Slovenský Východ, január 1925 (VII/1-25)
1925-01-01 / No. 1
OTTSÖUKH ® ník VJ. Cis. 1. ^Košiciach, vo štvrtok 1. januáre 1925. Za 8Q hal. Ministerský predseda Francie Eduard Herriot národu a štátu československému k Novému roku. Paríž, 31. decembra. — Ministerský predseda a minister zahraničných vecí pán Herriot zmocnil zástupcu ČTK, aby tlumočil československej verejnosti tento prejav k Novému roku : „Mám Československo veľmi rád; Je to stará láska, ktorá pod dojmom veľkolepého úsilia, ktoré národ československý vyvíja od obnovenia svojho štátu, ešte len zosílila. Europa potrebuje č es koslovensko, ktorého existencia je jednou z podstatných podmienok európskej rovnováhy. Trválo dlho, kým si táto pravda prebila cestu, zato ale pôsobí dnes dojmom tým silnejším. Francia, pracujúc na oslobodení národov vo strednej Europe, dokončila len dielo, započaté na prahu 19. storočia. Rovnováha je na budúce zaistená, a Francia je šťastná, že mohla pracovať pre túto nápravu vecí, nevyhnutnú pre kľud Európy. Povedzte, prosím, tam n vás, že si blahožeľáme k tomu, že sme pri svojom úsilí o mier a rekonštrukciu našli spolupracovníka tak statočného a tak činného, jako je Československo. Vaša republika vedela nielen rýchle konsolidovať, uviesť do poriadku svoje vnútorné záležitosti a dobyť si takto obdivu celého sveta, ale vďaka svojmu skvelému diplomatickému sboru přispět’ cennou pomocou tým, ktorí v medzinárodnej politike pracujú pre utvorenie nového ducha solidarity a spolupráce v povojennom svete. Je tak potešujúcou myšlienka pre nás, že Československo od svojho založenia bolo všade na mieste, kde sa jednalo o pacifikáciu, a nemôžem sa nezmieniť pri tejto príležitosti o vzácnom prispení, ktoré nám poskytol v Ženeve váš minister zahraničných vecí dr. Beneš, duch neobyčajne UpnStruktívny, keď oduševňujúc sa ideálom v právd* francúzskym, vyhlásili sme zásadu arbitráže a keď sme aj vpisali*do protokolu zásadu bezpečnosti. žeľám vám a nám, aby šťastná spolupráca obidvocli demokracií, československej i francúzskej, spolupráca, smerujúca výhradne k pacifikácii a rekonštrukcii, ktorých naši stará Europa toľko potrebuje, sa rozvíjala v novom roku s takýn úspechom ako až doposiaľ. Chaos v Albánii trvá. Rím, 31. decembra. — „Tribúna” sdeľuje z Bari, že v Albánii dosiaľ nebol obnovený kľud. Brindisi je preplnené albánskymi uprohlíkmi, ktorým italské.úrady vydaly povolenie k vstupu do mesta na čestné slovo, že mesto bez svolenia neopustia. Dôstojníci a vojaci boli odzbrojenú jUK: Predpoklady lepšej budúcnosti. C .»spodársko-politická úvaha.) V dnsšnej dobe často sa stretávame f dvoma pojmami, ktoré buďto sa krajne rozlišujú, alebo podávajú sa tak, ako jeby ich smysel bol jednoznačný. Jedná sa o pojmy: civilizácia a kultúra Je teda otázkou, či prvý názor je správny, alebo drahý a či konečne nie je možným ešte iný názor, ktorý by bol správnejší Eež (oba dva prvé. Všeobecne sa súdi, že civilizácia je prostriedkom kultúry a na základe toho sa predpokladá, že civilizácia predchádzala kultúre. Toto by bol názor europský, ktorý je natoľko správny, nakoľko pojem civilizácie chápeme ako prvotný pokus človeka o zápas s prírodou, keď človek jaskynní pod tlakom okolností začal si budovať vlastnoručne bydliska a vyrábať nástroje, ktoré boly súčasne jeho zbraňou v borbe s prírodou. Iný názor je ten, ktorý tvrdí, že civilizácia je výsledkom kultúry a tento názor je natoľko správny, nakoľko pojem civilizácie chápeme ako rozvoj ved technických, v prvom rade mechaniky a chemie, ktoré umožnily človeku, aby nie len prírode sa bránil, ale aby ju ovládal a reguloval. A toto je názor Ameriky, názor sociologický na podklade tak zvanej filozofie pragmatizmu. Prvý i druhý názor je vlastne v podstate rovnaký a rozdiel vzniká len odlišným chápaním pojmu civilizácie, takže nedorozumenie vzniká jedine tam, kde je nejasnosť základného stanoviska. A tomuto nedorozumeniu treba sa vyhnúť vždy, keď sa jedná o poznanie objektívnej pravdy. či názor, že civilizácia je výsledkom kultúry, je celkom správny, o tom možno pochybovať, ale najpravdepodobnejším je, že to, čo tvrdí americký názor, je myslené v tom smysle, že civilizácia je novou etapou vo vývoji ľudstva a preto máme i historické doklady. Výsledkom kultúry bola organizácia církve s jej hierarchiou, kým výsledkom civilizácie je organizácia štátu, ktorá s jej vývojom mení svoiu formu, napredujúc od absolutistického monarchizmu ku konštitučnému a konečne k demokratizmu a socializmu. Je to postupný vývoj samostatnosti jedinca a nezávislosti celku voči bezohľadnej prírode. Toto platí všeobecne a tým viac pre Slovensko, ktoré prežíva prvé obdobie štátnej nezávislosti vo forme republikánskeho demokratizmu. Z naznačeného stanoviska nie je bez závažnosti, že Slovensko, ako kraj pomerne malej rozloh v a neveľkého počtu obyvateľstva, je málo jednotný, ba priveľa odlišný a to z -viacerých hľadísk. V prvom rade sú to rozdiely národnostné a náboženské. Tak sú na Slovensku nie len Slováci a iní Sovania, ale i Maďari a Nemci. Rozdié ie i z hľadiska náboženského, lebo vedľa rímskvch ka-% tolíkov naideme tuná protestantov viacerých odtienkov (Luteránov, Kalvínov, Českobratov a iných), gréckych katolíkov a značný počet židov, (ostatní z náboženského a ešte menej z národnostného hľadiska nemajú významu, ale zato tým viac z polticko-hospodárskeho). Rozlišnosť s hľadiska náboženského prichádza v úvahu len ne toľko, nakoľko by sa jednalo o udržanie jestvujúceho stavu pomerov, teda o konzerváciu, chár parní v smysle preventívnom. Pre rozvoj a pokrok je dôležitejšou a závažnej-šou rozlišnosť národnostná a ešte viac rozlišnosť politického presvedčenia a to nie len z hľadiska hospodárskeho, ale i ideového. Hoci je skutočnosťou, že štát československý jestvuje de facto i de jure, predsa nie je bezvýznamným, že ešte vždy prejavujú sa extremně smery v politickej orientácií označovanej hung-arizmom, rusofilstvom a podobné. A všetky tieto excentrické snahy ukrývajú sa najviac pod kepienkom autonomizmu ako predstieranej požiadavky demokratizmu, falošne a či nedomyslené chánaného, čím pri- najmenšom vzniká nedorozumenie, ktoré hatí rozvoj cieľom lepšej budúcnosti, možnej jedine rámci terajšieho štátneho útvaru, po- v neváč Slovensko alespoň na teraz a ešte dlho do budúcnosti nie je schopné samostatne nezávislého jestvovania a najmä tiež preto,’že by v každom inom spojení, než s Čechmi, bolo v nevýhode i keď by mu nehrozila ztrata národnostnej samostatnosti a štátnej nezávislosti. To, čo platí ideove politicky, je odeli vlné národohospodársky, hoci nie odlišné, lebo v tomto ohľade je Slovensko práve tak ďaleko, ako politicky. Všeobecne sa súdi, že Slovensko je v prvom rade krajom poľnohospodárskym, ale tento úsudok platí len relatívne, poneváč Slovensko len z menšej časti má výhodné podmienky pre podujímanie poľnohospodárske, lebo je to kraj prevažne hornatý, kopcovitý, takže z národohospodárskeho hľadiska prichádza v úvahu ako prameň obecného blahobytu nie len poľnohospodárstvo, včetne vinárstva, ale i lesnohospodárstvo. Celkový stav, v akom sa poľnohospodárstvo. nachádza, nie je uspokojivý, poneváč s výnimkou Podunaja, Pomorayia a južného Povážia nemá poľnohospodárstvo podmienky k výnosnejšiemu podujímaniu, neprizerajúc k tomu, že i v označených krajoch nie je poľnohospodárstvo všade na úrovni doby, najmä vinou majiteľov veľkostatkov, ktorí tieto prenajali koristným arendátorom. Aby však i kopcovité kra i e mohly poľnohospodársky prosperovať, k tomu je treba racionelnej špecializácie vo výrobe a to v prvom rade zlepšením a rozšírením dobytkárstva. (Najmä zvýšením a zlepšením chovu oviec, čím by sa v prvom rade podporoval domáci textilný priemysel.) V podstate to isté, čo platí o poľnohospodárstvu, je smerodajné i pre lesnohosoodárstvo, ktoré nie len, • že je do značnej miery v rukách koristníkov, ale je i značne neracionelné. takže mnoho národného ma tot ku prichádza na zmar k všeobecnej šknde a je sa ohávať. že slovenské hory stihne osud Hercegoviny, kde ako známo, na miesto bujných lesov zdvíhajú sa holé skaliská. Poneváč priemvsel najmä v svojich začiatkoch je závislý od agrárneho ooduiímania (nie len s ohľadom na výživu robotníctva, ale i v not.rebách surovín a polotovarov), je prirodzené, že priemysel na Slovensku nemohol sa vyvinúť ináč, ako za podpory umelej zo strany štátu, ktorv tvm sledoval nie ciele národohospodárske. ale nrevážne ciele politické tak, že akonáhle tieto politické snahy prevratom odnadly, priemysel na Slovensku bol zachvátený krízou, ktorá bude trvalou v tých odvetviach, ktoré nemaiú prirodzených podmienok, ako priemysel mlvnarský a hutnícky. Menovite priemvslu mlynárskemu chýbajú všetké základné podmienky, ale ani hutnícky priemysel sa tak snadno nezvetí, poneváč prirodzený nedostatok uhlia, najmä čierneho je neodstrániteľnou prekážkou, takže zlepšenie by bolo možné jedine pomocou hydroelektrizácie, čím by sa získala pomerne najlacnejšia hybná energia. A pokiaľ sa jedná o ostatné odvetvia priemyslu, ja závažnou tá okolnosť, že novou politickou konšteláciou stal sa tento priemysei do istej miery neschopným konkurencie, naimä pre nadpočet podnikov stejnorodých, ako je tomu v prvom rade u priemyslu liehovarníckeho a potravinárskeho (okrem mlynov sú to továrny na rozličné konzervy), s výnimkou cukrovarov. Analogicky ako je závislý priemysel od agrárneho poduiímania, závisí i od peňažníctva, ktoré je kvantitatívne pomerne najprimeranejšie celkovému stavu, hoci i tu chýba istá unifikácia, ale nie -voči historickým krajom, lež v prvom rade v kraü samom. Niemenšia závislosť je od dopravníctva, ktoré je otázkou najboľastnejšou. Tak peňažníctvo ako i dopravníctvo je ešte priveľa jednostranne individualistický organizované. Je treba unifikácie typov peňažných ústavov a dopravníctvo, najmä železnice bolo by pravdepodobne najlepšie bez výnimky soštátniť a či znárodniť, (ale nie v smysle formálnej nacionalizácie, aká sa praktikuje najmä u priemyselných podnikov jednoduchou kooperáciou v správnych radách podnikov). Obchod na Slovensku je pomerne najvyrovnanejším odvetvím národohospodárskeho poduj imania, ale i ten má svoje nedostatky, ktoré sa týkajú nie len drobného obchodu, ale i veľkoobchodu a to najmä nakoľko sa jedná o veľkoobchod zahraničný. Drobný obchod je hatený nedostatkom smyslu pre reelapsť a solidnost’, čoho príznakom je i tá Holandské ponorky pre Nemecko. Paríž, 31. decembra. — „Matin” uverejňuje zprávu svojho holandského dopisovateľa, že jedna z najvýznamnejších konštruktívnych tovární v Rotterdame od nejakého času vyrába súčasne ponorky, ktoré sú určené pre Nemecko. Španieli v Maroku na postupe! Tanger, 31. decembra. — Všeobecná situácia vo španielskom Maroku je celkom nezmenená. Španieli v ceutskom pásme sú na nástupe. Andžerskí povstalci pohrozili, že všetci španielski zajatci budú oslepení, jestli Španieli budú naďalej používať otravných plynov. Pokračovanie v obchodnom Jednaní franko-nemeckom. Paríž, 81. decembra. — Nemeckí experti, siednávajúci obchodnú smluvu francúzsko-nameekú, vrátili sa včera do Paríže a pokračovali hneď vo svojich prácach,