Pravda, január 1972 (LIII/1-25)
1972-01-28 / No. 23
■ Piatok 28. januára 1972 50 halierov Európe sa trochu ľahšie dýcha, aj keď prírodné ovzdušie a životné prostredie sa zhoršuje. Dýcha sa ľahšie Európe, lebo jej sny menej rušia apokalyptické vízie. Určité uvoľnenie v Európe neznamená však uvoľnenú Európu, zaťažuje ju príliš zbrojenie a koncentrácia zbraní, aké dejiny nepoznali v jej rozsahu, aj v jej výbušnej sile. Ešte vždy niekde pretrváva predstava, že Európa môže o to pokojnejšie spať, o čo viac si postelie zbraní, čo nikdy nebola pravda, a dnes je to ešte "umocnená ilúzia a nepravda. Európa a Európania budú môcť len vtedy pokojnejšie spávať, keď si postavia pevné základy bezpečnostnej sústavy. Zastarané schémy rozštiepenia Európy a doktrín „rovnováhy strachu" a „rovnováhy síl“ sa preto logicky dostávajú do rozporu s tendenciami usporiadania mierového spolužitia európskych štátov bez rozdielu ich spoločenského zriadenia a spoločného riešenia európskych problémov, ktoré dozreli. Táto logika európskeho vývoja nie je automatikou, mapu Európy dneška vytvorilo nové rozostavenie síl na našom kontinente, posilnenie socialistického spoločenstva politicky, vojensky a ekonomicky. Medzi prvou povojnovou iniciatívou Sovietskeho zväzu na vytvorenie sústavy európskej kolektívnej bezpečnosti z roku 1954, ktorá mala ohlas v európskej verejností, ale narazila na tvrdohlavý odpor viacerých kapitalistických vlád a medzi bukureštskou iniciatívou krajín Varšavskej zmluvy z roku 1966 a budapeštianskou vý-JÚLIUS S L I U K A zvou * naa Zvolanie celoeurópskej konferencie ' Z roku 1969 uplynuli roky nielen . všestranne posilnenej moči so t cialistického spolo-' čenstva, ale boli to roky aj príučiek pre ostatnú Európu. Severoatlantický pakt, vyzbrojený ako nikdy, si nezískal silu, ktorá by mu umožnila získať prevahu či monopol zbraní, horúčkovité zbrojenie jeho účastníkom spôsobilo menovú krízu s hospodárskymi dôsledkami. Neposkytlo západnej časti nášho kontinentu ani viac bezpečnosti, skôr viac rizík a neistoty. Porozumenie z dneška pre riešenie celoeurópskych problémov má preto svoje logické dôvody. -Rozdiel medzi Európou roku 1954, keď prišiel Sovietsky zväz s prvou povojnovou iniciatívou na vybudovanie európskej bezpečnostnej sústavy, a Európou roku 1972, keď až na jednu, nijaká európska vláda neodmieta verejné usporiadanie konferencie o európskej bezpečnosti a spolupráci, je veľký. Tohto roku sú všetky možnosti zvolať celoeurópsku konferenciu, ktorej by predchádzali mnohostranné konzultácie zainteresovaných štátov Európy a USA a Kanady - ako to navrhla fínska vláda. Toto stanovisko vyslovila v Deklarácii o mieri, bezpečnosti a spolupráci v Európe dvojdňová porada Politického poradného výboru štátov Varšavskej zmluvy, korá bola v našom hlavnom meste. Najvyšší orgán Varšavskej zmluvy, ktorý prišiel s iniciatívou zvolať celoeurópsku konferenciu, na svojej pražskej porade dal nové podnety, ako realizovať ponúkanú nádej Európy roku 1972. Zasadania Politického poradného výboru boli vždy charakterizované iniciatívami a podnetmi, či už išlo o návrhy vytvoriť bezatómové pásmo, európsku bezpečnosť, likvidovať vojenské zoskupenia atď. Aj z Prahy vzišiel impulz po prvý raz formulovaného náčrtu zásad a noriem medzi európskymi krajinami: neporušitelnosti hraníc, nepoužitia sily, mierového spolužitia, dobrých susedských vzťahov a spolupráce, vzájomne výhodných stykov, odzbrojenia a podpory Organizácie Spojených národov. Tento, návrh určitého druhu Charty európskych národov tvori dobrú} kladňu, o ktorú sa dá oprieť pri projekcii novej budovy Euťčpy, W»rä\u* zionisticky nestiera hranice medzi dvoma spoločenskými systémami, ale realisticky vychádza z toho spoločného, čo musia mať európske štáty bez rozdielu spoločenského zriadenia. Že náčrt týchto noriem je reálny, ukázalo prijatie zásad spolupráce medzi socialistickým Sovietskym zväzom a kapitalistickým Francúzskom, ktoré uverejnili na záver návštevy Leonida Brežneva v Paríži. Krajiny Varšavskej zmluvy, uvedomujúc si úspechy, ktoré ich doterajšia iniciatíva v európskej politike priniesla, neuspokojujú sa s tým, čo sa dosiahlo. Vieme dobre, že aj medzi vládami, ktoré sa hlásia k požiadavke zvolať celoeurópsku poradu za účasti USA a Kanady, sú vlády, ktoré nie sú nadšené vývojom. Prv sa usilovali brzdiť zvolanie konferencie podmienkou najprv vyriešiť západoberlínsky problém a potom usporiadať konferenciu. Západoberlínsky problém je vyriešený, teraz publikujú názory o preplnení kalendára politikov, lebo chystajú cesty do zahraničia a v USA budú prezidentské voľby. Niečo podobné možno predvídať každý rok, v roku 1973 budú parlamentné voľby v ,NSR a v ďalších krajinách, podľa takejto „logiky“ by nikdy nebolo času riešiť najdôležitejšie problémy národov. Socialistické krajiny už v minulosti svojimi iniciatívami nedopriali na dlhšie zdržiavať 'uvoľňovací proces, ktorý sa začal. Pražská porada svojimi podnetmi, najmä siedmimi bodmi zásad európskej bezpečnosti vzťahov medzi európskymi štátmi vyjasnila „predpolie“ celoeurópskej konferencie. Povedala jasne, čo iniciátorské socialistické krajiny sledujú, že im nejde o dosiahnutie jednostranných výhod pre seba. Konferencia a jej rozhod nútia sú predsa dobrovoľná záležitosť zvrchovaných štátov, ktorým nemožno nič vnútiť. To isté možno povedať aj o dosiahnutí dohody o znížení početného stavu ozbrojených síl a výzbroje v Európe, cudzích, aj národných, ktoré navyše nemôže byť len výlučnou vecou existujúcich vojenskopolitických zväzkov. Pražská deklarácia ocenila aj zlepšovanie vzťahov medzi socialistickými krajinami a NSR a povedala aj, v čom sú otvorené problémy - najmä vo vzťahu NSR k nemeckému socialistickému štátu a voči Československu. Podporila aj našu spravodlivú požiadavku uznania neplatnosti mníchovskej dohody od samého začiatku, čo je predpoklad normalizácie vzťahov medzi ČSSR a NSR. Krajiny Varšavskej zmluvy však nie sú sústredené len na európske problémy, dobre vidia súvislosti medzi európskym a svetovým mierom, a preto sa rozhodne postavili v osobitnom vyhlásení za spravod livý boj národov Indočíny, proti americkej agresii. Dvojdenné zasadanie Politického poradného výboru potvrdilo jednotu a spoluprácu štátov Varšavskej zmluvy „na pochode“ za veľkým cieľom vytvorenia Európy bez konfliktov, Európy spolupráce. Aby sa tohto roku mohol urobiť k nemu významný posun. Pražská deklarácia Pražská porada v centre pozornosti svetovej tlače NOHA KAKI PRE EURÓPU Na programe najdôležitejšie otázky súčasnosti 0 Prijatie dokumentov mimoriadneho významu 0 Predpoklady pre zlepšenie politického ovzdušia vo svete £ Ocenenie mierovej politiky štátov Varšavskej zmluvy Moskva (Spravodajca ČSTK) — Všetky sovietske denníky uverejnili včera na prvej strane vo výraznej úprave komuniké zo zasadania Politického poradného výboru štátov Varšavskej zmluvy a súčasne s nim i Deklaráciu o mieri, bezpečnosti a spolupráci v Európe a vyhlásenie prijaté účastníkmi zasadania v súvislosti s pokračovaním americkej agresie v Indočíne. Noviny súčasne uverejnili zábery z podpisovania záverečných materiálov, Komentáror TASS Jurij Kornilov napi- rodnej, spolupráce a autority sovietsal o výsledkoch pražského zasada- skqj krajiny, socialistického spoločennia: Pozornosť celého sveta je upretá stva a všetkých mierumilovných síl na výsledky pražského zasadania Po- svéta. Terajší rok môže a musí prilltického poradného výboru členských niesť európskym národom nielen noštátov Varšavskej zmluvy. Porada, vú nádej na trvalý mier a bezpečnosť, ktorá prebiehala v duchu bratského ale aj reálny skok vpred, k jeho uskupriatelstva a spolupráce, prerokovala točneniu. Hlavnou povinnosťou všetnajdäležitejšie otázky súčasnosti, kto- kých štátov je tomu aktívne pomáhať, ré znepokojujú milióny ľudí. Predo- Varšava (K. H.) — „Socialisticvšetkým sú to aktuálne problémy mie- fcg krajiny za všeobecné uznanie žáru a spolupráce v Európe a situácia, sad bezpečnosti na európskom kontiktorá sa vytvára v Indočíne v súvis- nente“ (Trybuna Ľudu), „Rozhovory lost! s rozšírením agresívnych akcií 0 bezpečnosti kontinentu“ (Trybuna USA proti VDR a dalším krajinám In- Robotnicza), „Európa na prelomovom dočínskeho polostrova. Porada v Pra- bode“ (Standar* Mlodych) — pod tahe sa uskutočnila v období dobrých gýniito titulkami priniesla včera pofzmlen v Európé Široká svetová verejnosť nadšene víta výsledky pražského stretnutia. ská tlač obšírne spravodajstvo zo zasadania Politického poradného výboru štátov Varšavskej zmluvy. Väčšina Niet pochýb o tom, že rok 1972 bude Časopisov priniesla úplný text dokutokom ďalšieho upevnenia medziná- <Dokončenie na 5. str.) PROLETÁR! VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA! PRAVDA Ročník Lili. • Číslo 23 „A* ORGAN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA Srdečná rozlúčka s delegáciou Sovietskeho zväzu SOdružské stretnutie na OV KSČ Vzájomné informácie o socialistickej a komunistickej výstavbe • Spokojnosť oboch strán z výsledkov rokovania • Rozlúčka so vzácnymi hosťami na ruzynskom letisku P r a h a. [ČSTK) — Včera sa uskutočnilo na Cstrednom výbore Ku— munistickej strany Československa stretnutie generálneho tajomníka ÜV KSČ Gustáva Husáka a ďalších členov Predsedníctva a Sekretariátu ÜV KSČ s delegáciou ZSSR, vedenou generálnym tajomníkom Ov KSSZ Leonidom Iľjičom Brežnevom, ktorá sa zúčastnila na pražskom zasadaní Politického poradného výboru členských štátov Varšavskej zmluvy. Na stretnutí boli prítomní: Zo Sovietskej strany člen Politického byra ÜV KSSZ a predseda Rady ministrov ZSSR A. N. Kosygin, tajomník ŰV KSSZ K. F. Katušev, člen ŰV KSSZ a vedúci oddelenia Ov KSSZ K. V. Rusakov, člen ÜV KSSZ a prvý námestník ministra zahraničných vecí ZSSR V. V. Kuznecov, ďalej člen ŰV KSSZ a námestník ministra zahraničných vecí ZSSR N. N. Rodionov, člen Ústrednej revíznej komisie KSSZ A. M. Alexandrov a ďalší súdruhovia zo sprievodu delegácie. Na stretnutí sa zúčastnil aj člen ÚV KSSZ a veľvyslanec ZSSR v Československu S. V. Červene n ko. Z čs. strany členovia Predsedníctva ÚV KSČ Vasil Bilak, Peter Colotka, Karel Hoffmann, Alois Indra, Antonín Kapek, Josef Kempný, Josef Korčák, Jozef Lenárt, Ludvík Svoboda a Lubomír Štrougal, kandidát Predsedníctva ÚV KSČ Miloslav Hr-uško-vič, členovia Sekretariátu a tajomníci ÚV KSČ Jan Fojtík, František Ondřich, Václav Svoboda, Oldřich Švestka a člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ a zástupca vedúceho oddelenia medzinárodnej politiky ÚV KSČ Miroslav Müller a ďalší súdruhovia. Účastníci tohto súdružského stretnutia s uspokojením, konštatovali, že vzájomné politické, hospodárske a kultúrne styky sa priaznivo rozvito) socialistickej a komunistickej výstavbe vo svojich krajinách. Vymenili ^i názory na ďalší rozvoj všestrannej bratskej spolupráce medzi KSSZ a KSČ, medzi Sovietskym zväzom a Československom. Posúdili aktuálne otázky medzinárodnej situácie a zahraničnej politiky oboch krajin i spoločného boja za upevnenie mieru v Európe a na ce,1om svete, za vec socializmu. V priebehu besedy vyjadrili obe strany uspokojenie nad výsledkami pražského stretnutia Politického poradného výboru členských ' štátov Varšavskej zmluvy a vyslovili presvedčenie, že závery tohto zasadania budú veľkým prínosom socialistických ('Pokračovanie na 2. str.) Porada lektorův l)V KSS Bratislava (ČSTK) — Na včerajšom rokovaní lektorského zboru ÜV KSS ocenil člen Predsedníctva a tajomník ÜV KSS Ľudovít Pezlár v hodnotiacom referáte podiel lektorov pri realizácii úloh strany v období konsolidácie a osobitne ich prínos v oblasti ideologickej práce. Súčasne upriamil ich pozornosť na riešenie aktuálnych a perspektívnych otázok, vyplývajúcich zo záverov XIV. zjazdu KSČ a zjazdu KSS, predovšetkým na úseku ekonomiky a v súvislosti s prípravou ideologických plén ÜV KSČ a ÜV KSS. Na záver rokovania ocenili prácu najaktívnejších lektorov ÜV KSS. \ Ako sme pracovali a hospodárili v roku 1971 Podstatný výňatok zo správy Štátneho štatistického úradu o rozvoji národného hospodárstva v roku 1971 uverejňujeme vnútri tohto čísla. Včera po stretnutí delegácií Ov KSSZ na Sekretariáte Ústredného výboru KSČ s^delegáciou našej strany navštívil generálny tajomník ÜV KSSZ súdruh L. 1. Brežnev na Pražskom hrade prezidenta ČSSR súdruha Ludvíka Svobodu. Na hornom obrázku súdruhovia Brgžnev a Svoboda v srdečnom rozhovore. Druhý obrázok dokumentuje prejavy lásky a úcty našich občanov pri rozlúčke sp sovietskou delegáciou ha ruzynskom letisku v Prahe. Telefoto ČSTK ŠIROKÝ OHLAS NA GALANTSKÜ A TRNAVSKÚ VÝZVU Miliónové hodnoty z oh a práce Odpovedali už desiatky ONY a miest • Y popredí zveľaďovanie a skrášľovanie životného a pracovného prostredia • Lepšie služby obyvateľstvu • Plány v kultúre Bratislava (Od našich redaktorov) — Ešte pred voľbami do národných výborov a zastupiteľských orgánov vyšších stupňov prijali na ONV v G a 1 a n t e a na Mestskom národnom výbore v Trnave socialistické záväzky zamerané na zveľaďovanie miest a dedín, starostlivosť o bytový fond, rozvoj služieb, rozšírenie a skvalitnenie obchodnej siete, dopravý a pod. Je v nich obsiahnutá aj akcia Národ deťom, rozvoj kultúry, celkové zlepšenie práce poslancov. Súčasne so záväzkami vyzvali na súťaž všetky ONV a mestské národné výbory na Slovensku. ■ ODPOVEDALO 31 OKRESOV. Výzvy našli veľmi široký ohlas. Do 25. januára sa na výzvu ONV v Galante prihlásilo už 31 okresov. Vo Východoslovenskom kraji medzi prvými odpovedali konkrétnym programom efektívnejšieho využívania prírodných a ekonomických zdrojov ne zlepžjó'snte zdravotníckej a sociálrtej starostlivosti občanov, na rozvoj kultúry, vzdelávania a bytovej výstavby v okrese Humenné. V okrese Stará Ľubovňa súťaží o plnenie volebných programov na základe galantsko-trnavskej výzvy všetkých 34 obcí so 154 kolektívnymi a 2858 individuálnymi záväzkami v hodnote 26,4 mii. korún a v okrese Svidník všetkých 99 obcí s 321 kolektívnymi a 2651 individuálnymi záväzkami v hodnote 72,2 milióna korún. V Trebišovskom okrese najviac získa realizáciou záväzkov pravdepodobne malá dedinka Byšta so starodávnymi, avšak donedávna zabudnutými kúpeľmi. Kúpele sa v óbci rekonštruujú, vybudujú pri nich liečebný dom a turistickú ubytovňu s 90 posteľami. A keďže prijali výzvu celé okresy, nevypadli z nich ani mestá, takže súčasne odpovedajú aj na výzvu Mestského národného výboru v Trnave. Osobitný ohlas poslali mestá V r á tale, Levice, Nové Zámky, Trenčianske Teplice, Liptovský Mikuláš, Starý Smoko v e c a ďalšie. Veľkú pozornosť v socialistických záväzkoch upriamujú na to, aby sa čo najviac poslancov a všetkých občanov zapojilo do prác. . Prakticky každý občan má socialistický záväzok. Na Mestskom národnom výbore v Leviciach má každý poslanec podľa svojho volebného obvodu presný zoznam voličov, podľa ktorého ich navštevuje. Prakticky tam niet voliča . bez osobného socialistického záväzku. Zúčastňujú sa na stavbe plavárne a .krytého štadióna. Do súťaže vo .zveľaďovaní zapojili sa aj závody a spoločenské organizácie. ■ VRÄBI.E BUDŰ KRAJŠIE. Aj Mestský národný výbor vo Vrábľoch zameral svoj socialistický záväzok na úspešnú realizáciu volebného programu. V záväzku píšu: — Náš socialistický záväzok je zameraný na zlepšenie životného a pracovného prostredia, rozvoj služieb obyvateľstvu, rozvoj hnutia Národ deťom, utváranie zdrojov finančných prostriedkov a zlepšenie kultúrnovýchovnej činnosti medzi občanmi nášho mesta. Rozhodli sa, že v tomto roku odpracujú 25 454 brigádnických hodín, (Pokračovanie np 2. str.]' □ POZDRAVNÝ LIST ÜV KSS, list predsedníctva OV KSS a vecný dar odovzdal včera tajomník OV KSS v Rožňave Ing. Ján Gallo dôchodcovi Jozefovi Valentovi pri príležitosti jeho 80. narodenín. Ústredný výbor strany oceňuje záslužnú politickú prácu súdruha Valenta v ťažkých podmienkach kapitalistického útlaku od roku 1922i, i v rokoch od oslobodenia až podnes. Napriek vysokému veku sa ešte aj dnes zúčastňuje na straníckom živote v Rožňave. ■ SOVIETSKY VEDEC U NÁS. Podpredseda vlády CSŠR prof. dr. Karol Laco, DrSc., prijal včera významného sovietskeho vedca proí. J. T. Usenka, doktora vied, z Ústavu štátu a práva Akadémie vied ZSSR, ktorý je v týchto dňoch na návšteve v Československu. Hosťa prijal aj podpredseda federálnej vlády a stály predstaviteľ ČSSR v RVIfP František Hamouz. V srdečnom rozhovore prerokovali niektoré právne otázky týkajúce sa uskutočňovania komplexného programu socialistickej ekonomickej integrácie členských štátov RVHP. n STÚDIUM KÚPEĽNEJ LIEČBY. Československo navštívila 5-členná študijná delegácia Ústrednej rady pre riadenie kúpeľov odborov ZSSR, ktorú viedol dr. V. S. údincov. Za svojho 14-dňového pnbytu sa oboznamovala s organizáciou a ekonomikou rekreačnej starostlivosti a kúpeľníctva v Západqčeskom kraji. Včera hoslla zo ZSSR odcestovali do Vlapti. H Z ROKOVANIA V MQSKVE- Delegácia československej skupiny Medziparlamentnej únie, vedená prvým podpredsedom Federálneho zhromaždenia predsedom československej skupiny Ing. a Jánom MarRom, sa včera vrátila z konzultatívnej porady skupin Medziparlamentnej únie socialistických krajin V Moskve. » ■ RUSKÝ SEVER. Výtvarné stvárnenie námetov zo severných oblasti európskeho Ruska je zjednocujúcou črtou výstavy deviatich sovietskych výtvarníkov, ktorú včera otvorili vo výstavnej sieni ZSVU v Bratislave na Dostojevského rade. Na vernisáži sa zúčastnil námestník ministra kultúry SSR dr. Pavol Koyš a ďalší predstavitelia kultúrneho života na Slovensku. Prítomní boli predstavitelia konzulárnych zastupiteľstiev v Bratislave, medzi nimi konzul ZSSR A. I. Blriukov, Popradské Pozemné stavby STAS 04, Nový Smokovec budujú v Poprade oblastnú nemocnicu nákladom 142 miliónov 590 tisíc korún. Jedenástpodlažnä budova — komplement bude srdcom tohto zdravotníckeho komplexu, ktorý bude mat okolo 500 postelí. Snímka Pravda—Karolin Živý ohlas na zasadanie Politického poradného výboru SpolupatríCmsť v boji za mier Progresívny čin Politického poradného výboru a Deklarácia — pocit uspokojenia a Nová etapa iniciatívnych návrhov Bratislava (ČSTK) — Významné dokumenty prijaté na pražskom zasadaní Politického poradného výboru členských štátov Varšavskej zmluvy majú v československej verejnosti živý ohlas predovšetkým preto, že posilňujú nádeje na zabezpečenie trvalého mieru. Cs. výboru pre európsku bezpečnosť prof. dr: V. Tlíurzo, DrSc., riaditeľ ■Ústavu experimentálnej onkológie SAV, pokladá deklaráciu za dôležitý historický mierový čin socialistických štátov, za vyvrcholenie mierovej ofenzívy Sovietskeho zväzu a po jeho boku krajín socialistického, tábora. Predseda Výboru SNR pre školstvo a kultúru, tajomník ZSS Ján Solovič: Deklaráciu o mieri, bezpečnosti a spolupráci v Európe pokladám skutočne zaf naliehavú výzvu nielen Európe, ale celému svetu. Myslím, že' každý mierumilovný človek nemôže ináč, ako (Pokračovanie nä 2. str.) S hlbokým ohlasom sa stretla široká mierová iniciatíva socialistických krajín — zvýraznená v deklarácii — u vedeckých a kultúrnych pracovníkov na celoslovenskom seminári SAKS, ktorý sa včera začal v Piešťanoch. Po vystúpeniach prof. Dalibora Krnu, pracovníka ŰV KSS Rudolfa Porubského, CSc., ktorí prehovorili o mierovej ofenzíve ZSSR a socialistických krajín, účastníci stretnutia v diskusii rozvádzali úsilie štátov socialistického spoločenstva o mier a spoluprácu v Európe, o upevnenie európskej bezpečnosti. Predseda SMR.a člen predsedníctva Sústrastný telegram do Juhoslávie Praha (ČSTK) — Predseda vlády ČSSR dr. Lubom'r Štrougal zaslal včera v súvislosti s katastrofou juhoslovanského lietadla na území našej republiky sústrastný telegram predsedovi Zväzovej výkonnej rady Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie Džemalovi Bijedičovi. Stonovisko Predsedníctva ŰV ‘ Národného frontu ČSSR a populačnom probléme Praha (ČSTK) — Predsedníctvo ÜV NF ČSSR prerokovalo 26. januára o. i. problémy súvisiace so zvyšovaním populácie a prijalo: stanovisko. Oceňuje v ňom zodpovedné a cieľavedomé úsilie vlády ČSSR o zásadné riešenie populačnej situácie vyjadrené v uznesení vlády ČSSR č, 260 zo dňa 1. septembra 1971. Osobitne oceňuje, že realizácia zákona o materskom príspevku a zvýšenie podpory pri narodení dieťaťa sa pružne a pohotovo uskutočnili v období priprav volieb do zastupiteľských orgánov. Predsedníctvo ÚV NF ČSSR súhlasí s odporúčaním vlády ČSSR a prijíma úlohy z neho vyplývajúce prp> orgány a členské organizácie Národného frontu a odporúča federálnym výborom členských organizácií NF, najmä ÚR_ ČSROH, ČSRZ, ÚV SZM, ÚRĎ, ČSČK prerokovať uznesenie vlády ČSSR č. 260 z r. 1971, zabezpečiť jeho realizáciu / predovšetkým sústavným pôsobením základných organizácii a zabezpečiť sústavnú propagáciu populačnej politiky vo svojej tlači a edičnej činnosti. Protest SOF Praha (ČSTK) — Svetová odborová federácia vydala včera v Prahe vyhlásenie, v ktorom protestuje proti násilnému presťahovaniu vyše milióna ľudí z provincie Quang-tri a z ďalších miest južného Vietnamu do táborov v najjužnejšej časti krajiny. Odsudzuje toto barbarské počínanie Američalnov a juhovietnamského bábkového režimu, ktorým sa má pre trvalé rozdelenie Vietnamu utvoriť popri demilitarizovanom pásme celkom vyľudnená oblasť. SOF sa obracia na pracujúcich a\ odbory celého sveta, aby protestovali proti tomuto neľudskému zločinu. DYCH KRAJINY BULHARSKEJ Každý suvenír či úžitkový predmet okrem stvárnenej suroviny ukrýva v sebe kúsok slnka a veľký kus priateľstva ... v ,Tretí mesiac je v činnosti Bulharské kultúrne stredisko v Bratislave (na rohu Nálepkovej ulice a Rybnej brány/. V pravom krídle, prízemia vkusne inštalovali predajňu naplnenú lákavými bulharskými suvenírmi, úžitkovými predmetmi a výrobkami originálnych umeleckých remesiel. Svojrázne prostredie — a záujem návštevníkov nečakaný. Vedúca predajne Hilda Vlková, jej zástupkyňa Terézia Galbavá a predavačky Zuzka Vadurová, Emília Hudecová /na snímke j, Katka Danišová majú plné ruky práce. Obchodný riaditeľ strediska súdruh Simeon Grozdanov nám prezradil, že ani sami nepredpokladali taký obrat. Veď len vo vianočnom období sa denné tržby pohybovali až do 30 000 korún. Aj teraz si kupujúci takmer nepretržite podávajú dvere. Stovky až tisícky zvedavých očú s úlubou prezerá, vyberá. A predajňa denne odvádza utŕžených okolo šest až sedem tisíc korún. Široký sortiment bulharskej keramiky na rozličné použitie, ozdobné predmety, suveníry, tašky — koženkové s výšivkami i vyšívané hodvábne blúzky, košíky, rohože, sukne s vestami, koberce zvané guby, prikrývky na váľandy z ovčej vlny, ale aj gramoplatne, bižutéria a typicky národné, bulharské vyšívané dečky a vankúše. Najpočetnejšie zastúpenú keramiku — trojanskú — pozná u nás takmer každý. Aj tzv. ■ čiernu keramiku. Už menej známa je novinka — keramika kašírovaná, ktorá na pohľad vyzerá ako z dreva. Ľavé krídlo prízemia patrí výstavnej sieni. Vystriedajú sa v nej exponáty bulharských umelcov — grafika, plastika, olejomaľby, sochy a podobne. Čo je tiež zaujímavé — sotva toto stredisko stačili zariadit, už „beží“ jazykový kurz bulharčiny pod vedením učiteľky Vakarelskej. Bulharské kultúrne stredisko začalo žit zaujímavým životom. Približuje nám priateľskú krajinu, tvořivost jej ľudu i ušľachtilé umenie. V tomto svojráznom prostredí na každom kroku cítit dych krajiny bulharskej... - VIERA BEDNÁROVA Snímka: Pravda S allay