Expres, iulie-septembrie 1971 (Anul 3, nr. 27-39)

1971-07-31 / nr. 31

ŕ ČÍSLO 31ex#Pľe$ BLAMÄŽ VÝZVEDNEJ SLUŽBY • PO PRVÝ RAZ V DEJINÁCH PRIJALI NEŠKANDINÄVSKYCH ZAHRANIČNÝCH ROBOTNÍKOV • DÄNSKO UŽ NIE JE KRAJINOU FARMÁROV • PODNIKAVÍ NOVODOBÍ V1KINGOVIA • STAV BOCIANOV VEŠTÍ ZLÉ ČASY? Ešte aj populárny „vševed“ Jarda Stereí, ked mal v televíznej súťaži Súboj s pamäťou povedať, na ktorých polostrovoch ležia Švédsko, Taliansko, Španielsko a Dánsko, zodpove­dal na prvé tri otázky hravo, no so štvrtou si neporadil. A tak nečudo, ak priemerný ob­čan vie o dánskom kráľovstve v podstate iba toľko, že je vlasťou H. Ch. Andersena a le­gendárneho Hamleta, že hlavným mestom Dánska je Kodaň a že táto idylická poľnohospo­dárska krajina exportuje mliečne výrobky. Navyše posledné tvrdenie je už iba polovičnou pravdou, keďže idylickou poľnohospodárskou krajinou Dánsko iba bývalo. Síce iba celkom . nedávno, takrečeno ešte včera, no predsa le n je to už minulosť. O súčasnom Dánsku, o jeho problémoch politických, hospodárskych, vojenských i sociál­nych, ako ich vidia Angličania, „zasvätene“ inf ormuje reportér londýnskych novín Economist. Chvost vrtí psom Ak sa na Dánsko pozriete zhora, bude sa vám zdať. že kedysi dávno spadlo z výšin a rozbilo sa na márne kúsky, ktoré nik nepo­zbieral. Dánsko pozostáva zo štyristo osem­desiatich troch ostrovov a jedného polostro­va. V súčasnosti sa Dáni zaoberajú tým. že usilovne a húževnato spájajú túto mozaiku oceľovými mostárni, no Dánsko i tak ostáva krajinou pramíc. Sundský prieliv oddeľuje Dánsko od Švédska, zatiaľ čo hlavnou vnú­­tornoů vodnou priehradou je prieliv Veľký Belt, oddeľujúci od seba dva najväčšie dán­ske ostrovy — Sjaelland a Fyn. Medzi ostrovom Fyn a Jutským polostro­vom je prieliv Malý Belt. Vlani odovzdali do používania druhý, jednu míľu dlhý most cez tento prieliv, po ktorom uháňa šesť ra­dov automobilov. Spojenie s kontinentom sa tým výrazne zlepšilo. Na Jutskom polostrove a na ostrove Fyn žije vyše polovice temer päťmiliônového dán­skeho obyvateľstva, no hlavné mesto Kodaň, v ktorom žije 1400 000 ľudí, leží na ostrove Sjaeland, ktorý spájajú mosty s ostrovmi Falster a Lolland. Od roku 1964 do roku 1968 bola na čele Dánska menšinová vláda sociálnodemokratic­kého premiéra Kraga. Vo voľbách roku 1968 získali sociálni demokrati iba 34 percent hla­sov. zatiaľ čo konzervatívci po prvý raz za dlhé obdobie získali viac vhlasov ako. liberáli. Pravda, pozície konzervatívcov i liberálov, ostali v parlamente v podstate nezmenené a k väčšiemu presunu doprava teda nedošlo, zato. však pofnerne výrazný úspech zazname­nala vo voľbách radikálna strana — a tak ■ vznikla možnosť vytvorenia trojstrannej bur­žoáznej vládnej koalície, ktorá má v parla­mente 98 zo .179 mandátov. Premiérom sa ' sto! vodca radikálov Baunsgoord Mimochodom,' politika novej- vlády sa ne­veľmi líši od politiky predošlých koalícií, keďže dánske vlády — pravicové rovnako ak® ľavicové — prejavujú príbuznú tendenciu v tom. že v týchto vládach zvyčajne „chvost vrtí psom“. Terajší chvost možno nazvať radikálnym, no v praxi nejde o radikaliz­mus, ale o staromódnu nerozhodnosť a opa - trníetvo. IM el 72 Retadiel? V roku 1949 sa Dánsko stalo spojencom Ameriky a od tej chvíle sa nachádza v pred­nom sektore systému Atlantického bloku. Ked' januárové volby v roku 1968 nastolili koaličnú vládu s radikálom na čele, vznikli, prirodzene, úvahy o tom. aký bude v budúc­ností vzťah Dánska k NATO. Radikáli boli totiž od začiatku odporcami vstupu Dánska do Atlantického paktu a neskoršie sa doža­dovali referenda o otázke, či má Dánsko po roku 1969 obnoviť svoje členstvo v NATO. Čoskoro však začalo byť jasné, že radikálom vedená koalícia nemieni presadzovať vystú­penie Dánska z tohto vojensko-politického bloku. V súčasnosti sg od myšlienky akého­koľvek podstatného dánskeho príspevku k obrane Atlantického paktu najvýraznejšie dištancuje sociálnodemokratická opozícia, ktorá má podľa , názoru viacerých pozorova­­! teľov šance ujať sa v priebehu roku 1971 opäť vlády. Vlani sociálni demokrati navrhli skrátiť trvanie základnej vojenskej služby z dvanás­tich pa šesť mesiacov, znížiť stav pozemných vôjsk z 11000 na 7000 mužov a počet dán­skych vojenských lietadiel zo 105 na 72. Niektorí dánski dôstojníci — mimochodom práve tak, ako spojeneckí — sa nazdávajú, že také rozhodnutie by znamenalo temer úpl­né odovzdanie obrany Dánska pod „kuratelu“ NSR. Sociálni demokrati však tento názor nezdieľajú. 1 Sociálnodemokratické návrhy odzrkadľujú všeobecný vzostup ľahostajnosti Dánov k vo­jenským otázkam. Rok 1970 bol pre vojakov zlyj rok. Po odhalení tajného odpočúvacieho zariadenia, ktoré výzvedná služba inštalovala v budove kodanskej univerzity, vzniklo medzi študentami búrlivé protestné hnutie. Súdne orgány začali vyšetrovať činnosť výzvedných služieb a vojenské úrady sa dožili verejného výsmechu. Bez ilúzii o EHS Až do, päťdesiatych rokov prevládali v dán­skom exporte potraviny — údené bravčové, maslo a podobne. Potom sa však perspektívy exportu dánskych poľnohospodárskych vý­robkov začali zužovať. Prejavili sa následky Spoločného trhu a ďalšie tendencie, ktoré negatívne ovplyvnili dopyt po produktoch ži­vočíšnej výroby Dánsko muselo hľadať nové spôsoby, ako vyžiť v súčasnom svete. Istým impulzom bolo v tomto smere členstvo v Eu­rópskom združení voľného obchodu. Dánsky priemysel stratil protekcionársku ochranu a musel sa zapojiť do nemilosrdného konkuren­čného boja. Ukázalo sa, že sa vie vyporiadat s touto novou situáciou. Čo však robiť ďalej? Zdalo by sa, že sa vnucuje odpoveď: vstúpiť do Spoločného tr­hu. Lenže Dáni nemajú veľké ilúzie o tom, že by vstupom do rozšíreného Spoločného tr­hu vyriešili svoje problémy. Okrem toho si Dáni uvedomujú obmedzenosť svojich mož­ností. tch priemysel disponuje neveľkým vnú­torným trhom, pracovná sila je v krajine drahá a navyše je dánsky priemysel závislý na importe surovín a polotovarov. Dáni sa nezriedka zrážajú s konkurentmi, ktorí si už upevnili pozície na tom či na onom trhu a disponujú širšími výrobnými možnosťami, ktoré im zabezpečujú širší vnú­torný trh v ich vlastných krajinách. V ta­kých prípadoch sa dánski priemyselníci čas­to riadia zásadou: „Ak nemôžeš konkurenta poraziť, spoj sa s ním!“ Preto sa Dánsko, napríklad, nepokúša vyrábať automobily, ale dodáva súčiastky zahraničným automobilovým koncernom, a keďže disponuje pomerne veľ­kými lodenicami, nestavia iba lode, ale ex­portuje aj lodné motory a zariadenia. Všetky tieto úspechy nedosahuje dánsky priemysel, pochopiteľne,, ľahko Minca má aj druhú stranu: za importované suroviny a pohonné hmoty musí Dánsko veľa platiť. Nájsť efektívne prostriedky pne redukovanie importu je ťažké: značnú časť importu tvoria totiž produkty, ktoré sú nevyhnutné pre vý­robu vlastného exportného tovaru. V dôsled­ku tejto situácie zaznamenávala dánska za­hraničnoobchodná bilancia v šesťdesiatych ro­koch nezriedka značný deficit. Krach mýtu o „harmónii' V rokoch 1968 až 1970 prisťahovalo sa do Dánska približne 12 000 zahraničných robot­níkov, predovšetkým z Turecka, z Juhoslá­vie, z Grécka a zo Španielska, ako aj z Pa­kistanu a zo severoafrických krajín, ich prí­chod vyvolalo dočasné zvýšenie dopytu po pracovnej sile. Bo! to v celých dánskych de­jinách prvý ako-tak vážny prílev cudzincov na stály pobyt — a hoci aj kontingent zahra­ničných robotníkov nebol dajako veľký, Dánsku ihneď vznikli obavy, či to nepovedie v k rasovým a sociálnym treniciam, tak dobre známym zo skúseností iných krajín. V novembri 1970 však záujem o pracovné sily poklesol a vláda zakázala vydávať vstupné povolenia pre zahranie, robotníkov — okrem škandinávskych. Vládni experti sa pritom, mimochodom, nazdávajú, že o niečo neskor­šie bude musieť Dánsko obnoviť import ne­­škandinávskej pracovnej sily v rozsahu pri­bližne 5000 robotníkov ročne. Odborárskym vodcom sa dlho darilo pre­svedčovať svojich členov, aby neštrajkovali, takže kdekto sa v Dánsku chvastal, že v krajine 'vraj „niet pracovných konfliktov“. V prvých týždňoch roku 1970 však vypukla celá séria odbormi nekontrolovaných štraj­kov proti rastu cien. Mýtus o „harmónii" záujmov robotníkov a podnikateľov sa roz­padol ako krehký domček z karát. „Pripomína park, no v skutočnosti je to továreň na výrobu masla, vajec a bravčového mäsa“ — tak charakterizoval Dánsko pred druhou svetovou vojnou Karel čapek. Tento postreh vyžaduje dnes ani nie tak korektúru, ako spresnenie a rozšírenie. Dánsko sa i naďalej ponáša na park. Usku­točnilo priemyslovú revolúciu tak rýchle a tak čisté, že mnohí náhodní návštevníci te­mer ani nepozorujú, že v krajine sa čosi zmenilo, a opúšťajú Dánsko s presvedčením, že je i naďalej krajinou farmárov. V skutoč­nosti je však súčasné Dánsko skôr závodom na výrobu chemikálii a kontrolných prístro­jov. nábytku a módnych odevov, dieselových motorov a čistiacich prostriedkov. Okrem to­ho sa stalo závodom na výrobu závodov. Pod cudzou vlajkou Dáni dokázali pozdvihnúť svoj export prie­myselných výrobkov na takú úroveň, že na jedného obyvateľa dnes pripadá až 160 libier šterlingov. Je to vysoké číslo aj pre tie naj­vyspelejšie priemyselné krajiny. Existuje niekoľko príčin, pre ktoré to svet hneď nespozoroval. Dánsky priemysel sa do značnej miery špecializuje na spracováva­nie importovaných materiálov na vysokokva­litnú a veľmi zložitú špecifickú produkciu. Preto je dánsky priemysel čistučký, minia­túrny a kompaktný. Namiesto toho, aby otra­vovali ovzdušie dymom a zohyzďovali krajinu neforemnými továrenskými objektmi, stava­jú Dáni továrničky uprostred zelených polí, pričom tieto továrničky nehučia, ale tichučko bzučia. Pre Dánsko sú typické malé závody. V krajine je približne 7000 priemyselných podnikov, z toho tri štvrtiny zamestnávajú menej ako 50 robotníkov a úradníkov! Iba asi 100 firiem zamestnáva viac ako 500 za­mestnancov. Väčšinu produkcie Dásni vyvá­žajú, aby sa stala komponentom na celom svete známych výrobkov — spravidla pod švédskou, zápaďomemeokou alebo britskou značkou. Dáni hľadajú na svetovom trhu štrbiny, ktoré nezaplnili konkurenti z väčších a vy-* vinutějších priemyselných krajín. Novodobí Vikingovda precestovali celý svet, obchodujú s technickými skúsenosťami a výrobkami, stavajú hotely v Afrike a mosty v Latinskej Amerike, priemyselné podniky na BlížRôftt východe a pivovary všade tam, kde len môžu. Významné miesto na poliť zaoceánskeho pod­nikania zaujíma Východoázijská spoločnosť, ktorá zamestnáva na piatich kontinentoch dovedna 35 000 ľudí (!) a jej ročný obrat sa blíži k 500 miliónom libier šterlingov! Čo len táto spoločnosť nevyrába! Papier na ka­nadskom ostrove Vancouver, cestné značky v Japonsku, párky v brazílskom Natale, syn­tetické látky, lieky, mäsové konzervy... Ško­lí typografov v Singapúre, vyrába sviečky v Nemeckej spolkovej republike, montuje au­tobusy v Akkre, melie kávu v Brazílii i v Kolumbii, stavia lode doma ... Ohrození farmári Y časoch, keď bol typický Dán farmárom, bývalo všeličo jednoduchšie. Na prelome de­vätnásteho a dvadsiateho storočia vládla v dánskej politickej aréne farmárska liberáliía strana. Ešte v päťdesiatych rokoch farmári nielen produkovali podstatnú časť dánskeho exportu, ale robili to bez akejkoľvek vlád­nej podpory a štátnych subvencii. Od tých čias sa veľa zmenilo. Na začiatku povojno­vého obdobia zamestnávalo 200 000 fariem štvrtinu dánskeho obyvateľstva, okrem iného aj 300 000 dánskych nádenníkov — dnes je v Dánsku už iba 140 000 fariem, ktoré za­mestnávajú necelú desatinu obyvateľstva. Súčasný typický dánsky farmár vzbudzuje súčasne nadšenie i ľútosť. Produktivita jeho práce jedinostaj rastie. Všetku rôznorodú prácu na farme vykonáva sám farmár so že­nou a deťmi. Lenže súčasný priemerný vek dán­skeho farmára je — päťdesiat rokov. Mládež odchádza z fariem a starší by nasledovali mladých, keby nemali ruky i nohy poviazané bankovými úvermi, ktoré nijako nevedia spla­tiť. Hoci v súčasnosti štát podporuje dánske poľnohospodárstvo ročne sto miliónmi libier šterlingov (ide o priame subvencie, daňové úľavy a osobitné ceny), typický farmár do­dnes nedokázal splatiť dlžoby za zložitú tech­niku, ktorú používa vo svojom hospodárstve. A hoci badať zreteľnú tendenciu k špeciali­zácii, typický farmár napriek tomu nemá možnosť investícii, ktoré sú nevyhnutné, ak má premeniť svoju „obyčajnú“ farmu na špe­cializovanú. Žilo by sa mu azda ľahšie, keby mohol rozšíriť plochu svojich polí — zákon však znemožňuje spájanie fariem, aby uchrá­nil neveľkú rodinnú farmu v mene jej „so­ciálnej hodnoty". (Typická farma má 10 až 30 hektárov.) Na druhej strane zákon neob­medzuje špekulovanie s pôdou, ktoré bolo zakázané v rokoch 1957—1964. Potom zákon zrušili a ku koncu šesťdesiatych rokov sa cena pôdy zvýšila viac ako štvornásobne. V Dánsku vyrátali, že ak bude útek z poľ­nohospodárstva pokračovať doterajším tem­pom, ostane v Dánsku ku koncu sedemde­siatych rokov iba asi 40 000 fariem a počet pracovných síl v poľnohospodárstve klesne na tretinu súčasného stavu, takže Dánsko bude môcť chovať iba dve tretiny súčasného stavu ošípaných a jednu tretinu súčasného stavu hovädzieho dobytka — ak sa, pravda, neinvestujú nové obrovské sumy do vyba­venia fariem zariadením, ktoré uľahči farmá­rovi prácu. Na troch stoličkách Dánska vláda sa rozhodla vstúpiť do Spo­ločného trhu a mieni tak urobiť koncom ro­ku 1971. Ak však pred desiatimi rokmi videlo Dánsko v rozšírenom Spoločnom trhu zá­chranný prostriedok, ktorý by mu umožnil vyhnúť sa nepríjemnému výberu medzi brit­ským a západonemeckým trhom — teraz v dôsledku vysokého tempa industrializácie, spätej s mocnejúcou integráciou škandináv­skej ekonomiky, ocitli sa Dáni až „na troch stoličkách“, keďže dilema sa premenila na „trilemu“. Britský a západonemecký trh si rovnako ako predtým uchovávajú svoj vý­znam pre dánsku ekonomiku, no najväčším trhom pre odbyt priemyselných výrobkov, ktoré dnes tvoria dve tretiny dánskeho ex­portu, stal sa švédsky trh, a druhým v poradí nórsky. Navyše nejde iba o obchod: medzi škan­dinávskymi krajinami sa voľne pohybujú pra­covné sily, vzniklo množstvo spoločných do­pravných spoločností, bánk a priemyselných podnikov. Stručne povedané, ekonomika se­­veroeurópskyoh krajín sa tak tesne popre­plietala, že ani jeden Dán si nevie bez zhro­zenia sa predstaviť, že by medzí Dánskom a Nórskom na jednej strane, a Švédskom a Fínskom na strane druhej, vznikli bariéry. Vstup do Spoločného trhu však môže mať, mimochodom, práve takéto následky. Dáni. vravia, že rýchly pokles stavu bociá­­nov v Dánsku, ktorý je dôsledkom industria­lizácie a zmien v kedysi pokojnej roľníckej krajine, neveští nič dobré. Napriek tomu ostávajú optimisti- Dnes, kedy sa úvery ob­medzujú a v novinách sa často zjavuje slovo „krach“, typický Dán, čítajúc o ďalšom ban­krote, pije pre upokojenie nervov pohár piva (veľmi drahého!) a opäť sa dáva do práce. ECONOMIST, Londýn (skrátené) MRILEMY“ DÁNSKA

Next