Roľnícke Noviny, november 1971 (XXVI/258-283)

1971-11-25 / No. 279

OCOM I ENINSKÁ zahraničná poli * tiká, ktorú KSSZ a soviet­ska vláda dôsledne uplatňujú a v ktorej sa nekompromisný odpor proti imperializmu a podpora revolučného, oslobo­dzovacieho hnutia neustále pre­línajú s dôslednou politikou mierového spolužitia štátov s rozdielnym spoločenským zriadením, získala vo svete So­vietskemu zväzu veľkú autori­tu. Prispela k upevneniu me­dzinárodných pozícií socializ­mu, všetkých pokrokových síl a podstatne zmenila celú me­dzinárodnú situáciu v prospech mieru a bezpečnosti národov. Potvrdilo to opäť aj terajšie plenárne zasadanie Üstredneho výboru KSSZ, ktoré jednomy­seľne schválilo prácu, ktorú politické byro ÜV vykonalo pre realizáciu zahraničnopolitické­ho programu vyhláseného XXIV. zjazdom. Programu boja za mier a medzinárodnú spo­luprácu. kí A PRVOM mieste v tomto mierovom programe je likvidácia súčasných vojnových ohnísk v Indočíne a na Stred­nom východe, mierové urov­nanie konfliktu na Indickom subkontinente, ako aj odvráte- Miesto v histórii nie vzniku nových vojnových ohnísk. KSSZ a sovietska vlá­da zastáva názor, že v záujme zachovania a upevnenia mieru je nutné tvrdo a nekompromis­ne odrážať všetky akty agre­sie a medzinárodnej zvole. So­vietsky zväz sa aktívne usi­luje o zaistenie kolektívnej bezpečnosti v Európe. Veľký význam pre utvorenie takej si­tuácie mali v uplynulom obdo­bí ďalšie kroky v zaujme urýchlenej ratifikácie zmlúv ZSSR a NSR, PĽR a NSR, v zá­ujme normalizácie vzťahov me­dzi všetkými štátmi v Európe na základe uznania nedotknu­teľnosti hraníc, stanovených po druhej svetovej vojne. Teda hraníc medzi NDR a NSR, zá­sad rovnoprávnosti, nezávislos­ti a nezasahovania do vnútor­ných vecí a odmietnutie nási­lia ako nástroja pri riešení medzinárodných otázok. DÔLEŽITOU súčasťou miero­vého programu je aj boj za zastavenie horúčkovitého zbrojenia všetkého druhu. To­to horúčkovité zbrojenie nie­lenže zvyšuje nebezpečenstvo novej svetovej vojny, ale po­hlcuje aj obrovské materiálne zdroje. Vojenské výdavky štá­tov prekračujú už ročne dvesto miliárd dolárov. Dokonca aj rozvojové krajiny vynakladajú ročne na vydržiavanie svojich armád 27 miliárd dolárov. Za týchto podmienok sú naliehavé opatrenia k odzbrojeniu príka­zom doby. OMER síl na medzinárod­nej aréne sa stále viac mení v prospech mieru a po­kroku. Vážnym činiteľom urýchľujúcim tento vývoj sú jednotné a koordinované zahra­ničnopolitické akcie štátov so­cialistického spoločenstva. Ple­nárne zasadanie ÚV KSSZ mohlo celkom jednoznačne konštato­vať, že obdobie po XXIV. zjaz­de KSSZ sa vyznačovalo ďal­ším zomknutím socialistického spoločenstva. Život znovu po­tvrdil, že toto spoločenstvo holo a je hlavnou silou čelia­cou svetovému kapitalizmu, mohutnou oporou oslobodzova­cích hiiutí dneška. Všestranne upevňovať pozície svetového socializmu, usilovať sa o ďal­šiu konsolidáciu socialistických štátov a o ďalší rozvoj pria­teľstva a spolupráce s nimi — v tom vidí KSSZ svoju interna­cionálnu povinnosť a jednu z hlavných úloh svojej zahra ničnei politiky. Sovietsky zväz je prirodzene ochotný prehlbo­vať vzájomne výhodnú spolu­prácu vo všetkých oblastiach s ďalšími štátmi, ktoré sa o to tiež usilujú. Dôkazom toho boli aj početné návštevy ve­dúcich predstaviteľov Soviet­skeho zväzu a nadväzovanie kontaktov s vedúcimi činiteľ­mi, predstaviteľmi strán a spo­ločenských organizácií zahra­ničných krajín. CIELE zahraničnej politiky né. Sovietskeho zväzu sú pev­Celá zahraničnopolitická činnosť strany sa opiera o neu stály rast ekonomickej, poli tickej a obrannej sily Soviet­skeho zväzu. Úspešné splnenie všetkých ukazovateľov deviate­ho päťročného plánu má prvo radý význam pre ďalšie posil­nenie medzinárodných pozícií a prestíže ZSSR. Znamená to zabezpečenie mierových pod mienok pre výstavbu komuniz­mu v Sovietskom zväze a so­cializmu v ostatných socialis­tických krajinách a utvára spo­ľahlivé predpoklady pre nasto­lenie trvalého mieru na celom svete.. M. BOHÁČOVA Zo zasadania najvyššieho sovětu ZSSP | ÚV KSSZ schválilo zahra­ničnú politiku sovietskej vlád* ■ Moskovská Pravda o predvolebných prípravách v ČSSR ■ Výsledok britsko-rodézskych rokovaní v Salisbury Vzrast životnej úrovne (Dokončenie z 1. strany ) val i plne v súlade so smerni­cami zjazdu. Celkový objem priemyselnej a poľnohospodár­skej produkcie ZSSR v roku 1975 predstihne terajšiu úro­veň priemyselnej a poľnohos­podárskej výroby USA* čo je významný medzník v hospo­dárskom súťažení ZSSR s kapi­talistickými krajinami. Splnenie päťročnice zabezpečí podstatný vzostup životnej úrovne všet­kého sovietskeho ľudu, každej rodiny a ovplyvní všetky stránky materiálneho a du­chovného života obyvateľstva. Reálne príjmy na hlavu sa zvý­šia o 31 percent, priemerná mesačná mzda robotníkov a zamestnancov dosiahne v roku 1975 takmer 150 rubľov a spo­lu s príplatkami plynúcimi zo spoločných fondov prekročí 200 rubľov mesačne. Rast príjmov obyvateľstva povedie k znač­nému zvýšeniu dopytu po to­vare. S tým päťročný plán r á- Podporili sovietsky návrh NEW YORK (ístk) — Zhodou názorov, že treba zvolat svetovú odzbrojovaciu konferenciu, ako to navrhuje Sovietsky zväz, sa vy­značovala diskusia a| na utorúaj- Kom pléne Valného zhromaždenia OSN. Aj tentoraz sa rečníci zhod­il, že konferenciu treba pripravlf čo najstarostllvejšie a že z nej nesmie byf vylúčený žiadny žtát. aj keď nie je členom OSN. Ná­vrh podporili aj delegáti Filipín, Salvadoru a Turecka. ta. Objem maloobchodnej vý­meny tovaru sa bude každo­ročne zvyšovať a v roku 1975 dosiahne 218 miiliárd rubľov. Podľa predpokladov sa za päť­ročnicu predá obyvateľstvu 2,6 milióna osobných áut. Opatre­nia na zvýšenie miezd a dô­chodkov, schválené v tomto roku, sa týkajú 19 miliónov osôb. V novej päťročnici bude So­vietsky zväz ďalej rozširovať hospodársku spoluprácu i s o­­statnými krajinami, ktoré sú ochotné rozvíjať tieto styky na zásadách rovnosti a vzá­jomnej výhodnosti. Sovietsky zväz je ochotný ďalej upevňo­vať obchodné a hospodárske styky s Francúzskom, Fínskom, NSR, Talianskom, Kanadou, Ja­ponskom, Švédskom, Nórskom, Dámskom a ďalšími pri-emy.se 1 - Vojenský rozpočet US* WASHINGTON (čstk) — Americ­ký senát schválil v utorok večer vojenský rozpočet USA vo výške 70,8 miliardy dolárov. Je o 2,7 mi­liardy dolárov menší, než pôvod­ne žiadala Nixonova vláda a o 200 miliónov menší, než schválila snemovňa reprezentantov. Preto sa teraz bude hľadať kompromis v spoločnej komisii senátu a sne­movne. Senát po ostrej debate na­koniec vyhovel tlaku Nixonovaj vlády a odmietol 51 hlasmi proti 39 doplňovací návrh senátora Mansfielda, ktorý žiadal zníženie počtu amerických vojakov v Eu­rópe z 310 000 na 250 000 mužov do polovice budúceho roku. nými kapitalistickými krajina­mi s tým, aby objem vzájom­ného obchodu bol čo najviac v súlade s naším hospodár­skym potenciálom i s . hospo­dárskym potenciálom našich partnerov. Tp všetko plne pla­tí aj o perspektivách hospo­dářských stykov s USA. Alexej Kosygiin vyhlásil, že „Sovietsky zvä'z ide presvedče. ne cestou komunistickej vý­stavby k novým veľkým úspe­chom.“ „Spolu s nami idú ná­rody bratských socialistických krajín, máme sympatie a pod­poru pracujúcich celého sveta.“ Dohodli so s rasistami LONDÝN (čstk) — Veľká Bri­tánia a rasistický režim bielych usadlíkov v bývalej britskej ko­lónii Rodézii včera oznámili, že dospeli k dohode o urovna­ní vzájomného sporu, ktorý tr­val šésť rokov. Rasistický re­žim lana Smitha v roku 1958 jednostranne vyhlásil nezávis­losť Rodézie. Pretože nešlo o ústavný postup, Británia toto vyhlásenie neuznala. Terajšia konzervatívna vláda sl však „uzákonenie“ rodézskej menši - ny vytýčila za jeden z hlav­ných cieľov svojej zahraničnej politiky. Invázia pokračuie SAIGON, PHNOMPENH (čstk) — Už tretí deň prúdia na kambodž­ské územie, pod priamou ochranou amerického vojenského letectva, ktoré použilo navlac na prípravu novej rozsiahlej invázie do Kam­bodže aj obrovské bombardovacie lietadlá B-52, kolóny saigonských jednotiek. Z predsunutých stano­vísk v juhovietnamskej provincii Tay-Ninh v blízkosti kambodžských hraníc smerujú neustále mnohé tanky, obrnené vozidlá a náklad­né autá so saigonskými pešiakmi, výsadkármi a záškodníkmi cez hranice do vnútra Kambodže. Agentúry odhadujú počet saigon­ských posíl, ktoré boli za tri dni vyslané na kambodžské územie, na 7000 mužov. Presvedčivé fakty MOSKVA f čstk) — Všetci poctiví praoujúc! v ČSSR sa chystajú odovzdať hlasy za kandidátov Národného frontu, za politiku KSČ, za ďalší rozkvet svojej socialistickej vlasti, píše pražský dopiso­vateľ moskovskej Pravdy V. Griňuk. Počas predvolebných príprav sa hodnotia výsledky činnosti národných výborov a zhrňuju sa výsledky rozvoja národného hospodárstva. Aktivisti Národného frontu sa zamýšľajú nad pálčivými problémami a hľadajú spôsob ich riešenia. Na predvolebných schôdzach a stretnutiach kandidá­tov s voličmi sa zdôrazňuje mimoriadny význam priateľstva a spo­lupráce so ZSSR a ostatnými socialistickými štátmi pre celú česko­slovenskú spoločnosť í pre budúcnosť socialistického Českosloven­ska. Na predvolebných schôdzach, v tlači, v rozhlase i v televízii sa uvádzajú presvedčivé fakty o nepopierateľných prednostiach so­cialistického vývoja krajiny. Pred vážnym rozhodnutím BUDE URUGUAJ NASLEDOVAŤ ČÍLSKY PRÍKLAD? DÁVNO sa už minuli časy, keď sa o Uruguaji písalo ako o juhoamerickom Švajčiarsku. Krajina, ktorej mena — uruguajský peso — mala v dvadsia­tych rokoch väčšiu hodnotu ako dolár, sa už roky zmieta v hospodárskych ťažkostiach. V roku 1950 bol pomer dolára k pes tmi 1:2, o desať rokov ne­skôr už 1:10. Odvtedy uruguajská mena sústavne upadala a v roku 1968 stál už jeden dolár 250 pesos. Vlády krájiny, uspané dlhotrvajúcou prospe­ritou z chovu dobytka, nedokázali investovať zisky do industrializácie. Peniaze z rokov konjunktúry utratili a pre rozvoj krajiny sa neurobilo takmer nič. Nízka výroba a nepatrný prírastok výroby nevyvážili národnú spotrebu. Za takýto vývoj kra jiny sú zodpovedné dve tradičné politické zosku penia, ktoré sa už od 19. storočia striedajú pri moci: liberálna strana „Colorado“ (červená), za­stúpená najmä v mestách, a konzervatívna Národ­ná strana „blanco“ (biela). V skutočnosti nie je medzi týmito dvoma buržoáznymi skupinami väčší rozdiel, než medzi Demokratickou a Republikánskou stranou v USA. Terajší prezident Pacheco Areco je členom strany „Colorado”, ale jeho politiku považujú za málo liberálnu aj niektorí predstaví telia strany „blanco”. V týchto dňoch sa Uruguaj opäť častejšie zjavuje na stránkach zahraničnej tlače. Záujem vyvoláva skutočnosť, že na politickej scéne krajiny sa ob javila nová skupina, ktorá sa má už v túto ne deľu stretnúť vo volebnom boji so starými stra­nami. Pozornosť svetovej verejnosti je o to väčšia, že touto novou politickou silou je Široký front (Frente amplio), ktorý možno prirovnať k Frontu ľudovej jednoty v Chile. Je to zoskupenie strán a organizácií ľavice a stredu vrátane niektorých sektorov blankistov i coloradistov. Široký front sa vyvinul z Lavicového oslobodeneckélio frontu (FIDEL), ale má ovefa širšiu politickú základňu, jeho jadrom je Komunistická strana Uruguaja, patrí k nemu aj Socialistická strana, Křesťansko­demokratická strana, Hnutie 26. marca, Robotnícka revolučná strana, z frakcií strany „Colorado“ s ním postupuje najmä frakcia „Za vládu ľudu“, zo strany „blanco“ skupiny z frakcií „Heberizmus- Herrerizmus“, „Reforma a rozvoj” a skupina Ľu­dové a pokrokové hnutie. Hoci Široký front vznikol neskôr ako Front Ľu­dovej jednoty v Chile, nie je jeho napodobeninou, ale výsledkom dlhoročných bojov a skúseností sa­motného uruguajského ľudu. Boj o jednotu nebol bez ťažkostí. Dlho sa musela hľadať platforma, na ktorej by sa zjednotili rôzne strany, skupiny a or­ganizácie. Jednotný postup sa napokon dosiahol najmä v dvoch hlavných bodoch: boj proti impe­rializmu a boj proti národnej oligarchii, spätej so zahraničnými záujmami. Nie je bez zaujíma­vosti spomenúť v tejto súvislosti výrok generála Libera Seregniho (podal demisiu zo svojej funk­cie na protest proti reakčnej politike terajšej vlády), ktorý vtedy povedal: „Nezáleží na forme. Dôležité je, aby sa našla národná cesta, zodpo­vedajúca domácim podmienkami” Treba dodať, že tento generál býva bezvýhradným zástancom poli­tiky strany „Colorado“. Od utvorenia Širokého frontu vo februári tohto roku si získalo toto zoskupenie mimoriadnu pod­poru a sympatie takmer vo všetkých vrstvách oby­vateľstva. Nečudo, veď už pri svojom ustanovení vypracoval Široký front program s pokrokovým a demokratickým obsahom, ktorého plnenie by umožnilo ľudu plne uplatniť jeho práva a slo­body. V nedeľu 28. novembra má dôjsť k rozhodujú­cemu boju. 1 890 000 uruguajskýoh voličov bude rozhodovať o novom prezidentovi a vicepreziden­tovi, zvolí parlament a „intendantov“ všetkých 19 departmentov krajiny. Za stranu „Colorado” sa uchádza o úrad prezidenta 7 kandidátov, vrá­tane odstupujúceho prezidenta, ktorý by však musel získať nadpolovičnú väčšinu hlasov, čo by v skutočnosti bolo plebiscitom, umožňujúcim vý­kon prezidentskej funkcie v ďalšom funkčnom ob­dobí. Strana „blanco” má dvoch kandidátov. Už samotný počet uchádzačov nasvedčuje o vážnych rozporoch vo viádnúcej strane i jej tradičnej so­kyni. Vážnu inštitučnú krízu charakterizoval pred časom terajší kandidát na prezidenta za Široký front generál Seregni: „Sme v skutočnosti na konci jednej éry. Uruguajci už neveria politikom. Rozhodne zaujímajú záparný postoj. Ale tí, ktorí dokážu podchytiť túto beznádej, prispejú k otvo­reniu nových perspektív. November 1971 je pre nás lehotou a poslednou nádejou. Keď sa uvoľnia nové sily, je možný vývoj. Ináč to už hospodárstvo ani štruktúra krajiny nevydrží . . “ Dnes je Liber Se­­regni sám predstaviteľom nových síl a vyzýva tiľuguajský ľud do boja za hospodársku a poli­tickú nezávislosť krajiny. Doterajší prieskum verejnej mienky naznačuje, že volebné výsledky by mohli byť tesné. Široký front má nádejné vyhliadky najmä v Montevideo, kde je takmer polovica všetkých voličov. Možno však predpokladať, že pravicové sily, ktoré sa cítia ohrozené, vynaložia všetky prostriedky na to, aby znemožnili vítazstvo Širokého frontu. Potvrdzuje to i nedávny pokus o atentát na prezidentského kan­didáta Širokého frontu generála Libera Seregniho. Široký front je však jedinou politickou silou v kra­jine, ktorá má reálny program na riešenie súčas­nej krízy. Súčasnú situáciu tak výstižne charak­terizujú slová prvého tajomníka ŰV KS Uruguaja Rodneya Arismendiho, že „Uruguaj stojí teraz pred vážnym rozhodnutím: buď sa dostane k moci Ši­roký front, alebo bude pokračovať vláda oligarchie, ktorá priviedla krajina na okraj hospodárskeho úpadku“. Je zrejmé, že boj uruguajského ľudu bude ťažký a neskončí sa ani po zrátaní hlasov v nedeľných voľbách. V tomto boji má však veľké šance, pre­tože je organizovaný a Jednotný. J. Cabaj Manipulácia s hlasmi voličov v kapitalizme U 2 VČERA sme spomenuli, že volebné systémy kapi­talistických štátov sú založené na preferencii silných buržoáz­nych strán vo voľbách, čo umožňuje týmto stranám mani­pulovať s hlasmi voličov pomo­cou preferenčného volebného systému. Základným kameňom každej volebnej sústavy je vzťah medzi počtom získaných hlasov a počtom pridelených mandátov. Rozdeľovanie man­dátov však nie je len vecou volebnej techniky, ale malo by byť predovšetkým význam­ným politickým aktom. Tento fakt však kapitalistický práv­ny poriadok a ani volebné pra­vidlá v kapitalizme nerešpek­tujú. Plne sa však uplatňuje v systéme socializmu. Na jeho rešpektovaní totiž spočíva aj dôvera voliča, že jeho hlas má váhu, že volič môže o niečom rozhodovať. Volebná technika v rozličných kapitalistických štátoch je upravená odlišne. V súčasnosti sa uplatňujú v západných buržoáznych štá­toch v podstate dva volebné systémy a pódia toho aj dva spôsoby rozdeľovania mandá­tov. Prvý systém je tzv. väčšino­vý, majoritný a druhý systém takzvaného pomerného zastú­penia, číže proporcionálny systém. Prvý spôsob uplatňuje pre­dovšetkým Veľká Británia a s určitými kombináciami platí hlavne v Spojených Buržoázii sa osvedčuje štátoch. tam, kde sú už tradične stabilné volebné obvody, a to )» prá­vo v obidvoch spomenutých krajinách. Kombinácia väčšino­vého a proporcionálneho vo­lebného systému sa zase „osvedčila” v NSR, Taliansku, Belgicku a v niektorých se­verských štátoch, Základné rysy väčšinového volebného systému spočívajú v tom, že celá krajina je roz­delená na taký počet voleb­ných obvodov, ktorý zodpovedá počtu mandátov. Inými slova­mi: je vytvorená sústava ma­lých volebných obvodov, v kto rýoh sa volí po jednom po­slancovi alebo inom zástupco­vi voličov. Vo volebnom obvo­de je zvolený ten kandidát, ktorý získal väčší počet hla­sov, pričom hlasy odovzdané pre dstatných kandidátov strá­cajú akýkoľvek význam a plat­nosť. Napríklad, ak z piatich kandidátov dostal prvý 19 per­cent hlasov ako prvý a piaty napríklad 24 percent hlasov, zvolený je piaty kandidát, na­priek tomu, že v skutočnosti reprezentuje len necelú štvrti­nu platných hlasov. V niekto­rých štátoch sa však vyžaduje pre zvolenie poslanca väčšina všetkých odovzdaných hlasov. Piati to tam. kde sa používa systém dvoch volebných kôl. Napríklad vo Francúzsku. V ta­kýchto prípadoch sa vyžaduje na zvolenie kandidáta absolút­na N väčšina platných hlasov udovzdaiiých vo volebnom ob­vode. Ak však nijaký z na­vrhnutých kandidátov túto väč­šinu nezíska, koná sa, obyčajne 0 14 dní, druhé volebné kolo. Väčšinový volebný systém sa uplatnil najmä v štátoch, kda sa striedajú pri moci dve sil­né politické zoskupenia — strany. Vládna strana, t. j. tá, ktorá získala vo voľbách naj­väčší počet hlasov, reprezentu­je v skutočnosti len malú časť voličov. Väčšinový systém sta­via do výhodnej pozície teda 1 početne malú politickú stra­nu, pravda, v skutočnosti len ak je stranou veľkoburžoázie. Proporcionálny volebný sys­tém spočíva zasa na sústave pomerného zastúpenia. Jeho základné rysy spočívajú v tom, že volebné obvody sú väčšie, ako v majoritnom systéme, kandidátne, listiny sú hromad­né. Volič v danom prípade rozhoduje o zvolení či nezvo­lení všetkých členov zastupi­teľského zboru pre daný ob vod. Rozdeľovanie mandátov medzi jednotlivé kandidátne listiny sa uskutočňuje podľa počtu získaných hlasov. Tento systém je tŕňom v oku bur­žoázie, pretože jeho prostred­níctvom sa do poslaneckých snemovni môžu dostať silnej­šie pokrokové politické strany, hlavne komunistické. D. HARUŠT1AK VOLIA s BEZPEČNOSŤ misii PRI OSN Nedostatočnú bezpečnosť a ochra­nu misií a ich členov, akreditova­ných pi i OSN, kritizovala včera v Právnom výbore Valného zhro­maždenia OSN čs. delegátka dr. Marta Slámová. $ UROVNALI SPORY Konzultácie konského prezidenta Joma Kenyattu s ugandským pre­zidentom Xdim Aminom a tanzán­­skym prezidentom Júlio Nyererora definitívne urovnali spory medzi Ugandou a Tanzániou u otázkach týkajúcich sa normálnej činnosti Východoafrického spoločenstva, ktoré hospodárskeho uvedené tri krajiny tvoria. © TOVAR NAD PLÁN Sovietske priemyselné závody vy­robili už tohto roku nad plán spo­trebný tovar v hodnote 2 miliardy 160 miliónov rubľov. Ide predo­všetkým o tovar dlhodobej spotre­by, ako sú chladničky, vysávače a fotoaparáty a aj o textil, obuv a i. © SPOLUPRÁCA Sovietski odborníci vypracovali projekty dvoch chemických závo­dov pred Maďarsko, z ktorých je­den bude vyrábať kyselinu dusič­nú a druhý anhydrid kyseliny ma­­leinovej. # DISKRIMINÁCIA 2íEN Najvyšší súd USA vyhlásil za ne­ústavný zákon štátu Idaho, ktorý stanoví, že pri výbere vykonáva­teľa závete „musí byť dané pred­nosť mužom pred ženami“. Zákoft bo! jedným z približne tisíc rôz­nych zákonov jednotlivých štátov únie, ktoré znamenajú diskriminá­ciu žien a týkajú sa predovšetkým takých záležitostí, ako je platenie výživného, poručníctvo detí a za­mestnanie žien. 3 ELEKTRIFIKÁCIA K jednej z najväčších transeuróp­­skych elektrifikovaných železníc, k trati Moskva — Praha, pribudla dva mesiace pred stanoveným ter­mínom ďalšia elektrifikované ma­gistrála: Moskva — Kyjev — Lvov — Krakov — Varšava. Elektrifiká­cia tejto veľmi zaťaženej trate umožní v terajšej päťročnici do roku 1975 zvýšiť prepravu tovaru medzi ZSSR a PĽR viao ako o 30 percent. © LODE PRE ZSSR V Štetínskej lodenici Adolfa War­­ského sa stavia univerzálna ná­kladná loď pre sovietsku obchodnú flotilu. V Štetine postavia doved­na 18 lodí tohto typu. Lode sú prispôsobené na dopravu obilia, priemyselného zariadenia a kon­tejnerov. © KONGRES ODBOROV Vo venezuelskom hlavnom meste fíaracase sn začal v utorok VI. kongres latinskoamerickej konfe­derácie kresťanských odborov. Na kongrese, ktorý potrvá do 27. no­vembra, sa zúčastňuje 450 dele gátov zo všetkých krajín Latinskej Ameriky, zástupcovia Svetovej od­borovej federácie a pozorovatelia odborových organizácií mnohých iných krajín. © DEMONŠTRÁCIA Protestnú demonštráciu proti izraelskej agresívnej politike voči susedným arabským štátom uspo­riadali v utorok pred sídlom izraelskej misie v OSN v New Yorku členovia „Výboru za spra­vodlivý mier na Strednom výcho de“. 3 SNÍMKY Z MARSU Na snímkach vyslaných z oboch kamier Marineru-9, ktorý lieta na obežnej dráhe okolo Marsu, sa za­čínajú rysovať tvary povrchu čer­venej planéty. Obrazy sú stále jasnejšie a v oblasti južného po­lárneho pólu možno rozlíšiť čle­nitosť terénu. Oznámil to v Pa­­sadene Brad Smith, vedecký pra­covník riadiaceho strediska letu. © NEZAMESTNANOSŤ Situácia v nezamestnanosti vo Francúzsku sa naďalej zhoršuje. Podľa štatistík ministerstva práce zvýšil sa len v októbri počet ne­uspokojených žiadateľov o prácu z 341 000 na 376 900 osôb. Vynašli sa POČAS Štrajku londýnskych poštových zamestnancov sa na poštách prijímali len smútočné telegramy. Poštoví zamestnanci spozorovali, že počet týchto te­legramov rýchlo vzrástol. Tele­gramy mali pritom najčastejšie takýto obsah: „Strýko William zomrel, okamžite predám hotel Imperiál“, „Teta Ann zosnulá, predám jej vilku“. Kontrola u­­kázala, že väčšinu takýchto smútočné obchodných telegra­mov podávali makléri obchodu­júci s nemovitostami. (čj POČASIE Bude pálaoblačno al ob­lačno, ojedinelé snehové prehánky. Nočné teploty mínus 5 až mínus 7 stupňov. V horských dolinách miesta­mi aj nižšie. Denné teploty mínus 2 až plus 2 stupne.

Next