Svět Hospodářství, 1971 (XII/1-78)
1971-05-04 / No. 54
A \Ě O ■ ZPRAVODAJSTVÍ : PRO PRŮMYSL, ZEMĚDĚLSTVÍ, FINANCE A OBCHOD =■ hospodářství i Investičná výstavba na Slovensku Komu ílstická strana Československa vo vytyčovaní perspektívneho a hospodárskeho rozvoja nášho štátu vždy kládla veľký dôraz na industrializačný charakter rozvoja Slovenska a prostredníctvom tohto i na postupné ekonomické vyrovnávanie Slovenska na úroveň Čiech. Preto vo všetkých uplynulých päťročniciach sa intenzívne realizoval široký industrializačný proces a v návaznosti naň i postupná urbanizácia so všetkými aspektami výstavby spoločenských a sociálnych zariadení, ktorými sa rapídne zlepšovali podmienky života pracujúcich na Slovensku. Takýto proces zmenil tvár Slovenska, kde sa vybudovala priemyslová základňa, ktorá nielenže ovplyvnila celý život, ale prostredníctvom nej sa Slovensko zaradilo medzi vyspelé priemyselné krajiny. Bývalá zaostalá agrárna krajina dnes názorne dokumentuje systém socialistickej výstavby a môže byt príkladom pre mnohé rozvojové krajiny. Obdobné ciele sleduje i návrh ďalšieho päťročného plánu, ktorého charakter však už i pomimo kvantifikačných faktorov prihliada na kvalitatívne otázky, ktoré by sa mali predovšetkým postupne prejavovať v nastávajúcom industrializačnom a urbanizačnom procese. Ďalším znakom návrhu päťročného plánu je postupné zabezpečovanie štrukturálnych premien výroby v prospech progresívnych rozvojových nosných programov, vytváranie podmienok pre vyššie využívanie existujúcich základných fondov, dôslednejšie vyraďovanie a obnova fyzicky a morálne opotrebených a zastaralých základných prostriedkov a zabezpečovanie bytovej výstavby 1 jej podmieňujúcich investícií ako základných prioritných programov. Návrh päťročného ptánu na Slovensku počíta preto s investičným objemom temer 174 miliárd Kčs a s priemerným medziročným trendom okolo 2 miliardy korún. Vcelku podľa základných ekonomických činností by primárna sféra mala participovať viac ako 10 %, sekundárna 40 % a terciárna temer 50 %. Vo vnútornej štruktúre primárnej sféry rozvoj živočíšnej výroby by sa podieľal z celkového objemu 32,5 %, zúrodňovanie pôdneho fondu a rozširovanie kultúr 36 %, poľnohospodárska mechanizácia 125,6 %. Vnútornú štruktúru sekundárnej sféry by mali naplniť 40 % spracovateľské a finalizujúce odvetvia, čím by sa mala riešiť predovšetkým rýchlejšia tvorba zdrojov národného dôchodku, rast dodávok do trhových fondov e do vývozu. Hlavne však pôjde o finalizujúce výroby v spracovateľskom priemysle a v odvetviach základného priemyslu — predovšetkým v chémii a strojárenstve. Do ich rozvoja sa vloží cca 25 miliárd Kčs (rozvoj petrochémie, automobilový priemysel). Tu treba dodať, že v uplynulých päťročniciach išlo hlavne o alokáciu základného priemyslu v území Slovenska, o riešenie zvlášť zaostávajúcich oblastí — teda o základný industrializačný proces. Neprizeralo sa primerane na určité tendencie koncentrácie výroby i nášho obyvateľstva a na výhodnosti,'ktoré takýto proces prináša. Budúca päťročnica má začať riešiť rozvoj i v tomto smere. Preto sa exaktnou cestou vybralo a vymedzilo na Slovensku 12 odvetvovo-funkčných územných celkov, ktoré by sa mali intenzívnejšie rozvíjať voči ostatnému, do určitej miery homogénnemu územiu. V nich alebo medzi nimi by malo ísť o postupné vytváranie podmienok finalizácie výroby, predovšetkým naväzujúcej na výrobné podniky, ktoré tu už existujú. V terciárnej sfére sa má riešiť predovšetkým bytová výstavba a podmieňujúce investície pre bytovú výstavbu, ktoré musia príslušné odvetvia prednostne zabezpečovať v rámci limitu rozpočtových nákladov začínaných stavieb. Pôjde tu o objem viac ako 29 miliárd korún a o výstavbu 187 000 bytov (o 30 000 viac ako v predchádzajúcej päťročnici). Zvýši sa najmä dodávateľský spôsob výstavby z terajších 86 616 na 132 000 bytov za 5 rokov. Dosiahne sa intenzita 7,83 novopostavených bytov na 1000 obyvateľov a na 100 cenzových domácností 91,81 bytov. Súčasne sa miži počet obyvateľov na 1 byt z 3,62 v roku 1970 na 3,45 v roku 1975. Zvýšenie dodávateľských foriem bude mať bezprostredný vplyv na intenzitu a mieru urbanizácie, ktorá doteraz na Slovensku zaostávala za industrializačným procesom. V tejto súvislosti sa počíta s intenzívnejším rozvojom dvoch miest (Bratislava a Košice) metropolného charakteru a 10 terciárnych jadier ako pólov rozvoja vytýčených širších odvetvovofunkčných územných celkov. V návaznosti na intenzívnejší urbanizačný proces sa počíta, že v mestách by sa mal zvýšiť aj podiel individuálnej bytovej výstavby, keďže táto sa doteraz väčšinou realizovala na dedinách, kde sa postavilo po roku 1945 viac ako 250 000 bytov. Aj v bytovej výstavbe pôjde o postupné uplatňovanie kvalitatívnych faktorov. Preto sa už dnes realizuje príprava a výstavba 6 nových panelární, ktoré už budú pracovať na systéme novej — otvorenej konštrukčnej sústavy. Táto vytvorí podmienky pre modernejšie dispozičné a konštrukčné riešenie, pre výhodnejšiu urbanistickú skladbu a tým pre postupné odstraňovanie stereotypnosti výstavby našich miest. Pretože v lokalizácii a príprave stavieb v minulosti sa u nás zaostávalo, zvláštny význam sa v súčasností prikladá doriešeniu problémov z titulu lokalizácie a prípravy stavieb. Preto začiatkom tohto roku sa komplexne posúdila najmä plánovaná výstavba vybraných stavieb federálneho významu, navrhovaných v SSR na začatie v rokoch 1971—1975. Tieto stavby sa posúdili z hľadiska rozsahu úplnosti ich prípravnej a projektovej dokumentácie vo vzťahu k schváleným územným plánom a k podmienkam zabezpečenia ochrany a tvorby hmotného a kultúrneho životného prostredia. Osobitná pozornosť sa venovala konfrontácii nárokov každej sledovanej stavby z hľadiska jej územnotechnických parametrov vo vzťahu k únosným resp. limitovaným podmienkam územia hajmä na plochu, dopravu, vodu a energiu a pod. Z posúdenia vyplynula kategorizácia celkového počtu 56 federálnych stavieb v členení na vhodné, menej vhodné alebo nevhodné umiestnenie plánovaných stavieb. Táto kategorizácia bola podmienená hodnotením: — stavu projektovej a prislúchajúcej administratívno-správnej pripravenosti, — vhodnosti umiestnenia z územno-technických hľadísk. Z hľadiska posúdenia má byť v roku 1972 započatých na Slovensku 39 vybraných stavieb federálneho významu, z ktorých administratívno-správna pripravenosť zaostáva najviac u 3 stavieb, ktoré sú prakticky všetky umiestnené v priestore Bratislavy a u ktorých pravdepodobne dôjde k presunu na rok 1973. I keď celkove možno povedať, že žiadna z uvedených stavieb nebola hodnotená ako výslovne nevhodná pre umiestnenie, pomerne veľa nedostatkov sa vyskytuje z hľadiska investorskej prípravy a komplexnosti územno-technického riešenia stavieb a u 16 stavieb sa zaujalo podmienečné stanovisko, to znamená, že pri nesplnení stanovených požiadaviek museli byť klasifikované ako podmienečne vhodné. Závery komplexného posúdenia poukázali na význam a nevyhnutnosť posudzovania tak dôležitých investícií zo širších pohľadov, čím sa už v počiatočnom štádiu rozhodovania o umiestnení predišlo prípadným možným škodám vyplývajúcim z nesprávneho umiestnenia á odstránil sa jednostranný úzkorezortný pohľad. V postupnom uplatňovaní kvalitatívnych faktorov v investičnom cykle v tejto päťročnici sa musí zefektívniť celý investičný proces. Zvláštny význam tu bude mať: — Znižovanie rozostavanosti a skracovanie doby výstavby. Preto zostatky rozpočtových nákladov by sa mali znížiť z 37 miliárd koncom roku 1970 na cca 28 miliárd koncom roku 1975 a priemerná doba výstavby skrátiť z terajších 5,5 roku na 3,5 roku. — Rýchlejšie uplatňovanie výsledkov vedy a techniky v procese investičnej výstavby. — Stabilizácia cenového a rozpočtového vývoja v investičnej výstavbe. V tejto súvislosti sa príslušnými riadiacimi orgánmi pripravil a uplatnil celý rad opatrení už v roku 1971, ktorými sa obnovila funkcia štátneho plánu, ako napr. stanovenie záväzných limitov začínania stavieb a zostatkov rozpočtových nákladov, zavedenie povoľovacieho konania a re (PókraCooánl na stráni 21 Ve svém závazku k 50. výročí založeni KSČ a XIV. sjezdu strany se zrměřvjl pracující Moravskoslezské armaturky v Dolním Benešově hlavné na plnění exportních dodávek kulových uzávěrů pro tranzitní plynovod na sovětském území v maximální kvalitě a časových termínech. Na obr.: pracovníct expedice připravují další obrovské kulové uzávěry pro tranzitní plynovod k přepravě do Sovětského svazu. Foto CTK-V. švorčík Vědeckotechnická spolupráce v RVHP V Moskvě byly nedávno podepsány dohody o založení sedmi nových vědeckých středisek RVHP (viz SH 53/71). Vědci socialistických zemí tak přecházejí od výměny výsledků jednotlivých výzkumů ke spojenému úsilí při řešení složitých problémů. V tomto směru funguje již v rámci RVHP Spojený ústav pro jaderný výzkum, Mezinárodní středisko pro vědeckotechnické informace, Ostav RVHP pro normalizaci aj. Společný ■výzkum a vývoj přináší značný efekt. Tak odborníci z CSSR, Maďarska, NDR a Sovětského svazu vyvinuli v krátké době novou aparaturu pro telefonické spoje. Polský průmysl použil sovětské technologie aplikace zemního plynu ve vysokých pecích. V poslední době nabyla velkého významu koordinace vědeckotechnických prací. V pětiletce 1966—1970 zkoordinovaly SSSR a Polsko 1700 důležitých témat, z nicihž část byla vybrána' pro společné zpracování. Takto bylo možno se vyhnout mnoha dvojkolejnostem a ušetřit značné prostředky. Vědci SSSR a Bulharska pracují v současné době společně na 200 problémech. Stálou pozornost věnuje RVHP prognózování vědy a techniky. Je možno uvést zvláště v uhelném průmyslu, ve vývoji nových druhů materiálu a v rozvoji informační služby. Zvláštností nynější etapy ve vědeckotechnické spolupráci zemí RVHP je rostoucí spojení s výrob*ou. Například NDR a SSSR uzavřely nedávno několik mezivládních dohod, z nichž některé se týkají komplexních prací dd vývoje až po realizaci nových chemických, elektronických a strojírenských výrobků. Podle zkušeností zemí RVHP mají praktický význam především dohody o společném rozvoji nejperspektivnějších výrobních oborů, jako jsou elektronická výpočetní technika, přístroje, automatizační prostředky epod. O spolupráci v dopravních systémech, zejména v železniční dopravě, jednali ve Varšavě ve dnech 28,-29. dubna ministři dopravy ČSSR, NDR, Polska a SSSR. Upevnění spolupráce má přispět k zajištění současných vysokých úkolů exportu a importu mezi jednotlivými zeměmi a k zabezpečení rozvoje národního hospodářství zainteresovaných zemí po stránce dopravy. Jednáni se zúčastnili ing. Tr. Štefan Šutka (ČSSR), Otto Arndt (NDR), Mieczyslaw Zajfryd (Polsko) a Boris Pavlovič Beščev (SSSR). Zasedání EHK skončilo Schválením závěrečných rezolucí a zprávy skončilo v pátek 30. dubna v ženevském Paláci národů 26. plenární zasedání Evropské hospodářské komise OSN. Dvoutýdenního zasedání se zúčastnila čs. delegace vedená náměstkem ministra zahraničních věcí ČSSR ing. Miloslavem Hrůzou. Delegáti z téměř všech evropských zemí a USA a zástupci mezinárodních organizací v průběhu jednání posoudili celkovou hospodářskou situaci v Evropě a zhodnotili prácí pomocných výborů EHK. Na letošním zasedání se také ukázalo s větší naléhavostí než kdykoli v minulosti, že další neplnoprávná účast Německé demokratické republiky na práci komise je naprostým anachronismem. Delegáti ze socialistických zemí v této souvislosti důrazně upozornili na nutnost urychleně řešit otázku plnoprávného členství NDR v EHK. Podle očekávání se mimořádná pozornost delegátů soustředila na otázky týkající se chystaného mezinárodního setkání odborníků z oblasti ochrany životního prostředí. V závěru zasedání bylo rozhodnuto uspořádat na toto téma mezinárodní sympozium pod záštitou EHK začátkem měsíce května v Praze. 0 úkolech a zásadách socialistické integrace Z Moskvy, kde se konalo 52. zasedání výkonného výboru Rady vzájemné pomoci, se vrátila 30y dubna zpět do Prahy československá vládní delegace, vedená místopředsedou federální vlády a stálým představitelem ČSSR v RVHP Františkem Hamouzem. „Hlavním obsahem jednání,“ řekl při příletu zpravodaji ČTK F. Hamouz, „bylo projednání otázek, které budou předloženy letošnímu 25. zasedání Rady, nejvysšímu orgánu RVHP. Jde především o dovršení prací na komplexním programu — základním dokumentu, který v ucelené podobě shrne zásady, cíle a praktické úkoly socialistického integračního procesu a bude tak východiskem pro další mnohotvárný rozvoj vzájemných hospodářských vztahů členských států i pro činnost RVHP jako hlavní mezinárodní ekonomické organizace socialistických zemí. Rok, který uplynul od 24. zasedání Rady, konaného na úrovni předsedů vlád členských států RVHP ve Varšavě,“ zdůraznil F. Hamouz, „byl naplněn intenzívní prací všech orgánů Rady, tj. výkonného výboru, stálých komisí, pracovních skupin, sekretariátu a dalších, i ústředních orgánů členských států — na návrzích komplexního programu socialistické integrace. Nutno vysoce ocenit, že toto mimořádné úsilí v ničem neoslabilo pozornost vůči soustavfté práci na takových klíčových úsecích praktické činnosti, jako byla koordinace plánů na léta 1971-75 a uzavírání dlouhodobých obchodních dohod na stejné období. Výkonný výbor se bude hodnocením výsledků jejích jednání zabývat na svém nejbližším zasedání. Významná práce byla vykonána též v oblasti specializace a kooperace výroby, při řešení jednotlivých významných otázek ve finanční, zahraničně obchodní a právní oblasti. Z nepřetržitého charakteru socialistické integrace vyplývá, že jednotlivá opatření, která jsou její součástí, se postupně realizují v souladu s potřebami a podle dohody členských států, jakmile se stanou aktuálními. Tak tomu bylo i v průběhu 52. zasedání výkonného výboru, kdy bylo podepsáno sedm mnohostranných mezinárodních dohod, týkajících se vědeckotechnické spolupráce členských států v oblasti biofyziky, biologicko-lékařských přístrojů, dále ochrany kovů před korozí, ochrany přírody, komplexního využití dřevní hmoty, nových druhů pesticidů, chemikálií a biologických prostředků ochrany rostlin a nových průmyslových katalyzátorů. Jde vesměs p oblasti, kde pro Československo budě široce založená mezinárodní spolupráce nesporně velkým přínosem. Při řešení těchto úkolů,“ připomněl F. Hamouz, „bude použito nových efektivních metod a forem spolupráce, které byly na základě usnesení z 23. zasedání Rady vypracovány v minulém roce. Počítá se s řešením konkrétních problémů v mezinárodních kolektivech, mezinárodních laboratořích atd. Pro koordinaci postupů všech organizací zúčastněných na řešení jednotlivých problémů budou zřizována mezinárodní koordinační střediska. Jedno takové — pro koordinaci řešení problematiky komplexního využití dřevní hmoty — bude na základě právě podepsané mezinárodní dohody zřízeno ve Státním dřevařském výzkumném středisku v Bratislavě. Další podobné dohody se připravují a předpokládá se, že budou podepsány ještě v tomto roce.“ Společné podniky v LA Sjezd latinskoamerických průmyslníků, který se konal v minulých dnech v Caracasu, schválil návrh na zřízení mezistátních podniků, jež mají být prvním krokem k hospodářské integraci zemí Latinské Ameriky. Delegáti sjezdu rovněž žádali, aby latinskoamerické zémě přijaly účinná opatření proti úniku deviz, který jen z letech 1959 až 1965 činil téměř 9 mld dolarů. Zároveň ostře kritizovali vyděračskou politiku USA, které v tomto období vyvezly z latinskoamerických zemí téměř trojnásobek hodnot, jež v této oblasti investovaly. Nová úloha cínu? Mezinárodní měnový fond se rozhodl, že bude financovat nárazníkové zásoby Mezinárodní rady pro cín. Představitel singapurské firmy Fraser and Company prohlásil, že rozhodnutí Mezinárodního měnového fondu je krokem k tomu, aby se cín stal určitou alternativou zlata. Použití cínu k monetárním účelům by prospělo řadě rozvojových zemí; státy, jako je např. Malajsie, by mohly mít rezervy cínu místo zlata a cín by mohly prodávat Mezinárodnímu měnovému fondu při nominálních úrokových sazbách.