Demokrat, február 1946 (II/27-50)
1946-02-01 / nr. 27
Sut'.výotoň<»»*B»W DEMOKRAT vychodí denne okrem pondelka. Zodpovedný rM*ktor Tna Jozef Styk. Redakcia a administrácia: Košice, ___— ie.. redakcie 352, administrácie 350.. Očet u Pôšt. spor, č.: 7588. Mesačné predplatné Kčs 33.-.. tri razy do týždňa 18.-, raž do týždňa 7.-. Pov. vydalo Obi, vel. NB. v Košiciach č.: 6764/1945 prez. Dohliadaci pôšt. úrad Košice 2. Nov. výpl. povolené Pov. pre pošty, Košice č: 37501-Ia-1945O RGAN DEMOKRATICKEJ S T RiXýij Y Roč. II. - Čís. 27. - Cena Kčs 1’50 BEZ SLOBODY NIET DEMOKRACIE - BEZ DEMOKRACIE NIET SLOBODY I Kolies, pia rok f. februára 1946 (—) Dnes oslavuje Budapešť a s ňou celý maďarský národ prvý deň svojej tretej republiky. Túto skutočnosť rňy zaznamenávame ako dôležitý medzník v histórii maďarského štátneho zriadenia a ako moment, ktorý by mal mať svoju ozvenu i v smýšľaní maďarského národa. Toto tvrdíme tým skôr, že maďarský národ k podobným krokom odhodlal sa v minulosti už dvakrát, no rozhodnutia jeho boíy ien formálne, lebo nedotkly sa (x>dstaty smýšľania, presvedčenia a životných cieľov maďarského národa. Maďarský národ v svojom politickom zanietení najsamprv a len potom s posi-Iftným národným sebavedomím_postavil sa so zbraňou v ruke roku 1848 proti viedenskému dvoru absolutistických Habsburgov. Na revolučnom shromaždení v Debrecíne vtedajší predstaviteľ maďarskej demokracie Ľudovít Kossuth vyriekol detronizáciu Habsburgskej monarchie v Uhorsku a naznačil cieľ vývoja maďarského štátneho zriadenia, i keď nie výslovne k republike, ale aspoň k parlamentarizmu maďarsko-ľudovému. Ze toto rozhodnutie nevychádzalo z hĺbky presvedčenia maďarských más sa dokázalo hneď po tom, čo myšlienka maďarskej samobytnosti bola potlačená a maďarský národ už v svojej podstate založený na tradicionalizme pri plnom vedomí zvolal s nadšením: Éljen a király —• hoc aj Habsburg. Trvanie prvej maďarskej »republi- Iryrf k.fétV<5r, Nešťastnou politikou vlastnou i nešťastnou politikou Habsburgského rodu, 7tsaďarský národ dostal sa roku 1918 na okraj svojej skazy, i niekoľko jedincov chcelo sa vynájsť i v tomto nešťastí a všetku vinu za obete z prvej svetovej yojny a za hospodárske vyp Tundrová nie štátu obvinili kráľovskú dynastiu a vyhlásili republiku. Bola to už republika druhá. Akú zmenu zanechala táto republika v smýšľaní Maďarov, o tom najlepšie svedectvo môže podaf smýšľatfie a konanie maďarského národa v iriarsonskovn Maďarsku za Horihyha režimu. Sotva by ste našil človeka, ktorého by táto republika b ila v Maďarsku oduševnila a každý vjó magyar-ember«, vytáčajúc svoje luzy s veľkým oduševnením spomína! na zlaté •ebié časy, keď Maďari mali ešte kráľov. .— Celý maďarský národ súhlasil s maďarskou politickou reakciou. Pokrokovejší Maďari cítili, že v maďarskom štátnom aparáte voľačo nie je v poriadku. Vedeli, že pokroku nemožno dosiahnuť len zrieknutím sa starých usfrnulých idei a zreorganizovaním celého štátneho aparátu. Toto dobre vedeli Maďar?, no verde!! aj to, že všetka sila maďarského nár foda spočíva v hodnotách uhorských, ktoré si Maďari jednoducho prisvojili a preto ako dobrf Maďari obávali sa pustiť cestou národnou vlastnou — maďarskou a demokratickou. Maďari radšej ostali tradicionalistami a dali svoj súhlas politickej reakcii. Toto tvrdíme tým skôr, že všetci tí, ktorí dnes hovoria o sebe v Maďarsku, že sú demokraticky smýšľajúci a že chcú republiku, boli za reakčného režimu Horthyho, za režimu maďarského parlamentarizmu dôležitými politickými činiteľmL Dnes nám prichodí na tomto mieste zaznamenať, že maďarský národ ústami svojich kompetentných činiteľov, ktorí plne schvaľovali Horthyho politiku, vyhlasuje republiku so všetkými demokratickými predpokladmi. Včera sme Priniesli zprávu tlačovej agentúry Reuter, že budúci maďarský prezident Tildy už aj pripravuje klauzulu maďarskej ús*. vnej listiny o republike, že maďarská republika je priamym a zákonným pokračovaním svätoštefanskej koruny. Dnes maďarský národ tretíkrát vyhlasuje svoju republiku a i po tretíkrát táto republika už pri svojom zrode má byť poškvrnená ne- Tretiu maďarská republika Q^olo jedného letáka O jedného obežníka: /fc f Odhaľujeme „ľudovodemokratické' metódy KSS Redakčná pošta nám deň čo deň prináša sťažnosti na metódy, ktoré zavádza KSS a ktoré sa diametrálne rozchádzajú s košickým vládnym programom. Tu, hľa, dve ukážky z Levoče a zo Sniny. I. V Levoči vydal Okresný sekretariát KSS dňa 21. januára 1946 tento leták, ktorý rozposlal miestnym orqanizáciám v levočskom okrese; »Yážení súdruhovia? Demokratická strana prevádza zákerne za chrbtom verejnosti podpisový akc'u proti ONV v Levoči. Upozorňuj ame našich súdruhov a vôbec poctivých roľníkov a robotníkov nášho okresu, sby svojimi podpismi nepodporovali fűtő akciu, kbrá je podlá a nečestná, lebo je prevádzaná bez vedomia širokej verejnosti, a ío nie proti predsedovi ONV, ale proti KSS ako takej. Nedávajte Vaše podpisy ia túto akciu! Prečo títo páni neprevádzajú podpisovú akciu pre urýchlenie pozern-kovej reformy? Prečo Demokratická strana neprevádza podpisovú akciu pre zrušenie Slovpolu a Roľníckej komory? Okresný sekretariát KSS v Levoči. M. P. Podpis: Färber, v. r.« Tiefo letáky malý byť odpoveďou KSS na žiadosť 17 obcí jteda nie bez vedomia širokej verejnosti) v okrese, aby boí reorganizovaný ONY v Levoči, lebo jeho slúženia nezodpovedá politickej situácii v okrese, po vykonaných voľbách takmer vo všetkých obciach má DS prevážnu väčšinu. Obce žiadajú, aby predsedom ONV boi príslušník DS. Žiadosti boly podané vo veľmi slušnej forme so strany Miestnych národných výborov a nešlo o nijakú podpisovú akciu, ale o žiadosti. vystrojené presne v smysle nariadenia o národných výboroch, resp. o smerniciach k tomuto nariadeniu vydaných. S ! o v o m: vôľa ľudu je za reorganizáciu ONV, ktorý nezodpovedá svojim složením politickému rozvrstveniu obyvateľstva a MNV v okrese! Pretože vôľa ľudu je v danom prípade demokratická, treba ju prekaziť! Čiže: na slovo vzatá ľudová demokracia podľa ponímania tých, čo vedú tútc kampaň I Podľa nás: výsmech demokracie, šliapanie po nejül JL Okresný veliteľ NB 2. v Snine, s. P yt e I, (ktorý teraz pôsobí už v Humennom) posiai obežník všetkým veliteľom NB v okrese a veliteľom finančnej pohraničnej stráže v okrese. Prinášame znenie obežníka vo výťahu: »Nariaďujem Vám, aby všetci členovia bezpečnostných orgánov, ktorí ešte nie sú členmi KSS, aby bezpodmienečne do <9 dni vstúpili do KSS. Jesfii by niekto odoprel vstúpiť do tejto a neuposlúchol rozkaz, bude prepustený zo sboru. Opakujem, týka sa to aj finančnej stráže. Podpis: P y f e I, v. r. okresný veliteľ NB2.« * * * Tento obežník, ktorý Je vlastne r o zk -a z o m, osvetľuje pomery v sninskom okrese, kde ešte vždy nezasiahla náprava, hoci sa jej DS sústavne dovolával. A je to súčasne aj doklad nášho tvrdenia, že NB si chcú istí ľudia v KSS vyárendovať pre stranu, hoci je to organizácia nadslrannícka a nikdy nedopustíme, aby slúžila záujmom jednej strany a nie zá-» ujmom národa a štátu! ! Tento obežník, či rozkaz je terorom najhrubšieho zrna, zastrašovaním a diktatúrou, piati ktorej sa čo najrozhodnejšie ohradzujme a na ktorú upozorňujeme pána povereníka pre veci vnútorné ako na nesMčIteťísosť so zásadami, na ktorých se ítiduje naša Republika a sbor Národnej bezpečnosti, ktorý ju má ochraňovať. Kto má záujem oslabovať štát a naroď takýmito metódami, nech zmizne v prepadlisku, ale nech nezastáva funkcie! Verejnosť posúd: kto- ie demagóg, kto je za ľudovú demokraciu, za slobodu, prácu, právo a poriadok! Z činnosti pléna PNS a snemových výborov Parlament schváli! zákon o reparácii s Nemeckom Dočasné národné shromaždenie po krátkej vianočnej prestávke pokračuje v práci a napomáha tak konsolidáciu pomerov v obnovenej a od nemeckého okupanta oslobodenej - Československej republike. Na zasadnutí - pléna DNS v stredu popoludní -pokračovalo sa v rozprave o vyhlásení ministra priemyslu B. Laušmana. Prvým rečníkom bol pos-anec DS K. hra? tacký, ktorý poukázal na to, žg ešte aj dnes sú medzi nami skupiny, ktoré by chcejy rozoštvať národ a zľahčovať tú prácu, ktorú doteraz vykonali Slováci a Česi v rámci konsolidácie pomerov CSR. Srdce Slováka — pokračoval poslanec FraŠ- tacký — je čisté a nedovolí nič také čo by >oio proti záujmu Ceskoslor vu kej republiky. Je len škoda, že niektorí novinári v Čechách a n,a Morave nepoznajú podstatu vecí na Slovensku a svojou neinío-nnovanosfou slúžia skôr nepriateľom a neprajníkom, ako rozvoju a konsolidácii ČSR. Potom ešte prehovorila poslankyňa Svermová, poslanci Vyčanek a Erban, na čo plénum vyhlásenie ministra priemyslu vzalo na vedomie a schválilo. Druhým bodom pléna DNS bol vládny návrh o repara&nej dohode s Nemeckom a o náhrade škôd, spôsobených Nemcami na území ČSR. V smysle tohto návrhu dostaneme ako rep-aračnú Tľanracíu č as f zlatá, ktoré bolo zachránené spojeneckými vojskami na nemeckom území. Podľa doterajšieho čiastočného odhadu iba v oblastiach Čiech a Moravy sa odhadujú materiálne škody na súkromnom majetku cca iO miliárd korún. Plénum schválilo potom zákon pri oboch hlasovaniach. Snemové výbory v stredu boly tiež V pennanencii. Branný výbor prerokoval vládny návrh o zvýšení žoldu u vojakov na 10 Kčs denne a u príslušníkov školy pre Záložných dôstojníkov na 20 Kos. Súčasne prerokoval aj pojem partizána. Rozpočtový výbor DNS zapodieval sa na svojom stredajšom zasadnutí vládnym, návrhom, ktorým sa upravujú škody a krivdy, spáchané z rasových a politických príčin. Ide tu menovite aj o započítanie nárokov do verejného sociálneho poistenia. V zdravotníckom výbore prehovoril minister zdravotníctva Dr. Proeházka, ktorý povedal, (Pokračovanie na druhej strane.) Interpelácia na ministra zahraničných veci /trfO Horná Orava a Spis dovolávajú sa práva a spravodli vosti V pléne Dočasného národného shromaždenia podali slovenskí poslanci interpeláciu na ministra zahraničných vecí vo veci prenasledovania Slovákov na Hornej Orave a v Hornom Spili, teda na území» ktorá do -konečnel úpravy odstúpili Pp|iako.rn. Ide o úiternie, ktoré bolo pripojené k tzy, Slovenskému štátu po poľskom ťažení a ktoré je zväčša obývané Slovákmi» Už vyše 3000 Slovákov prešlo na naše územie, lebo nemohli zniesť teror, ktorému sú tamojší Slováci vystavení so strany poľských úradov. Ďalšie tisíce sa dovolávajú spravodlivosti a práva. Od júla 1945, kedy tento kraj prišiel pod poľskú správu, nedostalo slovenské obyvateľstvo nijaké prídely potravín. Naši Slováci čakajú na presťahovanie k nám, aby mohli čiastočne aj oni osídliť kraje, ktoré sa uvoľnia vysídlením Maďarov pri pripravovanej výmene obyvateľstva. Interpelácia žiada, aby minister zahraničných vecí zakročil v záujme týchto týraných ľudí, pripadne aby žiadal postaviť loto územie pod dozor medzinárodnej polície. * * * DNS predostre vláde návrh na nápravu krívd čs. partizánom spôsobených, menovite pôide © urýchlený výkon opatrení v súvislosti s výplatou zaopatrovacích platov pre vdovy a siroty po partizánoch a liečenia chorým. Takisto sa odporúča podporovať svojpomocné akcie partizánov, ako aj ich školenie a aplikačné náu k obehy. Spomína sa aj návrh, podľa ktoré*'-:, by ma! pán prezident udeliť amnestii ria trestne činy spáchané pri výkone partizánskej služby. reálnymi a nedemokr?iíck "mi poslaniami Funkciou myšlienky svatošlefénskej koruny v maďarskom národa »vakleme sa hlbšie zaoberať. Táto bob f aineňom úrazu v strednej Europe po celé stáročia nielen pre Maďarov, ale i pre ostatné s Maďarmi susedíape národy, Sep: biikánske štátne zriadenie dáva možnosť demokratickému vývoju a dáva teda maďarská republika možnosť aj demokratizácii maďarského al-rcda a to fvtn skôr, že je to už v posletri.om storočí tretíkrát. Povedali by sme; Do tretice všeho dobrého! !n memoriam Vďačný slovenský národ spomínal včera prvé výročie násilnej smrti bansko-bystrického seniora J. Bakoša, ktorý bol 3í. januára Í34Ő zavraždený Nemcami v Turč. Sv. Máriine „Pod stráňami“. Tento neúnavný pracovník na národa roli dedičnej a na Vinici Pánovej, zapojí sa dp celonárodného Povstania, po ktorom odišiel do hôr spolu s V. Paulínyjm a sen. Z. Šenäelom. Po krátkom pobyte v horách utiahol sa ku švagrovi Dr. Schvarzovi, kde ho však našli nacistickí vrahovia, ktorým h0 vydala ľudská zloba a nenávisť. Od 5. januára 1945 bol väznený gestapom v Turč. Sv. Martine a osudného rána 3i. januára zmizol. Po oslobodení niektorí Martámčania tušili, čo sa s ním stalo a tak našli jeho zohavenú mŕtvolu v hromadnom hrobe „Pod stráňami”. Poznali 1»®- podľa jazvy a Biblie, ktorú mal n seba. Bol jeden z najlepších evanjelických kňazov, plniac svedomito svoje poslanie. Hlboké stopy zanechala u neho čÍBru.t. a styk E. M. Solté sove;. Pracoval v Národných novinách, bol redaktorom „Ev, posla spod Taller", Pre svoju milú a skromná povahu bol obľúbený nielen u ctrkevníkov, ale u celého obyvateľstva bystrického. Nech mu je zem slobodná, sa ktorú bojoval nekompromisne — ľahká. iäáki