav Jasu (ako sociálny demokrat) a napokon Martin Oríšek (ako člen agrárnej strany). To je prvý prípad, že kandidovanie zbytočným spraví voľbu a súčasne je to charakteristickým pre náš volebný poriadok, kde politická volebná moc nie je v rukách voličov, ale v rukách výboru, čiže v rukách vedúcich ľudí politických strán alebo nejakých organizácií; Legionár Adam Hajastek z Javoriny akiste nevie, koho vyvolil za poslanca a tak m u horeoznačené týmto úctivé oznamujeme. A to sa — vraj — menuje všeobecným volebným právom?! Českcstavensko-maďarské pokorovanie. Bratislava, g. júna. (Čstk. fit.) Česko-slovenské kommunikačné komisie, ktoré ij. t. m začnú sa pokonávať s príslušnými maďarskými komisiami, malý dnes celý deň porady v ministerstve pre Slovensko v Bratislave; zajtra odídu do Budapešti. Štrajk poľnohospodárskych robotníkov v Hlohovci a Piešťanoch. Bratislava, 9. júna. (Čstk. fk.) V okresoch PIlohovec a Piešťany štrajkujú polno-hospodársk» robotníci asi na 6. miestach. O urovnaní sporu budú sa zajtra pokonávať s expozitúrou ministerstva orby y Bratislave pri prítomnosti posl. Svetlíka. BESEDNICA. Pán Klubecská. (Črta z nenapísaného románu.) Bol majiteľom statku v Zálesí a pritom obchodoval rožným statkom, koňmi, ošípanými. Bol majetný, ba zrovná bohatý, ale to len čiastočne bolo na ňom vidno, to jest bol dobre chovaný, vypäsený, naproti tomu jeho garderóba bola skromná, práve tak, ako 1 jeho knižnica. Psychológovia, ktorí zo zovňajšku následkujú na ráz človeka, mali na ňom zaujímavý exemplár. Jeho hlava v hornej čiastke lebky bola úzka, no od nízkeho čela na dol postupne sa šírila, dostávala výzor okypteného kúžela a dolu všetko zavŕšila okrúhla brada, zpod ktorej koketno vykúkal ťažký laločék. Tomu zodpovedalo okrúhle bruško a pomerne krátke hrubé nohy. Na základe týchto znakov psychológovia o ňom súdili: dobrý človek, žalúdok zdravý, appetít výborný, výmena látok skvelá, spánok pokojný a výdatný, duševné schopnosti dostatočné, nežno-silná láska k peniazom a vôbec materiálnemu imaniu a hrdosť naň. Aby ničoho nezamlčali, konštatovali páni psychológovia i porciu závistlivosti, dosť neškodnej, lebo vzťahovala sai lem na maličkosti: na pr. mrzelo ho (= závidel), keď niektorý sused skôr dochoval (a jedol) mesačnú reťkevku ako on. Na to a podobné musela jeho pani bedliť a všetkých občanov predbehnúť. Vo väčších veaiach závidel síce, ale nekonkurroval, len ofrflal, čo pri inom videl, čoho ale sám — z prílišnej gazdovlivosti Pracovný Programm Pozemkového úradu. Sriadí „prídelové komisariáty". Štátny pozemkový úrad uverejňuje pracovný Programm pre 1. obdobie: Programm určený je aspoň na 3 roky, nakoľko sa týka Čiech, Moravy a Sliezska a aspoň na 1 rok, nakoľko sa vzťahuje na Slovensko a Karpatskú Rus, k vôli exekvovaniu pozemkovej reformy na jednotlivých prevzatých veľkostatkoch. Štátny pozemkový úrad sriadi prídelové komisariáty. Jedine tieto sú oprávnená prijímať prosby, ohľadom prídelu z každého zahraného objektu. Prídelové komisariáty vypracujú príďelové plány pre príslušné prevzaté objekty. Senát svolaný na 14. júna. Z Prahy oznamujú: Najbližšie zasadnutie senátu bude 14. júna o 4. hod. popol. Konferencia senátu bude 13. júna o 3. hod. popol, v salónne predsedu senátu v I. poschodí. Konferencia predsedníctva klubových predsedov senátu bude 14. júna o 2. hod. popol, vo vládnej sieni v I. poschodí. Dr. Engliš finančným odborníkom Sväzu národov. Praha, 10. júna. (Čstk. fk.) Podľa „Národných Listov“ doetalb finančné komité Sväzu národov niekoľko návrhov o «riadení medzinárodných valút. Pred riešením tejto otázky vypočujú prv mienka európskych národo-hospodárskych odborníkov: švédskeho professora Casseta a bývalého ministra česko-slovenského dr. Engiiša. ZVESTI ZO ZAHRANIČIA, riešenie horno-sliezskej otázky sa blíži. Nemci o Poliaci sa ďalej bijú. Činnosť dohodových vôjsk sa stupňuje. „Povstalecký úrad“ je nepoddajný. Porady u Lisy d Georgen. Olešno v rukách anglického vojska. Varšava, 9. júna. (Radio.) (Čstk. fk.) Nemci obsadili Olešno, neskôr však vtiahly ta anglické oddiely. Nemci bijú Poliakov a Poliaci Nemcov, rozbíjajú ich Angličania. Varšava, 9. júna. (Radio.) (Čstk. fk.) Náveštie s frontu horno-sliezskýoh povstalcov z 8. t. m.: Nepriateľský útok na Jastrzygovice sme odbili. Nemci vnikli do G-rodzisku, ale sme ich opäť zahnali. V Tamoviekej Gore povstalci obsadili nádražie a poštu, a ukoristili 12 guľometov. V strednom úseku nedošlo-k bojom, lebo dohoda obsadila neutrálne pásmo. V území Starých Kozlov nové nepriateľské útoky. ,,Povstalecký úrad nariaďuje.“ Opolie, 9. júna. (Wolff.) (Čstk. fk.) Podľa (nariadenia poľského povstaleckého úradu, udeľuje na budúce povolenie na vývoz uhlia, briketu a koksu do cudziny výbor pre obchod a priemysel pri najvyššom veliteľstve povstaleckom. Doterajšiu nemeckú daň od uhlia treba posielať filiálke Priemyselnej Banky v Myslovioiach na účet najvyššieho veliteľstva v Hornom Sliezsku. Porady u Lloyd Georgea o hornosiiezskoj otázke. Berlín, 9. júna. (Čstk. fk.) „D. Alg. Z.“ oznamuje z Londýna: Ministerská rada pre chorobu ministerského predsedu sišla sa dnes na byte Lloyd Georgea. Rokovali o nóte, podanej nemeckým veľvyslancom a naniesli sa urýchliť obnovenie poriadku v Hornom Sliezsku, utvorením neutrálneho pásma, ktoré bude obsadené dohodovým vojskom. Vojsko nemeckej samoobrany dohoda odvrhla. Nemecko musí prevziať zodpovednosť za to, jestli by vojsko samoobrany vystúpilo zo svojej passivity, ináče by bolo treba rozpustiť tieto sbory. Pekne stojíme s Veľkou dohodou! ChurdiHlova reč: . Francúzsko nedostalo od Angiié ani ad Ameriky uistenie, že sa mu poskytne pomoc, keby sa opakovaly udalosti z r. 1914 ... “ Mán ehester, 8. júna. (Čstk. fk.) Ako oznamuje Reutorova kancellária, Churchil povedal reč, v ktorej vyhlásil medziiným: Jedinou zárukou trvalého mieru je dosiahnutie súčinnosti medzi Veľkou Britániou, Francúzskom a Nemeckom. Musíme pochopiť stanovisko Francúzska, lebo má na svojich hraniciach nepriateľské Nemecko. Francúzsko nedostalo od Angiié ani od Ameriky uistenie, že sa mu poskytne pomOc, keby sa opakovaly udalosti z r. 1914. Pochopiteľná obava uviedlla francúzsku politiku na dráhu, ktorá medzi nami vyvolala vzdialenosť náhľadov. Nech Anglia snaží sa zmierniť rozpor medzi národom francúzskym a nemeckým. Musí nastať opravdová súčinnosť týchto mocných národov, aby sa mohlo opäť staväť na troskách vojnou vznikíých a obnovila sa svornosť Európy. — nemal. A keď k tomu pridáme, že bol v ňom i dosť silný sklom ku klebeteniu, sme asi vyčerpali úsudok psychológov. Vstával pán Klubeeskó včasné, lebo chodieval skoro spať. # • Za včasného teplého, letného rána pán Kluecskó vyšiel v polonedbalkách (košeľa, nohaice, čiapka a pantofle) so slamienkou jačmeňa ruke na dvor a volal: pi-pi-pi-pi-pi-pi! — baule, babule, babule, babule! — Kač, kač, kač, iäč, kač! — I sbeihol sa k nemu celý kŕdeľ ydu, kureniec, sliepok, kohútov, kurí i kačíc, io slamieaky pán Klubecskó nahádzal na zem ičmeňa a hyd, pravda, zobkal o milých päť! ’án s úľubon a nie bez istého sebectva díval a na chutne zobkajúcu drôbež. Veď ako dorial sebe, tak doprial i hydu; myslel si: veď sa a neztratí, bude vajíček, praženice, no a papriášu i pečienky, i peria bude pre dcérku do výavy. Keď hyd tak zobkal a pán Klubecskó tak ozmýš'ľail, zjavila sa zpotea širokéhjo Chrbta lanželovho — pani manželka. — Aňuka, hovorí jej, pozri, tá chochlatá Liepka má nebodaj reumatizmus v nohách, badal som, že krivká, nože ju zarež dnes na o «wi vnibnta a. na večeru pár kureniec, prédái na stehienko z nej. (Pán Klubecskó mal zásadu, že len chybný hyd treba rezať, cele zdravý však treba na trhu odpredať. No podozrivé bolo, že nachádzal v svojej pekniej zásobe do očú bijúc mnoho chybného.) — Háhaha, odvetila pani manželka, ani sa chocholnatej nesníva o reumatizme, ale tebe prišla chuť... Preboha, veď sme včera rezali ma obed kohúta a na večeru pár kureniec, perdvčerom podobne, a každý boží deň niečo, takto mjy budeme skoro hotoví s naším hydom. A tá chochlačka — vieš — je mojou najmilšou sliepkou — výtečne nesie. — No no no, ja som myslel, že má reumatizmus, krivká — ale veď dobre, keď nie tú, zarež inú. Hľa, tamtá jarabá má nebodaj nebezpečné diarrhé: videl som, ako tam pri hruške z nej vy ... a vieš, že tu i tam idochnú. Pani statkáŕka videla isíce, že jarabá veselo a s chuťou zobká a o dochnutí hydu ainli slytíhu, ale nechcela manžela zarmucovať. I riekla: — Jarabej síce nechybí nič, ale — nechže už tedy bude niečo i dnes, no zajtra, vieš, že bude piatok — pôst, múčne . .. O zajtrajšok pán manžel sa nestaral a spokojne sa opýtal: — Áňulka, či Marka dala už prascom? Musíme dobre vykŕmiť; vieš, že bude jarmok a i pre nás treba hodne. — Dobre, dobre, len už choď sa obliecť — a pleskla muža po mäkkom chrbte. — Aňuka, hovoril pri odchode, prijdem o !d)esiaitej na pražemičku. Sprav takú polotvrdú a Idlaj i hodne pažítky. Zajtra k vôli premene si budem prosiť masielka s reťkevkou. — Dobre, dobre! Kotmeľ! dodala potichu. * Pán Klubecskó a jeho pani sedia pri obede. Sú sami. Jediná dcéra je kdesi u príbuzných na návšteve. Ukojac prvý hlad, pán Klubecskó stal sa shovorčivým: — Aňuka, musíme hľadieť svoje výdavky umenšiť a príjmy zväčšiť, lebo chudobný človek