Pravda, január 1972 (LIII/1-25)

1972-01-28 / No. 23

■ Piatok 28. januára 1972 50 halierov Európe sa trochu ľahšie dýcha, aj keď prírodné ovzdušie a životné prostredie sa zhoršuje. Dýcha sa ľahšie Európe, lebo jej sny menej rušia apokalyptické vízie. Určité uvoľnenie v Európe neznamená však uvoľnenú Európu, zaťažuje ju príliš zbrojenie a koncentrácia zbraní, aké dejiny nepoznali v jej rozsahu, aj v jej výbušnej sile. Ešte vždy niekde pretrváva predstava, že Európa môže o to pokojnejšie spať, o čo viac si postelie zbraní, čo nikdy nebola pravda, a dnes je to ešte "umocnená ilúzia a nepravda. Európa a Európania budú môcť len vtedy pokojnejšie spávať, keď si postavia pevné základy bezpečnostnej sústavy. Zastarané schémy rozštiepenia Európy a doktrín „rovnováhy strachu" a „rovnováhy síl“ sa preto logicky dostávajú do rozporu s tendenciami usporiadania mierového spolužitia európskych štátov bez rozdielu ich spoločenského zriadenia a spoločného riešenia európskych problémov, kto­ré dozreli. Táto logika európskeho vývoja nie je automatikou, mapu Európy dneška vytvorilo nové rozostavenie síl na našom kontinente, posilnenie socialistic­kého spoločenstva politicky, vojensky a ekonomicky. Medzi prvou povoj­novou iniciatívou Sovietskeho zväzu na vytvorenie sústavy európskej ko­lektívnej bezpečnosti z roku 1954, ktorá mala ohlas v európskej verej­ností, ale narazila na tvrdohlavý odpor viacerých kapitalistických vlád a medzi bukureštskou iniciatívou krajín Varšavskej zmluvy z roku 1966 a bu­dapeštianskou vý-JÚLIUS S L I U K A zvou * naa Zvolanie celoeurópskej kon­ferencie ' Z roku 1969 uplynuli roky nielen . všestranne posilnenej moči so t cialistického spolo-' čenstva, ale boli to roky aj príučiek pre ostatnú Európu. Se­veroatlantický pakt, vyzbrojený ako nik­dy, si nezískal silu, ktorá by mu umož­nila získať prevahu či monopol zbraní, horúčkovité zbroje­nie jeho účastní­kom spôsobilo me­novú krízu s hospodárskymi dôsledkami. Neposkytlo západnej časti nášho kontinentu ani viac bezpečnosti, skôr viac rizík a neistoty. Porozumenie z dneška pre riešenie celoeurópskych problémov má preto svoje logické dôvody. -Rozdiel medzi Európou roku 1954, keď prišiel So­vietsky zväz s prvou povojnovou iniciatívou na vybudovanie európskej bez­pečnostnej sústavy, a Európou roku 1972, keď až na jednu, nijaká európska vláda neodmieta verejné usporiadanie konferencie o európskej bezpečnosti a spolupráci, je veľký. Tohto roku sú všetky možnosti zvolať celoeurópsku konferenciu, ktorej by predchádzali mnohostranné konzultácie zainteresova­ných štátov Európy a USA a Kanady - ako to navrhla fínska vláda. Toto stanovisko vyslovila v Deklarácii o mieri, bezpečnosti a spolupráci v Európe dvojdňová porada Politického poradného výboru štátov Varšav­skej zmluvy, korá bola v našom hlavnom meste. Najvyšší orgán Varšav­skej zmluvy, ktorý prišiel s iniciatívou zvolať celoeurópsku konferenciu, na svojej pražskej porade dal nové podnety, ako realizovať ponúkanú nádej Európy roku 1972. Zasadania Politického poradného výboru boli vždy charakterizované ini­ciatívami a podnetmi, či už išlo o návrhy vytvoriť bezatómové pásmo, európsku bezpečnosť, likvidovať vojenské zoskupenia atď. Aj z Prahy vzišiel impulz po prvý raz formulovaného náčrtu zásad a noriem medzi európsky­­mi krajinami: neporušitelnosti hraníc, nepoužitia sily, mierového spolužitia, dobrých susedských vzťahov a spolupráce, vzájomne výhodných stykov, odzbrojenia a podpory Organizácie Spojených národov. Tento, návrh určitého druhu Charty európskych národov tvori dobrú} kladňu, o ktorú sa dá oprieť pri projekcii novej budovy Euťčpy, W»rä\u* zionisticky nestiera hranice medzi dvoma spoločenskými systémami, ale realisticky vychádza z toho spoločného, čo musia mať európske štáty bez rozdielu spoločenského zriadenia. Že náčrt týchto noriem je reálny, ukáza­lo prijatie zásad spolupráce medzi socialistickým Sovietskym zväzom a ka­pitalistickým Francúzskom, ktoré uverejnili na záver návštevy Leonida Brežneva v Paríži. Krajiny Varšavskej zmluvy, uvedomujúc si úspechy, ktoré ich doterajšia iniciatíva v európskej politike priniesla, neuspokojujú sa s tým, čo sa do­siahlo. Vieme dobre, že aj medzi vládami, ktoré sa hlásia k požiadavke zvolať celoeurópsku poradu za účasti USA a Kanady, sú vlády, ktoré nie sú nadšené vývojom. Prv sa usilovali brzdiť zvolanie konferencie podmien­kou najprv vyriešiť západoberlínsky problém a potom usporiadať konfe­renciu. Západoberlínsky problém je vyriešený, teraz publikujú názory o pre­plnení kalendára politikov, lebo chystajú cesty do zahraničia a v USA budú prezidentské voľby. Niečo podobné možno predvídať každý rok, v roku 1973 budú parlamentné voľby v ,NSR a v ďalších krajinách, podľa takejto „logiky“ by nikdy nebolo času riešiť najdôležitejšie problémy národov. Socialistické krajiny už v minulosti svojimi iniciatívami nedopriali na dlhšie zdržiavať 'uvoľňovací proces, ktorý sa začal. Pražská porada svojimi podnetmi, najmä siedmimi bodmi zásad európskej bezpečnosti vzťahov medzi európskymi štátmi vyjasnila „predpolie“ celoeurópskej konferencie. Povedala jasne, čo iniciátorské socialistické krajiny sledujú, že im nejde o dosiahnutie jednostranných výhod pre seba. Konferencia a jej rozhod nútia sú predsa dobrovoľná záležitosť zvrchovaných štátov, ktorým nemož­no nič vnútiť. To isté možno povedať aj o dosiahnutí dohody o znížení početného stavu ozbrojených síl a výzbroje v Európe, cudzích, aj národ­ných, ktoré navyše nemôže byť len výlučnou vecou existujúcich vojensko­­politických zväzkov. Pražská deklarácia ocenila aj zlepšovanie vzťahov medzi socialistickými krajinami a NSR a povedala aj, v čom sú otvorené problémy - najmä vo vzťahu NSR k nemeckému socialistickému štátu a voči Československu. Podporila aj našu spravodlivú požiadavku uznania neplatnosti mníchovskej dohody od samého začiatku, čo je predpoklad normalizácie vzťahov medzi ČSSR a NSR. Krajiny Varšavskej zmluvy však nie sú sústredené len na európske problémy, dobre vidia súvislosti medzi európskym a svetovým mierom, a preto sa rozhodne postavili v osobitnom vyhlásení za spravod livý boj národov Indočíny, proti americkej agresii. Dvojdenné zasadanie Politického poradného výboru potvrdilo jednotu a spoluprácu štátov Varšavskej zmluvy „na pochode“ za veľkým cieľom vytvorenia Európy bez konfliktov, Európy spolupráce. Aby sa tohto roku mohol urobiť k nemu významný posun. Pražská deklarácia Pražská porada v centre pozornosti svetovej tlače NOHA KAKI PRE EURÓPU Na programe najdôležitejšie otázky súčasnosti 0 Prijatie dokumentov mimoriadneho významu 0 Predpoklady pre zlepšenie politického ovzdušia vo svete £ Ocenenie miero­vej politiky štátov Varšavskej zmluvy Moskva (Spravodajca ČSTK) — Všetky sovietske denníky uverejni­li včera na prvej strane vo výraznej úprave komuniké zo zasadania Politického poradného výboru štátov Varšavskej zmluvy a súčasne s nim i Deklaráciu o mieri, bezpečnosti a spolupráci v Európe a vy­hlásenie prijaté účastníkmi zasadania v súvislosti s pokračovaním americkej agresie v Indočíne. Noviny súčasne uverejnili zábery z pod­pisovania záverečných materiálov, Komentáror TASS Jurij Kornilov napi- rodnej, spolupráce a autority soviet­­sal o výsledkoch pražského zasada- skqj krajiny, socialistického spoločen­­nia: Pozornosť celého sveta je upretá stva a všetkých mierumilovných síl na výsledky pražského zasadania Po- svéta. Terajší rok môže a musí pri­­lltického poradného výboru členských niesť európskym národom nielen no­­štátov Varšavskej zmluvy. Porada, vú nádej na trvalý mier a bezpečnosť, ktorá prebiehala v duchu bratského ale aj reálny skok vpred, k jeho usku­­priatelstva a spolupráce, prerokovala točneniu. Hlavnou povinnosťou všet­­najdäležitejšie otázky súčasnosti, kto- kých štátov je tomu aktívne pomáhať, ré znepokojujú milióny ľudí. Predo- Varšava (K. H.) — „Socialistic­­všetkým sú to aktuálne problémy mie- fcg krajiny za všeobecné uznanie žá­ru a spolupráce v Európe a situácia, sad bezpečnosti na európskom konti­­ktorá sa vytvára v Indočíne v súvis- nente“ (Trybuna Ľudu), „Rozhovory lost! s rozšírením agresívnych akcií 0 bezpečnosti kontinentu“ (Trybuna USA proti VDR a dalším krajinám In- Robotnicza), „Európa na prelomovom dočínskeho polostrova. Porada v Pra- bode“ (Standar* Mlodych) — pod ta­­he sa uskutočnila v období dobrých gýniito titulkami priniesla včera pof­zmlen v Európé Široká svetová verejnosť nadšene víta výsledky pražského stretnutia. ská tlač obšírne spravodajstvo zo za­sadania Politického poradného výbo­ru štátov Varšavskej zmluvy. Väčšina Niet pochýb o tom, že rok 1972 bude Časopisov priniesla úplný text doku­­tokom ďalšieho upevnenia medziná- <Dokončenie na 5. str.) PROLETÁR! VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA! PRAVDA Ročník Lili. • Číslo 23 „A* ORGAN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA Srdečná rozlúčka s delegáciou Sovietskeho zväzu SOdružské stretnutie na OV KSČ Vzájomné informácie o socialistickej a komunistickej výstavbe • Spokojnosť oboch strán z výsledkov rokovania • Rozlúčka so vzácnymi hosťami na ruzynskom letisku P r a h a. [ČSTK) — Včera sa uskutočnilo na Cstrednom výbore Ku— munistickej strany Československa stretnutie generálneho tajomníka ÜV KSČ Gustáva Husáka a ďalších členov Predsedníctva a Sekreta­riátu ÜV KSČ s delegáciou ZSSR, vedenou generálnym tajomníkom Ov KSSZ Leonidom Iľjičom Brežnevom, ktorá sa zúčastnila na praž­skom zasadaní Politického poradného výboru členských štátov Var­šavskej zmluvy. Na stretnutí boli prítomní: Zo So­vietskej strany člen Politického byra ÜV KSSZ a predseda Rady ministrov ZSSR A. N. Kosygin, tajomník ŰV KSSZ K. F. Katušev, člen ŰV KSSZ a vedúci oddelenia Ov KSSZ K. V. Ru­­sakov, člen ÜV KSSZ a prvý námest­ník ministra zahraničných vecí ZSSR V. V. Kuznecov, ďalej člen ŰV KSSZ a námestník ministra zahraničných vecí ZSSR N. N. Rodionov, člen Ústrednej revíznej komisie KSSZ A. M. Alexandrov a ďalší súdruhovia zo sprievodu delegácie. Na stretnutí sa zúčastnil aj člen ÚV KSSZ a veľvysla­nec ZSSR v Československu S. V. Čer­vene n ko. Z čs. strany členovia Predsedníctva ÚV KSČ Vasil Bilak, Peter Colotka, Karel Hoffmann, Alois Indra, Anto­nín Kapek, Josef Kempný, Josef Kor­­čák, Jozef Lenárt, Ludvík Svoboda a Lubomír Štrougal, kandidát Pred­sedníctva ÚV KSČ Miloslav Hr-uško-vič, členovia Sekretariátu a tajomníci ÚV KSČ Jan Fojtík, František On­­dřich, Václav Svoboda, Oldřich Švestka a člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ a zástupca vedúceho oddelenia medzinárodnej politiky ÚV KSČ Miroslav Müller a ďalší súdruhovia. Účastníci tohto súdružského stret­nutia s uspokojením, konštatovali, že vzájomné politické, hospodárske a kultúrne styky sa priaznivo rozvi­to) socialistickej a komunistickej výstavbe vo svojich krajinách. Vymenili ^i názory na ďal­ší rozvoj všestrannej bratskej spolu­práce medzi KSSZ a KSČ, medzi So­vietskym zväzom a Československom. Posúdili aktuálne otázky medzinárod­nej situácie a zahraničnej politiky oboch krajin i spoločného boja za upevnenie mieru v Európe a na ce­­,1om svete, za vec socializmu. V priebehu besedy vyjadrili obe strany uspokojenie nad výsledkami pražského stretnutia Politického po­radného výboru členských ' štátov Varšavskej zmluvy a vyslovili pre­svedčenie, že závery tohto zasadania budú veľkým prínosom socialistických ('Pokračovanie na 2. str.) Porada lektorův l)V KSS Bratislava (ČSTK) — Na včeraj­šom rokovaní lektorského zboru ÜV KSS ocenil člen Predsedníctva a ta­jomník ÜV KSS Ľudovít Pezlár v hod­notiacom referáte podiel lektorov pri realizácii úloh strany v období kon­solidácie a osobitne ich prínos v ob­lasti ideologickej práce. Súčasne upriamil ich pozornosť na riešenie ak­tuálnych a perspektívnych otázok, vy­plývajúcich zo záverov XIV. zjazdu KSČ a zjazdu KSS, predovšetkým na úseku ekonomiky a v súvislosti s prí­pravou ideologických plén ÜV KSČ a ÜV KSS. Na záver rokovania oce­nili prácu najaktívnejších lektorov ÜV KSS. \ Ako sme pracovali a hospodárili v roku 1971 Podstatný výňatok zo správy Štátneho štatistického úradu o rozvoji národného hospodár­stva v roku 1971 uverejňujeme vnútri tohto čísla. Včera po stretnutí delegácií Ov KSSZ na Sekretariáte Ústredného výboru KSČ s^delegáciou našej strany navští­vil generálny tajomník ÜV KSSZ sú­druh L. 1. Brežnev na Pražskom hrade prezidenta ČSSR súdruha Ludvíka Svobodu. Na hornom obrázku súdruho­via Brgžnev a Svoboda v srdečnom rozhovore. Druhý obrázok dokumentu­je prejavy lásky a úcty našich obča­nov pri rozlúčke sp sovietskou dele­gáciou ha ruzynskom letisku v Prahe. Telefoto ČSTK ŠIROKÝ OHLAS NA GALANTSKÜ A TRNAVSKÚ VÝZVU Miliónové hodnoty z oh a práce Odpovedali už desiatky ONY a miest • Y popredí zveľaďovanie a skrášľovanie ži­votného a pracovného prostredia • Lepšie služby obyvateľstvu • Plány v kultúre Bratislava (Od našich redaktorov) — Ešte pred voľbami do ná­rodných výborov a zastupiteľských orgánov vyšších stupňov prijali na ONV v G a 1 a n t e a na Mestskom národnom výbore v Trnave socialistické záväzky zamerané na zveľaďovanie miest a dedín, sta­rostlivosť o bytový fond, rozvoj služieb, rozšírenie a skvalitnenie ob­chodnej siete, dopravý a pod. Je v nich obsiahnutá aj akcia Národ deťom, rozvoj kultúry, celkové zlepšenie práce poslancov. Súčasne so záväzkami vyzvali na súťaž všetky ONV a mestské národné výbory na Slovensku. ■ ODPOVEDALO 31 OKRESOV. Výzvy našli veľmi široký ohlas. Do 25. ja­nuára sa na výzvu ONV v Galante prihlásilo už 31 okresov. Vo Východo­slovenskom kraji medzi prvými odpo­vedali konkrétnym programom efek­tívnejšieho využívania prírodných a ekonomických zdrojov ne zlepžjó'snte zdravotníckej a sociálrtej starostlivos­ti občanov, na rozvoj kultúry, vzdelá­vania a bytovej výstavby v okrese Humenné. V okrese Stará Ľu­bovňa súťaží o plnenie volebných programov na základe galantsko-tr­­navskej výzvy všetkých 34 obcí so 154 kolektívnymi a 2858 individuálnymi záväzkami v hodnote 26,4 mii. korún a v okrese Svidník všetkých 99 obcí s 321 kolektívnymi a 2651 indi­viduálnymi záväzkami v hodnote 72,2 milióna korún. V Trebišovskom okrese najviac získa realizáciou zá­väzkov pravdepodobne malá dedinka Byšta so starodávnymi, avšak done­dávna zabudnutými kúpeľmi. Kúpele sa v óbci rekonštruujú, vybudujú pri nich liečebný dom a turistickú uby­tovňu s 90 posteľami. A keďže prijali výzvu celé okresy, nevypadli z nich ani mestá, takže sú­časne odpovedajú aj na výzvu Mest­ského národného výboru v Trnave. Osobitný ohlas poslali mestá V r á ta­le, Levice, Nové Zámky, Trenčianske Teplice, Lip­tovský Mikuláš, Starý Smo­ko v e c a ďalšie. Veľkú pozornosť v socialistických záväzkoch upriamu­jú na to, aby sa čo najviac poslancov a všetkých občanov zapojilo do prác. . Prakticky každý občan má socialistic­ký záväzok. Na Mestskom národnom výbore v Leviciach má každý posla­nec podľa svojho volebného obvodu presný zoznam voličov, podľa kto­rého ich navštevuje. Prakticky tam niet voliča . bez osobného socialis­tického záväzku. Zúčastňujú sa na stavbe plavárne a .krytého štadió­na. Do súťaže vo .zveľaďovaní zapojili sa aj závody a spoločenské organi­zácie. ■ VRÄBI.E BUDŰ KRAJŠIE. Aj Mest­ský národný výbor vo Vrábľoch za­meral svoj socialistický záväzok na úspešnú realizáciu volebného progra­mu. V záväzku píšu: — Náš socialis­tický záväzok je zameraný na zlep­šenie životného a pracovného pro­stredia, rozvoj služieb obyvateľstvu, rozvoj hnutia Národ deťom, utvára­nie zdrojov finančných prostriedkov a zlepšenie kultúrnovýchovnej čin­nosti medzi občanmi nášho mesta. Rozhodli sa, že v tomto roku od­pracujú 25 454 brigádnických hodín, (Pokračovanie np 2. str.]' □ POZDRAVNÝ LIST ÜV KSS, list pred­sedníctva OV KSS a vecný dar odovzdal včera tajomník OV KSS v Rožňave Ing. Ján Gallo dôchodcovi Jozefovi Valentovi pri príležitosti jeho 80. narodenín. Ústredný výbor strany oceňuje záslužnú politickú prácu súdruha Valenta v ťaž­kých podmienkach kapitalistického útla­ku od roku 1922i, i v rokoch od oslobo­denia až podnes. Napriek vysokému ve­ku sa ešte aj dnes zúčastňuje na stra­níckom živote v Rožňave. ■ SOVIETSKY VEDEC U NÁS. Podpred­seda vlády CSŠR prof. dr. Karol Laco, DrSc., prijal včera významného soviet­skeho vedca proí. J. T. Usenka, doktora vied, z Ústavu štátu a práva Akadémie vied ZSSR, ktorý je v týchto dňoch na návšteve v Československu. Hosťa prijal aj podpredseda federálnej vlády a stá­ly predstaviteľ ČSSR v RVIfP František Hamouz. V srdečnom rozhovore prero­kovali niektoré právne otázky týkajúce sa uskutočňovania komplexného progra­mu socialistickej ekonomickej integrácie členských štátov RVHP. n STÚDIUM KÚPEĽNEJ LIEČBY. Česko­slovensko navštívila 5-členná študijná de­legácia Ústrednej rady pre riadenie kú­peľov odborov ZSSR, ktorú viedol dr. V. S. údincov. Za svojho 14-dňového pn­­bytu sa oboznamovala s organizáciou a ekonomikou rekreačnej starostlivosti a kúpeľníctva v Západqčeskom kraji. Vče­ra hoslla zo ZSSR odcestovali do Vlapti. H Z ROKOVANIA V MQSKVE- Dele­gácia československej skupiny Medzipar­­lamentnej únie, vedená prvým podpred­sedom Federálneho zhromaždenia predsedom československej skupiny Ing. a Jánom MarRom, sa včera vrátila z kon­zultatívnej porady skupin Medziparla­­mentnej únie socialistických krajin V Moskve. » ■ RUSKÝ SEVER. Výtvarné stvárnenie námetov zo severných oblasti európ­skeho Ruska je zjednocujúcou črtou vý­stavy deviatich sovietskych výtvarníkov, ktorú včera otvorili vo výstavnej sieni ZSVU v Bratislave na Dostojevského ra­de. Na vernisáži sa zúčastnil námestník ministra kultúry SSR dr. Pavol Koyš a ďalší predstavitelia kultúrneho života na Slovensku. Prítomní boli predstavite­lia konzulárnych zastupiteľstiev v Bra­tislave, medzi nimi konzul ZSSR A. I. Blriukov, Popradské Pozemné stavby STAS 04, Nový Smokovec budujú v Poprade ob­lastnú nemocnicu nákladom 142 mi­liónov 590 tisíc korún. Jedenástpod­­lažnä budova — komplement bude srdcom tohto zdravotníckeho kom­plexu, ktorý bude mat okolo 500 po­stelí. Snímka Pravda—Karolin Živý ohlas na zasadanie Politického poradného výboru SpolupatríCmsť v boji za mier Progresívny čin Politického poradného výboru a Deklará­cia — pocit uspokojenia a Nová etapa iniciatívnych návrhov Bratislava (ČSTK) — Významné dokumenty prijaté na pražskom zasadaní Politického poradného výboru členských štátov Varšavskej zmluvy majú v československej verejnosti živý ohlas predovšetkým preto, že posilňujú nádeje na zabezpečenie trvalého mieru. Cs. výboru pre európsku bezpečnosť prof. dr: V. Tlíurzo, DrSc., riaditeľ ■Ústavu experimentálnej onkológie SAV, pokladá deklaráciu za dôležitý historický mierový čin socialistických štátov, za vyvrcholenie mierovej ofen­zívy Sovietskeho zväzu a po jeho bo­ku krajín socialistického, tábora. Predseda Výboru SNR pre školstvo a kultúru, tajomník ZSS Ján Solovič: Deklaráciu o mieri, bezpečnosti a spo­lupráci v Európe pokladám skutočne zaf naliehavú výzvu nielen Európe, ale celému svetu. Myslím, že' každý mierumilovný človek nemôže ináč, ako (Pokračovanie nä 2. str.) S hlbokým ohlasom sa stretla široká mierová iniciatíva socialistických kra­jín — zvýraznená v deklarácii — u vedeckých a kultúrnych pracovní­kov na celoslovenskom seminári SAKS, ktorý sa včera začal v Piešťa­noch. Po vystúpeniach prof. Dalibora Krnu, pracovníka ŰV KSS Rudolfa Po­rubského, CSc., ktorí prehovorili o mierovej ofenzíve ZSSR a socialis­tických krajín, účastníci stretnutia v diskusii rozvádzali úsilie štátov so­cialistického spoločenstva o mier a spoluprácu v Európe, o upevnenie európskej bezpečnosti. Predseda SMR.a člen predsedníctva Sústrastný telegram do Juhoslávie Praha (ČSTK) — Predseda vlády ČSSR dr. Lubom'r Štrougal zaslal vče­ra v súvislosti s katastrofou juhoslo­vanského lietadla na území našej re­publiky sústrastný telegram predsedo­vi Zväzovej výkonnej rady Socialis­tickej federatívnej republiky Juhoslá­vie Džemalovi Bijedičovi. Stonovisko Predsedníctva ŰV ‘ Národného frontu ČSSR a populačnom probléme Praha (ČSTK) — Predsed­níctvo ÜV NF ČSSR prerokova­lo 26. januára o. i. problémy súvisiace so zvyšovaním popu­lácie a prijalo: stanovisko. Oceňuje v ňom zodpovedné a cieľa­vedomé úsilie vlády ČSSR o zásadné riešenie populačnej situácie vyjadre­­né v uznesení vlády ČSSR č, 260 zo dňa 1. septembra 1971. Osobitne oce­ňuje, že realizácia zákona o mater­skom príspevku a zvýšenie podpory pri narodení dieťaťa sa pružne a po­hotovo uskutočnili v období priprav volieb do zastupiteľských orgánov. Predsedníctvo ÚV NF ČSSR súhlasí s odporúčaním vlády ČSSR a prijíma úlohy z neho vyplývajúce prp> orgá­ny a členské organizácie Národného frontu a odporúča federálnym výbo­rom členských organizácií NF, najmä ÚR_ ČSROH, ČSRZ, ÚV SZM, ÚRĎ, ČSČK prerokovať uznesenie vlády ČSSR č. 260 z r. 1971, zabezpečiť je­ho realizáciu / predovšetkým sústav­ným pôsobením základných organizá­cii a zabezpečiť sústavnú propagáciu populačnej politiky vo svojej tlači a edičnej činnosti. Protest SOF Praha (ČSTK) — Svetová odborová federácia vydala včera v Prahe vyhlá­senie, v ktorom protestuje proti ná­silnému presťahovaniu vyše milióna ľudí z provincie Quang-tri a z ďalších miest južného Vietnamu do táborov v najjužnejšej časti krajiny. Odsudzu­je toto barbarské počínanie Američa­­lnov a juhovietnamského bábkového režimu, ktorým sa má pre trvalé roz­delenie Vietnamu utvoriť popri demi­litarizovanom pásme celkom vyľudne­ná oblasť. SOF sa obracia na pracu­júcich a\ odbory celého sveta, aby pro­testovali proti tomuto neľudskému zlo­činu. DYCH KRAJINY BULHARSKEJ Každý suvenír či úžitkový predmet okrem stvárnenej suroviny ukrýva v sebe kúsok sln­ka a veľký kus priateľstva ... v ,Tretí mesiac je v činnosti Bulharské kultúrne stredisko v Bratislave (na rohu Nálepkovej ulice a Rybnej brány/. V pravom krídle, prízemia vkusne inštalovali predajňu naplnenú lákavými bulharský­mi suvenírmi, úžitkovými predmetmi a výrobkami originálnych umeleckých remesiel. Svojrázne pro­stredie — a záujem návštevníkov nečakaný. Vedú­ca predajne Hilda Vlková, jej zástupkyňa Terézia Galbavá a predavačky Zuzka Vadurová, Emília Hudecová /na snímke j, Katka Danišová majú plné ruky práce. Obchodný riaditeľ strediska súdruh Simeon Grozdanov nám prezradil, že ani sami nepredpo­kladali taký obrat. Veď len vo vianočnom období sa denné tržby pohybovali až do 30 000 korún. Aj teraz si kupujúci takmer nepretržite podávajú dve­re. Stovky až tisícky zvedavých očú s úlubou pre­zerá, vyberá. A predajňa denne odvádza utŕžených okolo šest až sedem tisíc korún. Široký sortiment bulharskej keramiky na rozličné použitie, ozdobné predmety, suveníry, tašky — koženkové s výšiv­kami i vyšívané hodvábne blúzky, košíky, rohože, sukne s vestami, koberce zvané guby, prikrývky na váľandy z ovčej vlny, ale aj gramoplatne, bižu­téria a typicky národné, bulharské vyšívané dečky a vankúše. Najpočetnejšie zastúpenú keramiku — trojanskú — pozná u nás takmer každý. Aj tzv. ■ čiernu keramiku. Už menej známa je novinka — keramika kašírovaná, ktorá na pohľad vyzerá ako z dreva. Ľavé krídlo prízemia patrí výstavnej sieni. Vystriedajú sa v nej exponáty bulharských umelcov — grafika, plastika, olejomaľby, sochy a podobne. Čo je tiež zaujímavé — sotva toto stredisko stačili zariadit, už „beží“ jazykový kurz bulharčiny pod vedením učiteľky Vakarelskej. Bulharské kultúrne stredisko začalo žit zaují­mavým životom. Približuje nám priateľskú krajinu, tvořivost jej ľudu i ušľachtilé umenie. V tomto svojráznom prostredí na každom kroku cítit dych krajiny bulharskej... - VIERA BEDNÁROVA Snímka: Pravda S allay

Next