Čas, december 1945 (II/184-202)
1945-12-01 / nr. 184
Finančné stráž v službách Rapublíky Roku 1919 Československa vláda vytvorila nový gbor finančnej atráže. Jeho príslušníkmi sa stali najmä zaslúžilí bojovníci Československého zahraničného odboja, legionári To bolo symbolické. Lebo ti, čo neváhali prinášať najväčšie obete pre oslobodenie našiel; národov, mohli *a právom považovať za najlepších strážcov hraníc. Duch č*, legionárov ostal v shore finančnej stráže aj potom, keď ho doplnili odchovanci prvej republiky. Tak potom bolo prirodzené, íe slovenská finančná stráž na tzv. slovensko-protektorátnych hraniciach, neslúžila izolácií násilne rozdelených bratských národov, ale naopak, udržovaniu spojenia medzi bratským českým a slovenským národom. Cítili vražedný tlak nepriateľa, preto sme osudové nerozlučiteľne sréstli. Finančná stráž pomáhala českým bratom unikať pred gestapáckym netvorom. Pomáhala im na ceste do oslobodzovacieho zahraničného vojska. Nadviazala spojenie s ruskými partizánmi, aby im poskytovala cenné služby * s nimi spoluúčinkovala. Za slovenského národného povstania stála v prvých radoch odhodlaných bojovníkov, aby priniesla najväčšie obete za vec svätú, *a slobodu ujarmených národov. Keď máme. pred sebou tento veľký prínos morálnych a hmotných hodnôt finančnej stráže, nemôžeme si nepo všimnú ť životných pomerov týchto štátnych zamestnancov. Treba si ich všimnúť najmä teraz, keď sa finančné stráž obracia k tým, ktorým bol sverený do rúk osud nášho obnoveného Štátu. Každý nezaujatý občan, ktorý je oboznámený so životom finančnej stráže, uzná, že sociálne, ako *i stavovské veci finančnej stráže, sú nedobré. Československá finančná stráž, pri obnovení Republiky, stavia sa so stupňovanou odhodlanosťou a neotrasiteľným sebavedomím na obnovené štátne hranice, aby ich už nikdy neopustila Pri tomto novom nástupe na staré miesta, je prinútená poukázať na krivdy, ktoré jej boly spôsobené. Krivda sa stala pri pôvodne vykonávanej reorganizácií zboru. Bolo jej odňaté vykonávanie dôchodkovej kontrolnej služby vo vnútrozemí, ku ktorej mohli byť prideľovaní iba tí, ktorí boli dlhšou hraničnou strážnou službou na sdravi značne opotrebení. Skúsenosti, ktoré si nadobudli pri odhaľovaní dôchodkových trestných činov v pohraničí, tnojili tu v prospech štátu dobre uplatniť. Neprichodilo tak aspoň k prípadom predčasného odchádzania do výslužby. ako aj časteišej neschopností vykonávania služby následkom rozmanitých sociálnych chorôb. Finančnej stráži bele by však na atále pridelilo aj táto ľahšiu, menej vyčerpávajúco službu a neponechávať pre éelý čas aktívneho pomeru, ako by s trestu. Iba ťažká hraničné Službu. Takéto riešení* je krivda, ktorá nesie sebou stavovskú nespokojnosť- Keď »1 dobre prezrieme složitú pôsobnosť sboru finančnej stráže, vidíme, že finanční stráž musí ovládať celý komplex najrozmanitejších odborných znalosti, ktoré 1u už sami stavajú na oveľa vyššie miesto ako Jej zákonodarcí spomenutou reorganizáciou primalí. V obnovenej Československej republike, chceme odstrániť všetky chyby, najmä zo sociálneho života. Robíme tai; preto, že v tom vidíme jednak potrebu Času * jednak upevňovanie nezničiteľnej a existenčnej základne našej republiky. Pri odstraňovaní sociálnych krívd nemôže obísť ani sbor finančnej stráže, ktorý toľko neoceniteľných ébetf priniesol na oltár vlasti Sídlo organizácie SnoJ. národov voSvalčIorekn ľ Mier v ťnrtM. prvá podmienka svetového mieru fi AS, Londýn. SO. novtynbm Predseda britskej spoločností pre Spoločnosť národov viscount Cedí vo svojom liste Časopisu „Times” sa prihovára, aby sídlo novej Spoločností národov bolo zasa v Ženeve. Cecil žiada, aby prípravné komisia ešte raz prerokovala otázku sídla nove} Spoločnosti národov a zdôrazňuje, že posledné udalosti svedčia, že mier v Europe Je prvou podmienkou -vetového mieru. Podľa Jeho mienky by to malo byť dôvodom, aby hlavné sídlo bolo v oblasti, kde najčastejšie vznikajú politické nedorozumenia, aby sa tieto rieš ily na mieste. Podľa Cedia by Ženeva bola najlepším miestom pre túto inštitúciu, a keby toto nebolo možné, tak Je v Europe ešte dost iných miest s práva takou istou medzinárodnou atmosférou é V Stefan Gečev, taitupca bulharského Ministerstva zahraničia v t SR Bratislava. — Ministerstvo za hr« niených vecí oznamuje, že Štefan Gečev bol uznaný za zástupcu bulharského Ministerstva zahraničných veci v ČSR a žiada, aby právomoc hájenia záujmov bol' banských Štátnych občanov zvlášť vo veciach repatriaénýeh. ako aj správa bnl, hars kého štátneho majetku v Bratislave, vymedzená p. Gečevovi zvláStnym potvrdenku Ministerstva zahraničných vecí. bola tunajšími úradmi rešpektovaná a aby nm bolo podľa možnosti vychádzané v ústrety. — Stalin m predĺži dovolenku. Zprávm „Associated Pressu” oznamuje z New Yorku, že generalissimus Stalin sa rozhodol predĺžiť svoju dovolenku. Zpráva pochádza z dobrého prameňa a dodáva, že Stalin sa cíti výborne, ale pred Novým rokom nemá v úmysle sa vrátiť do Moskvy. • Amnestia v Taliansko. Regent Umberto vydal nariadenie o amnestii všetkých protizákonných člnov, ktoré boly podniknuté proti fašizmu, bez ohľadu na to, či tieto priestupky boly urobené pred pochodom na Rím alebo eo ňom- CAS # Koniec zradných kariér (km; — Pozerám na fotografií« našich ryarov «nutnej postavy, ako ich priwiezši do väznice Národného súdu v Bratislave. Tldo 3, Gašpar, — oná robustná postave akvíeťkovaného gavaliera, — ale si sa zmenili Ťuká bol súci za strašiaka, ôi v tlári univerzitného rektora, čt v rovnošate gardistického veľvezíra. Nie sme sni na naho zvedaví, — keď nám ho priviezli s pankráckej väznice, %cde bod© č očku fotoaparátu naň zamerať a kaziť vzácny fotapapier Buď všetkých vrstiev vraví svorne: zlikvidujte konečne už tú kauzu T u k a! Veď aa toľko a tak nereprezentoval pred nami, že si už nik nežiada ani len Jeho mena počuť. A „hlavni velitelia” Mach, Kutoala. ministri a ostatní dobrí vtáci v im patriacej klietke? — Poskytujú človeku príčinu rozmýšľať o ich závratnej kariére a — stáť s údivom nad hlúposťou a zaslepenosťou omámených ľudí, túžiacich po sláve, čo jej leskom boli takí očarovaní, že nevideli ani ako sa im zem rozpadáva pod nohami a -- rútia asi do beadna! priepasti. ' • Dr. Vojtech Tuk a stal sa v 31. roku svojho veku univerzitným profesorom medzinárodného práva. Samozrejme, že za túto kariéru bol verným sluhom tých, čo ho vytiahli na taký stupeň. Maďar bol zo vše tkých najmaďarovatejší a keď sa aj po roku 1920 priznal za Slováka, urobil tak iba pre bo, aby sa Maďarom mohol odvďačiť za lásku a vedeckú hodnosť. Preto šiel do politiky a preto začínal svoju činnosť s vacuom turí*, „vedeckým výkladom” rozbíjanie jednoty Československej republiky. Po procese odpykal si len časť zaslúženého trestu a „vrátil sa’’ — rozbíjať, o čo nebojoval, vládnuť nad statkom, ktorý nenahospodáril Stáva to ministerským predsedom, zahraničným ministrom, rektorom univerzity, — v tejto horúčke vzostupu svojej činnosti • slávy, by bol germánskym čertom prepísal hoci celý svet. Len nech má ostrohy na čižmách a gardistickú generálsku čapicu do ktorej vhnie*ôi! »voju hrivu’* Tiďo J. Gašpar, turčiansky mládenec — hezoft. sa nenamáhal vychodiť and len strednú školu. Vábilo ho remeslo „prolhaného námorníka Pepka” a v ňom sa púšťal na šíre moria, kým nemohol zakotviť na svojej rodnej zemi, po jej oslobodení zpod maďarské: nadvlády. Zakotvil ako župný notár v Turčianskom Sv. Martine. Prolhaného námorníka T. J. G. pustili sme na pomerne významné miesto vo verejnej správe, hoci nemal ani vzdala«)«, «n! praxe, — mri len preto, že vedel po slovensky e to po prvom prevrat* naučil m l písať po slovensky. Tak išiel pe rebríku k ďalšej sláve. Zo župného notára sa stáva komisárom, potom radcom, hlavným radcom a napokon, pravda, výhradným radcom, — lebo ešte na Bielu sobotu, keď u* musel utekať b Bratislavy, radi zotrvať pri Nemcoch a sľubuje slávny návrat ich mocí e vlády. S Bacchusom spojený, úspechmi ži-. vota, — opakujem, docielenými s veľkej časti ešte m pokoja a slobody — pomýlený, — slúži ej čer tou i proti hlasu rozumu, za zvod onoho rebríka zázračnej kariéry, o ktorom myslel, že končí vo voľajakých nebesiach. T. J. G. až odtiaľ padá, — aby bol jeho pád veľký.• Saňo Mach, sedliacky chlapec m Sloven- Akého Medená, stal sa kurzívkárom v denných novinách. Tu aa dozvie, že Mussolini v Taliansku z novinára to dopracoval až na ministerské predsedníctvo a vodcovstvo. Prečo by aj on nemohol byť mini*trom, ministerským predsedom, ba vodcom? — To sa mu veľmi zachcelo, keď at odkukal aj rozbeh do vodcovskej slávy u berlínskeho natierača. Vodcom bude a vari — panovníkom1 Lenže, keď chce byť Čo ten. ministrom, — musí mať k tomu aj štát. V CSR to nepôjde, — ale pán profesor Trnka napríklad hovorí, že tá CSR m môže oj rozbiť. Dá sa teda do rafinovaného rozbíjania Republiky! Strašne sa rehú fial, keď mu to v Tukovom procese, ako spoluobvinenému, nedokázali Neodsúdili ho na šiben'cu, ale poslali na slobodu. To už človeka posmelí na ďalšie činy! A Saňo Mach sa veru usilovne činí. Vodcom sa stane, hlavným veliteľom, ministrom, — éo na tam, že cez Berlín e Viedeň, po nepodareniam pakt»» v Budapešti?! Veliteľ je. minister, •-r- až po tie reťaze na rukách, e ktorých každý mvelf. to si ich orávom >» Slúžil! Kubai«, Gíäívanek, ministri, politici, —ktože ich vie, ako m všetci voľajú, — všetko sú to svedkovia našej, československej a slovenskej, veľkej benevolencie s prílišnej slobody, áno, nestráženej a nedisciplinovanej demokracie! Túto slabosť využili a dali se na pút za kariérou — stoj-čostoj. Osud však. spravodlivý a verný, prestrihol motúz ich «lávy a zatriasol rebríkom Ich túžob a škaredého vzostupu cez mŕtvoly národných obetí. Čaká ich »úd a, hod ešte nerozhodol, — aiy s určitosťou právom píšeme oekrolotf n* Ich zradné kariéry Schôdzky Troch už nebudú 7ruman n aktuálnych otltkaeh — Pre é r «víziou po**up»m*kstf do’iody Washington- — President Spojených štátov Trims* vyhlási! na obvyklej tlačovej konferencii, to st neželá ďalšia schôdzku reprezentantov troch veľmoci, lebo súdi, k medzinárodnú situácia tná riešiť organizácia Spojených národov. Táto organizácia prevezme «voje funkcie v najbližších troch mesiacoch. Prezident si želá úzku spolupráca Spojených Štátov s organizáción Spojených národov. Na otázka, či I ostatné mocnosti podporujú túto organizácia, whlisil, Sc väčšina národov >1 letá túto spolopráen. Výnimky nechcel uviesť. Truman ďalej vyhlásil, b USA rokujú o revízií postuplmskej dohody, čo m týka administrácie Nemecka. Ku každej zmene Je potrebný súhlas štyroch okupačných mocnosti a USA sa pokúšajú získať tento súhlau Rokovania sa ešte Vedú. Prezident Truman prisľúbil, le podá vo vhodnom čase verejné vyhlásenie Prezident Truman vyhlási! na tiažovej konferencii aj to, že podľa Jeho náhľadu nie J* šiadúce, aby sa kongresu predložil návrh o utvorení židovského štátu v Palestína. Juhoslávia republikou Rozhodnutí« Oítsvodárnehe shromaždenl« Belehrad. — Belehradský rozhía* oznámil, že juhoslovanské Ostavodamé shromai* denig sa rozhodlo vyhlásiť Juhosláviu za republiku a pozbaviť kráľa Petra a dynastiu Karadjordjevičov všetkých práv. Úradným názvom Juhoslávie bude. Juhoslovanská federálna ľudová republika, ktorá sa stane ľudovým štátom • republikánskym zriadením a bude spoločenstvom rovnoprávnych občanov, ktorí slobodne prejavili svoju vôľu žiť v sjednotenej Juhoslávii. Toto rozhodnutie znamená zrušenie monarchie v Juhoslávii a zavrhnutie kráľa Petrs ti. ■» celého rodu Karadjordjevičov Budú povstalci tiahnirf na Teherán? Sltuécl« v Irén« — Moskva sympatizuje * povstalcami, Britovia s vládou Britský diplomatický sbor opnntil hranice Axeťbejdšann, ale je nepravdepodobné, žs povstalci budú tiahnuť na Teherán. V Londýne sa uvažuje • tom, ako sa zachovajú úritoké vojská, keď povstanie nadobudne rozsah občianskej vojny. Prevláda náhľad, to Veľká Británia Je viazaná smluvou o nenamiešaní aa do Iránskych «tárok. -Vládne nanesení» môže zmeniť toto opatrenie a očakáva sa. že aa tok I stane. Neočakáva aa iladna zmena pred odpoveďou ruskej vlády na anglo-ameriekú nota. Nepriateľstvo medzi hlavným meatom a severnými kmeňmi Je starého dáta. Moskva sympatizuje s povstalcami. Britovia svládme. S Nemcami u nás zaobchádza sa veľmi dobre Spolupracovníčka švajčiarskych časopisov Schabelitzova v Bratls'ave Bratislava. — Me Márg /eríte Schabelltzové, spolupracovníčka známych švajčiarskych časopisov „Die Nation”, „Demokrat", ,X>le Tat", „Vor Ovríére", „Vorwärts" atď. priš'a i v týchto dňoch po návšteve Prahy do Bratislavy a navštívila tábory v Petržalke a v Patrónke, kde jej návšteve nebola vôbec očakávaná a pripravená. Pri prehliadke konštatovala, že tam umiestení fašisti majú pri sebe svoje vlastné veci a majú vlastnú samosprávu. Kuchyne sú čisté a strava sa podobá strave švajčiarskych vojakov. Pani Schabet Itzové pokladá za veľkodušné, ako sa s nVni zaobchádza napriek ich prevínerru, iebo za bývalého nacistického režimu by takíto Pudla už dávno nežili a boli zlikvidovaní. Naproti tomu v Bratls'ave sa veľa Nemcov a Maďarov voľne pohybuje. V cudzine sú rozšírené chýry, že v Československu je životu nebezpečné hovoriť po nemecky alebo maďarsky. T© všetko do-svedčuje, ž« demokracia ja v čs. ľud« hlboko zakorenená e že sl neosvojuj« oésiíoicfcó metódy nacistické. Nikde nenašla nijaké stopy nejakého šovinizmu, ale naopak, zistila. Ž# *a prejavuje živý záujem o nemeckú literatúru a časopisy, vydávané vo Švajčiarsku a o preklady t nemčiny, ako aj vôbec o kultúrnu výmenu medzi československom s švajčiarskom. Americký rozorovatef náhle opustil Rumunsko B u k u r e S t — Mimoriadny americky vyslanec v Rumunsku a Bulharsku. Mark Etheridge musel skrátiť svoj pobyt v Rumunsku. Ako dôvod udáva zásah vyššej moci. Etheridge opustil Rumunsko v piatok osobitným lietadlom. 1. decembra 1945, ČO PÍŠUJnI Výsledok rakúskych volieb J* jedinečnou politickou udalosťou v strednej Europe. Rakúsky ľud sa manifestačné prihlásil k myšlienke demokracie a k spolupráci národov v tejto exponovanej časti Európy. Je to veľká rehabilitácia politickej minulosti Rakúska, ie to skvelý nástup na novú cestu. „Svobodné slovo" 28. »». V poslednom čase z j a vily sa v českých novinách posmešné zprávy o hasičoch a hasičstve, ktoré toľko obetuje v prospech blížného. Tieto posmešné vtipy na hasičstvo sú nevďačnosť a urážka „Právo lidu” 28. nov. My, roľníci, vieme veľmi dobre, že je hospodársky celkom neodôvodnené rozlišovať ceny výrobkov podľa veľkosti roľníckych osa dl osti. Je to snaha rozbíjať ľud na dedine vnášať tam nepokoj a rozpory. „Líd demokracie" 28 nov. Dekréty prezidenta Republiky strácajú všeobecne platnosť šesť mesiacov po svolanf dočasného Národného shromaždenia. teda 28. apríla 194«. Do toho času — ak majú platiť — treba ich znova uzákoniť. A treba tak urobiť Čim skôr a prácu rozumne rozdeliť a obsah preskúmať, lebo mnohé dekréty vykazujú rôzne nedostatky. Naše dočasné Národné zhromaždenie je dosial „popoluškou”! „Právo lidu" 24. nov. Chybou pana Zápotockébo a podobných bojovníkov za ženské práva je, že sa pýtajú len, či žena je dosť vhodná pre tú alebo trnú prácu — a nie, čí tá alebo oná práca je dosť vhodná pre ženu. Práve, napr. práca žieir v priemysle pod kapitalistickým podnikaním bola ostro kritizovaná. Nedostatok pracovných síl následkom odchodu 3 miliónov Nemcov treba vyplniť tým. že sa nám čo najskôr narodí nové 3 milióny Cechov! Jediným zdravým pred Dokladom vzrastu národa Je sporí adaná a slobodná rodina. Treba usporiadal pomery tak, aby čo najviac žien mohlo s* venovať týmto najvlastnejším a najkrajším úkolom manželky a matky. Toto by bolo jedine sDrávnym riešením našich sociálnych, hospodársrkych 1 národno a štátnopolitických problémov ozajstným pokrokom i v boji za «lobod u s rovnoprávnosť ženy Dr. M. Skácel ▼ „Líniovej demokracii” 2». nov. Nato nervy neznášajú dlhé odklady a zamlčovanie nášho rozhlasu. Človek si to potom maľuje ešte horšie ako to je — nielen v šuškande a šeptande Tak, keď nám náš rozhlas nepovie viac ako rozhlas londýnsky »lebo hamburský, tak nech hlási aspoň toľko *kn ony ; j „Národní cwvobozenť' 27. nov. Ťwäzámkif hrdina Wartin Xfdr» ' Stane ea často, že život niektorého človeka je ako romáin. Zriedkakedy sa však stane, že by niekto v dráme na javisku • zabral hlavnú úlohu a stihol by ho potom podobný osud v živote- , „ . , Bolo to ešte po prvej vojne, keď melon r pod j a vori nekýoh Horných Bzinoiaoh, kde už'boly divadelné tradície, a'e aj 00 okolí brali národne veľmi účinnú českú drámu „Stanko V o d i ô k a”.o vodca rnmburskýeh rebelov. Napísala ju hrdí nov® sestra Božena Vodičková-Olsovská Hlavnú úlohu obzvlášť precítene hráva1 vtedy mladý slovenský dobrovoľník z r 1918—1919 Martin K e d r o. Za poslednej vojny «trhol ho však podobný osud ako Stanka Vodičku, skutočnej hrdinskej to postavy rovnomennej drámy. Martin Kedro, rodák z Horných Bzin-ec, hlavný revízor Obilnej «poloČuostĹ obľúbený ľudový organizátor. so zvláštnymi iniciatívnymi schopnosťami, rázovitá typická postava, známy široko-ďaleko v podjavortnskom kraji — bol obľúbeným spolupracovníkom aj nebohého Dr. Milana Hodžu a osobným priateľom a spolupracovníkom minietra Janka Ursínyho-Jeho národné presvedčenie a samóétat«osť v jednaní samozrejme bo len nútily k ilegálnej činnosti. Takto ako 47*ročný opúšťa svoju rodinu a odchádza hneď na začiatku povstania k partizánom s stáva sa zásobovacím referentom u Miloša Uhra v II Stalinovej brigáde. Nešťastnou náhodou však gestapáci bo chytili aj s kamarátmi pri Srnčí a odvliekli do Tren čína. To však Kedrova sebavedomá a tak typická povaha nezniesla, a dal sa preto na útek. Zlopovestní kati z mučiarne treu čiaoskeho gestapa, sadistickí Nemci však pri tomto pokuse o útek Martina Kedru v Trenčíne dôa 7. novembra 1944 zastrč tili. „ Štefánikov divadelný krúžok v Hor ných Briti ciach, naimfi starší osvedčení herci, z príležitosti výročia fcrasrickej smrti svojho obľúbeného Martina Kedru, brata tiež zabynnvšieho soko’ského pracovníka a riaditeľa banky z Banskej Bystrice, Jána Kedru — známeho národohospodára a slovenského šachistu — za* hrali nielen v rodných Horných Brinmach. ale tuž aj na okolí spomínanú drámu „Stanko Vodička”, ktorého precítene a zo zvláštnej úctv tak k Stankovi Vodičkovi, ako i ku Kedro vi — podal Štefan Chorvát-Okresný predseda DS Ján Macúeh — švagor martýrov — prehovoril dojem* nými slovami o bratoch Kedrovcoeh pred početným hľadiskom príbuzných zosnulých, v kruhu ich priateľov a partizánov. V nedeľu 25. nov. zahraM „Stanka Vodičku" s úspechom v Dol Smi v Sokolovni a chystá sa zájazd aj do P^šťan a i n vo h obcí. Ján Bložka*