Technické Noviny, leden-červen 1971 (XIX/1-26)

1971-05-04 / No. 18

Poznáte ich aj takto? Keď poviem MARTHA a TENA, každému — kto sa zaujíma o spevákov — vybavia sa dve zaujímavé dievčenské tváre a niektorá z ich piesní, ktorú spievali či už v rozhlase, či v televízii. Ale poznajme tieto dve milé dievčatá aj ináč. Keď som sa stretla pred niekoľkými dňami s MARTHOU ELEFTERIADUOVOU vo výťahu brněnského rozhlasu, trocha sme sa rozhovorili. Ale pretože do prvého poschodia neboli by sme si toho veľa povedali, sadli sme si na chvíľku. MARTHA: Začiatky? No, začínali sme s Tenou v skupine Vulkán. Prirodzene, každé začiatky malej skupiny s beatovým obsadením skrývajú v sebe nespočítateľné spô­soby boja s aparatúrou. Vtedy sme boli aj my, dievčatá, posadnuté túžbou po perfektnej aparatúre. Lenže sme rýchlo prišli na to, že sa musíme uspokojiť aj s tým, čo sa nám zdalo v daných podmien­kach optimálne. A bola to aparatú­ra Regent. Od toho času, čo spie­vame, vystriedali sme v rukách mikrofóny najrozličnejších kvalít (niekedy uvažujeme, či sa tá apa­ratúra dá nazvať mikrofónom). Ale to najhoršie je už za nami. Človek by nemal rezolútne tvr­diť, že najhoršie má za sebou ... Tak sme sa bavili o príjemnejších veciach. Pochopiteľne — ako dve ženy — o móde. MARTHA mala na sebe krásny plášť. To mi dodalo odvahy. — Hovorí sa, že si šijete obleče­nie samy. Predpokladám, že viete šiť na stroji. MARTHA: Äno, šijeme si. Vlast­níme skromný šijací stroj, aká je to značka, nemôžem si spomenúť, ale dá sa na ňom robiť všetko, čo krajčírka potrebuje. Šije dopredu i dozadu, rozličnými stehmi, vyší­va, prišíva gombíky aj endluje. A, prirodzene, ovládame aj technické úkony; ked sa zlomí ihla, vieme ju vymeniť. — Keď hovoríme o technike, kto­rá nám uľahčuje prácu či spríjem­ňuje chvíle, vlastníte okrem rádia, televízora a magnetofónu ešte nie­ktorú z iných technických vymože­ností? MARTHA: Máme tiež automatickú práčku Tatramat. My ju však vo­láme Irenka. Pretože keď sme ju prvý raz dali do prevádzky, dve hodiny sme na ňu pozerali, čo všet­ko vie — predpiera, perie, vyvára, trikrát mácha a žmýka. Vtedy si náš otec spomenul na nejakú gréc­ku pieseň o dobrej práčke Irenke. Hej, Irenke stačí nasypať prášok, zapnúť ju, a možno odísť aj do ki­na. — Ako vidieť, technika vám uča­rovala. Pri vašich cestách iste ste videli veľa zaujímavých hudobných technických pomôcok. Co by ste si z nich želali? MARTHA: Hoci je to želanie, kto­ré sa mi hádam nikdy nesplní, naj­radšej by som mala celé nakrúca­­cie štúdio. Aby sme si s Tenou mohli raz dosýta vyskúšať všetky tie technické čary,, ktoré režijné pulty poskytujú ... Zhovárala sa: M. NADOVlCOVA STAVBÁRI MEDZINÁRODNE OR VTS a Sdružení lehké prefab­­rikace, Praha, pripravujú na sep­tember 1971 tri veľké medzinárod­né akcie: medzinárodnú výstavu STEELBUILT ‘71, ktorá bude v praž­skom PKO v dňoch od 21. do 27. septembra 1971, medzinárodné sym­pózium „Oceľové konštrukcie pre pozemné stavby a mosty“ (bude v dňoch 23. a 24. septembra 1971) a prvú medzinárodnú konferenciu „Ľahká prefabrikácia“ (od 27. sep­tembra do 1. októbra 197sl). Poslaním výstavy STEELBUILT ‘71 bude predviesť sériovo vyrába­né kovové konštrukcie a prvky na Poznámky • krítľka • ♦ TECHNOEXPORT V MOSKVE Účasť akciovej spoločnosti pre zahraničný obchod Technoexport, Praha, na medzinárodnej výstave Foto-kino-technika v marci 1971 v Moskve bola pre mnohých návštev­níkov tohto podujatia prekvapením. Hoci vyvážame výrobky Filmového průmyslu, Praha-Barrandov, do So­vietskeho zväzu dlhé roky, poznajú nás naši partneri predovšetkým ako vývozcov a dovozcov investičných celkov a zariadení pre potravinár­sky, chemický, gumársky a papier­nický priemysel. Naším cieľom bolo poskytnúť na­šim odberateľom v ZSSR ucelený prehľad o zariadeniach pre filmo­vý priemysel, ktoré majú aj svoj podiel na početných úspechoch československých filmov na medzi­národných prehliadkach a súťa­žiach v ostatných rokoch. Veľký záujem bol najmä o kopí­rovací stroj OZX 3, trikovú kame­ru, vyvolávací stroj VAF 1, animač­­ný a trikový stôl, prevíjací moto­rový stôl PSMK, zvukový strihací stôl ZSS. Počas výstavy podpísali sa kontrakty na dodávku týchto zariadení v hodnote 11 mil. Kčs. Dodávka bude sa realizovať roku 1972. Začalo sa pracovať aj na ďal­ších kontraktoch v hodnote 3,5 mil. Kčs. Komerčné rokovania pracovníkov Techiioexportu v priebehu výstavy a po jej skončení nezameriavali sa iba na zariadenia pre filmový prie­mysel. Svedčí o tom podpísanie kontraktov na vulkanizačné lisy, konfenkčné stroje na pneumatiky, linky na vytláčanie dutých telies, hnetače gumy, etážové lisy, vozíč­kové kruhy a pod. v hodnote do­vedna 75 miliónov Kčs. Všetky tie­to zariadenia dodajú národné pod­niky Závody 29. augusta, Partizán­ske, Chodos v Chodove u Karlových Varů a Buzuluk, Komárov u Hořo­vic, na budúci rok FRANTIŠEK KOMOŇ Technoexport báze metalicko-chemicke], zamera­né na spriemyselneníe stavebníc­tva, na skrátenie času výstavby, na odstránenie mokrých procesov zo stavieb, na zmenšenie rozostava­nosti a na zväčšenie efektívnosti investícií. Výstava sa zameriava na rozvoj a na komplexné riešenie ľahkej prefabrikácie a na využitie novej materiálno-technlckej zá­kladne, a to v týchto odboroch: v priemyselnej, bytovej, občianskej a poľnohospodárskej výstavbe. Pôjde o kovové konštrukcie, o konštrukč­né sústavy (napr. BAUMS, PK, KORD, TRUSTEEL atd.), o moder­né technológie výroby a montáže, o povrchovú ochranu pred koró­ziou a pred požiarom, ako aj o špeciálne konštrukcie, ako napr. mosty, stožiare, nádrže, nosníky, väzníky atď. Prihlášky na vystavo­­vateľskú účasť treba poslat najne­skôr do 15. mája 1971 na adresu: Made in... (Publicity), Praha 1, Římská 4, s. REMKOVÄ. Prvá medzinárodná konferencia „Ľahká prefabrikácia“ má prispieť k rozvoju a využívaniu progresív­nejších stavebných metód a na zefektívnenie bytovej, občianskej, priemyselnej a poľnohospodárskej výstavby. Bude pracovať v piatich odborných skupinách. Prihlášky účastníkov, ako aj odborných re­ferátov treba poslať najneskôr do 31. mája 1971, a to na adresu: Dom techniky CVTS, Praha 1, Gorkého nám. 13, s. BERÄNKOVÄ, alebo Sdružení lehké prefabrikace, Praha .1, Národní třída 10, s. Ing. VEJ­­RYCH. Na túto medzinárodnú kon­ferenciu prihlásilo svoje referáty dosiaľ 60 odborníkov z ČSSR a zo zahraničia. Ing. J. VEJRYCH VÁŽIM, VÁŽIŠ, VÁŽI Koncom apríla 1971 bola v brati­slavskom Dome techniky výstava rozličných váh pre priemysel, poľ­nohospodárstvo obchod a iné využi­tie, ktorú usporiadal NIKEX, pod­nik zahraničného obchodu MLR. Výrobca METRIPOND, Hódmezôvá­­sárhely, predviedol návštevníkov'vý­­stavy niekoľko druhov optických váh do 200 a do 500 kg, prevozné váhy na váženie zvierat do 1000 kg (prepravujú sa v závese za náklad­ným automobilom), váhy na plne­nie kvapalín s pneumatickým, za­riadením, jednotku automatiky na riadenie betonárky, váhy s kruho­vým číselníkom do 50 kg a do 500 kg, elektronické a optické vá­hy, osobné váhy na mince, nemoc­ničné sedačkové váhy, nemocničné posteľové váhy atď. Už z týchto niekoľkých ukážok bolo vidieť, že váhy firmy METRIPOND majú vela predností, sú technicky aj estetic­ky na úroni a sú veľmi spoľahlivé. Napokon o kvalitách maďarských váh svedčí aj polstoročná tradícia a fakt, že NIKEX Ich vyváža do ČSSR, ZSSR, RSR, BĽR, PĽR, NDR, SFRJ, do Albánska, do Indie, do Kuvajtu, do Iránu, do Lýbíe a ďal­ších krajín. Vo výrobnom progra­me podniku METRIPOND sú a] dávkovacie váhy, železničné mos­tové váhy, stolné rýchlováhy, že­riavové váhy atď. Podnik má v plá­ne rozvoja skončený vývoj optic­kých váh, a tak už roku 1972 za­čne vyrábať napr. optické váhy do 20 kg, vystrojené elektronickým ná­sobičom cien a tlačiacim zariade­ním. Okrem toho skončil sa aj vý­voj zariadenia optického systému cestných a železničných mosto­vých váh. JOZEF VYSKOČIL TN INFORMUJÚ DOBRE Od nášho dlhoročného čitatele MUDr. MILANA HLUBEKA zo Sabi­nova dostali sme list, z ktorého ci­tujeme: „Za tie roky, čo čítam Vaše novi­ny, zvykol som si, že TN sú sku­točne seriózne noviny, a ie to tak naozaj je, presvedčil som sa opäť pred niekolkýmí dňami. Pred istým časom obrátil som sa na redakciu TN so žiadosťou o adresy výrobcov radiátorov pre ústredné kúrenie. Úprimne povediac, do svojej žiadosti som nevkladal veľkú nádej. O to príjemnejšie som bol prekvapený, ked! som z TN dostal list s adresami dvadsiatich výrobcov radiátorov s príslušnými technickými parametra­mi. Ďakujem za veľmi uspokojivú odpoveď a vyslovujem celému ko­lektívu TN vďaku za dobré noviny a v ďalšej práci želám mu veľa úspechov. MUDr. MILAN HLUBEK“ KLADIVO, S POČÍTACOM ÚDEROM K­ - EX-PQ - NÁ - TA NAŠE SKLO V ZAHRANIČÍ V súlade s tendenciami rozšíriť a prehĺbiť obchodnú spoluprácu s kra­jinami socialistického tábora uvolnilo Ministerstvo zahraničného obchodu na rok 1971 väčšiu finančnú sumu na usporadovanie propagačnýcn akcií v týchto krajinách. Aj podnik zahraničného obchodu Skloexport uskutoční niekoľko väčších propagačných akcií. V Sovietskom zväze urobí dve výstavy — jednu v Kyjeve (8. až 17. mája] a druhú ne­skôr v Baku. Dominantou oboch vý­stav bude sklené priemyselné potru­bie (výrobok národného podniku Slo­venské závody technického skla, n. p., Bratislava). Okrem toho budú sa ešte vystavovať exponáty zo sklených vláken (Skloplast, Trnava), laboratór­ne a domáce varné sklo Simax (Sklár­ny Kavalier, Sázava). Pri príležitosti výstav usporiadajú sa aj odborové dni, na ktorých sa prednesú prednášky a premietnu odborné filmy. Okrem akcií v Sovietskom zväze sú ešte v tohtoročnom pláne Skloexportu dve mimoriadne výstavné akcie, a to v Budapešti (štvrtý štvrťrok) a v Bu­­kurešti (tá sa už uskutočnila). (jm) MERKÜRIUM AUTOMECHANIKA 71 Podlá rozhodnutia Zväzu automobi­lového priemyslu NSR neuskutoční sa tohto roku medzinárodný autosalón vo Frankfurte nad Mohanom. Odborné kruhy neboli nadšené týmto rozhod­nutím, a preto s potešením prijali správu, že Veľtržná a výstavná spo­ločnosť vo Frankfurte usporiada ako náhradu autosalóna v čase od 18. do 26. septembra 1971 vo Frankfurte vý stavu „Automechanika 71“. Na tomto podujatí budú sa vystavovať zariade­nia pre autoservisy, autosúčiastky, čer­padlá a garážový výstroj. Do rámca výstavy bude patriť aj vefká prehliad­ka najnovších pretekárskych a špor­tových automobilov. (pk) 2 TECHNICKÉ NOVINY Vedecké poznávanie postupovalo do európskeho vnútrozemia veľmi pomaly. Pekne to vidieť aj na ma­povej tvorbe. Prvú mapu strednej Európy vypracoval pred rokom 1490 kardinál NICOLAUS CUSANUS, vlast­ným menom KREBS (1401—1464j a prvú mapu Uhorska vyhotovil roku 1513 tajomník ostrihomského arci­biskupa LAZARUS. No prvá samo­statná mapa, ktorá zobrazovala iba slovenské územie, vznikla až o dve storočia neskôr. Išlo o mapu Spiš­skej stolice a jej autorom bol spiš­ský šlachtic PAUL KRAY DE RO­­KUSCH. PAUL KRAY bol druhorodeným synom mestského sudcu v Kežmar­ku JAKUBA KRAYA, ktorého roku 1709 generál HEISTER nevinného popravil za údajné spojenectvo s RÄ­­KÖCZIM. PAUL KRAY bol ako in­žinier cisársko-kráľovským nadporu­číkom. Vyznamenal sa pod vedením vojvodcu, princa EUGENA SAVOY­­SKĚHO v bojoch proti Turkom. Zomrel 27. júla 1720 v Rakúsoch na Spiši. PAUL KRAY vypracoval svoju ma­pu Spiša roku 1715. Táto rukopisná mapa bola na pergamene v mierke asi 1:116 000 a niesla názov Ichno­­graphische delineation des ganzen Zipser Comitates. Dnes je v mapo­vom oddelení Vojenského archívu vo Viední. Mapa bola nezvyčajne mnohofarebná, veď KRAY použil na nej 6 farieb. Zobrazuje celý Spiš a je dosť presná. Nepresností sú však vo vzájomných polohách miest a veľké chyby sú v riečnej sieti. KRAY veľmi pekne vyjadril výškové rozdiely. Dná kotlín a dolín sú plo­ché, hornaté oblasti sú zakreslené kopčekmi. Kopčeky sú malé, no väčšie pohoria — Branisko, Nízke, Najstaršia mapa Západné a Vysoké Tatry — zobra­zujú väčšie kopčeky, ktoré dominu­jú najmä vo Vysokých Tatrách. Pre­to mapa pôsobí dosť plasticky, čó je v tom čase pomerne zriedkavé. Roku 1723 vyšla KRAYOVA mapa Spiša v BELOVOM Prodrome. Bola však mierne prepracovaná a bola v mierke asi 1:185 500. Vyryl ju no­rimberský rytec JOHANN GEORG PUSCHNER a vyšla pod titulom Terrae seu comitatus Scepusiensis tabula. Na oboch mapách udal KRAY iba pomenovanie Vysokých Tatier — Montes Carpatici. Jednotlivé vrchy nepomenoval. Názvy obcí uvádzal často po nemecky a po maďarsky, no veľa je tu aj slovenských pome­novaní. Ako nultý poludník použil meridian ostrova Säo Thiago v sku­pine Kapverdských ostrovov. Tento ostrov leží približne 23° 38' na západ od Greenwicha. Zemepisná sieť nie je na KRAYOVEJ mape zakreslená, ale podľa súradníc na okraji mapy vidieť, že poludníky sú rovnobežné, k severu sa nezbiehajú. Projekciu nemožno identifikovať, no rovnobež­nosť poludníkov nebola v tom čase bežná. Roku 1760 vydal v poľskom Elblq.­­gu FRYDERYK HAMPE mapu Spiša, ktorej autorom bol FERENC FLO­RIAN C S ÄKI (+ 1772). CSAKl bol uhorský emigrant a bol dôstojníkom saskej aHilérie. Ako kapitán robil niekoľko rokov v službách knieža­ťa JOZEFA ALEKSANDRA JABXO­­NOWSKĚHO na zobrazovaní kraji­ny. Svoju mapu Spiša — Tabula particularis praefekturae Scepusien­sis seu illius partis Scepusii, que Polonorum juris — venoval vtedaj­­šemu spišskému prefektovi, grófovi HEINRICHOVI BRÜHLOVI (1700— 1763 j. Táto mapa, v mierke ast 1:168 000, zobrazuje iba severnú časí Spišskej stolice s 13 mestami, ktoré od roku 1417 patrili Poľsku. CSÄKIHO mapa bola v mnohom presnejšia než mapa KRAYOVA. CSÄKI tiež použil kopčekovú metó­du na vyjadrenie terénu a tiež roz­lišoval veľkosť kopčekov podľa výš­ky pohorí, no nedosiahol tú plas­tickosť, ktorou sa vyznačovalo KRAYOVO dielo. Najmä pokiaľ ide o zobrazenie Tatier, bola KRAYOVA mapa až do Jozefínskeho mapovania najlepším obrazom tohto pohoria. Roku 1769 mapoval v rámci Joze­fínskeho mapovania Spiš plukovník barón VON SEEGER. Toho istého ro­ku začal mapovať horné Uhorsko — Oravskú, Liptovskú, Spišskú, Zem­plínsku, Užskú, Berežskú, Trenčian­sku a Turčiansku stolicu -t- pod­plukovník VON MOTZEL a po jeho smrti roku 1771 prevzal vedenie týchto prác major STEINBACHER. Takto získalo územie Spiša mapy v mierkach 1:14 400 (SEEGER) a 1:28 800 (MOTZEL—STEINBACHER ), ktoré zatienili KRAYOVO aj CSAKI­­HO dielo a ktoré sa vlastne stalt základom i dnešných mapových ob­razov Spiša. ROČNÍK XIX — ČÍSLO 18 — 1971

Next