Východoslovenské Noviny, máj 1971 (XX/102-126)

1971-05-05 / No. 105

Na čele s KSČ úspešne dovŕšime výstavbu socializmu! (Z hesiel k 28. výročiu oslobodenia Československa Sovietskou armádou. 50. výročiu založenia Komunistické] strany Československa a XIV. zjazdu KSČ.) Slávnostný večer Bratislava (ČSTK) — Vďač­nosť a lásku k nášmu oslobodl­­telovl — Sovietskemu zväzu — pracujúci hlavného mesta SSR, Bratislavy, opäť usvedčili na slávnostnom večere v divadle P. O. Hviezdoslava. Za predsedníc­kym stolom zaujali miesto pred­stavitelia nášho politického a ve­rejného života — členovia Pred­sedníctva OV KSC prvý tajomník ÜV KSS Jozef Lenárt a predseda vlády SSR Peter Colotka, členo­via Predsedníctva ÜV KSS Ján ja­ník, Ľudovít Pezlár a Miroslav Válek a ďalší, ktorí srdečne pri­vítali delegáciu Spoločnosti so­­vletsko-československého prlatel­­stva a jej vedúceho Alexandra Alexandrovlča Bulgakova spolu s generálnym konzulom ZSSR v Bratislave Mlchallom Mlchajlovl­­čom Dejevom. Na večere sa zú­častnili aj vedúci ďalších konzu­lárnych zastupitelstiev v Brati­slave. Po otváracom prejave ve­dúceho tajomníka Západosloven­ského KV KSS Eugena Turzu v slávnostnom prejave člen Pred­sedníctva a tajomník OV KSS Ján Janik hovoril o novodobých deji­nách českého a slovenského ná­roda. Privítaný potleskom sa po­tom ujal slova vedúci delegácie Spoločnosti sovletsko-čs. priateľ­stva, podpredseda jej ústredného vedenia Alexander Alexandrovlč Bulgakov. Uznanie zeleninárom Košice (fl) — Za prítomnos­ti ministra obchodu SSR Ing. De­zidera Gogu, predsedu OV odbo­rového zväzu zamestnancov ob­chodu Ing. Antona Vrabca, gene­rálneho riaditeľa Obchodu s ovo­cím a zeleninou v Bratislave Ing. Jána Masaryka, zástupcov Vsi. KV KSS, MV KSS a MsNV v Koši­ciach a za účasti vyše 100 pra­covníkov Obchodu s ovocím a ze­leninou z celého Východosloven­ského kraja sa včera uskutočnil aktív pracovníkov národného pod­niku Zelenina Košice. Podnikový riaditeľ dr. Jozef Patkáč zhodnotil na ňom výsled­ky socialistickej súťaže pracovní­kov tohto rezortu, organizovanej v roku 25. výročia oslobodenia Československa Sovietskou armá­dou v rámci hnutia „Každý po socialisticky“. Prítomným oznámil, že v tejto súťaži košický podnik dosiahol najlepšie výsledky, za čo mu vláda SSR a Slovenská rada odborových zväzov udelila čestné uznanie s peňažnou odmenou. OPGÄN východoslovenského krajského VÝBORU KSS STREDA 5. mája 1971 • Cla. 105. • Roč. XX. • 50 bal. VLU v Košiciach má 25 rokov NA KRÍDLACH Príslušníci Vyššieho leteckého nčtlišfa v Košiciach oslávia toho roku 25 rokov svojej činnosti, kto­rá má veľký význam z budovania moderného čs. hľadiska vojen­ského letectva. Záslnhon prísluš­níkov VLO, veliteľov, straníckych a mládežníckych organizácii, uči­teľov letectvá, učiteľov teúrie, technikov o všetkých ostatných zložiek, ktoré sa podieľajú na vý­­cvikn a výchova nových pilotov a technikov, patri čs. vojenské tectvo k moderne vyzbrojenej le­dokonalo vycvičenej zložke našej a ľudovej armády. V spojenectve so Sovietskou armádou a armádami Varšavskej zmluvy je pevnou ochranou našej socialistickej vlasti proti imperialistickým agresorom. Vývoj leteckého výcviku vo VLD zaznamenal za uplynulá obdobie výrazná kvalitatívne zmeny. Po skoočenf druhej svetovej vojny ne­bol náš letecký priemysel vlnoo okupácie schopný vyrábať lietadlá vlastnej konštrukcie. Letecký vý­cvik vo VLU sa musel realizovat na lietadlách, ktoré zostali na na­šom úxoml a letecký priemysel spracúval zvýšky súčiastok tých lietadiel, ktorých výrobu v našich továrňach zaviedli okupanti. Medjj tieto lietadlá patrili C-10« (Blicker), určené pre základný vý­cvik, lietadlo C-2 (Aradn), pre po­­kračovacf výcvik a pre bojový vý­cvik sa používalo lietadlo S-199 (Messerschmitt 109), ďalej dvoj­motorové lietadlo C-3 (Slebel). Po­stupne sa však začala situácia v leteckom priemysle zlepšovat začali sa vyrábať lietadlá vlastnej a konštrnkcie. Medzi najviac rozši rené typy patrilo lietadlo C-105 Tréner, pre základný výcvik. Jeho ďalšia vývojová verzia úspešne re­prezentuje náš letecký priemysel na svetových akrobatických šéfa tlach. Pre výcvik bolo vyrobená lietadla sovietska) konštrnkcie C-ll (jakovlev). V bojovom výcvi­ku sa používalo tiež lietadlo so­vietskej konštrnkcie B-33, za voj­ny známo ako IL-2 (Štnrmovik), Tieto lietadlá zastupovali ešte ge­nerácia vrtnľových typov a po­stupne boli z leteckého výcvikn vyradené. Výrazný zlom v modernizácii le­teckého výcvikn nastal zavedením skvelých lietadiel sovietskej vý­roby typu MIG-15. Tieto lietadlá vyrábané naším leteckým prie myslom sa stali hlavným jadrom nášho letectva. Prúdové lietadlo MIG-15 malo vynikajúce letová vlastnosti a vysoko předčilo ame­rické lietadlá podobnej kategórie. V rokn 1959 začal náš priemysel vyrábať školské prúdová lietadlo vlastnej konštrukcie L-29 — Del­fín. Pre vynikajúce letová vlast (Pokračovanle na 2. strane.) Význam blížiaceho sa zjazdu KSČ a Jej polstoročného jubilea doceňujú aj železničiari Prevádz­kového oddielu Košice. Dôkazom toho je plnenie prísľubov na zlepšenie práce, ktoré dali príležitosti týchto významných pri dalostl v živote naše] strany. Nte-len toľko ako sľúbili, ale a) viac spravili naši „ľudia v modrom“. Plánom majú určené, koľko to varu má byt naložené v obvode Prevádzkového oddielu behom ro­ka. Vo svojom záväzku prisľúbi­li, že naložia o 850 tisíc ton na­vyše. To do konca decembra. DZ v prvých troch mesiacoch však u­­možnlll prepravcom naložit 374 175 ton tovaru nad plánované o množstvo. Ak budú takto robit po celý rpk — « zal$te to do­kážu, — prepravia ešte polovi­cu viac ako prisľúbili. Vzhľadom na stály nedostatok železničných vozňov má veľký význam skrátenie času Ich obehu. V záväzku sl Železničiari stanoví 11, že o 0,3 percenta oproti urče­nému času urýchlia obeh vagó­nov. Málo sl trúfali, ale je napo­kon správne radšej mene) sľubo­vať a viac spraviť. Za prvý kvar­tál skrátili čas obehu vozňa opro­ti technickému plánu o 4,6 per­centa. Jedným z opatrení, ktoré k tomu prispelo, je aj starostli­vosť o rozvoz tovaru, hneď za­včas ráno. Je vonkoncom nehospodárne, ak z vlakotvorných staníc vychádza­jú vlaky, ktorých váha nte je ta­ká, aká má byť, vzhľadom na na­še mocné elektrické rušne. Lenže keď sa s Ich zostavením posuno­vači a ostatní pracďvnlci dosť ne­ponáhľajú, alebo keď nedávajú dost pozor, aby vozeň nevyskočll z koľaje, čl nenarazil prudko na zostavovanú súpravu, potom nlst dost času na pripojenie plného počtu vozňov. Pre zabránenie to­muto prijali záväzok, že priemer­ná hrubá váha vlaku bude aspoň o 20 ton väčšia, ako určuje plán. V skutočnosti táto činila v pr­vom štvrťroku o 40,2 tony viac. Nuž, pekné, o raz toľko prekro­čili záväzok. A) s rušňamt sa dá Ich gazdovllvým využívaním uro­(Pokračovanle na 2. strane.) Žetemlčtori SÍNM6 MÄLO SĽÚBILI, VEĽA SPRAVILI — GAZDOVLI­­VÍ ĽUDIA V DEPÁCH — MLÁDEŽNÍCKE KO­LEKTÍVY VEDÚ Lietadlo sovietskej konštrukcie UTI-Mig-15 pra bojový výcvik. Pekné počasie tej­to jari pracovnici využfvajt košic­kých stavieb, Pozemných stavebnej správy 03, na do­behnutie sklzu pri výstavbe novej bu­dovy stanice železničnej v Koši­ciach, ktorú stava­jú nákladom 60 miliónov korún. Pri montáži záves­ných stropných podhľadov kon­štrukcii admini­stratívnej budovy sme našli trojicn montérov (sprava) Jozefa Reča, Duša­na 2ipaja a Jána Kapušnika, pričom ich usmerSojs stavbyvedúci Ing. Ján Onderko. Foto: Fr. LAINCZ Prsť z Dukly do múzea Sovietskej armády Pietna spomienka na Dukle Svidník (sk) — Pri príležitosti 26. výročia oslobodenia nsše| vlasti Sovietskoo armádou uskutočnil sa včera pietný akt kladenia vencov a odobratia prsti od pamätníka padlých sovietskych vojakov na Dukle a vo Svidníku. Pietného aktu sa zúčastnili zástupcovia velenia Strednej skupiny sovietskych vojsk na území ČSSR, zástupcovia čs. armády a čestné jed­notky oboch spriatelených armád. Po kladení vencov, štátnych hymnách, privítacom prejave ve­dúceho tajomníka OV KSS vo SvHntkn súdruha S. Kolcuna prehovorili pri tomto spomienkovom akte na Dnkle I vo Svid­níku zástupcovia obidvoch bratských armád. Medzi prítom­nými nechýbali sni naši najmladší — pionieri, ktorí sľúbili, že sa budú všestranne starat o hraby padlých oalnbcdttetov. Pietne) slávnosti sa zúčastnilo okrem oficiálnych hosti a zá­stupcov obidvoch armád okolo 1000 obyvateľov obci spod Dukly a z okolia Svidníka. Prst, ktorú odobrali do dvoch urnlčlek, uložia v Pamätníku Sovietske) armády v MÍIoviciach. Mierové slávnosti v Košiciach Košice (jdž) — Tohtoročné letné mierové slávnosti sa začnú 6. mája popoludní, keď pred ob­vodné národné výbory v Koši­ciach prinesú zástupcovia jednot­livých závodov, spoločenských or­ganizácii stuhy s pozdravmi bratskému Sovietskemu ľudu. Po­tom tieto prenesú pred budo­vu MsNV, kde Ich odovzdajú zá­stupcom MV KSS, MsNV a -MV NF. Nasledujúceho dňa sa ušku točni mierová manifestácia druž­by v Michalovciach, kde sa na je­den deň zastaví štafeta na cesta k hraniciam ZSSR. 8. mája bude potom vo Vyšnom Nemeckom sláv­nostné odovzdanie štafety do rúk sovietskych predstaviteľov. Osla­vy vyvrcholia v Košiciach v Deň víťazstva o 9.00 hodine v Dome umenia, kde bude slávnostné o­­dovzdanle štátnych vyznamenaní pracovníkom Vsi. KV KSS, Kraj­ského, Okresného 1 Mestského ná­rodného výboru. Predpoludním sa uskutočni tiež pietný akt klade­nia vencov pri hroboch padlých sovietskych vojakov a majora Ku­­korelllho. V popoludňajších hodi­nách budú slávnosti mieru a družby pokračovať v prírodnom amfiteátri. Po slávnostnom preja­ve zástupcu OV KSČ prednesú zdravicu sovietskemu ľudu. V kul­túrnom programe vystúpia ľudové súbory z Užhorodu, Rzeszôwa I naša Černica a Železiar. Delegát na XIV. zjazd KSČ Motto: Tam, kde sa seje a kde je on — nemusí ísť agronóm ... (Ing. Andrej Jurko, riaditeľ ŠM) Keď som sa lúčil s Jánom Bí­lým. robotníkom na majetku o Humennom Štátnom — Su­chom Jarku, pomyslel som si: ... ej. keby na kaidom hospo­dárskom dvore o republike mail aspoň Jedného takého robotní­­ka-komunlstu, boli by sme bo­hatší o ďalšie tony mäsa, vín a mlieka. Všade, kde sa zrno­­len Bili) objaví, tam robota priam ky­pí. tam veru nikto nezaháľa. Ale preto? Veď on te skrom­ný a zhovorčivý človek, azda nikdy a nikomu neublížil ant neublíži. Prečo však ďalší robotníci radi nasledujú Jeho príklad? Hod. ako sa hovorí, zvědavost le zlá cnost, predsa som sa ho opýtal, v čom tkvie to tajomstvo, že Jeho spolupra­covníci ho ochotne nasledujú aj vtedy, keď ide o nečistú a prí­liš tažkú prácu? — Ľudia vidia, — priznáva sa súdruh Bľlý, — že poctivo pra­cujem, nuž Idú za mnou. Keby som sa od roboty odtahoval, bo­lo by to zle. Ako komunista mu­sím byt príkladom. Za mnou mu­sí byt dajaký výkon, a verte, ľudia to rešpektujú, ľudia sl do­brú prácu veľmi vážia. Hľa, o čom Je hlboká ľudová pravda. Súdruh Bílý bol Jednôt- Itvo hospodáriacim roľníkom a túto pravdu poznal už vo Veľ­kej Domašt, ktorá Je teraz za­plavená. Tam sa dost natrápil a vie porovnat, že súkromníčenle na úzkych rezančekoch poľa sa nevypláca, hoci sa človek od suttu do súmraku na ntah nadrie až do úmoru. Dobre vie, že bez práce nie sú koláče, že aj o so­cializme nikomu nepadajú pe­čené holuby z neba a o plotoch z klobás môžu len blázni sní­vat. .. príklad AJ vo Veľkej Domašt v pätde­­statom druhom roku založili družstvo, ktoré po roku nemast­­ného-neslaného hospodárenia sa rozpadlo. Ján Bľlý neodhodil pušku do žlta a zostal pracovat v menšinovom družstve až do šestdestateho roku. Vtedy medzi prvými družstevníkmi sa zriekol svojej pôdy v prospech štátne­ho majetku a majetkom verný až dodnes, majetky ostal mu akosi prirástli k srdcu. Riaditeľ štátneho majetku Humennom Ing. Andrej lurkó v sl vysoko cení Jeho prácu: — Bílý v robote nevyberá. Kde ho pošleme, tam pôjde. Tam, kde sa seje a kde Je on — nemusí 1st agronóm. Práve to si uňho veľmi vážime. Takého od­borníka na stohovanie slamy, ako Je Bílý, nikde nenájdete. A čo Je najhlavnejšie, Bilý vie pracovat s ľuďmi. Keď povie „Ideme“, tak ľudia idú za ním bez reptania, lebo vedia, že tam robota pôjde od ruky. Lenže súdruh Bllý, ako som sa dozvedel, má aj Iné prednosti v tom, že Je naslovovzatým komu­nistom. Popri tom, že vykonáva funkciu predsedu ZO KSS, na všetkých členských schôdzach vystupuje aktívne, poukazuje na klady t nedostatky a navrhuje opatrenia na zlepšenie straníc­(Pokračovanle na 2. strane.) Príťažlivý Aktív na ŠM v Michalovciach Mlehalovce (vm) — Včera bol na ŠM v Michalovciach aktív komunistov a vedúcich pracovní­kov k návrhu smerníc päťročné­ho plánu na roky 1971—1975. Vy­stúpil na ňom súdruh dr. Bohu­slav Večeřa, minister federálnej vlády ČSSR pre poľnohospodár­stvo a výživu. Okrem Iného zdô­raznil osobitný význam Východo­slovenská) nížiny, ktoré) v V. päť­ročnici venujú mimoriadna pozor­nost. V diskusii, ktorá sa rozprúdila po jeho referáte, vystúpili pred­stavitelia ŠM v Michalovciach, ktorí apelovali na to, aby sa tej­to oblasti venovala mimoriadna pozornosť nielen zo strany re­zortných ministerstiev. Na záver aktívu schválili účastníci stano­visko, v ktorom v plnej miere sú­hlasia s politikou Ostredného vý­boru Komunistickej strany Česko­slovenska pra rozvoj národného hospodárstva. Spoľahlivejšieho SPOIEHCA NIET V prvej dekáde máje el náš ľnd každoročne pripomína a príslušným spôsobom oslavuje tri významné dni: 1. máj. Sviatok práee, medzinárodný deft solidarity všetkých pra­cujúcich, do osláv ktorého sa tohto roku naša krajina začlenila ešta mobntnejšou účasfon ako inokedy — ďalej je to Deti víťazstva, 9. máj, radostná spomienka na rok 1945, oa ukončenie II. svetovej vojny, na dovŕšenie ví­ťazstva nad nenávideným hitlerovským Nemeckom — a 5. máj, osobitne vzácny pre naša vlasť. Všetky tri dni navzájom súvisia, sú mnohorako príbuz­né a práve preto pre nás rovnako vzácne. Minulého roku si obidvaja partneri — zástupcovia So­vietskeho zväzu a Československa — vybrali 5. máj za najvhodnejší deft pre obnovu spojeneckej zmlnvy. Naša strana tak urobila z vďaky za oslobodenie. Aby sme všetci pamätali, že náš východný brat a spojenec si svoje spo­jenecké záväzky splnil do bodky. Aby sme nezabudli, to od Dukly smerom na západ nášho štátu sú tisícky hro­bov synov sovietskej krajiny, ktort položili životy za na­šu slobodu. A aby sme si pripomínali niektoré povinnosti, že spojenec je vtedy rovnocenným spojencom, keď nielen prijíma nezištnú pomoc, ale I sám sa nsilnje prispieť podľa svojich sfl do spoločného zápasu. Lebo zápas sa ešte neskončil, zápas pokračuje. Zo Zá­padu všetkými možnými komunikačnými prostriedkami preniká k nám rozličnými kanálmi rafinovaná imperia­listická protikomunistická propaganda. Rozmanitými trik­mi, úskokmi a podfukmi chceli by nás obalamútlf, chceli by zmenlf naše presvedčenie, chceli by nás pretiahnuť do svojho tábora. Povedzme si úprimne, čo by nás čakalo v prípadnom spojenectve s nimi — keď si odmyslime, že raz nás už (Pokračovania oa 3. strane.;

Next