Národnie Noviny, júl-september 1921 (LII/145-220)
1921-07-22 / nr. 162
Z ČESKO SLOVENSKEJ REPUBLIKY. O štrajku bankových úradníkov. Banky v sedle. Sociálno-politický výbor N. S. žiada vládu: začať pokonávanie o štrajku. Praha, 20. júla. (Cstk. fk.) O štrajku bankových úradníkov najnovšie oznamujú: V priamom pokonávaní bánk so štrajkujúcim úradm'ctvom vyskytly sa prekážky, tak že hladký priebeh pokonávania nie je zaručený. Obidve stránky trvajú na svojich požiadavkách. Banky žiadajú, aby úradníctvo pred pokonávaním uznalo návrh slúžobnej pragmatiky, vypracovaný S väzom bánk, ktorý činnosť osobných komisií značne obmedzuje. Najprv sa zdalo, že úradníctvo na túto požiadavku pristúpi, lež neskôr sa ukázalo, že išlo iba o nedorozumenie. * * * S inej strany oznamujú, že Sväz č.-s. bánk sa najnovšie usniesol, že nemôže pokračovať v začatom pokonávaní, lebo zástupcovia úradníckych organizácií nechcú prijať požiadavky S väzu. Banky následkom toho budú sa pridŕžať svojej doterajšej taktiky (prijímať „strajkolomcov“), aby svoje ústavy uviedly do pravidelného chodu. Praha, 20. júla. (Čstk. fk.) Sociálno-politický výbor posl. snemovne schválil v dnešnom zasadnutí návrh posl. Johan i sa, aby ministerstvo sociálnej pečlivosti začalo hneď pokonávanie k vôli skončeniu boja bankových úradníkov so zreteľom na ich oprávnené požiadavky. Zo zásobovacieho výboru N. S. Praha, 19. júla. (Cstk. fk.) V zásobovacom výbore prijali návrh, aby Vláda predostrela zásobovaciemu výboru smluvy, ktorými je zaistený dovoz 15.000 vagónov obilia do konca augusta 1921. HHnka na fele deputácie slov. železničiarov u ministra železníc. Praha, 20. júla. (Čstk. fk.) Dnes o 10. hodine minister železníc prijal deputáciu odborového sväzu kresťanských socialistov a slovenských železničiarov. Deputáciu viedol posl. Hlinka. Medzinárodná dunajská komisia bude zasedaf v Bratislave. Bratislava, 20. júla. (Čstk. fk.) Medzinárodná dunajská komisia bude zasedať podľa predbežných dispozícií od 15. do 25. augusta 1921 v Bratislave v reduite, odkiaľ sa školský referát presťahuje. Zúčastnení budú zástupcovia Dohody a štátov dunajských. Za Československú republiku je zástupcom splnomocnený minister Müller. Teraz je reč o definitívnom ustálení štatútu komisie. česko-slovemká kommiinistická delegácia vrátila sa z floskvy. Praha, 20. júla. (Čstk. fk.) Včera večer vrátilo sa 5 členov česko-slovenskej kommunistickej delegácie z Moskvy pod vedením posl. Tausika. Sedem delegátov, medzi nimi dr. Smeral, je dosiaľ v Moskve, vraj ohľadom na ťažkosti passové. Z pGrkinenlnýá výborov. (List z Prahy.) Praha, 19. júla 1921. Štátne-sriadenecký výbor 14. t. m, mal zasadnutie, na ktorom rokovali o zpráve rozpočtového výboru o zariadení civilných geometrov do vyššej kategórie štátnych zamestnancov. Keďže sa však vláda vyslovila proti všetkému zaraďovaniu, preto usniesli sa, aby bol zvolený subkomitét štátne-sriadeneckého výboru, ktorý by so súbkomitétom rozpočtového výboru v tejto veci rokoval. Pri tejto príležitosti vláda kategoricky vyhlásila, že zo zásady nemôže dovoliť nijaké zaradenie úradníkov do vyšších tried, ani vymenovanie zamestnancov za úradníkov. Vláda sa rozhodla sotrvať na tom, aby všetky podobné návrhy odvrhnuté boly, až do vydania novej pragmatiky, poťažne až do vybudovania nového platového systému, v ktorom oprávneným žiadostiam zaiste vyhovie. To sa nevzťahuje jedine na otázku geometrov a na iné návrhy, týkajúce sa zaraďovania úradníckych skupín, ale i na vymenovania podbradníkov súdnych a berných úradníkov. Zástupca ministra financií vyhlásil, že by vláda ani v Národnom shromaždení prijaté zákony nemohla predložiť cieľom sankcie, ktoré sa priečia tomuto stanovisku. Proti tomuto stanovisku vlády postavil sa posl. dr. Lukavský, ku ktorému sa pripojili i členovia výboru. Ďalej pretriasali návrh o náprave pomerov ošetrovateliek v nemocniciach a otázku úradníkov a zamestnancov štátneho záložného úradu v Prahe. Ďalej odpovedala vláda na dotaz poslanca dr. Lujcavského, ohľadom penzistov z Rakúska a na dotaz nemeckých poslancov vo veci domnelého prepúšťania nemeckých úradníkov zo štátnej služby pre neznalosť štátneho jazyka. V nastalej živej debate zúčastnil sa poslanec dr. Lukavský a Gustáv Navrátil. Rozpočtový výbor. tickí poslanci d r. Rašín a Votruba vyhlásili, že za predlohu môžu hlasovať len vtedy, keď ulomia ostrie predlohy, namierené proti živnostníctvu a keď sa bude brať zreteľ na súrnu potrebu štátnych financií. Výbor bude pokračovať vo svojom rokovaní budúci týždeň. Veci ústavné a právne. Subkomitét ústavného výboru, ktorý rokuje o návrhu o úspornej a vyšetrovacej komisii (tento návrh podal svojho času dr. Kramáŕ), skončil svoju prácu, týkajúcu sa štylizácie zákona. Referentom toho návrhu je dr. Matoušek, ktorý je poverený, aby do budúceho zasadnutia presne vypracoval osnovu zákona. Veci kultúrne. Denisova fundácia. Geofyzikálny ústav. Ako to už niektoré noviny oznámily, sriaďa na parížskej univerzite stálu katedru pre slovanské dejiny a ich vzdelanosť. Ďalej zakúpia dom v Paríži na ciele ;,Slovanského ústavu študijného“ so zreteľom na dejiny česko-slovenského národa. Na fundáciu venujú 1 million česko-slovenských korún. Pri Karlovej-univerzite bude sriadený geofyzikálny ústav. Postupne to urobia i pri ostatných univerzitách v Česko-Slovensku. Tento ústav má pri zemevŕtacíeh a vzduchoplaveckých pokusoch veľký význam vedecký a praktický. Na území našej republiky nachádza sa doteraz jediná stanica na skúmanie kôry zeme, a to na Slovensku. Memento pred siazdami vysokoškolských študentov. BESEDNICA. Po tom žírom sveta poli... Ljubljana, 16. júla 1921. Pred niekoľkými rokmi čítal som obšírny cestopis po Sibíri, po zemi budúcnosti, ako ju autor nazval, a pamätám sa, ako mnoho zvláštnych dojmov vzbudila vo mne táto púť. Z najzvláštnejších bolo, keď som prešiel nekonečnými cestami cez Tobolsk, Tomsk, Krasnojarsk, cez Bajkaiké jazero a Ichitu, po viactýždňovom putovaní došiel som i do dedinky Jaseňovej, do dedinky, ktorá sa práve tak volá, ako tá tam pod Chočom, medzi Ružomberkom a Kubínom v krásnej kotlinke učupená, odkiaľ sa vykotúlil dralhý náš Kukučiu. Bolo to kdesi na juhovýchodnom výbežku Sibíri, oproti ostrovu Sačhalinu, odkiaľ máme v Pohľadoch zaujímavý cestopis Jozefa Kraftu (chiudák, pamätám sa, ako sa mu sperlila raz slza po dlhej šedivej brade, keď jeho žena a švagriné zaspievaly mu sibírsku pieseň, ktorú im on doniesol!). Bože môj, koľké diaľavy! Tam sa práve večeri', keď u nás svitá, a rýchly beh slnca potrebuje 7 hodín, kým zponad jednej Jaseňovej dôjde ma druhú. Ale Jaseňová tu i tam a pomedzi všade „jasene1“ i „brezy“ i „lipy“ a najdú sa iste ešte so tri Jaseňové i Brezové i Breznice i Lipovce... To sme my Slovania. Nič mi nedalo tak pocítiť túto veľkosť a rozpätosť, ako Jaseňová, ktorá nazerala už takmer do Japonska. Potom po rokoch šiel som na západ, cez V rozpočtovom výbore na pretrase je práve vládny návrh zákona o dani od obratu. Osnova zákona je hodne zmenená oproti pôvodnému zneniu, a to v smysie dohody medzi členmi bývalej „pätorky“. Je hodne zmiernená. V generálnej debatte špeciálnej národno-demokra- * v Nemecko, cez Francúzsko na severe i na juhu, cez Švajčiarsko i cez Taliansko a zastanúc na pobratimskej juhoslovanskej pôde, zadumal som sa o videných veciach a zas sa valil na mňa ten istý dojem, len teraz akýsi bolestnejší. Koľko Slovanov sa tratí v cudzom svete! Koľko tu Čechov i Juhoslovanov rozsypaných ako kúdol po svete1 a koľko tu nešťastných Rusov! Počet Rusov len v samom Paríži udáva sa na 120.000, preplnený je nimi vraj Berlin, množstvo ich je vo Viedni, a v Švajčiarsku aspoň každý desiaty rozhovor, čo ťa zarazí, je ruský. Tak v metropolách sVéta. Ale choď kdekoľvek, na odľahlé miesta. Choď do Avignonu, alebo do Arles, mestečko nie viac, ako desaťtisícové na juhu francúzskom, alefbo i do Génový, do Milana, alebo i do Triestu — sotva préjdeš ulicou, žeby si nepočul ruského hovoru. V Ljubljani dopytuj sa niečo na ulici, počujú slovanskú reč, nie srbskú ani slovinskú, odpovedajú ti lámanou ruštinou... A ako sú potrhaní. Znám útlo- Citnú Rusku pani Vasilievnu Palcovú, od Petrofhiradu, v Clarensi je v Švajčiarsku, ta prišla z Paríža k zámožnejšej priateľke, rodičov má v Berlíne, brata v boľševickom vyšetrujúcom väzení pre kronštatské povstanie, a muža — v Bombay, nemôže sa nijako dostať za ním... Ukrutný osud. Mnohí hynú v biede, mnohí chytajú sa najneprimerartejších prác. Kollár vodil nás po slovanských hroboch na západe, dnes na tie hroby padajú smutné slovanské vdovy i siroty... Hroby! Tiež tak reže do srdca. Rád mám smutné vŕby cmiterov a kde len môžem prejdem Stojíme pred dvoma sjazdy: tíansko-bystrickým a turčiansko-sv.-martinským. Nejdem sa rozširovať na intencie jedného i druhého sjazdu, ani na rozdiel ideový, ktorý panuje medzi ich zástupcami. Sú to rozdiely len vsuggerované, alebo v najhoršom prípade len vbité do študentských hláv, rozdiely ktoré sa vlastne protivia citovému základu slavianskemu. A preto ešte pred sjazdami, kým nie je neskoro, prosím všetkých delegátov, členov a predsedníctvo oboch sjazdov, appellujem na ich slavianske srdcia a kresťanské povedomie, aby pokúsili sa o sjednotenie vysokoškolských študentov, ba nielen pokúsili, ale všemožne pracovali na tom, aby ono nastalo. Nech ono nastane so zdravým rozlúštením sporných otázok, pravda nie s takým kompromissom, ktorý by zas len umŕtvil študentský kultúrny život na neistý čas a potom znova by vypukol 'ten istý spor. Treba ich rozlúštiť nielen intellektom, ale i srdcom. Nech si uvedomí sjazd bansko-bystrický, že bez spoluúčinkovania s polovicou študentstva zorganizovaného v „sjazde národne smýšľajúcich študentov“ sa pomedzi ne. Prešiel som i cmiterom clarenským pri Ženevskom jazeri i glonským hore vo vrchoch nad jazerom. Krásné, bedlive opatrované cmitery, kvetné záhrady poprevíjané brečtanom, ktorý sa snuje po nových i starých náhrobníkoch. Čítal som nápisy. Väčšinou francúzske, sotva jedu oho béz primeranej, často zarážajúcej trefnej biblickej výpovedi, niekoľko anglických a mnoho, veľmi mnoho ruských. Slabikoval som ©mytú cyriliku, tie krásné ruské mená s prídavkom otcovským, známeho znenia, akoby známi ležali pod nimi, ktorý päť, ktorý desať, ktorý dvadsať rokov, starci i stareny, muž a žena vedľa seba, tam mladá deva sotva 20-ročná, tam 48-ročný muž, a na desať krokov zas cyrilika. A hore v Glyone, v cmiteri, z ktorého dohľadieť polovicu jazera obosiatého mestečkami, tam hore zas len ruské mená na snežných bielych pomníkoch i na Zhrdzavených železných krížoch, na ktorých visí dávno vyhaslá ikona i so svätým obrázkom.... To bolo ešte pred vojnou! Prečo toľká záplava na západ? Či úzké boly tie štepy od Odessy po sibírsku Jaseňovú? Nás Slovákov naša zem nevyživila všetkých, hoci svätá, bola pritesná a priskalnatá a púšťaly sa roje, vyprevádzané slzami, na dol do cudzieho mora, i do ďalekých svetov i na ruské štepy, nevyživila celý svoj národ ani zem Česká a jej deti v hojnom počte rozsypaly sa svetom až po Nový Zéland. AJe široká Rus so svojou zemou budúcnosti“! A mal Paríž i pred vojnou vysoké desiatky tisícov Rusov a malý ich aj iné mestá západu.