Československý Svět, leden-červen 1968 (XXIII/1-13)
1968-01-04 / No. 1
DO ČESKOSLOVENSKA ZAVÍTAL v prosinci italský musichall „Canteuropa“. Je to speciální express o 19 vagónech s italskými zpěváky vesměs sólisty písňového festivalu v San Remu. Mezi nimi je například známá Rita Pavonc, Gigiola Cinquetti, Catarina Caselli a další. Music-hall navštívil celkem 18 velkých měst devíti evropských zemí a ve dvou vagónech instaloval i výstavu obrazů italských malířů. Na prvním našem snímku je pohled na výstavu obrazů v jednom z vagónů expressu, druhý obrázek ukazuje pěveckou hvězdu Ritu Pavone. DNE 2. PROSINCE OBDRŽELI čtyři přední českoslovenští umělci vysoká státní vyznamenání za vynikající práci. Z rozhodnutí vlády byli jmenováni „Zasloužilými umělci“ Karel Novák za významnou tvůrčí činnost v oboru činoherní režie, Milada Želenská za celoživotní herecké dílo, vytvořené zvláště na scéně Slovenského národního divadla a Jaroslava Adamová za mimořádné umělecké výsledky v oboru činoherního herectví. Vyznamenání „Za vynikající práci“ udělil president republiky herci Jiřímu Valovi za významnou hereckou tvorbu divadelní i filmovou. Na snímku jsou vyznamenaní spolu s ministrem kultury a informací inž. K. Hoffmannem (druhý zleva). AŽ DO 21. LEDNA je v pražské výstavní síni Mánes otevřena výstava děl světoznámého malíře Pabla Picassa. Je na ní 23 olejů a 70 grafických listů z malířovy nejnovější tvorby z let 1963—1967. Na snímku záběr z výstavy. Maliarka dunajských rovin Tento epiteton ornans by sme mohli bez akýchkoľvek diskusií pririeknuť Eve Trizuliakovej. Je to Bratislavčianka. Týmto by sme si azda mohli vysvetliť také velký záujem o kalné vody Dunaja, jeho brehy, zátoky a tenulinkú šašinu na okolí. Trizuliaková je absolventka školy prof. Vincenta Hložníka na Vysokej škole výtvarných umení. Doteraz vystavovala v Prahe, v Bratislave, v Plzni, v Trnave, v Piešťanoch, v Novom Meste nad Váhom a v Budapešti. Najviac ju zaujali utešené slovenské roviny, mierne pahorky, prudké strminy, rozprávková krása okolo Dunaja, ktorá v Európe nemá prirovnanie. V posledných rokoch prechádza umenie Trizuliakovej etapou mohutného vývoja a tvorivého rozmachu a zanecháva dojem pre ďalší perspektívny vývoj. Diela ako sú „Velký záliv“, „Dunajský záliv“, „Plytká voda v Bake“, „Strieborná šašina“, „Modré a zelené štúdie“ sú realistickou tvorbou, ktorá vychádza 7. našej doby. Napriek tejto skutočnosti sa umelkyňa usiluje o voľnejšie poňatie maliarského umenia. Posledná tvorba Evy Trizuliakovej ako sme ju boli videli v Galérii Cypriána Majerníka v Bratislave znamená schodík do predu v každom smere. Sú to všetko diela jedného roku. Obrazy sú plné smutných farieb, pochmúrnych myšlienok a typickej, dnes módnej ľudskej melanchólie. Tak na nás zapôsobilo prvé dielo „Posledná krajina“ s padajúcimi cencúľami. Podobne je to aj s „Bránou smútku“, „Po búrke“, „De profundis“. Najväčší zážitok prežívate pri diele „Staroba“, ktorú autorka stvárnila v jednoduchej symbolike starého, zubom času ošarpaného stromu, ktorý vyčkává už len na svoju neodvrátnu smrť. Popri osudových motívoch najde-me tu i teplejšiu lyriku. Je ňou napríklad „Jarný vietor“, „Zeleň Veronese“ a „Slnobrat“. Stefan Kocian Na snímke: Strieborná šašina immi Kinetické umenie Milana Dobeša 11111111 Slovenský akademický maliar Milan Dobeš patrí k strednej výtvarnej generácii. Štúdium na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení skončil v roku 1956. O dva roky neskôr mal prvú individuálnu výstavu. Po celom rade monumentálnych diel, realizovaných v architektúre moderných stavieb, sa dnes stalo jeho cieľavedomým umeleckým programom optické, vizuálne a kinetické umenie. Dobešove objekty nemožno jednoznačne zahrnúť pod žiadnu z doteraz ustálených kategórií výtvarného prejavu. Sú to diela, ktoré síce vychádzajú z maliarského poňatia sveta, ale sú plastické a navyše dôležitú úlohu pri nich hrá svetlo a pohyb. Tým sa však mení aj samotná forma prístupu diváka k umeleckému dielu. Takýto výtvarný prejav nenechává diváka ľahostajným, ale ho priamo vťahuje, núti k aktívnej účasti na umelcovej práci. Dielo tak, začína žiť v súlade s temperamentom diváka, schopného vnímať mnohostranné javy, meniace sa, predvídané alebo aj náhodné. A nejde len o vyvolávanie dojmu pohybu; zámerom autora je zapojiť pohyb do statistiky umeleckého diela. Aká je inšpiratívna sféra tohto druhu umenia? Predstavujú ju objavy v makro — a mikrokozme, presný fotografický záznam pohľadu elektronkového mikroskopu, rôzne pohybové radiačné zoskupenia zaznamenané filmovou kamerou spolu s astronautickými objavmi. Spomeňme si len na nadšené Gagarinovo expozé o vesmírnom farebnom spektre po jeho návrate na Zem! Netradičný ateliér Milana Dobeša je plný nezvyčajných rekvizít: banky s rozličnými novými hmotami, elektromotorčeky, kombinačky, kliešte, vŕtačka. Tuby, plátna, paletu, hlinu vytisli pláty kovu, sklo, zrkadlá, rozličné mechanizmy. Výsledkom tvorivého procesu výtvarníka sú objekty, ktoré nemožno chápať ako obrazy a plastiky v tradičnom zmysle slova. Sú určené pre zakomponovanie do architektúry moderného interiéru. —kň— Niekoľko desiatok malých kovových hranolkov sa pomaly obracia okolo svojej osi, meniac farby a tvar Výtvarník a objekt SLEZSKÉ LIDOVÉ UMĚNÍ Přáli bychom vám právě teď navštívit Prahu a vydat se na procházku Petřínskými sady, kde je tak krásně po celý rok. Sli bychom se také podívat do Národopisného muzea v letohrádku Kinských a tam i na samostatnou expozici slezského lidového umění, která je zde na několik týdnů instalována ze sbirek Městského muzea v Ostravě. Viděli bychom překrásné práce lidových umělců ze Slezska, které se nám v širokém souboru dochovaly zásluhou Karla Jaromíra Bukovanského, někdejšího ředitele škol ve Slezské 4-----------------------------------------------Nalezení svaté Jenovefy, podmalba na skle Ostravě a citlivého, houževnatého sběratele lidového umění. Díky jemu můžeme se obdivovat mnoha desítkám maleb na skle a dřevořezbám, těšit se z toho, co všechno slezký lid 18. a 19. století pěkného vytvořil nejen jako projev svého náboženského cítění, ale i jako projev svého vztahu ke kráse — a jako doklad svého uměleckého citu. V prostých malbách a v dřevořezbách jako v zrcadle se objevuje sám slezský lid, v postavách svátých podoba jeho vlastní, jak jinak ani lidový umělec tvořit neuměl: na vše se díval očima, radostí i smutkem svého života . . . Text a snímky — Fr. Č ih á k Svatá rodina, dřevořezba Československý svět vychází každý druhý čtvrtek — Vydává Československý ústav zahraniční — Šéfredaktor M. VI. Černý — Redakce a administrace Praha 1-Malá Strana, Karmelitská 25, tel. 530441 až 42. — Předplatné v tuzemsku 30 Kčs ročné, jednotlivá čísla 1,20 Kčs, předplatné v cizině US $ 2,— nebo přepočteno na příslušnou částku v jiné měně. — Novinová sazba povolena ministerstvem spojů J. zn. ÜS 14-2370: 4798-55 ze dne 2. XII. 1956. — Tiskárny: Mír, novinářské závody, n. p., závod 3, provozovna 32, Václavské náměstí 36, Praha 1 a Svoboda, n. p., závod 1, Praha 5-Smíchov, S. M. Kirova 43. — Dohledací poštovní úřad Praha 022