Hlas Ĺudu, december 1968 (XV/279-302)
1968-12-02 / No. 279
Včera nedeľa bola... Budú ešte štyri nedele a potom príde Nový rok. Máme ešte celý mesiac na zaokrúhľovanie čísiel, na zahládzanle stôp, na bilancovanie výkonov, úspechov, s prehier, na vyrovnávanie sa dezilúziami a splnenými túžbami, na výročně schôdze, na odmeňovanie najlepších, na kritizovanie zla, na ospravedlňovanie tohtoročných krívd a nedostatkov, na hodnotenie nezvyčajného roku 1968. Včera sa písal prvý december a nejedného človeka zrejme napadali podobné myšlienky. Isteže, sú aj väčšie starosti; blíži sa Mikuláš a za ním Vianoce, to budú zase pekné výdavky, najmä ak sa opát zvýšia ceny — medzi ľudom sa už o tom nahlas hovorí. Koľkí by včera najradšej nakupovali, obchody však boli zatvorené a tak sa ľudia museli uspokojit s nedeľnou prehliadkou „obchodných štvrtí“. Tento rok je zaiste prinajmenšom rozmarný. Možno, že raz o ňom budeme môct hovořit ako o historickom, prelomovom, možno, že naše deti mu primyslia nejaké nové prívlastky. Včera som kráčal po ulici za jedným manželským párom a nechtiac som odpočul čast ich rozhovoru. Muž hovoril: „Pamätáš, čo som ti povedal v tú augustovú noc? Povedal som ti — vojská tu ostanú, ale aj my ostaneme. Prežili sme kadečo, prežijeme aj toto“. A žena mu na to: „Ale vtedy st, milý, ešte ani netušil, že budeme mat dieta...“ V každom prípade žijeme pre přítomnost a budúcnost. Nápisy na múroch a ohradách už pre väčšinu stratili svoj pôvodný význam, to isté sa udialo aj s mnohými slovami, ba s celými textami, dokumentmi. Tento rok môže byt hrdý. Dokázal změnit našich ľudí, ako žiadny z jeho nedávnych i dávnych predchodcov. Ale vo štvrtok príde Mikuláš. Nejeden človek si v duchu praje, aby mu doniesol nádej a susedovi palicu. V. JANCURA PROLETÁŘI VŠETKÝCH KRAJIN, SPOJTE SAT Hím PONDELOK, 2. DECEMBRA 1968 40 hal.m du ORGAN ZÁPADOSLOVENSKÉHO KV KSS ROČNÍK IV. číslo 279 PRIfMIA U Dr. G. HÜSAKA Bratislava (ČSTK) — Prvý tajomník DV KSS dr. Gnstav Husák prijal v sobotu predpoludním delegáciu Slovenského výboru £s. zväzu telesnej výchovy, ktorú viedol jeho predseda ján Šedivý. Delegácia intormovala s. Husáka o súčasnej problematike telovýchovného hnutia na Slovensku a o námetoch SV ČSZTV na zabezpečenie podmienok pre rozvoj telovýchovy a športu v Slovenskej socialistickej republike. • • • Včera navštívila prvého tajomníka CV KSS dr. Gustava Husáka aj delegácia predsedníctva CV zväzu slovenských novinárov, ktorú viedol jeho predseda dr. Svätopluk Štúr. Súdruh Husák sf s predstaviteľmi Zväzu slovenských novinárov vymenil v priateľskej besede názory na najaktuálnejšie otázky slovenskej žurnalistiky a zdôraznil závažnost angažovaného postoja novinárov pri uvádzaní výsledkov novembrových plén ÜV KSCS a Ov KSS do nášho každodenného života. Na besede bol prítomný aj tajomník CV KSS Bohuš Graca. RAD PRACE Kombinátu PRAVDA BRATISLAVA (gar) — Za vynikajúce výsledky vo vydávaní a výrobe straníckej tlače a literatúry udelil prezident republiky na návrh OV KSS Tlačovému kombimátu PRAVDA pri príležitosti 50. Z domova Do 300 delegátov zo Slovenska sa zišlo do Bratislavy na III. junácky snem. Snemovanie slovenských skautiek a junákov má predovšetkým pracovný charakter. Hlavným bodom je prerokovanie návrhu na začlenenie junáka v rámci federatívneho usporiadania Československej socialistickej republiky do Zväzu mládeže Slovenska a utvorenie celoštátneho orgánu junáka. Nitra [CSTKj — Poľnohospodári Nitrianskeho okresu ako prví v Západoslovenskom kraji splnili štátny plán nákupu kukurice na 100 %. Najviac kukurice nakúpili pracovníci PNZZ v Nákupnom stredisku Nitra, výročia vzniku republiky a 500. výročia kníhtlače RAD PRACE. Toto vysoké štátne vyznamenanie prevzali v zastúpení pracujúcich kombinátu v sobotu večer na slávnostnej schôdzi v bratislavskom PKO z rúk Ing. Št. Sádovského, CSc, člena Predsedníctva a tajomníka OV KSS riaditeľ Tlačového kombinátu ÜV KSS Pravda dr. J. Gandel a predseda PV ROH J. Nálepa. Na slávnostnom akte sa zúčastnila aj delegácia ŰV KSS v ktorej boli člen Predsedníctva 0V KSS a predseda SNR O. Klokoč, bývalý šéfredaktor Pravdy a členka OV KSS M. Sedláková, terajšia šéfredaktorka. Pri tej istej príležitostí odovzdal s. Sádovský riaditeľovi tlačiarenských závodov Pravdy Pa kanovi vyznamenanie Za zásluJ. hy o výstavbu a metérovi RP, veliteľovi ZO ĽM A. Kuklovskému vyznamenanie Za vynikajúcu prácu. Nášmu tlačovému kombinátu ako aj obom menovaným k vyznamenaniu srdečne blahoželáme. Starajú sa o svojich BRATISLAVA (hč) — V bratislavskom Slovnaťte je mnoho pracovísk s nepretržitým prevozom. Pracuje tam niekoľko sto pracovníkov. Pochopitelné mnohí z nich budú pracovať aj na Štedrý večer. Ako každoročne aj tentokrát sa o týchto pracovníkov príkladne postará závodní kuchyňa. Všetkým pripraví na tento večer vianočného kapra a navyše dostanú aj zákusky a baliček ovocia. I VEDZTE Sl CENIŤ I CHVÍLE LÁSKY... Miestny národný výbor vo Vlčannch. Do ticha sobášnej siene zaznieva túbozvučná melódia. Dvaja mladí stoja pred dôležitým životným rozhodnutím — žít spolu. Sú krásni, šfastní a dokonali... je všedný deň. Sú tu iba oní dvaja, svedkovia a sobášiaci. A možno aj preto, že predsedom MNV je tu žena, slová v mene tohto štátu sú vermi citlivé, prístupné a dojímavé až k slzám. Žena, matka, ktoré desiatky rokov prežila všetko, čo manželstva prináša, vie najlepšie, akú Kto dvaja berú na seba zodpovědnost... Zaznievajú Sčipačevove Slohy lásky. Neprišiel som do Vlčian na svadobné veselie. Čakal som iba chvilku na predsedníčku, až tých mladých zosobáši. Kúsok od budovy MNV, niekoľko metrov od miestnosti, kde si ľudia stubujú věrnost až do smrti, žije v malom domčeku Mária Vargová. Chcel som vediet, skôr ako ju navštívim, kto to vlastne je. Hrubý fascikel v rukách o trampotách rodiny Vargovej bol síce dobrým pomocníkom, ale nie úplným. Vedzte st ceniť chvíle lásky a s rokmi stále viac a viac... poznáte to. Hoci som Ich počul nespočetnekrát, vtedy vo Vilčanoch mi zaznievali v ušiach neprestajne. Bolo to preto, že som myslel na Máriu Vargovú a jej život. Kedysi sl ho predstavovala ako ti mladi v sobášnej sieni. Dnes, po rokoch lopoty a utrpenia, neostalo z tej lásky nič. Iba od rána do večera robota na družstve. Nijaké šťastie, nijaké nádeje plány, nič. Žije opustená a ak a predsa len čosi má, je to bôľ v srdci. Mohol by som opisovať všetko, bo mi porozprávala. Hoci sú to všetko slová otrasné, nerobím to. Lebo v manželstvách to už tak býva, že okrem šťastia a radosti, ipridu s pribúdajúcimi rokmi aj všedné starosti, ike<f miesto májových prechádzok treba aj plienky prať a miesto stovky prepitej s priateľmi, treba dať. Ťažko povedať, stovku žene ba myslím si, že niet na svete nikoho, kto by pri nedorozumení vedel ukázať na vinníka. V manželstve nebýva obyčajne žiadnych svedkov. Počúvate ženu, všetkému na vlne je manžel. Potom počúvate jeho, všetkému na vlne je ona. Obaja majú svoju pravdu. (Pokračovanie na 2. strane] Adamec strelil posledný gól Trnavy % Cenný bod pre Trenčanov % V Tepliciach rozhodla o prehre belasých 88. minúta V predposlednom kole najvyišej futbalovej súťaže sa pozornosť sústredila na dve stretnutia: Inter—Trnava a Teplice—Slovan. V prípade prehry Trnavy a remízy v Tepliciach sa ešte dávala nádej Slovanu na zisk najvyššej priečky v tabuľke. Prognózy nevyšli, lebo Trnava zvíťazila e Slovan prehral. Pre Trnavu už jesenná časť súťaže skončila, lebo sl posledné kolo s VSS Košice predohrala. Skončila úspešne, lebo Trnavčania prezimujú na prvom mieste, ktoré spravodlivo vyjadruje jej súčasnú formu. Trenčín si doviezol bod zo Žiliny a ak získa v súboji s Interom dva, polepší si postavenie v tabuľke. INTER-TRNAVA 0:1 Zo začiatku sa domáci pustili s chuťou do majstra. V 3. min. najlepší útočník Interu Szikora vysoko vyskočil, ale jeho hlavičku zastavilo brvno, keď už Kozlnka bol prekonaný. Počiatočný nápor Trnava odrazila a po úvodných desiatich minútach začala tiež útočiť. Zranil sa Daňo a ikedže z obrancov In téru ani jeden, nestál pevne na nohách, musel sa aj Jávorok poriadne zvŕtať. V 8. min. Hrušeokého ostrú strelu s námahou vyrazil. Pokiaľ stačil záložný tandem „žltočiernych“ Ing. Medviď—Obložlnský s dychom a s podporou útoku, bolí domáci nebezpečnejší. Ale stále viazla kombinácia. S dlhými pasmi na Levického, ktorého dostával do behu najviac Sziikora, mail obrancovia Trnavy spočiatku ťažkú hlavu. Ale ked sa Hagara — ktorý strážil Levického — rozobral spoločne s Jarábkom, udržali najrýchlejšieho hráča domácich. Trnavčania hTall vtipnejšie. s Nepúšťali sa do osobných súbojov obrancami Interú, nedržali zbytočne loptu, ale snažili sa hrať na jeden dotyk. Taik padol aj jediný gél zápasu. V 33. min. prihral Adamec Švecovi, ten mu loptu ihned narazil a Adamec skóroval. O dve minflty mal Inter smolu, lebo Obložlnského bomba z voleja otriasla opäť Kozlnkovou bránou a lopta sa odrazila od žrde späť do poťa. Po polčase Inter temer polhodinu neexistoval. Trnavčania mali v týchto lázach hry prevahu, vdaka väčšej pohyblivosti a rozhodnosti. Gól visel na vlásku, ale tentoraz sa Inter ubránil od pohromy pomocou šťastia. V 82. min. Farkai, ktorý vymenil v 87. min. Marttakovlča sa z 8 m zle orientoval a kopol priamo do javorka. V 71. min. nastúpil za Obložinského Konderlík, ale ani on nedokázal odvrátiť prehru. Rozhodoval Kocman pred 10 000 divákmi. Polčas 0:1. (tni) TEPLICE-SLOVAN 2:1 Vyše 6000 divákov bolo nadmieru spokojných lebo videlo rušné a bojovné stretnutie od prvej do poslednej minúty. Na víťazstve domácich má najväčšiu zásluhu útočník Stratili, 'ktorý bol autorom prvého gólu a ma druhý Ideálne nahral. Začiatok nebol pre domácich priaznivý. Hostia začali s náporom a už v 3. min. viedli 1:0 gólom Jána Capkovlča. V 23. min. po striedavých útokoch vypálil Vojta, Vencel jeho strelu vyrazil, ale nestačil už kryť strelu Stratila. Do polčasu mali príležitosť ešte Hrdlička a Bičovský. V 47. min. poslal Cvetler lopta priamo z voleja tesne nad brvno. V 66. min. sa vyznamenal brankáT Sedláček, kecľ sa vrhol Jánovi Capkovlčovt pod nohy. Víťazný gól domácich padol v 82. min., ked sa k lopte dostal Stratil, unikol po pravom krídle, prihral pred bránu dobiehajúcemu Jílkovi a ten posial loptu do siete. V Slovane zachytal dobre Vencel, v obrane boli najlepší Horváth a J. Zlocha, v útoku Móder a ján Čapkovič. Stretnutie viedol rozhodca Mácha z Vyškova. Polčas 1:1. Kč) ['Pokračovanie na 4. str.) Táto útočná akcia Interu zaváňala gélom. Ondrášik však neskoro vystihol „malú domov“ k kopačky Majernika, Lopty sa zmocnil Koxinka a ako sa to skončí, prizerá júMajerník a Ha gar a Foto: J. Zelený Kasári, vážení, to boli lordi. Legendami opradenf „robotníci zločinu“, samotáři tmavých nocí, prachatí šľachtici podsvetia. Odkiaľ ich sláva? Prečo požívali pochybnú úctu podsvetia? Z niekoľkých pričiň. Akétaké nádeje v tomto „remesle“ mali skutočne iba ti najskúsenejšf. Museli mat vynikajúce informácie o stave pokladni, poznať dokonale „terén“ a nevyhnutne potrebovali veľkú dávku remeselnej zručnosti, znalost rôznych uzavieracích i poplašných systémov. Ale ked „maco bol hodený“, potom svet patril im. Kőrist bývala tučné, takže vystačila na množstvo veľkopanský preflámovaných nocí. Iston kuriozitou je, aspoň to tak tvrdl jeden známy nitriansky advokát, že po prvej svetovej vojne mali kasári svoj „hlavný staň“ v našej Nitre. Možné to je. Československo malo ako jediný štát v tom čase spoľahlivú menu a Nitra bola dost velkým mestom k tomu, aby sa tu mohol niekto nenápadne zdržiaval a zároveň dost malým mestom k tomu, aby tu bola dobre organizované polícia. Vraj v Nitre žil aj „kráť“ kasárov a údajne jeho pamäti má k dispozícii už spomínaný právnik. Či je to pravda, alebo legenda, to ukáže čas. Apropos, ako neskôr uvidíte, máme k tomu vážny dôvod, že Nitru spomíname už v úvode. Ale vráťme sa ešte ku kasárom. Po vojne .„sláva“ kasárov pohasla. Prvú ranu im zasadilo znárodnenie súkromných firiem. „Mackovia“ — ako nežne nazývali peniazmi vystlané trezory, — sa odsťahovali do minulosti. Ranu z milosti im dalo vládne nariadenie, ktoré stanovilo výšku hotovosti, ktorá mohla zostať cez noc v príručných pokladniach (po výmene peňazí v roku 1953 iba 800 korún). A za také malé obnosy sa skutočne neoplácalo prácne vylamovat pancierové trezory. TI, ktorí sa o to pokúsili, a boli chytení sa stali naviac terčom posmechu svojich bývalých „kolegov“. Ved obyčajne škoda spôsobená na trezore bola vyššia ako samotný „lup“. Lenže v poslednom čase sa všeličo zmenilo. Zachovávanie predpisov nie je silnou stránkou našej národnej mentality. Preto čoraz (1) Čo viete o kasároch, alebo príbeli sa začína častejším javom só „dohre zásobené“ trezory a pokladnice. Naviac dlhá nečinnosť kasárskeho cechu poriadne uspala aj našu ostražitosť a žiaľ spoľahlivé poplašné zariadenia a solídne trezory sú pomaly bielymi vranami aj tam, kde by nemali byt — na poštách, v sporiteľniach a podobne. A tak sa vlastne nemôžeme ani veľmi čudovať, že sa v denných raportoch bezpečnosti opäť začínajú množiť hlásenia o vylomených trezoroch. Príbeh, ktorý vám vyrozprávame teda nechce byt iba zaujímavým čitanim o ťažkej a zložitej práci bezpečnosti, ale naviac boli by sme radi, keby strážcov veľkých obnosov a hodnôt priviedol k väčšej opatrnosti. Udalosti okolo trestnej činnosti majú svoje stáročiami ustálené pravidlá a logický prie beh. Na začiatku stoji samotný čin, ale potom sa rozbehne mašinéria spravodlivosti, na kto rej beh, ak je záležitosť v šikovných rukách, má zločinec pramalý vplyv. Odhalením zločinca a jeho usvedčením sa konči druhé dejstvo tejto permanentnej drámy boja prá va se zločinom. Ale to sme v podstate Iba v polovici celej záležitosti. Výsledky vyšetrovania dostáva do ruky prokuratúra a potom súd. Tu už majú páchate! a jeho obhajca, za daného stavu nášbo právneho poriadku dosť veta možnosti vplývať na tok ďalších udalosti. Rozsudkom druhostupňového súdu, ktorého rozhodnutia je právoplatné ihneď po vynesení, obyčajne všetka končí. Sú tu samozrejme ešte isté okolnosti, ale tie nás v tomto prípade nezaujímajú. Urobme malý pokus. Náš príbeh začneme rozprával od prostriedku. Belo to iba prednedávnom. Istý kapitán a istý nadporučík dostali pozvánky: „na malú podnikovú oslavu v Carton bale v Bratislave, pri príležitosti odovzdania červenej zástavy národnému podniku Klenoty Bratislava“. Nadporučík bol z Nitry a kapitán z bratislavskej kriminálky. 2e by boli ti zlatníci takí opatrní, že Červenú zástavu, ktorú dostanú chcú zveriť do úschovy na bezpečnosti? Nie. Skôr by sme mohli povedať, že išlo o vyrovnanie male| morálnej podlžnosti. Kapitán Valo a nadboručfk Balčtk sa teda v určený deň „hadili do puču“ a vybrali sa do Carltonu. Stratili sa v hustých zástupoch zamestnancov a čakali, čo sa bude diať. Čoskoro ich však objavili funkcionári podniku, posadili za stôl a starali sa o nich... jedna radosť. Medzitým sa ostošest už schôdzovalo. Ako to už pri takýchto príležitostiach býva, hovorilo sa o úspechoch podniku, preberala sa zástava a odmeňovali sa ti najlepší. — Vážení kolegovia, súdruhovia, — ujíma sa opäť slova riaditeľ, — ešte musíme vybaviť jednu milú povinnost. Ako viete, na jar tohto roku narobili vlamači v našej predajni v Nitre nemalé škody. Vdaka dobrej práci bezpečnosti väčšinu ukradnutých veci sme dostali spät. Išlo skutočne o veľkú sumu a preto dovoľte, aby som v mene nás všetkých na znak vďaky odovzdal tým, ktorf sa o vyšetrenie prípadu najviac zaslúžili, kapitánovi Valovi a nadporučíkovi Balčfkovl, skromný darček. Tým. skromným darčekom boli pekné náramkové hodinky. Potlesk, stisky rúk ... • potom sa začala zábava. Okolo dvoch príslušníkov bezpečnosti sa vytvoril malý hlúčok zvedavcov. Tak. ako to bolo, súdruh kapitán...? (Pokračovanie sajjtra.J