Expres, ianuarie-martie 1971 (Anul 3, nr. 1-13)
1971-02-27 / nr. 9
Traja švédski novinári spracovali svoje rozhovory so svetoznámym švédskym filmovým režisérom dramatikom Ingmarom Bergmamom a v knihe, ktorú nazvali Bergman o Bergmanovi. Kniha je akýmsi vlastným umelcovým komentárom k významnej epoche v histórii švédskej kinematografie. Hovorí o histórii jednotlivých filmov, čo mu slúžilo ako podklad pre ich námety, vyjadruje svoje subjektívne hodnotenie a filozofické problémy. Pri premiére svojho filmu Osmevy letnej noci Bergman povedal: „Moja práca v divadle a filme je nerozlučne spojená. Vždy som bol tesne spätý s divadlom a pociťoval som pálčivú potrebu písať preň, a preto nie div, že niektoré z mojich filmov pripomínajú divadelné inscenácie." Nesporne najpodstatnejším prínosom knihy je to, že podáva ucelený obraz umelca pomocou mnohých detailov a charakteristických črt. Keď rozprával o buržoázno-klerikálnom prostredí, z ktorého Bergman pochádza, povedal: .......zaostáva o pol storočia za súčasným vývojom; je to svet bez zjavných vonkajších protirečení, no vnútorne nevyliečiteľne chorý.“ Svoj postoj voči buržoáznemu spôsobu života Bergman nazýva vzburou, predovšetkým proti spoločnosti, ktorá ho obklopuje. Neraz zdôrazňuje, že tento postoj bol príčinou, prečo mu od mladosti bol blízky tvorivý odkaz A. Strindberga, diela ktorého tak neľútostne odhaľujú klamstvo a prehnitosť buržoázneho sveta. Bergman charakterizuje Bergmana — filmového režiséra, ako človeka impulzívneho: „Som ako radiolokátor, odrážam obrazy udalostí v zmesi so spomienkami, túžbami a rojčením.“ Tým možno pochopiť to. čo hovorí o jednej scéne z filmu Hodina vlkov: „Zmysel tejto scény sa v mojom chápaní veľa ráz zmenil.“ Jeho zámer v ňom dlho dozrieva, kým nadobudne konečnú podobu. A toto hovorí o svojich filmoch Väzenie a Smäd: „Keď som pracoval nad scenármi týchto filmov, ba dokonca aj keď som ich ukončil, ešte stále som'nemal predstavu o tom, čo som vytvoril.“ Ďalšia časť knihy odhaľuje zložitú cestu, ktorou prešiel, kým sa dostal k podmaňujúcej bezprostrednosti a srdečnosti, takej charakteristickej pre jeho filmy šesťdesiatych rokov, počínajúc filmom Hostia večere Pána. Ako tvrdí Bergman, tento film mu pomohol „oslobodiť sa od skľučujúcej religióznej nadstavby“. Dnes niektoré zo svojich filmov rozhodne zavrhuje. O filme Prameň panny, ktorý kedysi považoval za veľmi dobrý, teraz hovorí: „Je to malý suvenír pre turistov a úbohá napodobenina Kurosawu." Film Diablovo oko označil za mŕtvy film a film A čo všetky tie ženy za skazený tovar. V rozhovoroch o filmoch, najmä starších, vyvstáva tiesnlvý obraz to. ho, ako sa skutočná tvorivá činnosť a inšpirácia musí podrobiť tvrdej skutočnosti, záujmom producentov. Priamo a bez sentimentality hovorí ako bol niekedy časové obmedzený pri nakrúcaní filmov, akému nátlaku bol vystavený a aké rôzne náhody ovplyvňovali úspech alebo neúspech toho, či onoho filmu. V divadle sa sebarealizoval skôr, tu mohol v spolupráci s hercami hlboko odkrývať obsah a zmysel dramatických diel. Práca s filmom ho niekedy nútila ku kompromisom, ktoré často vyvolávali pocity sklamania a nespokojnosti. A pretože, ako sám hovorí, ho okolnosti prinútili skrývať v sebe neistotu pod maskou neomylnosti a nadmerného sebavedomia, získal slávu „diabolského režiséra“. ZA RUBEŽOM, Moskva Ingmar Bergman Zázrak lásky Známy francúzsky astrológ Paul Colombet pred niekoľkými týždňami oznámil v Prance Dimanche, že rok 1971 bude výnimočne šťastný pre ľudí, ktorí sa narodili iv znamení Raka. Ako sa zdá — nemýlil sa. Šťastie stretlo aj Mireille Mathieu, ktorá ešte pred piatimi rokmi bola malou, neznámou robotníčkou v Avignone. Nedávno u Mireille zazvonil telefón. Dostala rozprávkovú ponuku, o akej nesnívala ani v tých nujbláznivejších snoch. Všetko sa začalo pred niekolkými týždňami, ked sa istý muž vo svojej hollywoodskej kancelárii pozeral na televízny program. Ked počul Mireille spievať, pochopil, že má aj herecký talent. A utvrdil sa v tom, ked ju videl vystupovať v scéne Barbiera zo Sevilly. Zistil, že je výborná na obrazovke i na scéne. Tento muž je Jo Pasternak, jeden z najväčších hollywoodských filmových tvorcov. Dal Mireille tichý n á vrh: zahrať v hudobnej komédii, kde by za. partnerov mala najväčšie esá americkej piesne. Navrhol jej taký veľký honorár, aký dostáva Liz Taylorová alebo Barbra Streisandovä. Mireille na jeden mesiac opustí Francúzsko. Bude na turné v Kanade, ale neuspokojí sa len s vystúpením v Quebecu, kde je francúzskych Kanadanov najviac, ale pôjde aj do krajov čisto anglických až po Vancouver. Tam sa má stretnúť s dôverníkom pána Pastemaka, ktorý bude mat vo vrecku pripravenú zmluvu na podpis, ktorá urobí z Mireille bohatú hviezdu. A predsa to nie je po prvýkrát, čo Mireille dostala návrh stať sa hviezdou v Amerike. Už vlani dostala ponuku od Petra Hunta — ktorý režíroval Jamesa Bonda — aby hrala v hudobnej komédii. Mireille si však vtedy nebola istá sama sebou a ponuku odmietla. John Stark — jej manager — v tajnosti pripravoval Mireillin nový zázrak. Trpezlivo a dlho sa učila niekoľko mesiacov úlohu, aby sa nakoniec mohla predstaviť publiku v Barbierarvi. Tiež si zdokonaľovala svoj spev s pánom Giraudeauom z Opéra-Comique. Ale to nie je všetko. Každý deň ju choreograf učí tancovať. Ide jej to ľahko, pretože predtým bola cvičiteľkou gymnastiky. Viac ako rok ju istý Američan učí po anglicky. Dnes už Mireille rozpráva po anglicky — s americkým prízvukom — plynné. Teraz už pokojne môže ísť na stretnutie do Váncouveru. Prijme v poslednej chvíli šťastie, ktoré jej ponúka Jo Pasternak? Týmto šťastím však bude riskovať, že sa dostane do „otroctva". Zmluva ju zaväzuje zostať mesiace, ale možno aj roky v Amerike. Pre Mireille bude tento exil hrozný. Sama hovorí: „Chcem zasvätiť život úplne môjmu francúzskemu publiku.“ Ale je ešte jedna vec, pre ktorú váha. Ked odíde do Ameriky, zanechá vo Francúzsku kus svojho srdca. A v láske je aj jeden mesiac odlúčenia dlhá doba. Ale roky. ■ Mireille je pre svoju ľúbosť schopná vzdať sa slávy aj šťastia. Pretože pre Mireille je to možno jediný zázrak, ktorý stojí zato. Zázrak lásky. FRANCE DIMANCHE, Paríž ČÍSLO 9 6$IPf0$ nemožno „V styku s ľuďmi mám akýsi zvierací Inštinkt,“ uistil ma počas nášho rozhovoru Alain Delon. „Tu neexistuje nijaká stredná cesta. Bud sa ľudom dokážem pozerať priamo do očí, alebo sa úplne hanbím.“ — Vo svojej práci som sa stretla s mnohými mužmi, o ktorých sa tvrdí, že sú krásavci, — píše anglická novinárka Margarét Hlnxmanová, — ale Delon je z nich bezpochyby najkrajší. A okrem toho je plný životnej energie; vtipný, ambiciózny a bystrý. Vo svojom novom úspešnom filme Borsalino vytvára spolu s ďalším populárnym francúzskym hercom Jean-Paulom Belmondom dvojicu neodolateľných darebákov. Delon v tomto filme nielenže hrá, ale je aj jeho producentom. Úloha producenta mu zaberá stále viac a viac času. Očakáva vás s práve nie najprívetivejšou tvárou, pretože predpokladá, že ho budete trápiť ako každého iného človeka, ktorý vo filme niečo znamená. V tomto odvetví je však veľmi sebavedomý. „Som extrémista. Musím byť vždy najlepší alebo najhorší. Vždy som vedel, ešte predtým ako som sa stal hercom, že ak vezmem niečo poriadne do rúk, budem v tom excelovať. Ak by bolo treba, stal by som sa aspoň najlepším čističom topánok v Paríži.“ Pe vojenskej službe som vôbec nevedel, čo robiť. Potom ma zrazu objavili a pozvali hrať. Čo teda môžem stratiť? Azda to, že sa neusilujem byť filmovou hviezdou, to mi umožňuje stáť bokom od filmu a sledovať dianie v tomto veľkom obchode. „Mohol sa zo mňa stať nervák so zničeným srdcom. Hollywood mi ponúkal výborné zmluvy. Bol som presvedčený, že by ma to zničilo. Bol by som len vhodný, žiadaný francúzsky milovník, ako — radšej nebudem menovať — ale aj takí sú predsa potrební.“ Je zrejmé, že Alain Delon nemohol zostať pri úlohách romantických hrdinov, tak ako veľký vlčiak sa nemôže správať ako vyobliekaný pudlík. Nakrúcanie Borsalina sa mu veľmi páčilo. „Žil som ním celých štrnásť mesiacov, celkom od zrodu prvých myšlienok. Ako producent som sa veľmi málo staral o vlastné herectvo.“ Mal rád prácu aj na ďalšom veľmi populárnom filme Sicílsky klan. Hral v ňom spolu s veteránom francúzskeho herectva Jeanom Gabinom. „Skláňam sa pred ním s hlbokou úctou, je ako francúzsky monument. Teraz už nehráva často, dokonca nemá rád, ak musí vo svojich filmoch veľa chodiť. On v nich proste je.“ Pri slovách o svojom účinkovaní v týchto filmoch je Alain Delon prekvapujúco chladne objektívny. „Tieto filmy využívajú filmový mýtus Delon, “ vysvetľuje. „Proti mýtu nemôžete bojovať: a ešte ho na určitý čas potrebujem. Robím takéto populárne filmy preto, aby som mohol prevziať náročnú úlohu Protista u Luchina Viscontiho.“ Svoje najlepšie výkony dosiahol Delon práve v spolupráci s Vtscontim (Gepard, Rocco a jeho bratia). Alain mu ďakuje za veľa, lebo Visconti sa mu mnoho venoval a naučil ho rozumieť umeniu. „Mal som šťastie, že takí režiséri ako Visconti a René Clement vo mne niečo videli a žiadali si ma do svojich filmov. Preto môžem nakrúcať aj takéto nenáročné filmy, nepredstavujú totiž celú náplň mojej kariéry.“ Táto kariéra sa nezačala v roku 1958. keď ho pre film objavili v súťaži talentov. Začala sa vlastne jeho korzickým pôvodom, ktorý neodvolateľné sformoval jeho osobnosť a tá z neho zase v podstate vytvorila filmovú hviezdu. Jeho rodina si priala, aby sa sta! vojakom. Alain si vojenčinu odslúžil v Indočfne. Medzi jeho priateľmi, bolo veľa kriminálnikov a vydedencov ľudskej spoločnosti. Ich tieň sa opäť vynoril v posledných dvoch rokoch, po zavraždení jeho osobného strážcu. Táto udalosť vyvolala pre Delona veľký škandál, ktorý ešte stále doznieva. Po ňom sa rozhodol pre rozchod s manželkou Nathalie, s ktorou má syna. „Najprv som sa obával, že mi škandál poškodí po profesionálnej stránke. Nestalo sa tak. Poranil ma osoljfie. Bolo to najhoršie obdobie môjho života.“ „Som čudák. Dokážem plakať, rozčúliť sa, urobiť tragédiu z maličkosti. Ale ak sa prihodí skutočná nehoda, nájdem dostatok vnútorných síl. Dokážem sa cez hu preniesť. Vtedy mnou nedokáže nič pohnúť.“ Čo sa týka manželstva, je veľmi jednoznačný: „Nikdy viac! Nie som typ pre manželstvo. A potom, nedokážem žiť s porážkami. Toto bola moja porážka a už nikdy v žřvote nechcem pocítiť niečo podobné.“ Zoznam jeho úspešných filmov Je dlhý. Ale zo všetkých postáv je mu najbližší najatý úkladný vrah zo Samuraja. „Je to osamelý, opustený človek. V mnohom sa na seba podobáme. Vo vnútri sa cítim aj ja osamelý.“ „Ľudia si myslia: ’Oh, Alain Delon — je to playboy, chodieva do nočných klubov, má kopu dievčat, vozí sa v najrýchlejších autách.’ Dobrel Ak si to chcú myslieť, nech sa im páči. Vôbec mi to neprekáža. Pretože viem, aký som vo svojom vnútri.“ WOMAN, Londýn Alain Delon a Jean-Paul Belmondo vo filme Borsalino.