Hlas Ĺudu, november 1971 (XVIII/258-283)
1971-11-25 / No. 279
PODNETNÝ PRÍKLAD KULTÚRNO-VÝCHOVNEJ ČINNOSTI Žatva, možná i v priemysle Vnútropodnikové súťaženie v umeleckých disciplínach — tak rozvinuté i podporované napr. v Nemeckej demokratickej republike — je u nás ešte v plienkach. Preto sa po dobu deviatich rokov i v celoštátnom meradle s takým obdivom hovorilo o „západoslovenskom unikáte“, o sútažení pracovníkov bratislavského Šrachtitelského a semenárskeho podniku na poli kultúry. Obdiv sa nezmenšil tým, že v posledných dvoch rokoch odborové riaditeľstvo SLOVOSIVO rozšírilo totu súťaženie na celú výrobno-hospodársku jednotku, teda na pracovníkov všetkých šľachtiteľských a semenárskych podnikov a semenárskych štátnych majetkov na Slovensku. Ba naopak — toto opatrenie ešte zvýraznilo jedinečnost tohto podujatia nielen v rámci poľnohospodárstva, ale všetkých odborov. Nezľakli sa na odborovom riaditeľstve ťažkostí, ktoré inde označujú za objektívne? Bude aj tretí (pre západoslovenských šlachtiteľov, pravda, dvanásty) ročník tohto pozoruhodného súťaženia? S touto otázkou sme ;a obrátili na s. Antona Kusala I na obr.j, vedúeho kádrového i a personálneho i odboru Slovosi- i va, ktorý ako (predseda podni- Ikového výboru ROH „patrónoval“ v roku 1960 zrod súťaže, a vlani bol predsedom organizačnej komisie. Odpoved bola jednoznačná. — Samozrejme pokračujeme. O tom sa ani chvíľku nepochybovalo. Sám generálny riaditeľ Ing. Ambróz Marko, ktorý nedávno vyhlásil nový ročník, venuje súťaži osobitnú pozornosť. Ved doterajšie skúsenosti z tohto súťaženia hovoria jasne o jej význame pre kultúrno- a ideovovýohovnú činnosť na našich pracoviskách. 0 Vysvetlili by ste to trochu podrobnejšie? — Táto súťaž vedie k správnemu i kultúrnemu využívaniu voľného času a najmä dlhých zimných večerov, významne pomáha upevňovať pracovné ko-' lektívy a zbližovať robotníkov s technikmi a ostatnými spolupracovníkmi, obohacuje kultúrny život na pracoviskách, neraz dosť vzdialených od väčších miest, ba aj od dedín, no aj kultúrny život týchto dedín. Súťaž má však veľký význam aj pre pestovanie estetického citu a vkusu našich pracovníkov a podporuje tiež zdravý „patriotizmus“ k podniku, ktorý reprezentujú. • Zmenil sa štatút oproti minulému ročníku? — V podstate nie. Súťažia opäť divadelníci, folklórne súbory, recitátori, speváci, tanečníci a hudobníci. Bude krajské i záverečné kolo. INapleší divadelný súbor sa stane držiteľom Putovného pohára generálneho riaditeľa VHJ, kým podnik, ktorý získa, najviac bodov účasťou a umiestnením pracovníkov v jednotlivých disciplínach, dostane Putovný pohár OV Slovenského odborového zväzu pracovníkov v poľnohospodárstve. 0 Koľko podnikov združuje vaša VHJ? — 23 na celom Slovensku s asi 15 000 pracovníkmi. V Západoslovenskom kraji máme 12 podnikov. Pracovísk je však podstatne viac, lebo majetky majú hospodárstva a šlactititelía stanice. 0 Ktu obháji v tomto ročníku putovné poháre? — Pdhár ŰV SOZ Šľachtiteľský a semenársky podnik v Bratislave, pohár generálneho riaditeľa divadelníci z Bystričky u Martina. Minulý ročník bol vôbec v znamení razantného nástup« šľachtiteľov a semenárov Středo- a Východoslovenského kraja, ktorí udhvátili najmä svojimi folklórnymi súbormi. 0 Máme tomu aj tak rozumieť, že v našom kraji by mali teraz „pridať“? — V Západoslovenskom kraji je ešte veľa rezerv. Podľa jedénásťročných skúseností bol by takmer na každom pracovisku záujem o súťaženie. Treba iho však vzbudiť a podporovať. Tam, kde vedúci hospodárski pracovníci a odboroví funkcionári sl uvedomujú význam tohto podujatia a i stranícke organizácie dbajú p to1, aby zaujalo prislúchajúce mu miesto v živote pracoviska, je účasť na súťaži dobrá. Domnievam sa, že i program aktivizácie odborových organizácií („fandí“ nám aj predseda ÜV SOZ s. Chlebec, ktorý sa zúčastnil na jar záverečných bojov) podporí naše predsavzatie, podľa ktorého by nemal byť ŠSP či SŠM bez náležitého zastúpenia v súťaži. Kladne by sa malo prejaviť aj pojatie starostlivosti o kultúrno-výchovnú prácu po linke hospodárskych orgánov do náplne kádrových útvarov, ktoré sa znova zriaďujú v každom podniku. Anály súťaže hovoria o krásnych príkladoch rozvíjania kultúrnej aktivity na SŠM v Košútoch, Leviciach, Kvetoslavove, Topoľčanoch, Holíči a Balvanoch, na šľachtiteľských staniciach v Sládkovičove a Radošine i ihých pracovísk, z ktorých nám v minulom ročníku chýbali „pretekári“. Veríme, že to teraz napravia, že sa i tam opäť nájdu zanietení organizátori. Podľa vzoru predsedov závodných výborov V, Malycha na SŠM Trnava a D. Sumeráka na SŠM Veľké Diany, vedúceho Ing. Sedláka a zaslúžilého režiséra Františka Méda na ŠS Horné Chlebany, neúnavnej „kultúrničky“ O. Mariankovej v Hornej Strede a ďalších, ktorí každý rok získavajú nových pracovníkov pre aktívnu kultúrnu činnosť. 0 Zrejme ste toho názoru, že by bolo možné podobným spôsobom rozprúdiť aktívnu kultúrnu činnosť aj na iných pracoviskách, i na nepoľnohospodárskych. Podelili by ste sa so záujemcami o svoje skúsenosti, ak by sa na vás obrátili? — Veľmi rád. Napokon to nemusí byť všade hneď súťaž. Možno niekde by boli nesúťažné prehliadky účelnejšie. I pri organizovaní súťaže je však dôležité raziť zásadu, ktorú my dôsledne uplatňujeme: už účasť na takom súťažení je vlastne víťazstvom (nad pasivitou, pohodlím, ale neraz aj predsudkami alebo trémou), ktoré si zasluhuje morálnu podporu a uznanie. Naša súťaž je, pochopiteľne, verejná. Preto snáď nezaškodí si už teraz predznačiť, že záverečná kolo bude v dňoch 25. a 26. marca 1972 v Špačinciach. Srdečne tam uvítame každého, ktorý by sa chcel pokúsiť o podobnú jarnú žatvu. F—a 0 Vkusne vyzdobené výklady predajní, dostatok tovaru a preplnené obchody kupujúcimi sú príznačné pre tieto dni. Popri nových druhoch tovaru v nich nechýba ani predvolebná aqitácia. S dobrým nápadom prišla .trenčianska JEDNOTA, spotrebné družstvo v nákupnom stredisku ROZKVET. Jeho výklady v predvolebnom období volebnými heslami pozývajú k volebným urnám hlasovat za kandidátku Národného frontu. (si) Armáda volí s ľudom Významná politická činnosť vojakov v predvolebnom období BRATISLAVA (si) — Na funkcie poslancov do zastupiteľských zborov za Západoslovenský kandidujú v tohtoročných voľbách aj mnohí príslušníci Československej ľudovej armády. Do Federálneho zhromaždenia je navrhnutý na funkciu poslanca generálporučík Samuel KODAJ a generálmajor Jozef KOVÁČIK. Viacerí príslušníci armády, sú navrhnutí na funkcie poslancov do -INR, Žs KNV, okresných, mestských aj miestnych národných výborov. je to jedna z foriem, ako armádu ešte viac zblížiť s ľudom. Príslušníci vojenských posádok Východného vojenského okruhu nekončili predvolebnú politickú aktivitu v kasárňach. Väčšina okresných výborov KSS, ale aj občania poznajú vojakfl'V z vystúpení na predvolebných zhromaždeniach. Niet prakticky útvaru, odkiaľ by vojaci neprichádzali vystupovať do agitačných stredísk a na predvolebné zhromaždenia, ale aj pozývať občanov na rôzne akcie v predvolebnom období. Medzí socialistickými záväzkami na zvýšenie vojenského majstrovstva sa objavili aj hodnotné záväzky s celospoločenským významom. V útvare, kde pôsobí dôstojník Sékeši vyvolali komunisti a zväzáct veľmi cenné hnutie, ktorému dali heslo: S. hlasom pre kandidátov Národného frontu odovzdáme bezplatne aj svoju krv. Na túto výzvu, ktorá sa veim! rýchle rozšírila aj do ostatných vojenských útvarov, odpovedalo už vyše 400 dobrovolných darcov krvi. Z útyaru, kde pôsobí dôstojník Ján Minčík hlá£i<a, že ku stovkám doterajších'záväzkov na výstavbu výcvikovej základne pribudlo dalších 150 Individuálnych záväzkov, ktorých realizácia bude veľmi cenná pri plnení úloh pri výstavbe objektov aj skvalitňovaní výcviku. Na území Východného vojenského okrúhu je niekoľko vojenských škôl. Vo všetkých sa v predvolebnom období rozvinulo hnutie za zlepšenie študijných výsledkov. Komunisti aj zväzáci nevynechávajú ani možnost, aby pomohli slabším žiakom pri čo najrýchlejšom získaní vedomostí z odboru vojenskej vedy, techniky a taktiky. Zo spojovacieho učillšťa oznámili, že čata, ktorej velí desiatnik absolvent Šulc, sa rozhodla brigádami a finančnými prostriedkami podporiť výstavbu dedinky SOS. Každý po socialisticky Miliónu z iniciativy Štátne, odborové i hospodárske orgány v okrese Galanta pod vedením OV KSS zamerali svoj rozvoj iniciatívy v mestách, dedinách, podnikuch a závodoch na úspešné plnenie a prekračovanie plánovaných úloh v tomto roku. Pracujúci svojimi konkrétnymi činmi prispievajú k plneniu cieľov vytýčených XIV. zjazdom KSČ. V tomto roku bolo prijatých v okrese Galanta na úseku národných výborov 274 kolektívnych a 7636 individuálnych záväzkov hodnote viac ako 50 milióv nov korún. Vo vedomí zodpovednej politickej a organizátorskej úlohy pre nastávajúce volebné obdobie, z hľadiska rovnomerného plnenia volebného programu NF okresu, zameriavajú sa na takú iniciativu, ktorá by pomáhala v budúcom roku plniť všetky úlohy volebného programu. Nielen národné výbory v tomto okrese sa činia. Ruka v ruke s nimi kráčajú aj odborári v podnikoch a závodoch. Celková hodnota uzatvorených socialistických záväzkov tu v tomto roku činí viac ako 24 miliónov. Rozvoj pracovnej iniciatívy a ekonomiky a prínos socialistického súťaženia zhodnotili OVOZ a OOR na základe poznatkov z verejnej kontroly v základných organizáciách ROH. Táto kontrola ukázala, že rozvoj hnutia „Každý po socialisticky“ má svoje pevné miesto vo výrobe a stáva sa súčasťou dennej organizátorskej a riadiace] práce hospodárskych pracovníkov a funkcionárov na všetkých stupňoch riadenia. V n. p. Ľahké stavebné hmoty v Dolnej Strede kolektívy, súťažiace o titul „Brigáda socialistickej práce“ sa zaviazali odpracovať mimoriadne smený na počesť nastávajúcich volieb. Západoslovenské nábytkárske závody v Galante sú do socialistickej súťaže zapojené na 95,6 percenta. Prijali 36 kolektívnych a 450 individuálnych záväzkov. Titul BSP obdrželo 22 kolektívov, 4 dielne a 2 prevádzky s počtom 790 pracovníkov. V tomto roku kolektívy podali 31 zlepšovacích návrhov. Veľmi dobre si počínajú aj kolektívy BSP v OPP Galanta, Hydrostave a Dusle v Šalí, Cukrovare v Sládkovičove, Ľanárskych závodoch v Sládkovičove a v Kávovinách v Seredi a ďalších. Rozvoj pracovnej iniciatívy a jej výsledky sú zaznamenané nielen v evidencii riadiacich orgánov, ale predovšetkým v praktickom živote. Sú to očividné a rukolapné dôkazy lepšieho plnenia úloh, úprimnejších sú družskýcih vzťahov i novom šate našich dedín a miest. Takéto výsledky oprávňujú, aby sa dostal Okresný národný výbor v Galante vyzývateľom socialistickej súťaže pre všetky ONV na Slo vensku „ZA REALIZÁCIU VOLEBNÉHO PROGRAMU“. F. Krajčovič, Galanta1 P acient je v domácom liečení, príde ho navštíviť komisia z podniku a nájde ho pracovať na prestavbe rodinného domku. Spočiatku zdvorilostné formality a záver dialúgu vyznieva nasledovne: „Nuž vážený súdruh, ako môžete pracovať pri takej chorobe ako je reumatická horúčka? Uvedomujete si, že týmto hrubo porušujete liečebný proces a pokyny ošetrujúceho lekára!" „Ja predsa nepracujem“, ozýva sa odpoveď. Mozole na rukách, montérky a ruky umazané od malty presviedčajú komisiu, že pacient nehovorí pravdu. „To viete, človek sa trochu pomotá a ani nevie akn sa zababre.“ rúk Reč upracovaných však vraví presvedčivo. Pacientovi treba zdôrazniť, že nerešpektovaním pokynov lekára škodí sám sebe, podniku a celému národnému hospodárstvu. Zámerne predlžuje liečbu, zahráva si so zdravím aj s dôverou našej spoločnosti. ho O niekotko dni si predvolali pred komisiu národného poistenia. Povedali mu niekoľko slov úprimne du duše, pacient sa rozplakal a sľúbil, že sa to nebude opakovať. Už dlhšiu dobu sme sa zaoberali príčinami vysokej chorobnosti a z toho vyplývajúcej práceneschopnosti v našom podniku a na jednotlivých pracoviskách, povedal nám vedúci oddelenia sociálnej starostlivosti o pracujúcich v Niklovej hute v Seredi Alexander Paška. Nebolo nám ľahostajné, keď sa vo verejnosti šírili neopodstatnené chýry, že sme fabrika, kde vznikajú a množia sa neúmerne rôzne choroby. Mnohi svedomití pracovníci vo vefkej miere pocifovali, čo znamená zvýšená absencia z titulu práceneschopnosti. Za takéhoto stavn nám narobila veľa starosti organizácia práce, neraz musel jednotlivec ťahať i za dvochtroch, pritom nás sužoval aj nedostatok pracovných síl a niekedy sa stávala, že sme smenú obsadili len na 50 percent. Podaktorí fndia hľadali ustavične chodníčky, ako sa vyhnúť práci, naučili sa v tom chodit a práceneschopných jednostaj pribúdalo. Drvivá väčšina pracujúcich Niklovej huty začala sama poukazovať na častých absentáruv a zdôrazňovala, že na tomto úseku treba urobit poriadok. Tieto kritické pripomienky nemohli si nevšimnúť základné organizácie KSS a CZV KSS. Uvedomovali sme si, že každá neopodstatnene stúpajúca krivka chorob nostl a z toho vyplývajúca absencia nepriaznivo dolieha na náš podnik a na celú českn slovenskú ekor-imiku. Reprezentuje to tlsfc ky vynechaný!-' mien a milióny hodín. Ute kajú nám taktu nedozierne hodnoty a zbytočne sa ukracujeme o väčšiu skyvu chleba. Na návrh vedenia podniku prijal CZV KSS spolu so ZV ROH uznesenie, že sa skvalitni činnost komisie národnéhu poistenia, zaktivizuje sa práca na úseku súdružských návštev, najmä v tom zmysle, že okrem zdvorilostnej návštevy budú plnit aj funkciu kontrolnú. K realizácii tohoto uznesenia sme pristúpili v máji 1971 a zároveň sa v podniku vytvorilo oddelenie starostlivosti o pracujúcich, do ktorého spadá bezpečnost pri práci, hygiena, zdravotníctvo, závodná kuchyňa, starostlivost o pracovné sily a rekreačné strediská. Pozornosť sme sústredili predovšetkým na účelnú kontrolu chorobnosti. Ako sme to zabezpečili a zabezpečnjeme? Na postupe a systéme sme sa dohodli so závodným lekárom. Mnohé veci sme si museli výjasnif a zosúladiť, aby neprichádzalo k zby-točným nedorozumeniam. Súdružské návštevy a kontroly mali podľa dohovoru so závodným lekárom plniť aj výchovnú funkciu. Predovšetkým bolo a bude treba vniesť do vedomia pacientov, že ich povinnosťou je liečiť sa, rešpektovať stanovené vychádzky, dodržiavať životosprávu a nažívať v dobrých rodinných vzťahoch. Na návštevy k práceneschopným chodí zástupca oddelenia starostlivosti o pracujúcich a členovia komisie národného poistenia. Najprv však prekonzultujeme chorobopisy s lekárom a tie najokatejšie vyberieme. Prirodzene, nezabúdame ani na pacientov, ktorí sú dlhšie a vážnejšie chorí. Navštívime ich, porozprávame sa s nimi, opýtame na problémy, ťažkosti a v rámci daných možností snažíme sa im pomôcť. Kontroly (návštevy) robíme pravidelne, nie však vo vopred určených termínoch. Ak zistíme, že niekto porušuje predpísanú liečbu, poradíme sa so závodným lekárom a dávame komisii národného poistenia návrh na postih. Súdruhovia z komisie si „pacienta“ zavolajú, napomenú ho, ak treba krátia aj nemocenské dávky, alebo ho prísne pokarhajú. Výška trestu závisí od miery previnenia. Pracovník podniku bol vážne chorý na priedušky, marodoval a popritom si staval rodinný domček, pil a neúmerne fajčil. „Prečo pracujete keď ste v stave chorých?“ spýtali sa ho členovia komisie. „Budem robiť aj keby som mal pritom zgegnúť, pokým si dom nedokončím!“ znela odpoveď. „Viete, že tým ubližujete sebe a poškodzujete ‘štát, ktorý sa bezplatne stará o vaše zdravie?“ „Viem, ale na to nedbám, do domu chcem nasťahovať rodinu prv ako pôjdem na kúpeľnú liečbu,“ odpovedal zvýšeným hlasom. O mesiac mu našli na pľúcach ťažký nález, jeho zdravotný stav sa podstatne zhoršil a teraz sa bude liečiť najmenej jeden rok. • • • Súdružské návštevy a s tým spojené kontroly sa dobre ujali. Často počuť hlasy, že sme to chytili za správny koniec a malo sa to vraj robiť už skoršie. Pracujúci v našom závode začínajú chápať, že to nie je nijaké šikanovanie a tvrdia, že ponosovať sa môžu iba lajdáci a chronickí ulievači. A výsledky? O efekte tohto opatrenia netreba vôbec diskutovať. Tak napríklad chorobnosť v januári predstavovala 7,88 percenta a v júli to bolo už len 5 percent. V podniku s 1280 pracovníkmi to znamená 766 pracovných smien, inými slovami je to práca 36 ľudí po celý mesiac. Ak by sme tieto čísla premenili na vyprodukované hodnoty, vyšli by nám nezanedbateľné cifry. Na tomto úseku sa neuspokojujeme iba s kontrolou, otázkou chorobnosti sa musíme zaoberať sústavne. Bolo treba faktmi a štatistickými prehľadmi mnohým pochybovačom dokázať, že pracovné prostredie nevyvoláva nadmernú chorobnosť. Tieto zámerne rozširované výmysly boli často len pláštikom na zastretie zvýšenej práceneschopnosti, ktorá sa zvyčajne pohybovala podľa ročných období. Zaujímavé údaje sa ukázali pri sledovaní práceneschopnosti z titulu úrazov. Z celkového počtu premeškaných smien tvoria viac ako 60 percent nepracovné úrazy, za 10 mesiacov tohoto roku to predstavuje 1100 premeškaných smien, čo znamená, že nám z tohto titulu ustavične absentovalo päť pracovníkov. Pracovník oslavuje narodeniny. To sa predsa musí zapiť. Urobil to však v takej miere, že holými rukami rozbíjal obloky na vlastnom rodinnom domku. Následky? Vážny nepracovný úraz, ktorý si vyžiadal 8 týždňov maródovania. Rôzne fušky, výstavby rodinných domkov a iné práce sú stálym zdrojom úrazov, ako je napríklad zlomené rebro, zlomená noha, ruka a iné pomliaždeniny. Je to výsledok neopatrnosti a nedodržiavania bezpečnosti práce mimo pracoviska nášho závodu. Ako to chceme riešiť? Tu nám pomôže iba presvedčovanie a systematická výchova. Na nástennej tabuli budeme vyvesovať karikatúry zamestnancov, ktorí si hrubou nedbalosťou spôsobili pracovný alebo nepracovný úraz. Nazdávame sa, že ich pranierovanie sa stane výstrahou pre ostatných. V znižovaní vysokej práceneschopnosti z titulu choroby podnikneme aj ďalšie kroky. Vypracovali sme menný zoznam nemocnosti po jednotlivých oddeleniach. Závodnému lekárovi to poslúži ako pomôcka pri kontrole ľudí, najmä takých, ktorí radi a často „chorľavejú“. Do budúcnosti pripravujeme viacero návrhov, o ktorých však nebudeme zatiaľ hovoriť. .pa. LIEK PROTI chorobnosti