Roľnícke Noviny, apríl 1972 (XXVII/78-101)

1972-04-08 / No. 83

Zo spoločného zasadnutia pracovníkov OV a ÜV SZDR Rozvoj činnosti BRATISLAVA (jp) — Cstredný výbor Slo­venského zväzn družstevných roľníkov svo­lal na 8. apríla t. r. do Bratislavy novozvo­lených predsedov a tajomníkov okresných orgánov Zväzn na prvá pracovná porado, ktorá mala aj slávnostná chaiakter. Pred­seda Zväzo Ing. P. JONÁŠ v tvode blahože­lal novozvoleným okresným funkcionárom a želal im veľa áspechov v práci. V prednesenom referáte (výtah prináša­me na inom mieste) hovoril o prípravách družstevných roľníkov na mimoriadne dôle­žitá a významná udalosť roka. na VIII. celoštátny zjazd JRD v Prahe. V tejto zá­vislosti hovoril predovšetkým o preroko­vávaní zjazdových materiálov v jednotných roľníckych družstvách, na výročných člen­ských schôdzach JRD a na okresných kon­ferenciách. Zaoberal sa pripomienkami k prerokovaným materiálom a hovoril tiež o tom, ako realizovaním áloh obsiahnutých v týchto materiáloch jednotné roľnícke družstvá dopomôžu k splneniu záverov XIV. zjazdu KSC, určených nášmu poľnohospo­dárstvu. V ďalšej časti referátu poukázal sádruh Jonáš na hlavné álohy, ktoré čakajá Zväz v najbližšom období. Tajomník ÜV Zväzu Ing. A. VOJA­ČEK informoval prítomných n priebehu okresných konferencií JRD a áčasti Zväzn na prípravách a samotnom priebehu, ako aj o voľbách okresných orgánov Zväzu. Okrem iného povedal, že v 38 okresoch na Slovensku bolo zvolených do okresných výborov Zväzu 1341 členov a náhradníkov a do kontrolných a revíznych komisií 233 členov a náhradníkov. Slovenský zväz drnž­­stavných roľníkov sa tak môže opierať — hovoril sádruh Vojáček — o poldruha tisí­ca najvyspelejších družstevných roľníkov zo všetkých sociálnych skupín, mužov, žien, mládeže pracujácej v JRD. V okresných orgánoch Zväzu bude pracovať 64,4 pere. členov KSC a v okresných kontrolných a revíznych orgánoch 70 percent komunistov. V štruktére okresných výborov Zväzn tvo­ria pracovníci z výroby 53,1 pere., technic­­ko-hospodárski pracovníci, ako agronóm, zootechnik, ekonóm 20,2 pere. a predsedo­via JRD 28,7 pere. Podiel žien v okresných výboroch Zväzn je 27,8 pere. (373 žien) a mladých ľndí do 30 rokov 23,7 pere. Z 36 predsedov OV Zväzn má 9 vysokoškolské vzdelanie a 20 stredoškolské. Sá medzi ni­mi dlhoroční skásení funkcionári i predsta­vitelia mladšej generácie. Z tajomníkov má 20 vysokoškolské a 15 stredoškolské vzde­lanie. V ďalšej časti hovoril súdruh Vojáček o hlavných smeroch činnosti okresných vý­borov Zväzu pre najbližšie obdobie (výťah jeho prejavu prinášame na inom mieste). V závere sa zmienil tiež o organizačných, kádrových a materiálových otázkach pre zabezpečenie rozvoja činnosti okresných výborov Zväzu. Na porade, ktorá pokračovala bohatou diskusiou, sa zúčastnil zástupca OV KSS. oddelenia pre poľnohospodárstvo a výživu Ing. V. Ondrejovič. I. Účastníci -porady so záujmom počúvali aj slová tajomníka ÜV SZDR Ing. A. Vojáčka o úlo­­ktoré ich čakajú v najbližšom období. Foto: Milan RICHTER Z referátu predsedu SZDR Ing. P. JONÁŠA JRD-spoľahlivá a pevná opora Súdružky, súdruhovia! Je všeobecne známe, že Pred­sedníctvo Ústredného výboru Komunistické! strany Českoslo­venska a vláda Československej socialistickej republiky zvola­li na dni 28.-28. apríla 1972 VIII. celoštátny zjazd jednot­ných rolnických družstiev. Na základe tohto rozhodnutia boli širokej poľnohospodárskej ve­rejnosti predložené na pred­­zjazdovú diskusiu dva hlavné zjazdové materiály, a to zabez­pečenie záverov XIV. zjazdu KSČ k ďalšiemu efektívnemu rozvoju socialistickej poľnohos­podárskej velkovýroby a ná­vrh téz zákona o poľnohospo­dárskom družstevníctve. Pred­pokladáme. že vznesené pripo­­mienky a návrhy na členských schôdzach JRD i jednotlivých pracoviskách, okresných konfe­renciách JRD prispejú k tomu, aby táto základná právna nor­ma bola správne formulovaná podľa potrieb praxe a aby účin­ne napomáhala k splneniu zá­verov XIV. zjazdu KSČ i záve­rov blížiaceho sa VIII. ziaždu JRD. Pred niekoľkými dňami skon­čili svoje rokovania okresné konferenci© JRD na celom úze­mí Československej socialistic­kej republiky a vyhodnotili do­siahnuté výsledky v hospodáre­ní a ekonomike poľnohospodár­skych podnikov v okrese. Pre­rokovali pripomienky k pred­loženým zjazdovým materiá­lom, prijali záväzky na spl­nenie a prekročenie smerníc piateho päťročného plánu, zvo­lili delegátov na VIII. zjazd JRD a okresné výbory Zväzu družstevných roľníkov. Jedno­značne možno konštatovať, že priebeh okresných konferencií bol na vysokej politickej úrov­ni. Delegáti si plne uvedomo­vali význam postavenia druž­­stevného roľníctva v politickom systéme našej spoločnosti i v našom národnom hospodárstve, ako bolo definované na XIV. zjazde KSČ. V správe o činnos­ti strany a vývoji spoločnosti od XIII. zjazdu KSČ a ďalších úlohách strany prednesenej s. Husákom sa uvádza: „Päťdesiatročné dejiny ná­­šej strany hovoria, že robot­nícka trieda bojovala proti bur­žoázii a za socialistické pre­meny spoločnosti vo zväzku s roľníctvom, ktoré sú politickým základom moci pracujúceho ľu­du u nás. S rastúcimi úspech mi družstevného roľníctva, kto­rá le spoľahlivým spoléncom robotníckej triedy a pevnou o­­porou socialistickej spoločnos­ti.“ Na základe toho Predsedníc­tvo ÚV KSČ prerokovalo a schválilo dňa 21. I. 1972 sprá­vu o doterajšej činnosti a ďal­šom zameraní Zväzu družstev­ných roľníkov ako spoločensko­­záujmovej družstevného organizácie triedy roľníctva. Zväz družstevných roľníkov nemož­no preto pri danom usporiada­ní chápat ako organizáciu sto­jacu vedľa jednotných roľníc­kych družstiev ako logické ver­tikálne dobudovanie tejto spo­­ločensko-záujmovej organizácie družstevných roľníkov, indivi­duálne už organizovaných v jednotných roľníckych druž­stvách, kde vykonávajú už zo samotných základných druž­stevných princípov riadiacu kontrolnú funkciu vlastné vo­1 lené orgány JRD, členská schô­dza, predstavenstvo, predseda, revízna komisia a taktiež všet­ci družstevníci sa prostredníc­tvom týchto volených orgánov zúčastňujú na riadení hospo­dárstva. Aké sú hlavné smery ďalšej činnosti spoločensko-záulmo­­vei organizácie družstevných roľníkov? Pri rozvíjaní činnosti organi­zácie družstevných roľníkov je hlavnou zásadou uplatňovanie vedúcej úlohy strany. Prvora­dou úlohou činnosti organizá­cie je získavať masy družstev­ných roľníkov pre aktívnu pod­poru politiky strany v JRD a na dedine. Pozitívnu úlohu mu­sí táto organizácia zohrať vša­de tam, kde v posledných ro­koch došlo k aktivizácii proti­socialistických, pravicovoopor­­tunistických, revizionistických a antisovietskych živlov. Orga­nizácia družstevných roľníkov sa stáva významnou zložkou Národného frontu a pozitívne ovplyvňuje jej všestrannú čin­nosť. Ako sa rysuje organizačná výstavba a ďalší postup spolo­čenskej organizácie družstev­ných roľníkov? Od svojho vznl­­. ku má dvojstupňový systém ria­denia. Doteraz pracuje ústred­ný orgán Zväzu, ktorý pod ve­dením strany a v úzkej súčin­nosti s orgánmi a organizácia­mi Národného frontu a Minis­terstvom pôdohospodárstva a výživy zabezpečujú úlohy cen­tra vrátane riadenia okresných výborov. K získaniu družstev­ných roľníkov pre politiku stra­ny a úspešné zabezpečovanie masovo-politic. práce je rozho­dujúci okresný článok, podob­ne ako v ostatných organizá­ciách Národného frontu. Svo­je úlohy môže Zväz dobre pl­niť len pod vedením straníc­kych orgánov v konkrétnych podmienkach okresov. Svoju činnosť bude zabezpečovať za pomoci širokého funkcionár­skeho aktívu s minimálnym počtom pracovníkov aparátu. Na VIII. zjazde JRD budú zvolené národné orgány Zvä­zu a prijaté stanovy organizá­cie družstevných roľníkov, vy­chádzajúce z nových podmie­nok. Bude zvolený celoštátny orgán Zväzu družstevných roľ­níkov. Družstevné roľníctvo zaujme prostredníctvom tejto spoločen­­sko-záujmovej organizácie oprávnené miesto v Národnom fronte a v celej spoločnosti. Organizácia družstevných roľ­níkov sa bude usilovať o plné zapojenie družstevníkov do ini­ciatívneho uskutočňovania poľ­nohospodárskej politiky strany a to tak vo vzťahu k jej vlast­ným záujmom a záujmom druž­stva,, ako 1 vo vzťahu k záuj­mom celej spoločnosti. Usporiadaním organizácie družstevných roľníkov sa upev­ní jednotná organizácia socia­listického typu, ako významná zložka Národného frontu. Bu­de sa riadiť princípmi demo­kratického centralizmu, vedú­cou úlohou Komunistickej stra­ny Československa a zásadami proletárskeho internacionaliz­mu. • Predseda Slovenského zväzu družstevných roľníkov Ing. P. Jonáš pri prejave na pracovnej porade s novozvolenými funk­cionármi OV Zväzu v Bratislave. Foto: Milan RICHTER Z prejavu tajomníka ÜY SZDR Ing. A. Vojáčka Kľúčové postavenie OY Zväzu Základným poslaním Slovenského zväzn družstevných roľníkov je získavať široké vrst­vy družstevných roľníkov pre aktívnu účasť na plnení poľnohospodárskej politiky KSČ v JRD a na dedine. Ustanovenie Zväzu družstevných roľníkov považuje ÜV KSC za súčast politiky strany vo­či novovzuiklej triede družstevného roľníctva, za formu upevňovania zväzku robotníckej trie­dy a družstevného roľníctva ako triedneho zá­kladu socialistického štátu a základnej pod­mienky všestranného rozvoja socialistickej poľ­nohospodárskej veľkovýroby. Aktívna účasť Slovanského zväzu družstev­ných roľníkov, okresných výborov Zväzu a čle­nov JRD na plnení uznesení XIV. zjazdu KSC je preto ich dlhodobou úlohou a hlavnou ná­plňou činnosti. Na VIII. celoštátnom zjazde JRD sa taktiež prerokujú a schvália stanovy Zväzu družstev­ných roľníkov ČSSR a bude prijaté stanovisko k návrhu zákona o poľnohospodárskom druž­stevníctve. Materiály z rokovania aprílového pléna OV KSČ, z VIII. celoštátneho zjazdu JRD, ako aj náplň činnosti Zväzov družstevných roľníkov, schválené Predsedníctvom OV KSČ 21. januára 1972 a Stanovy schválené VIII. zjazdom JRD budú tvoriť bohatú základňu, aby tak Cstredný výbor Zväzu družstevných roľníkov ČSSR. ústredné výbory Českého a Slovenského zväzu družstevných roľníkov a všetky okresné vý­bory Zväzu mohli zhruba do konca júna 1972 vypracovať a schváliť dlhodobé programy svo­jej činnosti, ako aj kalendárne plány práce do konca roku 1972. Prvoradou úlohou okresných výborov Zväzu preto bude čo najväčšia pomoc JRD, aby pre­rokovanie záverov VIII. zjazdu JRD na člen­ských schôdzach JRD nemalo len výrobno-eko­­nomický charakter, ale bolo aj prínosom pre správne pochopenie všetkých cieľov poľno­hospodárskej politiky strany a spájanie osob­ných záujmov družstevníkov so záujmami celej spoločnosti. Pre zimné obdobie 1972—1973 potom spoloč­ne s vami pripravíme celý plán politicko­­výchovnej a organizačnej práce medzi druž­stevnými roľníkmi tak, aby obdobie vypracova­nia výrnbno-finančných plánov JRD na rok 1973 sa stalo významným nástupom ku skva­litneniu a prehĺbeniu spoločenskej činnosti v JRD, súčasne s oboznámením družstevných roľ­níkov s poslaním a činnosťou okresných výbo­rov Zväzu. Odporúčame, aby sa v mesiaci apríli zišli predsedníctva okresných výborov Zväzu a pre­rokovali krátkodobý plán svojej činnosti až do júnového pléna okresných výborov Zväzu. Predsedníctva OV Zväzu by mali prerokovať najmä tieto otázky: 9 kádrové, organizačné, materiálne a fi­nančné zabezpečenie činnosti okresných výbo­rov Zväzu, # schváliť politicko-urganizačné opatrenia OV Zväzu k zabezpečeniu prerokovania záve­rov VIII. zjazdu JRD na členských schôdzach JRD (spolu s OPZ — VPS), # schváliť pracovné skupinu, ktorá ihneď po VIII. zjazde JRD začne pripravovať program činnosti okresného výborn Zväzu. Súčasne bude úlohou okresných výborov Zväzu, aby rozpracovali dokumenty okresných konferencií JRD v tých oblastiach,* ktoré sa bezprostredne dotýkajú činnosti Zväzu. Ide najmä o sledovanie a riešenie pripomienok, ktoré odzneli v predzjazdovej diskusii a rieše­nie ktorých je v plnej právomoci JRD a okres­ných orgánov štátneho riadenia poľnohospo­dárstva. Odporúča sa sledovat aj spôsob, akým sa budú zodpovedať alebo riešiť pripomienky k vyšším štátnym, politickým a hospodárskym orgánom, ktoré adresovali komisii pre pred­­zjazdová a pozjazdovú kampaň v Prahe. Na okresných konferenciách odzneli aj dis­­kusné príspevky a kritické pripomienky na nedostatočné riešenie tých otázok, ktoré sa dotýkajú činnosti okresných výborov Zväzu. (Starostlivosť o sociálne a kultúrne potreby družstevníkov, zdravie a bezpečnosť pri práci, rozvoj socialistického súťaženia, rekreácia, vnútrodružstevná demokracia a pod.). Považujeme za správne, aby riešenie týchto otázok bolo v programe činnosti okresných výborov Zväzu a súčasne aby sa diskutujúcim oznámilo, ako sa riešili ich pripomienky. Na plenárnych zasadnutiach OV Zväzu, ktoré sa podra návrhu stanov majú konat štvrťročne, budú sa prerokúvať základné otázky činnosti Zväzu. Všetky materiály pre plénum OV Zväzu budú prerokúvať a pripravovať komisie a pred­sedníctvo OV Zväzu. Toto poslanie predsedníc­tiev podčiarkuje ich kľúčové postavenie v čin­nosti OV Zväzu. Je preto aj prvoradou úlohou predsedov a tajomníkov OV Zväzu, aby sa pred­sedníctva stali operatívnym výkonným orgá­nom pléna OV Zväzu. Pre rozvoj socialistického súťaženia v JRD bude mat veľký politický význam slávnostné odovzdávanie čestných diplomov jednotlivcom i kolektívom z radov družstevných roľníkov, ako aj diplomov pre JRD za výsledky dosiah­nuté v socialistickom súťažení na počesť 50. výročia založenia KSČ v roku 1971. Celkom bude udelených 3260 diplomov členom a ko­lektívom v JRD na Slovensku, ďalej diplomy 42 JRD ako podnikom a 3 JRD červené zástavy. V mesiaci máji pripravujeme vyhodnotenie sú­ťažného hnutia „Každý po socialisticky“. Veľmi vážne úlohy musia riešiť okresné vý­bory Zväzu a osobitne tajomníci pri organi­zováni rekreácie a kúpeľnej liečby družstev­ných roľníkov. Možno povedať, že vo väčšine okresov malo zabezpečovanie družstevnej rek­reácie dobrú úroveň. V oblasti rekreácie družstevných roľníkov máme najväčšie úlohy v týchto troch oblas­tiach: 1. zabezpečenie detskej letnej rekreácie jed­nak doma, pri Balatone v Maďarsku, v Bulhar­sku, ako aj v Juhoslávii, 2. zabezpečiť zahraničnú rekreáciu družstev­níkov. Zmluvami máme zabezpečené rekreačné pobyty v zahraničí pre 4000 družstevníkov. Do­teraz sa prihlásilo cca 1500 družstevníkov. Najviac voľných miest máme pre rekreáciu v ZSSR, a to 244 miest a v Bulharsku pre 1100 osôb. 3. Podobne musíme už teraz organizovať aj domácu rekreáciu dospelých družstevníkov. Máme ešte voľné miesta pre kúpeľnú liečbu v Bardejove a v Karlových Varoch, v Jesení­­koch, Ružbachoch a v Mariánskych Lázniach. Očelom dnešnej porady nebolo vyčerpávajú­cim spôsobom rozobraf všetky otázky činnosti okresných výborov Zväzu, ale nastoliť tie problémy a otázky, ktoré musíme spoločne riešiť v najbližších dvoch-troch mesiacoch.

Next