Slovenský Východ, jún 1921 (III/123-147)
1921-06-10 / No. 131
v 2. strana.________________________________________SLOVENSKÝ VÝCHOD._________________________________________10. júna 1921 „Nuže, jak pak to já mohu vědět?“ „Však —“ a sa zasekol. „A jo, vy ste přijeli s tou výpravou, ze Slovenska?“ „Ano slečna? „Nuž aspoň nám ukážte, kde je korzo Prahe.“ „Ale bezevšeho.“ To bola výborná příležitost na predstavenie. Šli sme potom spolu. Dievča hovorilo mnoho, čas přechodil skoro. Bolo však i pekné, Ako som sa pozdejšie od Joža dozvedel, i mimovolne odvábilo mu srdce. Marenke však nehovoril o tom nič. Poznamenával stále, že on ešte musí s ňou hovoriť, čo priam v pekle by bola. Aj sa hneď pustil za ňou nevraviac mi ani do videnia. Dlho som hľadel za ním, potom som sa medzi múrmi pražských palácov ztratil ZaÜranlätä zvesti. Bavorsko sa odzbrojuje. Mnichov, 9. VIBavorské ozbrojené organizácie usniesly sa dobrovoľne odovzdať svoje zbrane, aby neboly uplatnené dôsledky dohodového ultimatuma proti Nemecku. Organizácie odovzdaly dosiaľ cez 600 strojných pušiek. Boje v írsku. Londýn, 9. VI. V Dubline boli dopoludnia hodené bomby na vojenský automobil. Päť policajných úradníkov bolo ranených. Streľbou policistov bol usmrtený jedon občan a niekoľko ich bolo ranených. Vodca bávorskýcb komunistov zatknutý Berlín, 9. VI, „Vossische Ztg.“ sa dozvedá z Viedne, že v jednom viedenskom penzionáte bol zatknutý vodca bávorských komunistov Levien, ktorý tam žil pod menom dr. Teidlera. Posledné zvesti. Vyživovací plán, Praha, 9. VI Vyživovací plán českoslov. republiky bude vyzerať tak, že z budúcej sklizně budú 2/3 uvolené pre voľný predaj, kdežto len 1/3 bude rekvirovaná pre najchudšie triedy. Parlament rozhodne o tejto veci v polovici tohoto týždňa. Predpoveď počasia na 10. í. m. ___ Praha,/9. VI . Väčšinou oblačno, náchylno k srážkám, chladno, čerstvé severozápadná vetry. Predpoveď počasia na 11. t. m.: Ubývanie oblačnosti. Malá kronika. Dľa zpráv angl. novín je nutno] počítat s možnosťou všeobecného zastavenia práce v strojovom priemysle. Tým by sa počet nezamestnaných rozmnožil o ďalši jeden a pol milionu. — Slávnostní zahajovací večierok robotníckej Olympiády bude v nedeľu 12. t. m. v Obecnom dome pražskom. — Večerné noviny oznamujú z Mníchova, že odzbrojenie v celom Bavorsku je v úplnom prúde, len v Mníchove bolo včera odovzdane viacej než 6 tisíc strojných pušiek. v Drobné zmesti V Amerike je teraz nová móda: maľované kolená u dám z najlepšej spoločnosti. Túto módu zaviedol medzi americkými miliardárkami býv. dvorný holič ruského cára. Dámy si maľujú líčidlom svoje kolena tou istou ŕarbou ako svoje tváre. Prvá žena bola práve vymenovaná Rakúsku doktorom práv. Vo Viedni sa utopilo pri kúpaní za jediný deň 16 ľudí. Detské vozíky lindťišská 1. Ján Stoupa. 3424 Hál film. Hostinec za šesták, Bolo to pred niekoľkými rokmi, keď ešte bolo lacnejšie než teraz, keď ešte ľudia mali dobrý humor a vedeli byť skutočne od srdca veselí; a ked ešte ľudia vedeli správne žiť a robiť si pobyt na tejto zemi, v tomto slzavom údolí, krásnym a príjemným. Bolo asi tak pred 50 rokmi. A bolo to ešte za doby, keď ľudia predstavovali si slovanskú vzájomnosť ako prejav bratskej lásky a nie ako vydávanie Jehličkovských proklamácii a hlinkovského „Slováka“. Pravda, to bolo pred 50 rokmi.... A v tej dobe dvaja kamaráti chceli si založiť hospodskú živnosť. Ale to bolo ťažké. Mali len jeden štyrák. To bolo celé ich imanie. Ale čo? Kto sa bojí, nesmie do lesa. A tak dvaja verní kamaráti vydali sa do pivováru, vzali si sud piva na dlh a hovorili sládkovi, že až pivo predajú, že mu peniaze vrátia. Sládek dal pivo na úver a milí hostinskí odviezli si ho domov. A čo teraz ? Hovorí Franta: „Tondo, íu mám šesták. Nalej mi pivo“. Tonda pivo nalial a schoval šesták. Keď Franta dopil pivo hovoril opäť Tonda „Franto, ja mám štyrák. Nalej mi pivo“. A pil zase Tonda. A tak sa celá vec opakovala deň a noc a ráno — keď sud od piva bol prázdny, ležali hostinskí pod sudom a spali. Spali spánkom spravodlivých, lebo lacno sriadili si hostinec — za celý šesták. Pravda, pivovar na to doplatil. Košice, 9. VI. 1921 Bystroň. Wrnik. Kto nechce, aby bolo lacnejšie 1 Ako Ferdiš Juriga pracuje na konzolidácii pomerov na Slovensku a ako učí ľud pokojnému životu, vidieť z nasledovných riadkov, ktoré vynímáme z jeho článku „Vlci vyjú!" uverejnenom v „Sloven. Lud. Novinách“: „Čím viac budeš robiť,tým bude všetko lacnejšie a tým viac budeš musef platiť.“ — „Dnes, ked sa na roľnický ľud také ťarchy valia, je lepšie, čím menej mať a netrhaní! sa tak do úmoru. Aj roľník musí raz prisf na myšlienku štrajku a keď on na to príde, nie že ho daniami gniaviť nebudú, lež so sopätými rukami ho budú všetci páni prosiť, aby sa za nich potil.“ — „A či my roľníci sa nesmieme chytiť tej zbrane štrajku, že len toľko budeme robiť, koľko pre seba potrebujeme?“ Kto by v týchto riadkoch nevidel bláznovstvo prvého stupňa, alebo ten najkrajnejší boľševizmus? _ Ruské suroviny pre Anglicko. Časopis „Trúd“, orgán profesionelných sväzov, čís. 64. z 11. mája v článku „Neplýtvajte“, navrhuje tento originálny spôsob cenného tovaru: „V rozličných obvodoch Moskvy sú sborené kamenné budovy, kde bez užitku sa váľa medzi troskami mnoho starého dobrého, prutového a válcového železa. Keď by bolo všetko pobrané, poslúžiť by to mohlo za vhodný materiál pre obchodnú výmenu O vodcovstva v ľadovej strana. V čísle 22. „ Slovenských Ľudových Novín“ zaútočil si Juriga v podpísanom článku na vodcu ľudovej [katolíckej] strany na Morave monsignora Šrámka. Juriga dosť kyslými slovami pripustil, že dr. Šrámek je priateľ slovenskej^ autonomie, že je múdra hlava — ale Čech. vždy bude len Čech. A teraz priniesla pražská „Tribúna“ zprávu, že ingerencii pápežského nuncia Micaru sa rokuje o to, aby vedenie ľudovej strany slovenskej bolo vzaté z rúk Jurigu a Hlinku a prenesene na p osi. Šrámka a Myslivca. Zprávu len poznamenávame. Nie je, pravda, vylúčené, že Juriga mal akýsi súkromý dôvod k útoku na monsignora Šrámka. Repara čná komisia oznamuje, že v súhlase s platnými ustanoveniami zaplatilo Nemecko dosiaľ 840 milionov zlatých mariek v nemeckých, pokladničných snemkách k 31. augustu t. r. a asi 200 milionov zlatých mariek v cudzích devisách. Prebytok oboch týchto súm, 40 milionov zlatých mariek, ktorý presahuje sumu jednej miiiárdy, ktorá musela byť Nemeckom splatená v devisiacb a směnkách pred 1. júnom tohoto roku, bude použité k amortizovaniu pokladničných smeniek. □ Reforma indického pracovného zákona. V indickom zákonodárnom sbore bola minulý týždeň prevedená reforma pracovného zákona. Pracovná doba pre detí [od 12 — 14 rokov] v textilnom priemysle bola ustálená na 6 hod. denne. Pre dospelých je zavedená 10 hod. práca, ktorá za týždeň nemá robiť viacej ako 60 hodin. Nedeľňajšia práca je zakázaná. □ Racove búrky v Amerike. Minulý týždeň vo štvrtok vypukly v Tulse v Amerike proti Černochom. Tieto búrky cez noc změnily se v pravidelné pouličné boje, v ktorých asi 100 ľudí, najviacej černochov bolo zabitých, černošská štvrť bola zapálená a skupiny belochov, ozbrojených ručniciami, stucľali černochov ako dravú zver. Nepokoje vznikly vraj z toho, že jeden černoch napadnul biele dievča. Korunovácia slávnosť v Gyulafehárvári [rum.? — ] Ako píše Pr. Sz. ru tnunský kráľ v septembri sa dá pokorunovaf v Sedmohradsku. Prípravy sa už robia; víťazná brána, ktorou kráľovský pár vtiahne je už hotová. Po tieto dni prezreli prípravy a mesto generáli Avarescu a Covanda, aby podali zprávu pri kráľovskom dvore. F] Za predsedníctva mín. dra. Brdlíka bola porada zástupcov poľnohospodárskych družstevných jednôt z celej republiky, v ktorej bolo usnesené sriadiť ústredný sväz poľnohospodárskych družstevných jednôt pod názvom Cenírokooperativ“. Nové ústredie bude regulatívom všetkého družstevného života poľnohospodárskeho. Za predsedu bol zvolený inž. Klindera, námestník Balog [Pod. Rus.], Medvecký [Slovensko], Samalík a Vacula [Morava] a riaditeľ Zyka [Sliezsko]. S a pol milióna za staré knihy. Predaj veľkej knižnice po J. A. Brookovi v Londýne bol za 8 dní skončený a celková suma, ktorá bola za knihy ob držaná, obnáša 32.318 liber šterlingov, čo činí asi 8 a pol milióna Kč. 1 výtisk knihy Johna Wattsona „Speculum,, z r. asi 1480, bol predaný za 295 liber šterlingov [asi osemdesiat' tisíc Kč], [Times.] ** Najväčší statkár v Anglicku je, ako sdeľujú „The Times“ sir Sidney Kidman, ktorý má 32 milióny akrov 'pôdy, asi štvrť mili.na dobytka a niekoľko tisíc koní. ** Krvná pomsta. V procese s vrahom Talaata pašu, ktorého v Berlíne zastrelil jeden Armánec, přišly na pretras rozličné zaujímavé otázky, ktoré ešte možno počítať do dejín svetovej vojny. Dľa výpovedí svedka bolo v r. 1915 na rozkaz Talaata pašu vyvraždených 500 arménskych rodín. Asi 500 mladých ľudí spolu sviazali a pred očami ostatných Arméncov hodili do vody. Potom ostatných mužov odviedli a podtínali im hlavy. Zeny boly znásilnené. Celkom bolo zabitých 1,850.000 Arméncov. Medzi zabitými boli aj rodičia Tailirainovi, ktorí, súc poslušný zákonov svojej vlasti o krvnej pomste, zastrelil pôvodcu týchto mossaerov, Talaata pašu. y/Ĺ. — Magyar Királyi.. . „Ôzvegy Abrahamovics Pinkászné, magyar királyi dohány nagy áruda, Bársfa“. Tak čítame ešte dnes na papierových sáčkoch, do ktorých sú balené cigarety v Bardiove. A ešte viacej! Nad hrdým nápisom vidíme maďarský znak s korunou svätoštefánskou. Tedy ôzvegy Abrahamovics ešte doteraz nevie, že tabak už sa nepredáva v „magy. kir.“ trafikách, ale v „čs."? Zaujímavý prípad, ktorý pravda nie je tu na Východnom Slovensku osamotnelý. Je to snáď len maličkosť, ale práve od týchto maličkosti sa musí začiať náprava. — Verejné znásilňovanie občianskej slobody. Tak ako na celom Slovensku i v Košiciach množia sa prípady verejného znásilňovania občianskej slobody zo strany Maďarov a iných šovinistov voči všetkému čo sa zdá byt české a či lepšie hovorené, čo sa nezdá maďarské. Ukazuje sa to menovite na trhu v obchodoch a pri podobných príležitostiach, kde sa stretajú občania rôznych národností a rožného smýšlania už či politického, alebo náboženského. Je už dávno všeobecne známym, že v obchodoch, ked človek hovorí česky, alebo slovensky, býva obslúžený veľmi povrchne, ba dokonca stáva sa, že je preto ignorovaný tak, ako by sa mu robila voľaká milosť. Lež na tom nie je dosť. Najhoršie je to na trhu medzi ženami, kde sa skoro každodenne opätujú prípady provokatívneho vystupovania proti všetkému a každému, kto nie je Maďar a pravdaže všetka nenávisť je namierená proti Čechom, lebo Čechom je označovaný každý, kto je inej národnosti, alebo iného smýšlania, ale menovite kto nehovorí maďarsky. Na príklad ako nám oznámil čita eľ nášho časopisu — stalo sa to v Košiciach na trhu, že naraz medzi nakupujúcimi objavila sa slušne oblečená „dáma“ pristúpila k vidieckej žene predávajúcej mlieko, vytrhla jej z ruky nádobu na meranie a po maďarsky sa rozklikla: Namerajtev mne . . . Česi nech sa idú nažrať do Čiech, tu nemajú čo pohľadávaf“. — Prirodzene, že nakupujúce [boly to väčšinou ženy českých štátnych zamestnancov ale i ženy slovenských robotníkov a remeselníkov] zarazily sa a ako už to býva vinnou našej slavianskej ústupnosti a mäkkosti — radšej odišly ďalej, na miesto, aby zavolaly strážnika a bezočivú poburovačku nechaly podľa zásluhy potrestať. Toto sa ďalej nesmie trpef. Veď nejedná sa tu len o národnostné práva, ale i občiansku slobodu, ktorá platí pre každého občana celej našej republiky a v celej republike a teda i na Slovensku a v Košiciach. Okrem toho v tomto prípade jedná sa dokonca i o obmedzovanie čisto ľudských práv a slobody, ktorá platí na celom svete, aleb» aspoň v každom kultúrnom štáte a či meste, menovite medzi kresťanami. Je pravda síce i to, že takáto surovosť je Maďarom temer vrodená a že i dnešná nervozná doba je tiež na vine, ale na žiadon pád nesmie žiadny statočný človek takéto hanobenie trpef a preto je občianskou i ľudskou povinnostou každého, aby sa* v takomto páde postavil na obranu už či seba samého, alebo svojho bližného, ktorý ustupuje pred násilím, aby sa mu dobrovoľne vyhnul, i vtedy keď ledajaký šovinista znásilňuje jeho národnú a občiansku slobodu a uráža jeho ľudskú dôstojnosť. Proti zlu treba bojovať! § Pozor na podvodníka! Pod falošným menom Jozef Zelený účetný revident likvidatúry školského referátu v Prešove, chodí neznámy nízkej chudej postavy nejasného pohľadu s cvikerom, s nedobrými zubami, chorého výzoru, a v tmavom kávovom gumovom kabáte odetý podvodník, majúci falošné dokumenty školského referátu s nepravým podpisom dr. Folprechta min. radcu a p. Bambasa. Tento človek chodí po dedinách a pod zámienkou, že učitelia majú nesprávne poukázaný plat, pýta od nich prinavrátenie údajne zle poukázaných obnosov. Na koľko je vec úplne zistená, vyzývam všetkých, ktorí by sa s podvodníkom stretli, nech ho bezodkladne dajú zatvoriť. § Priznal sa k 15. krádežiam. Svojho času podnikli odvážni lupiči krádež u obchodníka Schwarza v Košiciach. Lúpež obnášala asi Kč 60.000. Štátna polícia zaviedla usilovné pátranie po zločincoch a skoro sa jej podarilo zistiť jednoho z členov bandy. Bol to Schellinger, ktorého detektívi pristihli pri predaji rozličných veci, ktoré nesporne pochádzaly z krádeže, spáchanej u Schwarza. Schellinger bol zatknutý a priznal sa, že mal na zmienenej krádeži účasť. Nechcel však svojich spolupracovníkov menovať, hovoriac, že ich nezná dľa mien, ale že toľko vie, že boli to Ukrajinci z tunajšieho tábora. Aby polícia našla aj ostatných vinníkov, vydala sa do ukrajinského tábora a Schellinger označil za spolupáchateľa ukrajinského uprchlíka Fedora Belecha. Ten po dlhšom výsluchu sa priznal, že spáchal celkom 15 krádeží. Tieto lúpeže podnikal čiastočne v spojení s Kurtaiom, ktorého polícia tiež zatkla. Teraz všetci traja zločinci, ktorí lúpež u Schwarza previedli, sú zatknutí a vo väzení policajného riaditeľstva. Z ukradnutých vecí boly už mnohé nájdené, ale najväčšia časť ich je ešte ukrytá na rozličných miestach pri Hernáde. Po týchto policajné riaditeľstvo usilovne pátra. Pátranie vedie dr. Lachinger s detektívnym oddelením a zatknutí týchto lúpežníkov je skutočným úspechom tohoto bezpečnostného orgánu policajného riaditeľstva v Košiciach. Reštaurácia Cs. dosau, Kasárenské n. čís. 4., odporúča sa do priazne P. T. obecenstva. 3456 3>lzeAská r^štauFásia roh Hlavnej a Tordassyho ulice. Výborná kucíhýňa, sätama xaSsraeäa. PrwoMiadssý praäsStý kvartet. 3457 Ľudia svata S verte, ža najlepší sladoľad je v kaviarni Europa i 3460