Slovenský Východ, august 1929 (XI/174-199)
1929-08-01 / No. 174
SlouensUßVßdiod Ročník XI. Číslo 174. V Košiciach, vo Štvrtok 1. augusta 1929. Za 60 kal. Juhoslovanská nota o nirotskej konferencii. rčTk. Sofia, 31. júla. Juhoslovanský vyslanec v Sofii odovzdal vite ra bulharskému ministrovi zahraničných vecí notu, ktorou sa oznamuje, že juhoslovanská vláda nepomýšľa na ratifikáciu usnesenia pirotskej konferencie o pohraničných otázkach. Pri tom je Juhoslávia ale rozhodnutá zahájiť v Sofii porady o sporných otázkach pohraničných. Bulharsko až dosiaľ urobilo svoju účasť na všetkých nových poradách o sporných hraničných otázkach odvislú od ratifikácie pirotskej konferencie, V sofijských politických kruhoch považujú posledné rozhodnutie Juhoslávie za príznak zhoršenia pomeru bulharsko-juhoslovanského. Tajný dovoz zbraní do Maďarska. Zástulka i Hemeln. - Pancierová aatá. - Nový Sv. Gefeit HPraha, 31. júla. — Na východnom nádraží vo Viedni došlo k incidentu, ktorj bude ešte vyžadovať bližšieho vyjadrenia. V nákladnom vlaku mala byť transportované dve veľké nákladné autá, ale ked železniční zamestnanci odstránili laťky na vagónoch, objavily sa namiesto aut nákladných dve autá pancierové. Bolo zistené, že vlak prišiel z Nemecka a ako stanica dodacia uvedená bola „Budapešť, mestský kapitanát“. Vlak bol poslaný ďalej. l--‘ časopis „Abend" tvrdí, že ide o druhý svätogotthärdský prípad a žiada čo uajdôraznejšie vyšetrenie. Naproti tomu „Neus Freie Presse“ tvrdí, že vraj je to riadni dodávka do Maďarska a vojenská komisií konferencie veľvyslancov vraj tento, válečný prostriedok Maďarsku povolila. Z Pešti radi poukazujú na svoju „bezbrannosť” a kliatbu núteného odzbrojenia Aj v 'súčasnom bratislavskom procese dr Tuka vyhlásil, že vraj „odzbrojené Maďarsko” nemohlo by klásť odpor ani trištyri dni. Téntb -nový prípad ale všetky,: podobné klamajúce verzie podvracia a tvrdí: Maďarsko je tajne ozbrojené. Čiastočné priznanie dra Tuku. ReMrana pomýšľala na vejenský výcvik a obráni verejného poriadkn. Dal nrobif súpis zbraní. - Cesty do Viedne. - Proti Prahe. - Čierne a biele knihy. er. Bratislava, 31. júla. — Včerajšie pojednávanie procesu s drom Vojtechom Tukom a spol. zahájil predseda súdu dr. Terebessy o pol 9. hodine ráne a konštatoval, že na dnes sú predvolaní k výsluchu svedkovia Karol Belanský, Albert Schwarz, Jozef šída, dr. Ľudevít Bazovský a Alexander Werner, z ktorých dr. Bazovský nachádza sa toho času v cudzine. Výklad o rodobrane, Potom pokračoval predseda súdu vo výsluchu dra Tuku. Celá dnešná čiastka výsluchu týkala sa menovite organizácie „Rodobrany”, o ktorej historii a poslaní podal dr. Tuka obšírny výklad, ktorý v podstatných veciach shoduje sa s jeho dosavádnymi výpoveďami, ktorých sa dr. Tuka pridržuje i vo veciach ostatných. O organizovaní „Rodobrany” dr. Tuka medzi iným vypovedal, že sa nejednalo o dáku tajnú podzemnú organizáciu, ale o súčiastku slovenskej ľudovej strany, ktorá všade jednala a vystupovala verejne. Hlavným poslaním „Rodobrany” bolo poriadateľstvo a udržiavaniu poriadku na verejných shromaždeniach strany, aby jej protivníci nemohli schôdzky rozbíjať. Ďalej má „Rodobrana” šíriť slovenské národné upovedomenie a pomýšľalo sa aj na činnosť telocvičnú prípadne na vojenskú predvýchovu, ako tomu bol daný výraz v „Rodobraneckom katechizme”. „Rodobranu” organizovali tajomníci strany pri zakladaní miestnych organizácií strany a tiež niekoľko vysokoškolských študentov. Na čele rodobraneckých skupín neboli systematicky stavaní bývalí yojaci. Bol tiež vydávaný časopis „Rodobrana”, ktorý pre finančné ťažkosti len živoril Organizácia „Rodobrany” bola. tiež svojho času v styku s českými fašistami za účelom prípadnej obrany ústavného a právneho poriadku v republike, Rodobrana existuje dnes ako myšlienka, ako romantický prostriedok k tomu, aby slovenské národné uvedomenie sa šírilo a upevňovalo. Dákeho tajného poslania Rodobrana nemala. Počet členov odhaduje dr. Tuka asi na 3000 Posledný čin Kíirskétio šovinizmu ¥ kalvínske] cirkvi. Czinkebo návrat do Mafírski. - Zvíťazia rozumnejšie živly? Košice, 31. júla. — Nedávno sa poďakoval zo svojho biskupského i farárskeho úradu Štefan Cžinke, biskup kalvínskej -církve, ktorý sídlil v Rimavskej Sobote na Slovensku. Maďarská opozičná tlač ľutuje odchod Czinkeho, ktorý odchádza do Maďarska. Už tento, odchod biskupa kalvínskej církve do Maďarska je -hodne podozrivý. Ako b> si pán Czinke šiel do Maďarska pre odmenu za svoje „maďarsko-vlastenecké“ zásluhy, či za svoj maďarský šovinizmus. Lebo biskup Czinke bol nesmieriteľným Maďarom. Postaral sa o to, aby sa kalvínska cirkev na Slovensku a Podkarpatskej Rusi riadila cirkevnou autonómiou, našim štátom nepotvrdenou, respektíve aby nevyhovela zákonným podmienkam pre potvrdenie cirkevnej autonomie. Je však pravdepodobné, že túto pasívnu rezistenciu voči štátu prevádzal pán Czinke, ako služobne najstarší medzi kalvínskymi biskupmi bratislavskými a užhorodskými, tiež so zreteľom ma Maďarsko, rešpektíve ako kalvínsku cirkev, ktorá našich kalvínov hmotne podporuje. Äko vidno, nemáme dôvodov, aby sme želeli odchodu Czinkeho. Pán biskup Czinke odišiel pre starobu a chorobu. Ale napriek tomu mal toľko odváž'livosti, že z kančia oznámil svojim farníkom v kázni na rozlúčenie,, že odchádza, nemôžuc sa už ďalej pozerať na utrpenie svojej církve. Rozumie sa, že za svojho nástupcu odporúčal sebe rovného šovinistu, a to svojho náměstka Michala Pétera, ohýrečného tým, že terorizoval kalvínskych Slovákov v Zemplíne, aby sa neopovážili dožadovať sriadenie zvláštneho slovenského kalvínského seniorátu, napriek tomu, že na Zemplíne je ich vyše 20 sborov. Tento maďarský šovinista chcel, vnútiť slovenským kalvínom tiež bibliu, tlačenú maďarskou fonetikou. Zúrenie Czinkeho a terajšia kandida-túrá Pétera na hodnosť biskupskú patrí, dúfajme, k posledným extratúram maďarskošovinistického k-rýdla v kalvínskej cipkv na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Rozumnejšie živly tejto církve prajú -si beztohc už smie r so štátom, rešpektíve prijatie cirkevnej sústavy, ktorú by štát mohol schváliť. Týmto toyálnejším živlom je tiež zrejmé, že kurz czmke-péterovský kalvínske cirkvi na Slovensku a Podkarpatskej Rus l?n škodil a vytvoril v nej pomery chaotické, neudržateľné. Je však na smäde, že pasívna rezistencia predákov kalvínskej církve Slovenska nepotrvá večne, ale srúti sa sama sebou už,preto, že je živená z prameňov politických a šovinistických, z miest, starajúcich sa.pramálo o duchovné blaho kalvínskych veriacich Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Pol ský Mas o československom susedovi. Úloha Slivákiv. - Poľsko sa nepostaví proti Československo- Košice, 3i. júla. — Iívovské „Slowí Polškie“ prinieslo od -svojho pražského dopisovateľa článok „Z poľsko-československo diskusie“,' opierajúci sa o fakt, že Poľsko a Československo spolu susedia. Nedávno (pri oslavách, spojených s prevezením pozostatkov generála Bema) jeder pražský denník napísal, že českoslovénskc nesmie podceňovať maďarské našepkávanie Poľsku a že návšteva'Zaleského v Budapešti bola pre Čechov nemilou vecou. To zavdáva podnet ku konštatovaniu istých základných faktov, nepochybne dobre známych aj v Prahe. Dva štáty, ktoré v mnohých bodoch majú spoločné záujmy, môžu mať záujmy rôzne v jednej alebo niekoľkých podrobnostiach. Pozornosť dopisovateľa „Slowa Polskieho“ vzbudilo menovite volanie po slovensko-poľskom sblížení. Slováci, ako tí, ktorí najlepšie poznajú Maďarov, mali by Poliakov presvedčiť, že maďarsko-poľSké sblíženie nemá reálneho podkladu, mali by si získať poľské priateľstvo, aby ním vyvážili maďarskú propagandu. , Pokiaľ ide o pomer Poľska a Československa k spoločným susedom, t. j. k Rumunsku a Nemecku, pomer k Rumunsku je u oboch štátov rovnaký a je upevnený spolkom, opierajúcim sa o skutočné priateľstvo, ale pomer k Nemecku je rôzny. Pomer Poľska k Nemecku je dosť napnutý, nie je upravený ani obchodnou smluvou, zatiaľ, čo o pomere medzi Prahou a Ber-línom sa tvrdí, že sa už roky stále zlepšuje. Rôzny Je v oboch štátoch tiež pomei nemeckej menšiny k vláde. V Poľsku nemecká menšina (tvoriaca len tri procenta celkového počtu obyvateľstva) až dosial si nevedela získať dôveru poľskej väčšiny v Československu nemecká menšina (tvoriaca celú štvrtinu obyvateľstva)1 má účast vo vláde. Pokiaľ ide o pomer poľsko-maďarský a poľsko-slovenský, rešpektíve o stanoviska Prahy k sväzkom Varšavy s Budapešťou, je treba znovu pripomenúť, že poľskomaďarské sbííženie nie je obrátené proti Malej dohode. Československo môže mať k poľskej politike plnú dôveru. Je v záujme Poľska, aby aspoň čiastku svojej západnej hranice malo zabezpečenú priateľským susedom. Súsed ten musí byť čo najsilnejší, preto Poľsko nebude podporovať žiadnu akciu proti Československu a dúfa, že tomu tak bude so strany československej politiky. Ničivý orkán m Podkarpatské] iisl. Krúp na §0 cm — Yíctior, Kíorý Kríže a strechy prenáša!. ms. Užhorod, 31. júla. — V sobotu keď navštívila východné Slovensko búrka ktorá nä niektorých miestach >spôsobíte značné škody, postihla živelná pohroma a. kraj okolo Šeredného a Veľkého Sevljuša na Podkarpatskej Rusi. Náš dopisovateľ nám oznamuje, že búrka v Serednom, spojená s krupobitím a ohromnou víchricou, bola tak veľká, že ■v spomenutej obci SSročhí ľudia sa na podobný prípad nepamätajú. Víchrica vyrvala zo zeme stromy aj s koreňami alebo ich v polovici zlámala, strechy strhovala a odnášala a na poli všetko znivočila. Celá táto hrúza trvala len 15 minút, ale bola tak . strašná, že obyvateľstva sa zmocnil hrozný strach, ženy a deti plakaly a modiily sa. Kaplnka na cintoríne bola strhnutá a sozmetená, masívny železný kríž odnesený bo! 40 metrov ďaleko do kukurice a tam tak postavený, ako by to bol urobil človek. . Podobná pohroma postihla obce Veľké a Malé Gejovce, Chomce a Baranice, kde padaly krúpy, väčšie ako holubie vajcia. Tiež pri Sevljuši zúrila ohromná víchrica, ktorá strhla 3 vojenské stanové hangáry, takže tieto padly na lietadlá a poškodily ich. V obci Vlachové bola strhnutá s kostola celá bľachová strecha vo váhe asi 30 q a odnesená do poľa. V obci! Egreš boly jednému gazdovi zlomené obe nohy. Na niektorých miestach napadalo krúp až na 50 cm, ktoré zostaly ležať poldruha dňa. Týmito pohromami vzniklé škody sú značné a len čiastočne kryté poistením. Letné krásy Slovenska. Vlastenecká ekonómia tetovania. Je to už starou a smutne osvedčenom kliatbou každej krajiny, že hoci by sí pyšnila sebevýznačnejšími okrasami, nebýva navštevovaná a poznávaná vlastnými Občanmi ani približne natoľko, ako by si toho zasluhovala. Príčin je nadostač. Chyba je na oboch stranách a to tak u držiteľov (prenáj omníkov, či je to už družstvo, alebo jedinec, štát, alebo nejaký turistický spolok), ako aj u ľudí, ktorí ako výletníci alebo turisti do úvahy prichádzajú. Hlavný koreň zla väzí u posledných, v mentalite terajšej spoločností. Nechcem ani najmenej propagovať úzkoprsý lokálpatriotizmus, avšak poznať vlasť, má byť tým najeminentnejším, musí byť takzvané kondítio sine qua non akýchkoľvek ďalších túžieb, siahajúcich v rezone snáh po sebavzdelávaní za ďaleké hranice vlastnej domoviny. Poznávanie vlastí musí byť to najkrajšie, do čoho možno vteliť kus lásky k blížnemu, ku krajanovi, prirastenému v svojej biede k tvrdým hrudám otčiny. Poznávať vlaisť neznamená výhradne Oboznamovať sa s jej geografickými zvláštnosťami, prírodnými nádherami, historickými pamiatkami, — znamená omnoho viacej, znamená poznávať ľudí, obyčaj», zvyky, kroje, ľudové ume-