Československý Svět, leden-červen 1968 (XXIII/1-13)

1968-01-04 / No. 1

DO ČESKOSLOVENSKA ZAVÍTAL v prosinci italský music­­hall „Canteuropa“. Je to speciální express o 19 vagónech s italskými zpěváky vesměs sólisty písňového festivalu v San Remu. Mezi nimi je například známá Rita Pavonc, Gigiola Cinquetti, Catarina Caselli a další. Music-hall navštívil cel­kem 18 velkých měst devíti evropských zemí a ve dvou va­gónech instaloval i výstavu obrazů italských malířů. Na prvním našem snímku je pohled na výstavu obrazů v jed­nom z vagónů expressu, druhý obrázek ukazuje pěveckou hvězdu Ritu Pavone. DNE 2. PROSINCE OBDRŽELI čtyři přední českoslovenští umělci vysoká státní vyznamenání za vynikající práci. Z roz­hodnutí vlády byli jmenováni „Zasloužilými umělci“ Karel Novák za významnou tvůrčí činnost v oboru činoherní režie, Milada Želenská za celoživotní herecké dílo, vytvořené zvláště na scéně Slovenského národního divadla a Jaroslava Ada­mová za mimořádné umělecké výsledky v oboru činoherního herectví. Vyznamenání „Za vynikající práci“ udělil president republiky herci Jiřímu Valovi za významnou hereckou tvorbu divadelní i filmovou. Na snímku jsou vyznamenaní spolu s ministrem kultury a informací inž. K. Hoffmannem (druhý zleva). AŽ DO 21. LEDNA je v pražské výstavní síni Mánes otevřena výstava děl světoznámého malíře Pabla Picassa. Je na ní 23 olejů a 70 grafických listů z malířovy nejnovější tvorby z let 1963—1967. Na snímku záběr z výstavy. Maliarka dunajských rovin Tento epiteton ornans by sme mohli bez akýchkoľvek diskusií pri­­rieknuť Eve Trizuliakovej. Je to Bratislavčianka. Týmto by sme si azda mohli vysvetliť také velký záujem o kalné vody Dunaja, jeho brehy, zátoky a tenulinkú šašinu na okolí. Trizuliaková je absolventka školy prof. Vincenta Hložníka na Vysokej škole výtvarných umení. Doteraz vystavovala v Prahe, v Bra­tislave, v Plzni, v Trnave, v Pieš­ťanoch, v Novom Meste nad Váhom a v Budapešti. Najviac ju zaujali utešené sloven­ské roviny, mierne pahorky, prudké strminy, rozprávková krása okolo Dunaja, ktorá v Európe nemá pri­rovnanie. V posledných rokoch prechádza umenie Trizuliakovej etapou mo­hutného vývoja a tvorivého rozma­chu a zanecháva dojem pre ďalší perspektívny vývoj. Diela ako sú „Velký záliv“, „Dunajský záliv“, „Plytká voda v Bake“, „Strieborná šašina“, „Modré a zelené štúdie“ sú realistickou tvorbou, ktorá vychád­za 7. našej doby. Napriek tejto sku­točnosti sa umelkyňa usiluje o voľ­nejšie poňatie maliarského umenia. Posledná tvorba Evy Trizuliako­vej ako sme ju boli videli v Galérii Cypriána Majerníka v Bratislave znamená schodík do predu v kaž­dom smere. Sú to všetko diela jed­ného roku. Obrazy sú plné smut­ných farieb, pochmúrnych myšlie­nok a typickej, dnes módnej ľudskej melanchólie. Tak na nás zapôsobilo prvé dielo „Posledná krajina“ s pa­dajúcimi cencúľami. Podobne je to aj s „Bránou smútku“, „Po búrke“, „De profundis“. Najväčší zážitok prežívate pri diele „Staroba“, ktorú autorka stvárnila v jednoduchej symbolike starého, zubom času ošarpaného stromu, ktorý vyčkává už len na svoju neodvrátnu smrť. Popri osudových motívoch najde-me tu i teplejšiu lyriku. Je ňou na­príklad „Jarný vietor“, „Zeleň Ve­ronese“ a „Slnobrat“. Stefan Kocian Na snímke: Strieborná šašina immi Kinetické umenie Milana Dobeša 11111111 Slovenský akademický maliar Milan Dobeš patrí k strednej výtvarnej generácii. Štúdium na bratislav­skej Vysokej škole výtvarných umení skončil v roku 1956. O dva roky neskôr mal prvú individuálnu vý­stavu. Po celom rade monumentálnych diel, realizo­vaných v architektúre moderných stavieb, sa dnes stalo jeho cieľavedomým umeleckým programom op­tické, vizuálne a kinetické umenie. Dobešove objekty nemožno jednoznačne zahrnúť pod žiadnu z doteraz ustálených kategórií výtvarné­ho prejavu. Sú to diela, ktoré síce vychádzajú z ma­liarského poňatia sveta, ale sú plastické a navyše dô­ležitú úlohu pri nich hrá svetlo a pohyb. Tým sa však mení aj samotná forma prístupu di­váka k umeleckému dielu. Takýto výtvarný prejav nenechává diváka ľahostajným, ale ho priamo vťahu­je, núti k aktívnej účasti na umelcovej práci. Dielo tak, začína žiť v súlade s temperamentom diváka, schopného vnímať mnohostranné javy, meniace sa, predvídané alebo aj náhodné. A nejde len o vyvolá­vanie dojmu pohybu; zámerom autora je zapojiť po­hyb do statistiky umeleckého diela. Aká je inšpiratívna sféra tohto druhu umenia? Predstavujú ju objavy v makro — a mikrokozme, pres­ný fotografický záznam pohľadu elektronkového mi­kroskopu, rôzne pohybové radiačné zoskupenia za­znamenané filmovou kamerou spolu s astronautickými objavmi. Spomeňme si len na nadšené Gagarinovo expozé o vesmírnom farebnom spektre po jeho ná­vrate na Zem! Netradičný ateliér Milana Dobeša je plný nezvyčaj­ných rekvizít: banky s rozličnými novými hmotami, elektromotorčeky, kombinačky, kliešte, vŕtačka. Tuby, plátna, paletu, hlinu vytisli pláty kovu, sklo, zrkadlá, rozličné mechanizmy. Výsledkom tvorivého procesu výtvarníka sú objekty, ktoré nemožno chápať ako obrazy a plastiky v tradičnom zmysle slova. Sú určené pre zakomponovanie do architektúry moderného inte­riéru. —kň— Niekoľko desiatok malých kovových hranolkov sa po­maly obracia okolo svojej osi, meniac farby a tvar Výtvarník a objekt SLEZSKÉ LIDOVÉ UMĚNÍ Přáli bychom vám právě teď na­vštívit Prahu a vydat se na procház­ku Petřínskými sady, kde je tak krásně po celý rok. Sli bychom se také podívat do Národopisného muzea v letohrádku Kinských a tam i na samostatnou expozici slezského lidového umění, která je zde na ně­kolik týdnů instalována ze sbirek Městského muzea v Ostravě. Viděli bychom překrásné práce lidových umělců ze Slezska, které se nám v ši­rokém souboru dochovaly zásluhou Karla Jaromíra Bukovanského, ně­kdejšího ředitele škol ve Slezské 4-----------------------------------------------­Nalezení svaté Jenovefy, podmalba na skle Ostravě a citlivého, houževnatého sběratele lidového umění. Díky jemu můžeme se obdivovat mnoha desítkám maleb na skle a dřevořez­bám, těšit se z toho, co všechno slez­ký lid 18. a 19. století pěkného vy­tvořil nejen jako projev svého ná­boženského cítění, ale i jako projev svého vztahu ke kráse — a jako do­klad svého uměleckého citu. V pros­tých malbách a v dřevořezbách jako v zrcadle se objevuje sám slezský lid, v postavách svátých podoba jeho vlastní, jak jinak ani lidový umělec tvořit neuměl: na vše se dí­val očima, radostí i smutkem svého života . . . Text a snímky — Fr. Č ih á k Svatá rodina, dřevořezba Československý svět vychází kaž­­dý druhý čtvrtek — Vydává Českoslo­venský ústav zahraniční — Šéfredaktor M. VI. Černý — Redakce a administrace Praha 1-Malá Strana, Karmelitská 25, tel. 530441 až 42. — Předplatné v tuzem­sku 30 Kčs ročné, jednotlivá čísla 1,20 Kčs, předplatné v cizině US $ 2,— nebo přepočteno na příslušnou částku v jiné měně. — Novinová sazba povole­na ministerstvem spojů J. zn. ÜS 14-2370: 4798-55 ze dne 2. XII. 1956. — Tiskárny: Mír, novinářské závody, n. p., závod 3, provozovna 32, Václavské náměstí 36, Praha 1 a Svoboda, n. p., závod 1, Pra­ha 5-Smíchov, S. M. Kirova 43. — Do­­hledací poštovní úřad Praha 022

Next