Svět Hospodářství, 1971 (XII/1-78)

1971-05-04 / No. 54

A \Ě O ■ ZPRAVODAJSTVÍ : PRO PRŮMYSL, ZEMĚDĚLSTVÍ, FINANCE A OBCHOD =■ hospodářství i Investičná výstavba na Slovensku Komu ílstická strana Československa vo vytyčovaní perspektívneho a hospodárskeho rozvoja nášho štátu vždy kládla veľký dôraz na industrializačný charakter rozvoja Slovenska a prostredníctvom tohto i na postup­né ekonomické vyrovnávanie Slovenska na úroveň Čiech. Preto vo všetkých uplynulých päťročniciach sa intenzívne realizoval široký industrializačný proces a v návaznosti naň i postupná urbanizácia so všetkými aspektami výstavby spoločenských a sociálnych zaria­dení, ktorými sa rapídne zlepšovali podmienky života pracujúcich na Slovensku. Takýto proces zmenil tvár Sloven­ska, kde sa vybudovala priemyslová základňa, ktorá nielenže ovplyvnila celý život, ale prostredníctvom nej sa Slovensko zaradilo medzi vyspelé priemyselné krajiny. Bývalá zaosta­lá agrárna krajina dnes názorne do­kumentuje systém socialistickej vý­stavby a môže byt príkladom pre mnohé rozvojové krajiny. Obdobné ciele sleduje i návrh ďal­šieho päťročného plánu, ktorého cha­rakter však už i pomimo kvantifikač­­ných faktorov prihliada na kvalita­tívne otázky, ktoré by sa mali predo­všetkým postupne prejavovať v na­stávajúcom industrializačnom a urba­nizačnom procese. Ďalším znakom návrhu päťročného plánu je postupné zabezpečovanie štrukturálnych premien výroby v prospech progresívnych rozvojových nosných programov, vytváranie pod­mienok pre vyššie využívanie existu­júcich základných fondov, dôslednej­šie vyraďovanie a obnova fyzicky a morálne opotrebených a zastaralých základných prostriedkov a zabezpe­čovanie bytovej výstavby 1 jej pod­mieňujúcich investícií ako základ­ných prioritných programov. Návrh päťročného ptánu na Slo­vensku počíta preto s investičným objemom temer 174 miliárd Kčs a s priemerným medziročným trendom okolo 2 miliardy korún. Vcelku po­dľa základných ekonomických čin­ností by primárna sféra mala parti­cipovať viac ako 10 %, sekundárna 40 % a terciárna temer 50 %. Vo vnútornej štruktúre primárnej sféry rozvoj živočíšnej výroby by sa podieľal z celkového objemu 32,5 %, zúrodňovanie pôdneho fondu a roz­širovanie kultúr 36 %, poľnohospo­dárska mechanizácia 125,6 %. Vnútornú štruktúru sekundárnej sféry by mali naplniť 40 % spraco­vateľské a finalizujúce odvetvia, čím by sa mala riešiť predovšetkým rých­lejšia tvorba zdrojov národného dô­chodku, rast dodávok do trhových fondov e do vývozu. Hlavne však pôj­de o finalizujúce výroby v spracova­teľskom priemysle a v odvetviach základného priemyslu — predovšet­kým v chémii a strojárenstve. Do ich rozvoja sa vloží cca 25 miliárd Kčs (rozvoj petrochémie, automobilový priemysel). Tu treba dodať, že v uplynulých päťročniciach išlo hlavne o aloká­­ciu základného priemyslu v území Slovenska, o riešenie zvlášť zaostáva­júcich oblastí — teda o základný in­dustrializačný proces. Neprizeralo sa primerane na určité tendencie kon­centrácie výroby i nášho obyvateľ­stva a na výhodnosti,'ktoré takýto proces prináša. Budúca päťročnica má začať riešiť rozvoj i v tomto sme­re. Preto sa exaktnou cestou vybralo a vymedzilo na Slovensku 12 odvet­­vovo-funkčných územných celkov, ktoré by sa mali intenzívnejšie roz­víjať voči ostatnému, do určitej mie­ry homogénnemu územiu. V nich ale­bo medzi nimi by malo ísť o postup­né vytváranie podmienok finalizácie výroby, predovšetkým naväzujúcej na výrobné podniky, ktoré tu už exis­tujú. V terciárnej sfére sa má riešiť pre­dovšetkým bytová výstavba a podmie­ňujúce investície pre bytovú výstav­bu, ktoré musia príslušné odvetvia prednostne zabezpečovať v rámci li­mitu rozpočtových nákladov začína­ných stavieb. Pôjde tu o objem viac ako 29 miliárd korún a o výstavbu 187 000 bytov (o 30 000 viac ako v predchádzajúcej päťročnici). Zvýši sa najmä dodávateľský spôsob výstavby z terajších 86 616 na 132 000 bytov za 5 rokov. Dosiahne sa intenzita 7,83 novopostavených bytov na 1000 obyvateľov a na 100 cenzových do­mácností 91,81 bytov. Súčasne sa miži počet obyvateľov na 1 byt z 3,62 v roku 1970 na 3,45 v roku 1975. Zvýšenie dodávateľských foriem bude mať bezprostredný vplyv na in­tenzitu a mieru urbanizácie, ktorá doteraz na Slovensku zaostávala za industrializačným procesom. V tejto súvislosti sa počíta s intenzívnejším rozvojom dvoch miest (Bratislava a Košice) metropolného charakteru a 10 terciárnych jadier ako pólov roz­voja vytýčených širších odvetvovo­­funkčných územných celkov. V ná­vaznosti na intenzívnejší urbanizačný proces sa počíta, že v mestách by sa mal zvýšiť aj podiel individuálnej bytovej výstavby, keďže táto sa do­teraz väčšinou realizovala na dedi­nách, kde sa postavilo po roku 1945 viac ako 250 000 bytov. Aj v bytovej výstavbe pôjde o po­stupné uplatňovanie kvalitatívnych faktorov. Preto sa už dnes realizuje príprava a výstavba 6 nových pane­­lární, ktoré už budú pracovať na systéme novej — otvorenej kon­štrukčnej sústavy. Táto vytvorí pod­mienky pre modernejšie dispozičné a konštrukčné riešenie, pre výhodnej­šiu urbanistickú skladbu a tým pre postupné odstraňovanie stereotypnos­ti výstavby našich miest. Pretože v lokalizácii a príprave stavieb v minulosti sa u nás zaostá­valo, zvláštny význam sa v súčasnos­tí prikladá doriešeniu problémov z titulu lokalizácie a prípravy stavieb. Preto začiatkom tohto roku sa kom­plexne posúdila najmä plánovaná vý­stavba vybraných stavieb federálne­ho významu, navrhovaných v SSR na začatie v rokoch 1971—1975. Tieto stavby sa posúdili z hľadis­ka rozsahu úplnosti ich prípravnej a projektovej dokumentácie vo vzťahu k schváleným územným plánom a k podmienkam zabezpečenia ochrany a tvorby hmotného a kultúrneho život­ného prostredia. Osobitná pozornosť sa venovala konfrontácii nárokov každej sledovanej stavby z hľadiska jej územnotechnických parametrov vo vzťahu k únosným resp. limitova­ným podmienkam územia hajmä na plochu, dopravu, vodu a energiu a pod. Z posúdenia vyplynula kategorizá­cia celkového počtu 56 federálnych stavieb v členení na vhodné, menej vhodné alebo nevhodné umiestnenie plánovaných stavieb. Táto kategorizácia bola podmiene­ná hodnotením: — stavu projektovej a prislúchajú­cej administratívno-správnej pripra­venosti, — vhodnosti umiestnenia z územ­­no-technických hľadísk. Z hľadiska posúdenia má byť v ro­ku 1972 započatých na Slovensku 39 vybraných stavieb federálneho význa­mu, z ktorých administratívno-správ­­na pripravenosť zaostáva najviac u 3 stavieb, ktoré sú prakticky všetky umiestnené v priestore Bratislavy a u ktorých pravdepodobne dôjde k presunu na rok 1973. I keď celkove možno povedať, že žiadna z uvedených stavieb nebola hodnotená ako výslovne nevhodná pre umiestnenie, pomerne veľa ne­dostatkov sa vyskytuje z hľadiska investorskej prípravy a komplexnos­ti územno-technického riešenia sta­vieb a u 16 stavieb sa zaujalo pod­mienečné stanovisko, to znamená, že pri nesplnení stanovených požiada­viek museli byť klasifikované ako podmienečne vhodné. Závery komplexného posúdenia po­ukázali na význam a nevyhnutnosť posudzovania tak dôležitých investí­cií zo širších pohľadov, čím sa už v počiatočnom štádiu rozhodovania o umiestnení predišlo prípadným možným škodám vyplývajúcim z ne­správneho umiestnenia á odstránil sa jednostranný úzkorezortný pohľad. V postupnom uplatňovaní kvalita­tívnych faktorov v investičnom cyk­le v tejto päťročnici sa musí zefek­tívniť celý investičný proces. Zvlášt­ny význam tu bude mať: — Znižovanie rozostavanosti a skracovanie doby výstavby. Preto zo­statky rozpočtových nákladov by sa mali znížiť z 37 miliárd koncom ro­ku 1970 na cca 28 miliárd koncom roku 1975 a priemerná doba výstav­by skrátiť z terajších 5,5 roku na 3,5 roku. — Rýchlejšie uplatňovanie výsled­kov vedy a techniky v procese inves­tičnej výstavby. — Stabilizácia cenového a rozpoč­tového vývoja v investičnej výstavbe. V tejto súvislosti sa príslušnými riadiacimi orgánmi pripravil a uplat­nil celý rad opatrení už v roku 1971, ktorými sa obnovila funkcia štátne­ho plánu, ako napr. stanovenie zá­väzných limitov začínania stavieb a zostatkov rozpočtových nákladov, za­vedenie povoľovacieho konania a re­ (PókraCooánl na stráni 21 Ve svém závazku k 50. výročí založeni KSČ a XIV. sjezdu strany se zrměřvjl pracující Moravskoslezské armaturky v Dolním Benešově hlavné na plnění ex­portních dodávek kulových uzávěrů pro tranzitní plynovod na sovětském úze­mí v maximální kvalitě a časových termínech. Na obr.: pracovníct expedice připravují další obrovské kulové uzávěry pro tranzitní plynovod k přepravě do Sovětského svazu. Foto CTK-V. švorčík Vědeckotechnická spolupráce v RVHP V Moskvě byly nedávno podepsány dohody o založení sedmi nových vě­deckých středisek RVHP (viz SH 53/71). Vědci socialistických zemí tak pře­cházejí od výměny výsledků jednotlivých výzkumů ke spojenému úsilí při řešení složitých problémů. V tomto směru funguje již v rám­ci RVHP Spojený ústav pro jaderný výzkum, Mezinárodní středisko pro vědeckotechnické informace, Ostav RVHP pro normalizaci aj. Společný ■výzkum a vývoj přináší značný efekt. Tak odborníci z CSSR, Maďarska, NDR a Sovětského svazu vyvinuli v krátké době novou aparaturu pro te­lefonické spoje. Polský průmysl po­užil sovětské technologie aplikace zemního plynu ve vysokých pecích. V poslední době nabyla velkého významu koordinace vědeckotechnic­kých prací. V pětiletce 1966—1970 zkoordinovaly SSSR a Polsko 1700 důležitých témat, z nicihž část byla vybrána' pro společné zpracování. Takto bylo možno se vyhnout mno­ha dvojkolejnostem a ušetřit značné prostředky. Vědci SSSR a Bulharska pracují v současné době společně na 200 problémech. Stálou pozornost vě­nuje RVHP prognózování vědy a tech­niky. Je možno uvést zvláště v uhel­ném průmyslu, ve vývoji nových dru­hů materiálu a v rozvoji informační služby. Zvláštností nynější etapy ve vě­deckotechnické spolupráci zemí RVHP je rostoucí spojení s výrob*ou. Například NDR a SSSR uzavřely ne­dávno několik mezivládních dohod, z nichž některé se týkají komplex­ních prací dd vývoje až po realizaci nových chemických, elektronických a strojírenských výrobků. Podle zkuše­ností zemí RVHP mají praktický vý­znam především dohody o společném rozvoji nejperspektivnějších výrob­ních oborů, jako jsou elektronická výpočetní technika, přístroje, auto­matizační prostředky epod. O spolupráci v dopravních systé­mech, zejména v železniční dopravě, jednali ve Varšavě ve dnech 28,-29. dubna ministři dopravy ČSSR, NDR, Polska a SSSR. Upevnění spolupráce má přispět k zajištění současných vy­sokých úkolů exportu a importu me­zi jednotlivými zeměmi a k zabezpe­čení rozvoje národního hospodářství zainteresovaných zemí po stránce do­pravy. Jednáni se zúčastnili ing. Tr. Štefan Šutka (ČSSR), Otto Arndt (NDR), Mieczyslaw Zajfryd (Polsko) a Boris Pavlovič Beščev (SSSR). Zasedání EHK skončilo Schválením závěrečných rezolucí a zprávy skončilo v pátek 30. dubna v ženevském Paláci národů 26. ple­nární zasedání Evropské hospodář­ské komise OSN. Dvoutýdenního za­sedání se zúčastnila čs. delegace ve­dená náměstkem ministra zahranič­ních věcí ČSSR ing. Miloslavem Hrů­zou. Delegáti z téměř všech evropských zemí a USA a zástupci mezinárodních organizací v průběhu jednání posou­dili celkovou hospodářskou situaci v Evropě a zhodnotili prácí pomocných výborů EHK. Na letošním zasedání se také ukázalo s větší naléhavostí než kdykoli v minulosti, že další neplno­­právná účast Německé demokratic­ké republiky na práci komise je na­prostým anachronismem. Delegáti ze socialistických zemí v této souvislos­ti důrazně upozornili na nutnost urychleně řešit otázku plnoprávného členství NDR v EHK. Podle očekávání se mimořádná po­zornost delegátů soustředila na otáz­ky týkající se chystaného mezinárod­ního setkání odborníků z oblasti ochrany životního prostředí. V závě­ru zasedání bylo rozhodnuto uspořá­dat na toto téma mezinárodní sympo­zium pod záštitou EHK začátkem mě­síce května v Praze. 0 úkolech a zásadách socialistické integrace Z Moskvy, kde se konalo 52. za­sedání výkonného výboru Rady vzá­jemné pomoci, se vrátila 30y dubna zpět do Prahy československá vládní delegace, vedená místopředsedou fe­derální vlády a stálým představite­lem ČSSR v RVHP Františkem Ha­­mouzem. „Hlavním obsahem jednání,“ řekl při příletu zpravodaji ČTK F. Ha­­mouz, „bylo projednání otázek, kte­ré budou předloženy letošnímu 25. zasedání Rady, nejvysšímu orgánu RVHP. Jde především o dovršení pra­cí na komplexním programu — zá­kladním dokumentu, který v ucelené podobě shrne zásady, cíle a praktic­ké úkoly socialistického integrační­ho procesu a bude tak východiskem pro další mnohotvárný rozvoj vzá­jemných hospodářských vztahů člen­ských států i pro činnost RVHP jako hlavní mezinárodní ekonomické or­ganizace socialistických zemí. Rok, který uplynul od 24. zasedání Rady, konaného na úrovni předsedů vlád členských států RVHP ve Varšavě,“ zdůraznil F. Hamouz, „byl naplněn intenzívní prací všech orgánů Rady, tj. výkonného výboru, stálých komi­sí, pracovních skupin, sekretariátu a dalších, i ústředních orgánů člen­ských států — na návrzích komplex­ního programu socialistické integra­ce. Nutno vysoce ocenit, že toto mimo­řádné úsilí v ničem neoslabilo pozor­nost vůči soustavfté práci na tako­vých klíčových úsecích praktické čin­nosti, jako byla koordinace plánů na léta 1971-75 a uzavírání dlouhodo­bých obchodních dohod na stejné ob­dobí. Výkonný výbor se bude hodno­cením výsledků jejích jednání zabý­vat na svém nejbližším zasedání. Významná práce byla vykonána též v oblasti specializace a kooperace vý­roby, při řešení jednotlivých význam­ných otázek ve finanční, zahraničně obchodní a právní oblasti. Z nepřetržitého charakteru socia­listické integrace vyplývá, že jednot­livá opatření, která jsou její součás­tí, se postupně realizují v souladu s potřebami a podle dohody člen­ských států, jakmile se stanou ak­tuálními. Tak tomu bylo i v průběhu 52. zasedání výkonného výboru, kdy bylo podepsáno sedm mnohostran­ných mezinárodních dohod, týkají­cích se vědeckotechnické spolupráce členských států v oblasti biofyziky, biologicko-lékařských přístrojů, dále ochrany kovů před korozí, ochrany přírody, komplexního využití dřevní hmoty, nových druhů pesticidů, che­mikálií a biologických prostředků ochrany rostlin a nových průmyslo­vých katalyzátorů. Jde vesměs p ob­lasti, kde pro Československo budě široce založená mezinárodní spolu­práce nesporně velkým přínosem. Při řešení těchto úkolů,“ připomněl F. Hamouz, „bude použito nových efektivních metod a forem spoluprá­ce, které byly na základě usnesení z 23. zasedání Rady vypracovány v minulém roce. Počítá se s řešením konkrétních problémů v mezinárod­ních kolektivech, mezinárodních la­boratořích atd. Pro koordinaci postu­pů všech organizací zúčastněných na řešení jednotlivých problémů budou zřizována mezinárodní koordinační střediska. Jedno takové — pro koor­dinaci řešení problematiky komplex­ního využití dřevní hmoty — bude na základě právě podepsané mezinárod­ní dohody zřízeno ve Státním dřevař­ském výzkumném středisku v Brati­slavě. Další podobné dohody se při­pravují a předpokládá se, že budou podepsány ještě v tomto roce.“ Společné podniky v LA Sjezd latinskoamerických průmysl­níků, který se konal v minulých dnech v Caracasu, schválil návrh na zřízení mezistátních podniků, jež ma­jí být prvním krokem k hospodářské integraci zemí Latinské Ameriky. Delegáti sjezdu rovněž žádali, aby latinskoamerické zémě přijaly účinná opatření proti úniku deviz, který jen z letech 1959 až 1965 činil téměř 9 mld dolarů. Zároveň ostře kritizovali vyděračskou politiku USA, které v tomto období vyvezly z latinskoame­rických zemí téměř trojnásobek hod­not, jež v této oblasti investovaly. Nová úloha cínu? Mezinárodní měnový fond se roz­hodl, že bude financovat nárazníko­vé zásoby Mezinárodní rady pro cín. Představitel singapurské firmy Fraser and Company prohlásil, že rozhod­nutí Mezinárodního měnového fondu je krokem k tomu, aby se cín stal určitou alternativou zlata. Použití cínu k monetárním účelům by prospělo řadě rozvojových zemí; státy, jako je např. Malajsie, by moh­ly mít rezervy cínu místo zlata a cín by mohly prodávat Mezinárodnímu měnovému fondu při nominálních úrokových sazbách.

Next