Slovenský Týždenník, apríl 1949 (IV/14-17)
1949-04-03 / No. 14
Ročník XLVII. • Číslo 14. Bratislava, Michalská ul. 24. • 3. aprila 1949 ZAS BUBNUJU (X) Tajnostné šepkanie a zahraničrá agitácia, nam’erená z Anglicka 1 z Ameriky k nám do Československa, dostala konečne zas novú potravu: výmysly a d vé chýry okolo Aťantickóho paktu, ktorých iste bude zas pribúdať, a zas n: jdn sa n''vi naivní dôverivci. čo budú roznášať ehýrj' o dákom prevrate, o blízkej vo.jn > a bohvie o čom ešte: plaš ť budú s"ba i druhých dovtedy až ich postihne zlý osud, aký si pripravia. Niektorí zahraniční ubehlíc’, ktorí nž začali dobre pochopovať, aký ťažký životný omyl spáchali, lebo v tom cudzozemsku s úžasom konečne porozumeli, že cudzine nezáleží ani na nich, ani na icstvovaní našich n í rodov, ale len na budení nepoko.ia a neistoty u nás a v iných fudových demokraciách a na príprave rozvratu. Prečo bv západné štáty chedv tt’n rozvrat? Preto, aby nemohd znmcn'fť a rozvinúť n nás a u našich spojencov nový priemysel a nová výroba, abv sa nemohlo zveťodiť pôdohosp dirstvo abv sme nemohli zásobovať zabran čné trhy naš'nii plodinami a výrolikemi, a za to zámenou získať také suroviny, pl' d'ny a výr bky, aké sami neTtáme a ktoré potrebujeme. Na západe boio sa procovuej a výrobnej konkurencie našVh slámbiónových národov. ktor* donedávna bolv v po rcliách výrobv závislé na drakveb záp d lych dodávkach a nurelv napĺňať panské západné vačkv a pokhi/lnice... Veď ang’ickv minister zahr"n'č*a povedal to na plné ústa. na čo je potrebný vo’nový hnrbái a vofn vv poplach a pred sciť' mcnovcijo amerického v.ýboru veťmi hor'ivo ío diosvedčil: Je vraj trcl)a vojnovým poplachom prinútiť a i SSSK a štáty Pudovej demokracie, abv musciv chystať vo’nnvé pr'p-avv a pw^-uíbv. lebo tak budú vraj odvrátení od horlivci výrobnnsil mier vých potr'cb a tovarov, a tá hroziaca Slovan ká konkurencia si oddiali,.. Pre'o bv teda Amerika i Anglicko chedv mať u nás neistotu a poplach a preto bv si želalv výrr bný a spoločenský rozvrat, a — na to j' aj všetka tá londýnska, americká a irá výroba fa’oSných a resmyselných zpráv a kombinácií, na to sú všelkv' tie výmysly a v'vhlasovánie údainveh „tainosií“ v našich pomeroch a chýrov o naš'ch ,,ťažkostiach“ a podobne. Hovoríme: nifíktorí ubehlíci z RcpnbVky nž to tam ai pochopili, a — podFa našich vedomostí hľadajú a sháňajú si tam dáke stále zames'nanie b z č'kania ni to či sa Ich slilamané sf rakaté nádeje snlnm alebo nesnlnia. Jedoi hľad-a s r up a*n € v cudzej výrobe, neradi videní od fran-'úzskych. angl'ekých a iných roh-’tníliov, ktorí sú ncra<ľ. že im berú chl'eb. druhí odehoília do kolón'í, niektorí s’úžia i v cuclz'nnek''.j légii, a ešte ini hťadia sa uchýlil’ v Južne! Amerike a v Kanad'*. a tiež aj v tvrdej píádohosp dá’^kej práci na f anenzskom vidieku. Chvbi je v tom, že takých cudzích hFsulačrv práce je už prijnnoho, a že ak si v západ *ých štáíoeb l)ude zväčšovať nezamestnanosť, hudú oni ako cudzinci — nrví prepustení z práce-A preto bte ternz zas ne.jedn.'ho znova splaší to „voinové bubnovan'e“, v k'crcm Sa senzáclecíjtivá tlač na z'páde zatína pretekať podľa amerického vzoru. Americkí vel’k-'vvrobci zbraní a inéha vojnového matériáin sa z tohn prav'až? veľmi ra'i'ii'i. le’io zbrojárske vcľlrozávndv z č’as vo m v zostalv in v Amer'ke nedotkmdé SI rah'a ohromné kšeľtv nr.áve preto, že pon’nšné enropské Státv hiomad”e za predražené cenv knnniú ich výrohkv. A — ak :\5 nemajú na to pen iaze — Marshal ov pléjn Im na. to p- žiMa a tak sa krpčí Si doráha v Amer'ke veselo ďalej. A preto: ľudia, holte sa vo.jn.v a — kúpte teda naše zhraue! A ten Atlantický pakt — lo je ďalší amer'ckv nástroj na io, aby zbrojné fabrlkv ame'icU.? boh. plne zame-lnané a ino- Iilv predávať svoj’ zlnojné dodávky za — najvyššie cenv. I do Európy i samotnvni Km ieným štátuni severo«i.aenckyni, Mio Nezabúdajte vytfrihúvaT romány! CHLEBOVÁ A MAJETKOVÁ POLITKA (x) Musíme si niektoré dôležité veci povedať tak otvorene a „od pľúc", nech sa to dakomu páči alebo nepáči. Písal nám náš dobrý dlhoročný čilaief na karotke: „A povedzte verejne v našich novinách,, že sa už všeličo od konca vojny napravilo, ale, že by sme my potr;:bovali hlavne a najviac tieto veci: také textilné láiky, ktorými by SI naše gazdinky ubnovily pu.3ternú bielizeň a poireby pre domácnosť, teda soyky, plachty, obliečky, plienky a všetko, čo k tomu patri, lebo 0 to je doteraz najväčšia bieda. My na dedine potrebujeme uvoľnenie stavebného materiálu 1 pre naše súkromne potreby, keď chceme si naprávať alebo doplňovať naše siaviská svojou vlastnou robotou, a núkame teda pracovnú silu „nadčasovú“, a pracovať pritom chceme i potrebujeme aj iné, pravda, ale myslím, že toto by sa dalo zaríad-ť a dobre by nám to poslúžilo“. • Od mestských čitateľov ide najviac ponôs a ža. lôb na nedostatok bytov i na to, že keď mnohí i bývajú, majú byty nedostatočné a často i nezdravé, a hlavne, že ceny nájomného (árendy) sú veľmi nerovnomerné. Sú dobré a pekne byty, za ktoré nájo^mnici platia bagateľ, a inde zas za chatrné a nedostatočné b.ývanie musia ľudia platiť prehnane vysoké ceny. Tu je potrebné vyrovnanie, zrovnomernenie cien. To by poirebovali najmä ti budúci nájomnici, čo budú bývať v novostavbách teraz dokončených alebo, ktoré sú v stavbe. Predseda vlády Anton Zápotocký práve nedávno sa ponosoval, že veru teraz domová novostavba je a bude aj šesť ráz tak drabáako pred vojnou, A vyratúval, že veru veľká časť stavebných hmôt zdražela nie šesť ráz, ale tri razy, a že vari len drevo mimoriadne zdraželo. Ale, pravdaže, silne zdražela práca pri stavbách, a to nielen o toľko o koľko sa zväčšily mzdy aie — i dodávatelia hotových výrobkov inštalácii a iných potrieb pre stavby sú teraz neprimerane zdražené a tým sa hlavne hati stavebný ruch. Keď prišly prvé zprávy o tom, že sa v mestách budú pri štátnom dozore stavať tie malé domce po 160.000 korunách, povzdychli si mnohi „nebývajúci“, že pred vojnou by za tú cenu bolo možné postaviť celý trojizbový ba štvorizbový dom so zariadením záhradky a so všetkými náležitosťami, ale teraz,, že to pravdepodobne bude len obývacia kuchyňa a ešte izbica, a že nie Je pritom povedané či to vystačí aj na kúpeľňu. Ale chvályhodná je vec, že pritom nebude dovolená ú ž e r a so stavebným a záhradným pozemkom, ale že ta to postačí tzv. „nájom pôdy“ ktorý bude tak bezpečný, ako keby pôda bola gruutoknižne majileľsky zaistená. • Prichodia nám do redakcie už aj ohlasy na túto novú akciu a na majiteľstvo súkromných rodinných domčekov. Je zaujíma vé, že v každom tom liste pisatelia bezpečne ve dia, že majetkové právo rodinných domkov Je a zostane najbezpečnejšie. Niektorí pisatelia upozorňujú na to, že tak je to aj v Sovietskom sväze, ktorý nám ochotne takýto spôsob súkromného majetku odporúča a napomáha. Treba si všimnúť aj toho, že úradný náznak o tých 16U tisíc korunových domcocli ráta s tým, že Ue stav. by sú a budú plánovane tak, že by si icb sta' vebnik časom mohol doplnil, zväčšiť podľa toho ako by finančne na to stačil a ako by bol dostatok stavebného a iného maleriálu. Píše nám čitateľ z Koš.c, že by bolo dobre dovoliť súlvľcmné stavby domov s niekoľkými byt mi kde by napríklad každé poschodie (s jedným bytom) patrilo jednému majiteľovi a malo by teda taký charakter ako súkromný domček jed notlivca, ako to navTliuje. a pripravuje nový stavebný plán. Pisateľ p iznamenáva, že tu by sa niekoľko ráz zagazdovala strecha s drahým drevom, pivnice i stavebný priestor. A to je hlavne v mestách dôležité. • Toto Je kus politiky niaielkovej. A v tej chlebovej máme my, v Týždenniku, dvojakých záujemeuv. V dedinách tých, čo splňujú dodávky výroby rastlinnej, živočišej a potrebujú a zasluhujú i, aby dodávky bolj všade s p r a v o d 1 i v o a rovnomerne vypísané a aby nikto ne mohol tieto ustanovenia zneužívať, A pritom veľmi zálcži aj na druhej veci: keď roľník riadne a spoľahlivo plní dodávky, nech náležíte a správne všetku čo mu palrí z pr.emysclnej výroby a z ostatných poírieb. Ľudia mestskí majú záujem na oboch spôsoboch prídelov. I na priemyselných článkoch, ale i na potrebách výživových. V tom shore a v rozmere aby základne výživové články boly za úradné nízke ceny prideľované v dostatočnom množstve aspoň pre najnutnejšie potreby života. Tak že by bol človek odkázaný na drahé bezbodové ceny len v tom, v čom si chce mimoriadne prilepšiť a mať niečo „extra“ a navyše. K tomu potrebujeme smerovať, a taká má byť a v blízkej budúenosti aj bude ďalš.a zásobovacia politika v našom štále. - Pozrime napríklad na „pollitiku chlebovú“. Málokto z nás si uvedomuje, že keby sa cena chleba rátala podľa nákupnej ceny obilia, práce mlynskej pekárskej a rozdeľuvacej, musel by jeden kilogram chleba stáť vyše 7 Kčs, A hľa, chlieb stoji len H Kč.s. To je preto, že náš štát zo svojho vyrovnávacieho fondu dopláca na chlieb, aby mohol byť takto lacný. Aké z tobo máme poučenie? Také, že štát má možnosť a hospodársku silu na to, upravovať ce. ny podľa toho, ako je ktorá predávaná vec po* Z Výstavy českých klasikov zo sbierok pražské hohradu. Mikuláš Aleš: Vzkriesenie národa, uhol. tam ma.iú ministrov i vpl.vvných členov parlamentu i generálov — vo vrecku.,. Teda: už sa zas väčšní ida „bul novať“, že vrai bude vojna, vojna vojna hoci skutoční západní zna'ri medzmár,'dných síl s nepokojom slcdojú také veci. ako sú udalosti v Číne, ohro’-nv odpor pracii.iúceho ľudu vo Francúzsku i v Talian ku proti AtianUckému paktu a ďalekosiahla agitácia za zabczpcčnnre m'em, ktorá sa šíri do všctk.vch vrstiev obyvateľstva, Nená.jde teda „voiiiové bubnovane“ ani teraz toho ohlasu, akv vomovi agenti čaka,já a potrebujú. A ak dočasne d’koho poplaší tak p.akoiný vvvin itdaSosti a m.ocneiiie ,protn mieru“ privedie ho zas k rozamnej rozvahe. Kčs 3.— 30 bodov aj na nákup konfekcie Povereníctvo pr'emyslu a obchodu úradne oznamuje. že počnúc dňom 28. t- m sa snižuje bodová hodnota u týchto druhov konfekcie: dámske šály tkané s obsahom vlny do 20 pere z dotera šícfi 42 bodov na 25 bodov, dámske šaty tkané z bunič ny v neného charakteru z doterajších 42 bodov na 20 bodov; dámske zimné župany bez podšívky z ostatných textílií z doterajších 35 bodov na 25 bodov; dámske zimné plášte s obsahom v'rry do 30 pere. z dotera;ších 65 bodov na 50 boocv; dievčenské šatv tkané s obsahom viny do 20 pere. z doterajších 24 bodov na 20 bodov; d evčenské ša'y tkané z ostatných textílií (viqoňové) z doterajších 20 bodov na 15 bodov Všetky tieto druhy konfekčného tovaru možno od uvedeného dňa fakupovaf nie en na normálne uvoľnené bodv. t. j. na body od č. 1 až 40 a'e aj na 30 zvlášť uvoľnených Dodov ktoré dosiaľ oorévňovaiV ien na nákup u'čitých druhov zimnej obuv. Ide o b'dy čísel 126 až 130 156 až 140 146 až 150. 15i až 160, 166 až 170 a ■'76 až 180 mužských ženskýc-n, chlapčenských, dievčenských a detských odberných Hstov. Okrem toho sa povoľuie na týchto 5 j bodov nakupovať aj tieto druhy zimného konlelčného tovaiu 78 noimá'mj bodovú hodnotu; Panské d hé zimníky. vinené ť65 bodov) dámske z mné plášte (65 bodov) zfmníky pre ch apcov (40 bodov), dievčenské zimné p'ášte (37 bodov) a ské zimné p ášfe (20 bodov). Uvedené druhy konfekcie sa predávajú, pokiaľ sú na sklade, v oredajn ach n. p Odeva. n. p Vesna a n. p. Sicvenské obchodné domy. V ostatných obchodoch nemožno uvedené druhy textilného tovaru podľa úpravy nakupovať. Ako odhaJTi vo.fnové škod.y Vlastníci vojnou poškodených nehnuteľnosti podávajú v poslednom čase na Povereníctvo techni- 1 kv odvolania proti odhadu vojnových škôd na ich nehnuteľnostiach. Poukazujú na to. že škody sii odhadnuté veľm' nízko, podľa cien z r. 1944. Da;ej spomínajú, že za odhadnutú sumu nemôžu poškodený objekt uviesf do pôvodného stavu. Povereníctvo techniky ž'ada zainteresovaných občanov, abv nepodáva') tieto odvo'ania, ebo odhady rru* se'v bvf v cenách z r. 1944 keď škody vzn k'y. Kecľže agenda odhadov vojnových škôd a vyp ácania podoôr na ich odstránenie presunujú na jeonoťivé KNV, musia sa v budúcnosti všetkv ž'adcsť posie.ať priamo na príslušný KNV Piedbežr.e treba však vyčkať, kým sa celá prlsluš.iá agenaa sNV rozprúdi do normálneho chodu. Poistenie proti zlému počasin Cs. po'sťovňa uviedla oo tieto dni do života poistenie proti povoternostným čin.leľom ľen'o druh poistenia má napomáhať prevádzkovej ka'kulécj rôznych podnikov tým. že za určitý pop atok poisťovňa oreberie na seba riziko, na ktoré má vp'vv výlučne sama príroda. S usporiadaním roz ičných spo'očenskýct^ športových a ume eckých podnikov a osláv, bývajú spojené zrračné výdavKV, ktoré ušpor'adateľstvo mus1 hradiť zo vstupného. Dážd. sneh a iné poveternosiré okolnosti spôsobia obyčajne usporiadateľstvu veľkú škodu nieien tým. že odpadne príjem zo vstupného ale aj tým. že nachystané zásoby občerstven á nemôžu sa rozpredať. Preto tu smiuvné poisťovníctvo podáva svoju ruku. Tento druh poistenia mô'e sa veľmi dobre poltžrť pre podniky ako sú futbaolvé stretnutia, dostihy, tenisové turnaje, verer-ié cvičen'a, .etecké dn, divadlá v prírode.’ etné záoavv rnaiá'esv atd. Letné reštaurácie a oocioor’e oocin ky majú možnosť daf sa poistiť na celú sezčľ-u 'akže riziko straty pre nepriazn'vé počasie buoe minimá, n e Česi a Slováci pre.íavujú záujem o SVO.ÍU vlasť Česi a Sfovéct v Bulharsku sledujú so záujmom poliťcký, hospodársky ku túrny rozvo) Ceskos ovenskej republiky. S veľkým oh asom sa st'^eilo založenie Diráskovho a Hviezdoslavovho tor au z Iniclaiívv prez'deata repub.iky Klememe Gjtfwalda. Bulharskí Cesi a Slováci vitejú lú'c akciu na vydávanie a sprístupňovanie d'el velikánov českos ovenske) literatúry a usporiadali sb e'ky, aby na fond prisoe i. Československá K. 'óna vybrala na 3 ráskov fond 30.000 'eva, zame^lnartci čs. veľvys anectva venovali na liráskov fond 4300 Kčs a na Hviezdoslavov for.d taktiež 4400 Kčs trebná a nžitočná, a ako občanovi záleží na tom, aby ju pre svoju životnú potrebu mal. To na opačnom prípade vidíme, napríklad, na pljalyke. Tá je silne zdražená, lebo štát uvažuje: chlieb ja najpotrebnejší, nech teda je veľmi lacný. A iná veci, ktoré k živobytiu nie sú nevyhnutné, môžu mat ceny v Inej úprave, A my teda v tomto ohľade vítame a odobrujeme, keď sú a budú veľ. mi lacné, napríklad, umelé hnojivá, k«ď sa nepredražia ovocné stromky, šľachtené o«fvo, elektrické svetlo a iné a iné veci životnej potreby. Kým všetko záviselo na súkromnom zisku kapitalistov, nedaly sa takéto opatrenia zariadiť. Ale. keď teraz dobre vzrastá výroba, keď v päťročnici pribúda a eSte pribudne všetkého i pre vyvoz i pre domácu spotrebu, máme dobré výhľady, že nám aj v iných potrebách života budo lepšie. A na lom pám vietkám maši zAietaC