Slovenský Východ, jún 1921 (III/123-147)

1921-06-10 / No. 131

v 2. strana.________________________________________SLOVENSKÝ VÝCHOD._________________________________________10. júna 1921 „Nuže, jak pak to já mohu vědět?“ „Však —“ a sa zasekol. „A jo, vy ste přijeli s tou výpravou, ze Slovenska?“ „Ano slečna? „Nuž aspoň nám ukážte, kde je korzo Prahe.“ „Ale bezevšeho.“ To bola výborná příležitost na pred­stavenie. Šli sme potom spolu. Dievča hovorilo mnoho, čas přechodil skoro. Bolo však i pekné, Ako som sa pozdejšie od Joža dozvedel, i mimovolne odvábilo mu srdce. Marenke však neho­voril o tom nič. Poznamenával stále, že on ešte musí s ňou hovoriť, čo priam v pekle by bola. Aj sa hneď pustil za ňou nevraviac mi ani do videnia. Dlho som hľadel za ním, potom som sa medzi múr­mi pražských palácov ztratil ZaÜranlätä zvesti. Bavorsko sa odzbrojuje. Mnichov, 9. VI­Bavorské ozbrojené organizácie usnies­­ly sa dobrovoľne odovzdať svoje zbrane, aby neboly uplatnené dôsledky dohodo­vého ultimatuma proti Nemecku. Organi­zácie odovzdaly dosiaľ cez 600 strojných pušiek. Boje v írsku. Londýn, 9. VI. V Dubline boli dopoludnia hodené bom­by na vojenský automobil. Päť policaj­ných úradníkov bolo ranených. Streľbou policistov bol usmrtený jedon občan a niekoľko ich bolo ranených. Vodca bávorskýcb komunistov zatknutý Berlín, 9. VI, „Vossische Ztg.“ sa dozvedá z Viedne, že v jednom viedenskom penzionáte bol zatknutý vodca bávorských komunistov Levien, ktorý tam žil pod menom dr. Teidlera. Posledné zvesti. Vyživovací plán, Praha, 9. VI Vyživovací plán českoslov. republiky bude vyzerať tak, že z budúcej sklizně budú 2/3 uvolené pre voľný predaj, kdežto len 1/3 bude rekvirovaná pre najchudšie triedy. Parlament rozhodne o tejto veci v polovici tohoto týždňa. Predpoveď počasia na 10. í. m. ___ Praha,/9. VI . Väčšinou oblačno, náchylno k srážkám, chladno, čerstvé severozápadná vetry. Predpoveď počasia na 11. t. m.: Ubýva­­nie oblačnosti. Malá kronika. Dľa zpráv angl. novín je nutno] počítat s možnosťou všeobecného zastavenia práce v strojovom priemysle. Tým by sa počet nezamestnaných rozmnožil o ďalši jeden a pol milionu. — Slávnostní zahajovací večierok robotníckej Olympiády bude v nedeľu 12. t. m. v Obecnom dome pražskom. — Večerné noviny oznamujú z Mníchova, že odzbrojenie v celom Bavorsku je v úplnom prúde, len v Mníchove bolo včera odovzdane viacej než 6 tisíc strojných pušiek. v Drobné zmesti V Amerike je teraz nová móda: maľo­vané kolená u dám z najlepšej spoloč­nosti. Túto módu zaviedol medzi americ­kými miliardárkami býv. dvorný holič ruského cára. Dámy si maľujú líčidlom svoje kolena tou istou ŕarbou ako svoje tváre. Prvá žena bola práve vymenovaná Rakúsku doktorom práv. Vo Viedni sa utopilo pri kúpaní za jediný deň 16 ľudí. Detské vozíky lindťišská 1. Ján Stoupa. 3424 Hál film. Hostinec za šesták, Bolo to pred niekoľkými rokmi, keď ešte bolo lacnejšie než teraz, keď ešte ľudia mali dobrý humor a vedeli byť sku­točne od srdca veselí; a ked ešte ľudia vedeli správne žiť a robiť si pobyt na tejto zemi, v tomto slzavom údolí, krás­nym a príjemným. Bolo asi tak pred 50 rokmi. A bolo to ešte za doby, keď ľudia predstavovali si slovanskú vzájom­nosť ako prejav bratskej lásky a nie ako vydávanie Jehličkovských proklamácii a hlinkovského „Slováka“. Pravda, to bolo pred 50 rokmi.... A v tej dobe dvaja kamaráti chceli si založiť hospodskú živnosť. Ale to bolo ťažké. Mali len jeden štyrák. To bolo celé ich imanie. Ale čo? Kto sa bojí, nesmie do lesa. A tak dvaja verní ka­maráti vydali sa do pivováru, vzali si sud piva na dlh a hovorili sládkovi, že až pivo predajú, že mu peniaze vrátia. Sládek dal pivo na úver a milí hostin­skí odviezli si ho domov. A čo teraz ? Hovorí Franta: „Tondo, íu mám šesták. Nalej mi pivo“. Tonda pivo nalial a schoval šesták. Keď Franta dopil pivo hovoril opäť Tonda „Franto, ja mám štyrák. Nalej mi pivo“. A pil zase Tonda. A tak sa celá vec opakovala deň a noc a ráno — keď sud od piva bol prázdny, ležali hostinskí pod sudom a spali. Spali spánkom spravodli­vých, lebo lacno sriadili si hostinec — za celý šesták. Pravda, pivovar na to doplatil. Košice, 9. VI. 1921 Bystroň. Wrnik. Kto nechce, aby bolo lacnejšie 1 Ako Ferdiš Juriga pracuje na konzoli­­dácii pomerov na Slovensku a ako učí ľud pokojnému životu, vidieť z nasledov­ných riadkov, ktoré vynímáme z jeho člán­ku „Vlci vyjú!" uverejnenom v „Sloven. Lud. Novinách“: „Čím viac budeš robiť,tým bude všetko lacnejšie a tým viac budeš musef platiť.“ — „Dnes, ked sa na roľni­­cký ľud také ťarchy valia, je lepšie, čím menej mať a netrhaní! sa tak do úmoru. Aj roľník musí raz prisf na myšlienku štrajku a keď on na to príde, nie že ho daniami gniaviť nebudú, lež so sopätými rukami ho budú všetci páni prosiť, aby sa za nich potil.“ — „A či my roľníci sa ne­smieme chytiť tej zbrane štrajku, že len toľko budeme robiť, koľko pre seba po­trebujeme?“ Kto by v týchto riadkoch ne­videl bláznovstvo prvého stupňa, alebo ten najkrajnejší boľševizmus? _ Ruské suroviny pre Anglicko. Ča­sopis „Trúd“, orgán profesionelných svä­­zov, čís. 64. z 11. mája v článku „Neplýt­­vajte“, navrhuje tento originálny spôsob cenného tovaru: „V rozličných obvodoch Moskvy sú sborené kamenné budovy, kde bez užitku sa váľa medzi troskami mnoho starého dobrého, prutového a válcového železa. Keď by bolo všetko pobrané, po­slúžiť by to mohlo za vhodný materiál pre obchodnú výmenu O vodcovstva v ľadovej strana. V čísle 22. „ Slovenských Ľudových Novín“ zaútočil si Juriga v podpísanom článku na vodcu ľudovej [katolíckej] strany na Morave monsignora Šrámka. Juriga dosť kyslými slovami pripustil, že dr. Šrámek je priateľ slovenskej^ autonomie, že je múdra hlava — ale Čech. vždy bude len Čech. A teraz priniesla pražská „Tribú­na“ zprávu, že ingerencii pápežského nuncia Micaru sa rokuje o to, aby vede­nie ľudovej strany slovenskej bolo vzaté z rúk Jurigu a Hlinku a prenesene na p osi. Šrámka a Myslivca. Zprávu len po­znamenávame. Nie je, pravda, vylúčené, že Juriga mal akýsi súkromý dôvod k útoku na monsignora Šrámka. Repara čná komisia oznamuje, že v súhlase s platnými ustanoveniami zaplati­lo Nemecko dosiaľ 840 milionov zlatých mariek v nemeckých, pokladničných snem­­kách k 31. augustu t. r. a asi 200 milio­nov zlatých mariek v cudzích devisách. Prebytok oboch týchto súm, 40 milionov zlatých mariek, ktorý presahuje sumu jed­nej miiiárdy, ktorá musela byť Nemeckom splatená v devisiacb a směnkách pred 1. júnom tohoto roku, bude použité k amor­­tizovaniu pokladničných smeniek. □ Reforma indického pracovného zá­kona. V indickom zákonodárnom sbore bola minulý týždeň prevedená reforma pracovného zákona. Pracovná doba pre detí [od 12 — 14 rokov] v textilnom prie­mysle bola ustálená na 6 hod. denne. Pre dospelých je zavedená 10 hod. práca, ktorá za týždeň nemá robiť viacej ako 60 hodin. Nedeľňajšia práca je zakázaná. □ Racove búrky v Amerike. Minulý týždeň vo štvrtok vypukly v Tulse v Amerike proti Černochom. Tieto búrky cez noc změnily se v pravidelné pouličné boje, v ktorých asi 100 ľudí, najviacej černochov bolo zabitých, černošská štvrť bola zapálená a skupiny belochov, ozbro­jených ručniciami, stucľali černochov ako dravú zver. Nepokoje vznikly vraj z toho, že jeden černoch napadnul biele dievča. Korunovácia slávnosť v Gyulafe­­hárvári [rum.? — ] Ako píše Pr. Sz. ru tnunský kráľ v septembri sa dá pokoru­­novaf v Sedmohradsku. Prípravy sa už robia; víťazná brána, ktorou kráľovský pár vtiahne je už hotová. Po tieto dni prezreli prípravy a mesto generáli Ava­­rescu a Covanda, aby podali zprávu pri kráľovskom dvore. F] Za predsedníctva mín. dra. Brdlíka bola porada zástupcov poľnohospodárskych družstevných jednôt z celej republiky, v ktorej bolo usnesené sriadiť ústredný sväz poľnohospodárskych družstevných jednôt pod názvom Cenírokooperativ“. Nové ústredie bude regulatívom všetkého družstevného života poľnohospodárskeho. Za predsedu bol zvolený inž. Klindera, námestník Balog [Pod. Rus.], Medvecký [Slovensko], Samalík a Vacula [Morava] a riaditeľ Zyka [Sliezsko]. S a pol milióna za staré knihy. Predaj veľkej knižnice po J. A. Brookovi v Londýne bol za 8 dní skončený a cel­ková suma, ktorá bola za knihy ob držaná, obnáša 32.318 liber šterlingov, čo činí asi 8 a pol milióna Kč. 1 výtisk knihy Johna Wattsona „Speculum,, z r. asi 1480, bol predaný za 295 liber šterlingov [asi osem­desiat' tisíc Kč], [Times.] ** Najväčší statkár v Anglicku je, ako sdeľujú „The Times“ sir Sidney Kidman, ktorý má 32 milióny akrov 'pôdy, asi štvrť mili.na dobytka a niekoľko tisíc koní. ** Krvná pomsta. V procese s vra­hom Talaata pašu, ktorého v Berlíne za­strelil jeden Armánec, přišly na pretras rozličné zaujímavé otázky, ktoré ešte možno počítať do dejín svetovej vojny. Dľa výpovedí svedka bolo v r. 1915 na rozkaz Talaata pašu vyvraždených 500 arménskych rodín. Asi 500 mladých ľudí spolu sviazali a pred očami ostatných Arméncov hodili do vody. Potom ostat­ných mužov odviedli a podtínali im hlavy. Zeny boly znásilnené. Celkom bolo zabi­tých 1,850.000 Arméncov. Medzi zabitými boli aj rodičia Tailirainovi, ktorí, súc po­slušný zákonov svojej vlasti o krvnej pomste, zastrelil pôvodcu týchto mossae­­rov, Talaata pašu. y/Ĺ. — Magyar Királyi.. . „Ôzvegy Abra­­hamovics Pinkászné, magyar királyi do­hány nagy áruda, Bársfa“. Tak čítame ešte dnes na papierových sáčkoch, do ktorých sú balené cigarety v Bardiove. A ešte viacej! Nad hrdým nápisom vidí­me maďarský znak s korunou svätošte­­fánskou. Tedy ôzvegy Abrahamovics ešte doteraz nevie, že tabak už sa nepredáva v „magy. kir.“ trafikách, ale v „čs."? Za­ujímavý prípad, ktorý pravda nie je tu na Východnom Slovensku osamotnelý. Je to snáď len maličkosť, ale práve od tých­to maličkosti sa musí začiať náprava. — Verejné znásilňovanie občianskej slobody. Tak ako na celom Slovensku i v Košiciach množia sa prípady verejné­ho znásilňovania občianskej slobody zo strany Maďarov a iných šovinistov voči všetkému čo sa zdá byt české a či lep­šie hovorené, čo sa nezdá maďarské. Uka­zuje sa to menovite na trhu v obchodoch a pri podobných príležitostiach, kde sa stretajú občania rôznych národností a rožného smýšlania už či politického, alebo náboženského. Je už dávno všeobecne známym, že v obchodoch, ked človek ho­vorí česky, alebo slovensky, býva obslú­žený veľmi povrchne, ba dokonca stáva sa, že je preto ignorovaný tak, ako by sa mu robila voľaká milosť. Lež na tom nie je dosť. Najhoršie je to na trhu medzi ženami, kde sa skoro každodenne opätu­jú prípady provokatívneho vystupovania proti všetkému a každému, kto nie je Maďar a pravdaže všetka nenávisť je na­mierená proti Čechom, lebo Čechom je označovaný každý, kto je inej národnosti, alebo iného smýšlania, ale menovite kto nehovorí maďarsky. Na príklad ako nám oznámil čita eľ nášho časopisu — stalo sa to v Košiciach na trhu, že naraz me­dzi nakupujúcimi objavila sa slušne oble­čená „dáma“ pristúpila k vidieckej žene predávajúcej mlieko, vytrhla jej z ruky nádobu na meranie a po maďarsky sa rozklikla: Namerajtev mne . . . Česi nech sa idú nažrať do Čiech, tu nemajú čo pohľadávaf“. — Prirodzene, že nakupujú­ce [boly to väčšinou ženy českých štát­nych zamestnancov ale i ženy slovenských robotníkov a remeselníkov] zarazily sa a ako už to býva vinnou našej slavianskej ústupnosti a mäkkosti — radšej odišly ďalej, na miesto, aby zavolaly strážnika a bezočivú poburovačku nechaly podľa zá­sluhy potrestať. Toto sa ďalej nesmie tr­­pef. Veď nejedná sa tu len o národnostné práva, ale i občiansku slobodu, ktorá pla­tí pre každého občana celej našej repu­bliky a v celej republike a teda i na Slovensku a v Košiciach. Okrem toho v tomto prípade jedná sa dokonca i o ob­medzovanie čisto ľudských práv a slobody, ktorá platí na celom svete, aleb» aspoň v každom kultúrnom štáte a či meste, menovite medzi kresťanami. Je pravda síce i to, že takáto surovosť je Maďarom temer vrodená a že i dnešná nervozná doba je tiež na vine, ale na žiadon pád nesmie žiadny statočný človek takéto ha­nobenie trpef a preto je občianskou i ľud­skou povinnostou každého, aby sa* v takomto páde postavil na obranu už či seba samého, alebo svojho bližného, kto­rý ustupuje pred násilím, aby sa mu do­brovoľne vyhnul, i vtedy keď ledajaký šovinista znásilňuje jeho národnú a ob­čiansku slobodu a uráža jeho ľudskú dôstojnosť. Proti zlu treba bojovať! § Pozor na podvodníka! Pod faloš­ným menom Jozef Zelený účetný revi­­dent likvidatúry školského referátu v Prešove, chodí neznámy nízkej chudej postavy nejasného pohľadu s cvikerom, s nedobrými zubami, chorého výzoru, a v tmavom kávovom gumovom kabáte odetý podvodník, majúci falošné dokumenty školského referátu s nepravým podpisom dr. Folprechta min. radcu a p. Bambasa. Tento človek chodí po dedinách a pod zámienkou, že učitelia majú nesprávne po­ukázaný plat, pýta od nich prinavrátenie údajne zle poukázaných obnosov. Na koľko je vec úplne zistená, vyzývam všetkých, ktorí by sa s podvodníkom stretli, nech ho bezodkladne dajú zatvoriť. § Priznal sa k 15. krádežiam. Svojho času podnikli odvážni lupiči krádež u obchodníka Schwarza v Košiciach. Lúpež obnášala asi Kč 60.000. Štátna polícia zaviedla usilovné pátranie po zločincoch a skoro sa jej podarilo zistiť jednoho z členov bandy. Bol to Schellinger, ktorého detektívi pristihli pri predaji rozličných veci, ktoré nesporne pochádzaly z krá­deže, spáchanej u Schwarza. Schellinger bol zatknutý a priznal sa, že mal na zmienenej krádeži účasť. Nechcel však svojich spolupracovníkov menovať, hovo­riac, že ich nezná dľa mien, ale že toľko vie, že boli to Ukrajinci z tunajšieho tá­bora. Aby polícia našla aj ostatných vinníkov, vydala sa do ukrajinského tá­bora a Schellinger označil za spolupácha­teľa ukrajinského uprchlíka Fedora Belecha. Ten po dlhšom výsluchu sa priznal, že spáchal celkom 15 krádeží. Tieto lúpeže podnikal čiastočne v spojení s Kurtaiom, ktorého polícia tiež zatkla. Teraz všetci traja zločinci, ktorí lúpež u Schwarza previedli, sú zatknutí a vo väzení policaj­ného riaditeľstva. Z ukradnutých vecí boly už mnohé nájdené, ale najväčšia časť ich je ešte ukrytá na rozličných miestach pri Hernáde. Po týchto policaj­né riaditeľstvo usilovne pátra. Pátranie vedie dr. Lachinger s detektívnym od­delením a zatknutí týchto lúpežníkov je skutočným úspechom tohoto bezpečnost­ného orgánu policajného riaditeľstva v Košiciach. Reštaurácia Cs. dosau, Kasáren­ské n. čís. 4., odporúča sa do priazne P. T. obecenstva. 3456 3>lzeAská r^štauFásia roh Hlavnej a Tordassyho ulice. Výborná kucíhýňa, sätama xaSsraeäa. PrwoMiadssý praäsStý kvartet. 3457 Ľudia svata S verte, ža najlepší sladoľad je v kaviarni Europa i 3460

Next