Slovenský Východ, jún 1928 (X/126-149)
1928-06-01 / No. 126
___ mH PffSsm Hv HV jBBf Ísäw KBSg SBRW ftwr NsäS ERB mtt JtSb BĚSm BSr 3KĚB szS&S BUr RR& frjggy &B&Ě 'HHIoKßr BoRti MStir gj^HFjj^Kv <ggs J Bf Emm W _ „r irm -- „ ^rr-:-[---—jo—j^nr^CTqaCTi^^ Ročník X. Číslo 126. V Košiciach,» piatok I. júna 1928.____________________Za 60 ha|- í Za urýchlenie stavieb slovenských železníc. Anketa o vybudovaní trati Červená Skala-Margifany. Už hneď po prevrate sa nápadne ukazoval nedostatok železníc na Slovensku a potreba, aby železničná sieť Slovenska sa prispôsobila vybudovaním nových želecníc pomerom geografickým, požiadavkám politickým a hospodárskym. Ako je všeobecne známo, železničná sieť bývalej monarchie, menovite však v Uhorsku, bola budovaná v znamení centralizmu a preto hlavné železnice směrovaly k hlavným mestám, železnice transverzálně ostaly zanedbané, preto ustálením nových štátnych hraníc tým väčšia sa javila potreba ich vybudovania. Otázka vybudovania nových železníc bola od prvých počiatftov samostatnosti nášho štátu predmetom usilovných štúdii. Tak železničný výbor a neskoršie dopravný výbor Národného shromaždenia často sa zaoberal s tohto otázkou, až konečne 21. a 23. januára 1920 sa obrátil výzvou na štátnu správu železničnú, aby predložila stavebný a investičný program, ktorý by zodpovedal dopravným požiadavkám, štátna správa železníc zadosťučiniac tejto výzve, predložila svoj podrobný stavebný a investičný program, ktorého zásadou bolo: výhodné a priame spojenie s jednej strany medzi zerrtiami historickými a Slovenskom a.s druhej strany medzi západnou časťou Slovenska a východným Slovenskom, pqťažne Podkarpatskou Rusou. Na základe tohoto bol tiež podaný patričný vládny návrh zákona, dľa ktorého vláda sa zmocňuje, aby previedla stavbu potrebných železníc, medzi nimi trati červená- Skala—Margiťany. Dôležitosť tejto trati pochopíme, keď si uvedomíme, že týmto pomerne krátkym úsekom bude docielené značné sblíženie východného Slovenska š hlavným mestom Bratislavou, a čo je niemenej dôležité, spojenie so stredným Slovenskom, kam dosiaľ treba obchádzať až cez Vrútky, čo značí nielen ztrátu času, ale i veľké trovy, a to pre osobnú premávku, ale najmä pre nákladnú dopravu. Ide o trať v dĺžke 108 km; ktorej stavebné náklady sú rozvrhnuté sumou 176 miliónov7. Táto suma bola rozdelená tak, že každoročne určitá čiastka bola zaradená do štátneho rozpočtu. To sa tiež stalo, ale iba v rozpočte. I stredné i východné Slovensko s veľkou radosťou pozeralo v ústrety stavbe avšak k veľkému prekvapeniu a podivu uplynulo 5 rokov bez toho, žeby sa bolo so stavbou započalo. Do rozpočtu vzaté sumy, ktoré práve v tých ťažkých časoch náš hospodársky život tak veľmi potreboval, takto neboly použité. Záujemníctvo súc takto sklamane, avšak počítajúc so stavom štátnych financií, koncentrovalo svoje snahy už len na to, aby kým príde rad na vystavanie železnice, bola aspoň prevedená normalizácia železnice Gelnica—Mníšek—Smolnická Huta, ale ani to sa nepodarilo. Zprávy z posledných dní vzrušily kľudné očakávanie a znemožnily ďalšie trpezlivé mlčanie. Totižto, dľa novinárskych zpráv, bol podaný návrh zákortá o stavbe železnice Prešov—Vranov a dľa ďalších zpráv táto železnica má byť vybudovaná pred vybudovaním železnice Margiťany—červená Skala. Každopádne možno predpokladať, že tento návrh zákona križuje projekt druhej transverzálky Slovenska. Nemožno ničoho namietať • proti výstavbe železnice Prešov—Vranov, ba naopak, treba umožniť jej výstavbu; ale treba sa obávať, že nastolenie otázky stavby železnice Prešov —Vranov má poslúžiť znemožneniu zapo-čatia stavby železnice Margiťany—červená Skala bez toho, že by sa hoci len prikročilo k; stavbe spomenutej spojky Prešov—Vranov. Preto obchodná komora v Košiciach považuje za nutné, aby záujemníctvo, ktoré je zainteresované na stavbe železnice Margiťany—červená Skala, prerušilo svoje doterajšie trpezlivé mlčanie a vstúpilo do aktivity. Svolává na 3. júla do Gelnice zástupcov, záujeiriníctva, aby sa poradili o celej záležitosti a zaujali svoje stanovisko, a to spolu s požiadavkami na patričné miesto predostreli. Židovská politika na Slovensku Ohlas nášho článku z radov židovských. - Začiatky poznania. Pred dvoma týždňami uverejnili sme z pera dra Jána Slávika článok pod názvom „Židovská politika .na Slovensku”. V článku tomto vytknul tento všeobecne známy slovenský buditeľ a nadšený národný pracovník našim židovským spoluobyvateľom ich chybné cesty, po ktorých kráčajú, článok tento stretol sa so živým ohlasom medzi našimi židovskými spoluobčanmi, o čom svedčí prípis, ktorý sme z ich radov obdržali a ktorému neváhame dať tu miesta. Pisateľ tohoto nášho článku Alex Sensei, ktorý je príslušníkom mladej izraelitškej generácie, vraví: Je pravda, že vaším článkom riekli ste mojím spoluvercom maďarónskeho smýšKania do očí trpkú, ale zaslúženú pravdu. Zabúdajú na protižidovské výtržnosti v Maďarsku a zabúdali, bohužiaľ, aj na.to, ako vystrájali medzi nimi v Maďarsku bandy Héjjašove. Neviem veru sám, prečo chcú moji súverci na Slovensku pridržiavať sa maďarského jazyka a maďarstva vôbec, ktoré sa. k nim známym spôsobom zachovalo. Moji niektorí súverci stavia sa proti československému štátu, čím len budia proti sebe opor vrženie a docieľujú toho, že sa proti židovstvu štve. Musíme, bohužiaľ, trpieť vo svojej väčšine za jednotlivcov. Treba konečne pochopiť, že naša obrodená a znovuzbudovaná vlasť je len Československo a musíme byť ôd srdca vďačnými za to, že sa tak stalo. Republiko československá uznáva nás-za rovnoprávnych občanov, môžeme sa verejne hlásiť k viere našich otcov a môžeme sa vzdelávať tiež v našej materinskej hebrejskej reči, povznášať sa k osvete, kultúre a k hospodárskemu rozkvetu. Národ československý dobyl si slobody, ale nesmieme nikdy zabúdáť, že aj my, Židia, na Slovensku získali sme tiež tak dlho želanú slobodu aj š ním. Nás tiež trápily ťažké okovy v dobách magnátskych tyranov, nás tiež rovnako, ako našich slovenských občanov, naši predošli utláčatelia maďarizovali a nás tiež utiskovali hospodársky aj duševne. Pozrime len na nunierus clausus v Maďarsku'a na urputný boj pr-oti židovským študentom na vysokých školách v štáte magnátov. A ako darí nám v Československu? To každý vidí a každý tiež uznáva. Rovnakým právom, akej my, tešia sa v - republike československej aj- naši spoluobčania maďarskí. Poctiví- Židia, aj poctiví Maďari v Československu odmietajú čo. najrozhodnejšie Rothermereovu akciu a staviame sa bezpodmienečne na pôde nášho drahého štátu. Teraz, v desiatom výročí československej štátnej samostatnosti musíme sa snažiť, aby. sme toto výročie čo' najdôstojnejšie oslávili. Účasť naša na oslavách týchto, bude tým naším súvercom, ktorí dali sa zlákať sľubmi z Maďarska a řečmi, neodpovědných živlov žiarivým -príkladom, aby sa postavili bezpodmienečne tam, keje sú ; všetci lojálni občania tohoto štátu.. . Už to bude pre nás zisk, keď naši poblúdili súverci pochopia, že sa ocitli na chybných cestách a keď sa postavia po bok Slovákov. Naši slovenskí spoluobčania iste odpustia chyby, ktoré sa staly, keď .uvidia našu poctivú spoluprácu s nimi- Len .vzájomným dorozumením a spoluprácou, ako aj láskou domôžeme sa aj my toho, že sa na nás na Slovensku bude pozerať potom ináč, ako dosiaľ. Najlepší poľský spevácky sbor na Slovensko. Košice, 31. mája. Naše mesto nachádza sa pred významnou umeleckou udalosťou. Na Slovensko príde najlepší a najväčší poľský spevácky sbor Echo a usporiada 9. júna t. r. o 8. hodine večer koncert vo veľkej dvorane hotelu Schalkház. Tento významný a tiež za poľskými hranicami veľkej.umeleckej vážnosti tešiaci sa spevácky sbor Echo má svoje sídlo v Krakove a jeho dirigentom je poľský komponista profesor Walek-Walewski. Sbor Echo ráta 50 členov a je majstrom Poľska. Už vlani v jaseni bol Šbor Echo na zájazde v našej republike a navštívil Prahu, Brno, Moravskú Ostravu a Bratislavu, kde všade koncertoval s veľkým úspechom. Nepochybujeme ani trošku, že rovnaký úspech kynie bratským poľským spevcom i v Košiciach. Protektorát koncertu tohoto sboru, ktorý je usporiadaný v rámci osláv 10. výročia našej československej samostatnosti košickou poľskou čitárňou, prijal vyslanec a- splnomocnený minister poľskej republiky v Prali:: dr. Waclaw Grzybowski, ktorý bude tiež na koncerte prítomný, minister m. si. župan dr. Juraj Slávik, zemský voj. veliteľ generál šnejdárek a vedúci poľského konzulátu v Košiciach dr. Žigmund Zawadowski. Program koncertu je čo najpečlivejšie sostavený a obsahuje najcennejšie a najkrajšie piesne poľské, slovenské a české. A síce: I. B. Pekiel: Sanctus Benedictus Stan. Moniuszko: Pieseň večerná. W. želcňski: Naša Hana, Michal Swierzyňski: Ukoliebavka, J. Gali: Krčmárka. II. B. Smetana: Věno, Lichovecký: Bačovské piesne, J. Kríčka: Tancoval by som. III. F. Nowowiejski: Raclawice, St.. Lipskí: Piesnička, B. Rizzi: Odjazd na rubínové hody, M. Rudnicki: Niečo sa sníva... A. Soltys: Nové leto, B. Walewški: Svätodušné sviatky na Belanoch. IV. J. Gali: Polonéza starošľachtická, W. Lachman: Dve piesne goralské, K. Garbusiňski: Mazurka, B. Raczyňski: Na voze, B. Walewški: Krakowiak, J. Gall: V krčme, Vdova po Leninovi je nespokojná. Jej prejav o komunizme medzi deťmi a o triednej výchove detí. K. Moskva, 31. mája. — V predsedníctve XVIII. Vsesväzového sjazdu komunistickej mládeže, ktorý sa v týchto dňoch konal v Moskve, zasadala aj N. Krupská, vdova po Leninovi. Na jednom sjázde vystúpila s dlhým referátom „O práci komunistickej mládeže medzi deťmi”. Cieľom tejto práce má byť komunistická výchova detí. Prv v komunistických kruhoch vládol a názor, že dieťa má byť vytvorené z rodiny vychované v detských domovoch, v čisté komunistickom prostredí. Ako zkúsenosť ukázala, bola táto prax pochybná, lebo väčšina matiek v Rusku odoprela dať svoje deti do detských útulní a vytrhnúť z rodinného prostredia. Preto je teraz sovietské Rusko nútené, ako hovorí Kr.upská, „poriadať pre výchovu detí v škole osobitné kurzy a práve tak robiť aj v detských organizáciách”. Za tým účelom bo! utvorený osobitný školský aparát, ktorý vychováva deti v Rusku v triednom duchu, v duchu internacionalizmu a proletárskej solidarity. Krupská hovorí, že sovietský komisariát národnej osvety už mnoho rokov pracuje na novom type školy, ktorý by bol prispôsobený sovietskym podmienkam a požiadavkám. „Súčasne však s týmito snahami”, hovorí Krupská, „prejavuje sa aj nutnosť zápasu za tento nový školský týp, keďže na mnohých miestach spvietského Ruská je zjavná snaha odstrániť zvláštnosti, ktoré boly do sovietských škôl zavedené a sniazať znaky, ktoré sovietsku školu naznačujú. Zo škôl majú zmiznúť protináboženské výklady a tiež o otázkach a zápasoch robotníckej triedy sa nehovorí. Učitelia obracajú pozornosť len na vonkajšiu stránku prednášok, zabúdajúc na inštrukcie, ktorými majú nariadené, aby hlavnú pečlivosť venovali vnútornému obsahu sovietskej školskej práce.” Krupská je nespokojná aj s výchovnou činnosťou v terajšej sovietskej škole. V mnohých školách, kde boly zavedené komunistické metódy, sú postupne odstráňované. Na príklad už bol zrušený sovléťský systém odrniep a vyznamenaní, pochváľ a upomienok. Tj.raz v istom detskom domove -na Ukrajine ■ bota zavedená „stupnica previnenia a trestov”. V tejto stupnici, ako poznamenáva Krupská, niektoré previnenia sa trescú — bitím. Správca tejto detskej útulne posiela deti do hory na prúty, pri čom často dieťa, ktoré ich prinesie, býva prvé bité. Východisko i wrijeinnej situácie. KAROL ZIERIß: Zapredaná. Raz v nedeľu na sklonku jasene, kedy to vyzeralo skôr ako v zime, vracal som sa na večer s krátkej prechádzky. Bolo už temno, lebo biela hmla zahalila všetko do svojho hustého závoju. Vzduch bol vlhký a dusil v krku rovnako ako šedivý dým lokomotívy. Mraz usadzoval hmlu v podobe strieborného srieňu na stromoch, ktoré vo svite pouličných lámp lámaly svojimi drobnými kryštálkami svetlo v tisíce žiarivých čiar — Zima, ako sa hovorí dotěrná, nútila človeka, aby sa viac zahalil do svojho zimniku a i tak ešte prestupovala sebamenším otvorom, alebo nedopnutou dierkou kabátu a svojím mokrým chladom objímala telo ako studené klepce chobotňáčky. S rukami vo vreckách, krčil som bradu a nos do ohrnutého goliera, na ktorého kraji mrzol môj dych. Takto zachumlaný kráčal som dlhými krokmi, neponáhľajúc sa, k domovu. Išiel som pohrúžený v myšlienky, ktoré boly tento raz málo veselé, lebo divnej nálady, ktorá ma držala po celý deň, som sa nezbavil ani na svojej obľúbenej prechádzke. Kráčal som samojediný ulicami vidieckeho mestečka, ktoré boly aj za pekných letných dní málo oživené, čo teprve za takého dňa, ako bola táto nedeKošice. 31. mája. S europského juhu dochádzajú zprávy veľmi nepríjemné. Demonštrácie, manifestácie a iné prejavy, na mnoho spojené s násilnosťami, odohraly sa na oboch brehoch mora. Keď používame slovesa „odohrávať sa”, teda musíme hneď dodať, že je to divadlo veľmi smutné. V Zadre, v italskej enkláve na juhoslovanskom pobreží, italskí fašisti, spálili juhoslovanskú vlajku a prepadli a ztýrali juhoslovanského konzula. V šibeníku, vo Splite a inde, tiež v Belehrade na oplátku prevedené boly demonľa. Menovite v nedeľu sú jeho ulice smutné a prázdne. Keď sa-objaví chodec, zmizne skoro v niektorom dome, alebo najčastejšie v hostinci. Až ma tie hostince, pripadalo mi to, ako „anglická nedeľa.” Kráčal som sám a sám, mysliac si, aká je nuda takto žiť v takom ničím nerušenom mestečku, keď som počul za sebou ľahký hukot a škripot na zamrznutom snehu. Mimovoľne uhnul som stranou a už vedľa ma tíško zastavilo auto. Z prudko otvorených dvierok vyhliadla tvár, ale hneď splynula s temným vnútrajškom vozu. Bol som náhle oslovený. Nebol tp však hlas osoby, ktorá otvorila dvierka, ale hlas vychádza! z temnoty vozu, ktorého obloky boly, zastreté záclonkami. „Pane, kde je tuná lekár?” Bolo to naliehavé, ako prosba, ale znelo to ako rozkaz. „Na námestí”, odpovedal som lakdnicky. Dvierka sa zavřely a auto odchádzalo, zatiaľ keď ja pozerajúc za ním, odbočil so-m do úzkej uličky. Bolo to veľmi luxusné auto. Závidel som cestujúcemu na okamih tento skvostný voz, ale potom zaboriac bradu, len na okamih vysunutú, hlbšie do goliera, nestaral som sa už o nič a kráčal som uličkou, ktorá ma doviedla na námestie. Zastal som pred dvoma silnými reflektormi, osvetľujúcimi malý kúsok pred sebou, lebo