Expres, iulie-septembrie 1971 (Anul 3, nr. 27-39)
1971-07-31 / nr. 31
ŕ ČÍSLO 31ex#Pľe$ BLAMÄŽ VÝZVEDNEJ SLUŽBY • PO PRVÝ RAZ V DEJINÁCH PRIJALI NEŠKANDINÄVSKYCH ZAHRANIČNÝCH ROBOTNÍKOV • DÄNSKO UŽ NIE JE KRAJINOU FARMÁROV • PODNIKAVÍ NOVODOBÍ V1KINGOVIA • STAV BOCIANOV VEŠTÍ ZLÉ ČASY? Ešte aj populárny „vševed“ Jarda Stereí, ked mal v televíznej súťaži Súboj s pamäťou povedať, na ktorých polostrovoch ležia Švédsko, Taliansko, Španielsko a Dánsko, zodpovedal na prvé tri otázky hravo, no so štvrtou si neporadil. A tak nečudo, ak priemerný občan vie o dánskom kráľovstve v podstate iba toľko, že je vlasťou H. Ch. Andersena a legendárneho Hamleta, že hlavným mestom Dánska je Kodaň a že táto idylická poľnohospodárska krajina exportuje mliečne výrobky. Navyše posledné tvrdenie je už iba polovičnou pravdou, keďže idylickou poľnohospodárskou krajinou Dánsko iba bývalo. Síce iba celkom . nedávno, takrečeno ešte včera, no predsa le n je to už minulosť. O súčasnom Dánsku, o jeho problémoch politických, hospodárskych, vojenských i sociálnych, ako ich vidia Angličania, „zasvätene“ inf ormuje reportér londýnskych novín Economist. Chvost vrtí psom Ak sa na Dánsko pozriete zhora, bude sa vám zdať. že kedysi dávno spadlo z výšin a rozbilo sa na márne kúsky, ktoré nik nepozbieral. Dánsko pozostáva zo štyristo osemdesiatich troch ostrovov a jedného polostrova. V súčasnosti sa Dáni zaoberajú tým. že usilovne a húževnato spájajú túto mozaiku oceľovými mostárni, no Dánsko i tak ostáva krajinou pramíc. Sundský prieliv oddeľuje Dánsko od Švédska, zatiaľ čo hlavnou vnútornoů vodnou priehradou je prieliv Veľký Belt, oddeľujúci od seba dva najväčšie dánske ostrovy — Sjaelland a Fyn. Medzi ostrovom Fyn a Jutským polostrovom je prieliv Malý Belt. Vlani odovzdali do používania druhý, jednu míľu dlhý most cez tento prieliv, po ktorom uháňa šesť radov automobilov. Spojenie s kontinentom sa tým výrazne zlepšilo. Na Jutskom polostrove a na ostrove Fyn žije vyše polovice temer päťmiliônového dánskeho obyvateľstva, no hlavné mesto Kodaň, v ktorom žije 1400 000 ľudí, leží na ostrove Sjaeland, ktorý spájajú mosty s ostrovmi Falster a Lolland. Od roku 1964 do roku 1968 bola na čele Dánska menšinová vláda sociálnodemokratického premiéra Kraga. Vo voľbách roku 1968 získali sociálni demokrati iba 34 percent hlasov. zatiaľ čo konzervatívci po prvý raz za dlhé obdobie získali viac vhlasov ako. liberáli. Pravda, pozície konzervatívcov i liberálov, ostali v parlamente v podstate nezmenené a k väčšiemu presunu doprava teda nedošlo, zato. však pofnerne výrazný úspech zaznamenala vo voľbách radikálna strana — a tak ■ vznikla možnosť vytvorenia trojstrannej buržoáznej vládnej koalície, ktorá má v parlamente 98 zo .179 mandátov. Premiérom sa ' sto! vodca radikálov Baunsgoord Mimochodom,' politika novej- vlády sa neveľmi líši od politiky predošlých koalícií, keďže dánske vlády — pravicové rovnako ak® ľavicové — prejavujú príbuznú tendenciu v tom. že v týchto vládach zvyčajne „chvost vrtí psom“. Terajší chvost možno nazvať radikálnym, no v praxi nejde o radikalizmus, ale o staromódnu nerozhodnosť a opa - trníetvo. IM el 72 Retadiel? V roku 1949 sa Dánsko stalo spojencom Ameriky a od tej chvíle sa nachádza v prednom sektore systému Atlantického bloku. Ked' januárové volby v roku 1968 nastolili koaličnú vládu s radikálom na čele, vznikli, prirodzene, úvahy o tom. aký bude v budúcností vzťah Dánska k NATO. Radikáli boli totiž od začiatku odporcami vstupu Dánska do Atlantického paktu a neskoršie sa dožadovali referenda o otázke, či má Dánsko po roku 1969 obnoviť svoje členstvo v NATO. Čoskoro však začalo byť jasné, že radikálom vedená koalícia nemieni presadzovať vystúpenie Dánska z tohto vojensko-politického bloku. V súčasnosti sg od myšlienky akéhokoľvek podstatného dánskeho príspevku k obrane Atlantického paktu najvýraznejšie dištancuje sociálnodemokratická opozícia, ktorá má podľa , názoru viacerých pozorova! teľov šance ujať sa v priebehu roku 1971 opäť vlády. Vlani sociálni demokrati navrhli skrátiť trvanie základnej vojenskej služby z dvanástich pa šesť mesiacov, znížiť stav pozemných vôjsk z 11000 na 7000 mužov a počet dánskych vojenských lietadiel zo 105 na 72. Niektorí dánski dôstojníci — mimochodom práve tak, ako spojeneckí — sa nazdávajú, že také rozhodnutie by znamenalo temer úplné odovzdanie obrany Dánska pod „kuratelu“ NSR. Sociálni demokrati však tento názor nezdieľajú. 1 Sociálnodemokratické návrhy odzrkadľujú všeobecný vzostup ľahostajnosti Dánov k vojenským otázkam. Rok 1970 bol pre vojakov zlyj rok. Po odhalení tajného odpočúvacieho zariadenia, ktoré výzvedná služba inštalovala v budove kodanskej univerzity, vzniklo medzi študentami búrlivé protestné hnutie. Súdne orgány začali vyšetrovať činnosť výzvedných služieb a vojenské úrady sa dožili verejného výsmechu. Bez ilúzii o EHS Až do, päťdesiatych rokov prevládali v dánskom exporte potraviny — údené bravčové, maslo a podobne. Potom sa však perspektívy exportu dánskych poľnohospodárskych výrobkov začali zužovať. Prejavili sa následky Spoločného trhu a ďalšie tendencie, ktoré negatívne ovplyvnili dopyt po produktoch živočíšnej výroby Dánsko muselo hľadať nové spôsoby, ako vyžiť v súčasnom svete. Istým impulzom bolo v tomto smere členstvo v Európskom združení voľného obchodu. Dánsky priemysel stratil protekcionársku ochranu a musel sa zapojiť do nemilosrdného konkurenčného boja. Ukázalo sa, že sa vie vyporiadat s touto novou situáciou. Čo však robiť ďalej? Zdalo by sa, že sa vnucuje odpoveď: vstúpiť do Spoločného trhu. Lenže Dáni nemajú veľké ilúzie o tom, že by vstupom do rozšíreného Spoločného trhu vyriešili svoje problémy. Okrem toho si Dáni uvedomujú obmedzenosť svojich možností. tch priemysel disponuje neveľkým vnútorným trhom, pracovná sila je v krajine drahá a navyše je dánsky priemysel závislý na importe surovín a polotovarov. Dáni sa nezriedka zrážajú s konkurentmi, ktorí si už upevnili pozície na tom či na onom trhu a disponujú širšími výrobnými možnosťami, ktoré im zabezpečujú širší vnútorný trh v ich vlastných krajinách. V takých prípadoch sa dánski priemyselníci často riadia zásadou: „Ak nemôžeš konkurenta poraziť, spoj sa s ním!“ Preto sa Dánsko, napríklad, nepokúša vyrábať automobily, ale dodáva súčiastky zahraničným automobilovým koncernom, a keďže disponuje pomerne veľkými lodenicami, nestavia iba lode, ale exportuje aj lodné motory a zariadenia. Všetky tieto úspechy nedosahuje dánsky priemysel, pochopiteľne,, ľahko Minca má aj druhú stranu: za importované suroviny a pohonné hmoty musí Dánsko veľa platiť. Nájsť efektívne prostriedky pne redukovanie importu je ťažké: značnú časť importu tvoria totiž produkty, ktoré sú nevyhnutné pre výrobu vlastného exportného tovaru. V dôsledku tejto situácie zaznamenávala dánska zahraničnoobchodná bilancia v šesťdesiatych rokoch nezriedka značný deficit. Krach mýtu o „harmónii' V rokoch 1968 až 1970 prisťahovalo sa do Dánska približne 12 000 zahraničných robotníkov, predovšetkým z Turecka, z Juhoslávie, z Grécka a zo Španielska, ako aj z Pakistanu a zo severoafrických krajín, ich príchod vyvolalo dočasné zvýšenie dopytu po pracovnej sile. Bo! to v celých dánskych dejinách prvý ako-tak vážny prílev cudzincov na stály pobyt — a hoci aj kontingent zahraničných robotníkov nebol dajako veľký, Dánsku ihneď vznikli obavy, či to nepovedie v k rasovým a sociálnym treniciam, tak dobre známym zo skúseností iných krajín. V novembri 1970 však záujem o pracovné sily poklesol a vláda zakázala vydávať vstupné povolenia pre zahranie, robotníkov — okrem škandinávskych. Vládni experti sa pritom, mimochodom, nazdávajú, že o niečo neskoršie bude musieť Dánsko obnoviť import neškandinávskej pracovnej sily v rozsahu približne 5000 robotníkov ročne. Odborárskym vodcom sa dlho darilo presvedčovať svojich členov, aby neštrajkovali, takže kdekto sa v Dánsku chvastal, že v krajine 'vraj „niet pracovných konfliktov“. V prvých týždňoch roku 1970 však vypukla celá séria odbormi nekontrolovaných štrajkov proti rastu cien. Mýtus o „harmónii" záujmov robotníkov a podnikateľov sa rozpadol ako krehký domček z karát. „Pripomína park, no v skutočnosti je to továreň na výrobu masla, vajec a bravčového mäsa“ — tak charakterizoval Dánsko pred druhou svetovou vojnou Karel čapek. Tento postreh vyžaduje dnes ani nie tak korektúru, ako spresnenie a rozšírenie. Dánsko sa i naďalej ponáša na park. Uskutočnilo priemyslovú revolúciu tak rýchle a tak čisté, že mnohí náhodní návštevníci temer ani nepozorujú, že v krajine sa čosi zmenilo, a opúšťajú Dánsko s presvedčením, že je i naďalej krajinou farmárov. V skutočnosti je však súčasné Dánsko skôr závodom na výrobu chemikálii a kontrolných prístrojov. nábytku a módnych odevov, dieselových motorov a čistiacich prostriedkov. Okrem toho sa stalo závodom na výrobu závodov. Pod cudzou vlajkou Dáni dokázali pozdvihnúť svoj export priemyselných výrobkov na takú úroveň, že na jedného obyvateľa dnes pripadá až 160 libier šterlingov. Je to vysoké číslo aj pre tie najvyspelejšie priemyselné krajiny. Existuje niekoľko príčin, pre ktoré to svet hneď nespozoroval. Dánsky priemysel sa do značnej miery špecializuje na spracovávanie importovaných materiálov na vysokokvalitnú a veľmi zložitú špecifickú produkciu. Preto je dánsky priemysel čistučký, miniatúrny a kompaktný. Namiesto toho, aby otravovali ovzdušie dymom a zohyzďovali krajinu neforemnými továrenskými objektmi, stavajú Dáni továrničky uprostred zelených polí, pričom tieto továrničky nehučia, ale tichučko bzučia. Pre Dánsko sú typické malé závody. V krajine je približne 7000 priemyselných podnikov, z toho tri štvrtiny zamestnávajú menej ako 50 robotníkov a úradníkov! Iba asi 100 firiem zamestnáva viac ako 500 zamestnancov. Väčšinu produkcie Dásni vyvážajú, aby sa stala komponentom na celom svete známych výrobkov — spravidla pod švédskou, zápaďomemeokou alebo britskou značkou. Dáni hľadajú na svetovom trhu štrbiny, ktoré nezaplnili konkurenti z väčších a vy-* vinutějších priemyselných krajín. Novodobí Vikingovda precestovali celý svet, obchodujú s technickými skúsenosťami a výrobkami, stavajú hotely v Afrike a mosty v Latinskej Amerike, priemyselné podniky na BlížRôftt východe a pivovary všade tam, kde len môžu. Významné miesto na poliť zaoceánskeho podnikania zaujíma Východoázijská spoločnosť, ktorá zamestnáva na piatich kontinentoch dovedna 35 000 ľudí (!) a jej ročný obrat sa blíži k 500 miliónom libier šterlingov! Čo len táto spoločnosť nevyrába! Papier na kanadskom ostrove Vancouver, cestné značky v Japonsku, párky v brazílskom Natale, syntetické látky, lieky, mäsové konzervy... Školí typografov v Singapúre, vyrába sviečky v Nemeckej spolkovej republike, montuje autobusy v Akkre, melie kávu v Brazílii i v Kolumbii, stavia lode doma ... Ohrození farmári Y časoch, keď bol typický Dán farmárom, bývalo všeličo jednoduchšie. Na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia vládla v dánskej politickej aréne farmárska liberáliía strana. Ešte v päťdesiatych rokoch farmári nielen produkovali podstatnú časť dánskeho exportu, ale robili to bez akejkoľvek vládnej podpory a štátnych subvencii. Od tých čias sa veľa zmenilo. Na začiatku povojnového obdobia zamestnávalo 200 000 fariem štvrtinu dánskeho obyvateľstva, okrem iného aj 300 000 dánskych nádenníkov — dnes je v Dánsku už iba 140 000 fariem, ktoré zamestnávajú necelú desatinu obyvateľstva. Súčasný typický dánsky farmár vzbudzuje súčasne nadšenie i ľútosť. Produktivita jeho práce jedinostaj rastie. Všetku rôznorodú prácu na farme vykonáva sám farmár so ženou a deťmi. Lenže súčasný priemerný vek dánskeho farmára je — päťdesiat rokov. Mládež odchádza z fariem a starší by nasledovali mladých, keby nemali ruky i nohy poviazané bankovými úvermi, ktoré nijako nevedia splatiť. Hoci v súčasnosti štát podporuje dánske poľnohospodárstvo ročne sto miliónmi libier šterlingov (ide o priame subvencie, daňové úľavy a osobitné ceny), typický farmár dodnes nedokázal splatiť dlžoby za zložitú techniku, ktorú používa vo svojom hospodárstve. A hoci badať zreteľnú tendenciu k špecializácii, typický farmár napriek tomu nemá možnosť investícii, ktoré sú nevyhnutné, ak má premeniť svoju „obyčajnú“ farmu na špecializovanú. Žilo by sa mu azda ľahšie, keby mohol rozšíriť plochu svojich polí — zákon však znemožňuje spájanie fariem, aby uchránil neveľkú rodinnú farmu v mene jej „sociálnej hodnoty". (Typická farma má 10 až 30 hektárov.) Na druhej strane zákon neobmedzuje špekulovanie s pôdou, ktoré bolo zakázané v rokoch 1957—1964. Potom zákon zrušili a ku koncu šesťdesiatych rokov sa cena pôdy zvýšila viac ako štvornásobne. V Dánsku vyrátali, že ak bude útek z poľnohospodárstva pokračovať doterajším tempom, ostane v Dánsku ku koncu sedemdesiatych rokov iba asi 40 000 fariem a počet pracovných síl v poľnohospodárstve klesne na tretinu súčasného stavu, takže Dánsko bude môcť chovať iba dve tretiny súčasného stavu ošípaných a jednu tretinu súčasného stavu hovädzieho dobytka — ak sa, pravda, neinvestujú nové obrovské sumy do vybavenia fariem zariadením, ktoré uľahči farmárovi prácu. Na troch stoličkách Dánska vláda sa rozhodla vstúpiť do Spoločného trhu a mieni tak urobiť koncom roku 1971. Ak však pred desiatimi rokmi videlo Dánsko v rozšírenom Spoločnom trhu záchranný prostriedok, ktorý by mu umožnil vyhnúť sa nepríjemnému výberu medzi britským a západonemeckým trhom — teraz v dôsledku vysokého tempa industrializácie, spätej s mocnejúcou integráciou škandinávskej ekonomiky, ocitli sa Dáni až „na troch stoličkách“, keďže dilema sa premenila na „trilemu“. Britský a západonemecký trh si rovnako ako predtým uchovávajú svoj význam pre dánsku ekonomiku, no najväčším trhom pre odbyt priemyselných výrobkov, ktoré dnes tvoria dve tretiny dánskeho exportu, stal sa švédsky trh, a druhým v poradí nórsky. Navyše nejde iba o obchod: medzi škandinávskymi krajinami sa voľne pohybujú pracovné sily, vzniklo množstvo spoločných dopravných spoločností, bánk a priemyselných podnikov. Stručne povedané, ekonomika severoeurópskyoh krajín sa tak tesne popreplietala, že ani jeden Dán si nevie bez zhrozenia sa predstaviť, že by medzí Dánskom a Nórskom na jednej strane, a Švédskom a Fínskom na strane druhej, vznikli bariéry. Vstup do Spoločného trhu však môže mať, mimochodom, práve takéto následky. Dáni. vravia, že rýchly pokles stavu bociánov v Dánsku, ktorý je dôsledkom industrializácie a zmien v kedysi pokojnej roľníckej krajine, neveští nič dobré. Napriek tomu ostávajú optimisti- Dnes, kedy sa úvery obmedzujú a v novinách sa často zjavuje slovo „krach“, typický Dán, čítajúc o ďalšom bankrote, pije pre upokojenie nervov pohár piva (veľmi drahého!) a opäť sa dáva do práce. ECONOMIST, Londýn (skrátené) MRILEMY“ DÁNSKA