Katolícke Noviny, 1971 (LXXXVI/1-52)
1971-05-16 / No. 20
DUCHOVNÝ POKRM TÝŽDŇA (Týždeň po Sleste) nedeli veľkonočné]) PONDELOK: „BA PRlDE CAS, KEĎ ... I“ (Ja 15, 28; 18, 4) Pin JežlS pripravuje svojich apoštolov í na „ťažké časy“. Hovorí lm celkom «tvorene, že „vylúčia Ich zo synagóg, ba príde čas, keď každý, kto Ich zabije, bude sa nazdávať, že tým slúži Bohu“. Prečo? Veď kňaz nenahovára Iudl, aby sa navzájom nenávideli, aby sa okrádall Jeden druhého. Cirkev nerozvracia rodiny ani neburcuje deti proti redlčom. Prikazuje ctiť sl svetské vrchnosti. Nabáda veriacich, aby boli svedomitými, usilovnými, poctivými pracovníkmi. Jednoduchý človek to vyjadril takto: „Už som ošedivel. Mám už skoro 70 rokov. Do kostola chodím pravidelne asi 80 rokov. Verte ml, v kostola som eSte nič zlého nepočul.. .“ Ako Ja teda možné, že neraz počujeme také odsudzujúce kritiky na adresu Cirkvi alebo kňazstva? Tajomstvo tohto paradoxu vyjadril Pán Ježiš slovami: „To budú robiť preto, lebo nepoznali Otca, ani mňa.“ UTOROK: „NIK Z VÁS SA MA VIAC NESPYTUJE: KAM IDES? (Jn 18, 5—11J „Aký zmysel má život?“ — kladie sl človek často túto otázku. Mnohý však edpoveď nenachádza. Otázka ostáva otvorená. Tento otáznik skrýva v sebe a] etázka: „Kam Ideš?“ Dejiny filozofie dokumentujú, že človek už od svojho prvopočiatku sa snažil zvládnuť tieto otázky. Vždy však svoju odpoveď, alebo odpoveď iných bral s rezervou, lebo to boli prejavy Iudl, ktorí sa mohli mýliť. Niet preto divu, že „adventný človek“, žijúce v „advente“, volal a vzychal po pomoci zhora, po odpovediach absolútneho rázu. Augustín prezrádza, že dostal „pokyn“, aby hľadal „vyššie, vždy vyššie“ zmysel svojho života. Keby sme pozostávali Iba z tela, stačilo by nám, aby sme sa dobre najedli. Okruh nášho „šťastia“ by nanajvýš uzatvárali otázky „žalúdka a sexu“. Z praktickej skúsenosti však vieme, že „to“ človeku nestačí, že má a] vyššie záujmy a ašpirácie. Záujmy duchovného rázu. Túži po šťastí v absolútnej a zvrchovane] miere, po šťastí bez hranie času a priestoru. Duša „uzavretá“ načas v ľudskom tele, keď opusti svoju dočasnú schránku, túži vrátiť sa k Otcovi... Aký ma teda zmysel náš život? Aby sme „časom“ získali „večnosť“. STREDA: „KED VŠAK PRlDE ONEN DUCH PRAVDY... I“ (Jn 18, 12—15) Každé lúčenie Je smutné. Najmä medzi ľuďmi, ktorých spája láska, alebo spoločné veľké poslanie. Tak tomu bolo a] medzi Kristom a apoštolmi. O „chvíľočku“ Ich zanechá, ale opäť o „chvíľočku“ sa s nimi stretne. Ostane s nimi „po všetky dni až do skončenia sveta“. Mal by lm ešte mnoho čo hovoriť, ale teraz by te nezniesli. „Keď však príde on, Duch pravdy, vyučí Ich všetkej pravde, lebo ... zvestuje lm aj budúce veci“ (Jn 18, 12—15). Duch Svätý bude Ich Utešlteľom. Bude Ich osvecovať, posväcovať a posilňovať. Obzvlášť postará sa o „Petra , o tú skalu, na ktorej vystaval svoju Cirkev. Účinkovanie Ducha Svätého v cirkvi svätej je očividné. Bez neho by nebolo možné pochopiť pOsobenle cirkvi svätej v dejinách. Peter, ako hlava Cirkvi, za pomoci Ducha Svätého, obracla sa na svojich bratov v príhovoroch, encyklikách alebo prostredníctvom všeobecných cirkevných snemov, aby sme správne chápali zjavené pravdy Božie. - Cirkev nám sprostredkuje milosti Ducha Svätého tým, že posväcuje naše duše sviatosťami. Konečne posilňuje nás vo viere. „O Duchu Svätý, osvecuj, posväcuj a posilňuj nie...I“ ŠTVRTOK: „EŠTE CHVÍĽKU ... A ZASA CHVÍĽKU ... I“ (Jn 18, 18—20) Pán Ježii pred svojim nanebovstúpením obracla sa na apoštolov slovami útechy. Ich smútok sa premení na radosť. Veď všetko trvá a bude trvať Iba „chvíľočku“. Táto „chvíľočka“ Je niekedy trpká a bolestná No prejde ako sen. A smútok, bolesť premení sa na radosť. Z ľudského hľadiska sa nám poniektoré „veci“ zdajú „dlhé, trpké, boľavé“. V skutočnosti však, keď dostanú vyšší zmysel, sú pre nás požehnanou „chvíľkou“, akoby „kľúčom“ do života večnej blaženosti. Dlžka „chvíľočky“ z hľadiska času Je azda „dlhá“. Z hľadiska „večnosti“ ozaj Iba „chvíľočka“. Túto „poučku“ sl majú osvojiť apoštolovia a podľa nej posudzovať „problémy života“. Kto sl osvojí túto poučku, bude rovnako prijímať z rúk Božích „dobré 1 zlé veci“. Lebo pre tých, ktorí „milujú Boha, všetky veci slúžia k dobrému!“ PIATOK: „KED SA NARODILO DIEŤA . . .1“ (Jn 18, 20-23) Smútok apoštolov sa podobá pflrodu. „AJ žena, keď rodí, má bolesti, lebo prišla Je J hodina. Ale keď sa narodilo dieťa, už nemysli na tie úzkosti pre radosť, že človek prišiel na svet. Tak a] vy ste smutní, ale zasa vás navštívim a srdce sa vám zaraduje. A tú radosť vám nikto nevezme“ (Jn 18, 20—23a). V zárodku každej bolesti Je radosť. Preto veriaci človek sl nikdy nezúfa, V živote Je to tak ako v prírode. Každá zmena a premena Je vlastne známkou „života“ a má svoj hlboký zmysel a význam. Rozdiel je Iba v postoji, aký zaujímame, čl k bolesti alebo radosti. Cl nám budú zdrojom milosti a zásluh, alebo príčinou k pádu. Rozdiel Je Iba v postoji, aký zaujímame, či k bolesti alebo radosti. Cl nám budú zdrojom milostí a zásluh, alebo príčinou k pádu. Z bolestí sa rodí „dleťa-radosť . Preto kto sa chce úprimne radovať, musí sa o „dleťa-radosť“ starať. Inakšie z „dielaťaradosti“ sa môže stať márnotratný syn alebo dcéra, ktorí všetko premárnia. Takže tam, kde sa mala udomácniť radosť, udomácni sa opäť žiaľ ,a plač. V zárodku každej bolesti je radost. V každom živote je zárodok smrti. V zárodku smrti Je zárodok života večného. SOBOTA: „DO EFEZU PRIŠIEL... V PÍSME ZBEHLÝ MUZ...I“ (Sk 18, 23—28) Volal sa Apolo. Bol rodákom z Alexandrie. Bol výrečným a v písme zbehlým. Verejne „dokazoval z Písem, že Ježiš Je Mesiáš“. Každý z nás by mal byť „zbehlým v Písme“. Bohužiaľ, praktický život hovorí o pravom opaku. Je síce pravda, že Sväté písmo patri medzi najrozšírenejšie knihy sveta; nedávno vyšlo v novom vydaní aj u nás. Sväté Písmo Je v mnohých rodinách. To Je fakt. Ale ruku na srdce: venuleme mu takú pozornosť, akú sl zaslúži? Svojho času Benjamín Franklin oslovil spoločnosť priateľov takto: „Páni, dnes som sl kúpil knižočku, ktorá ma očarila svojou múdrosťou a krásou. Smiem vám niečo z nej prečítať?“ Keď dočítal, zvolali: „Nádhera! Aká Je to kniha?“ Franklin odpovedal: „Boli to ukážky z Biblie, na ktorú ste pred chvíľou nadávali!“ Súčasný Apolo. Cím viacej ho poznáme aj my, tým viacej bude v nás plápolať nadšenie a láska k dokonalejšiemu životu. Dr. Jozef Šesták 18 mája: ŠIESTA VEĽKONOČNÁ NEDEĽA (piata po Veľkej noci); rúcho biele. — Omša piatej nedele po Veľkej noci, misál, str. 594, GI., 1. lekcia „Páčilo sa Duchu Svätému a nám, aby sme vám nijaké ďalšie bremeno nekládli okrem tohto potrebného“ (Sk 15, 1—2; 22—29), 2. lekcia „Ukázal ml sväté mesto, ako zostupovalo z nebies“ (Zjv 21, 10—14; 22 až 23), evanjelium „Duch Svätý vám pripomenie všetko, čo som vám hovoril“ (Jn 14, 23—29), Kr., pref. veľkonočná. Spomienka sv. Jána Nepomuckého, kňaza a mučeníka tohto roku nie je. 17. mája: PONDELOK ŠIESTEHO TÝ2- DNa VEĽKONOČNÉHO; rúcho biele. — Omša piate) nedele po Veľkej noci, misál, str. 594, bez Gl., lekcia „Pán jej otvoril srdce, aby pozorne sledovala, čo Pavol učí“ (Sk 18. 11—151, evanjlellum „Duch pravdy bude svedčiť o mne“ (Jn 15, 26—16, 4), bez Kr., pref. veľkonočná. V diecéze rožňavskej: SV. JÁN NEPOMUCKÝ, kňaz a mučeník; rúcho červené. — Slávnosť (I. triedy). — Omša vlastná, Gl., Kr. pref. veľkonočná. 18. mája: UTOROK ŠIESTEHO TÝŽDŇA VEĽKONOČNÉHO; rúcho biele. — Omša piate) nedele po Veľkej noci, misál, str. 594, bez Gl., lekcia „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty, aj tvoj dom“ (Sk 18, 22—34), evanjelium „Ak neodídem, nepríde k vám Obranca“ (Jn 18, 5b—11), bez Kr., pref. veľkonočná. 19. mája: STREDA ŠIESTEHO TÝŽDŇA VEĽKONOČNÉHO; rúcho biele. — Omša piatej nedele po Veľkej noci, misál, str. 594, bez Gl., lekcia „Zvestujem vám toho, ktorého neznajúc uctievate“ (Sk 17, 15; 22, 18, 1), evanjelium „Duch pravdy vyučí vás všetkej pravde“ (Jn 18, 12—15), bez Kr., pref. veľkonočná. 20. mája: NANEBESVTCPENIE KRISTA PÁNA; rúcho biele. — Omša: misál, str. 803, Gl., 1. lekcia „Pred Ich očami vystúpil do neba“ (Sk 1, 1—11), 2. lekcia „V nebesiach posadil ho po pravici“ (Ef 1, 17—23), evanjelium „Keď Ich žehnal, vznášal sa do neba“ (Lk 24, 46—53), Kr., pref. Nanebovstúpenie s vl. Komunlkantes. 21. mája: PIATOK ŠIESTEHO TÝŽDŇA VEĽKONOČNÉHO; rúcho biele. — Omša Nanebevstúpenla, misál, str. 603, bez Gl., lekcia „V tomto meste mám mnoho ľudu“ (Sk 18, 9—18), evanjelium „Vašu radosť nikto vám neodnlme“ (Jn 16, 20 až 23a), bez Kr., pret. Nanebevstúpenla, bez vl. Komunikantes. 22. mája: SOBOTA ŠIESTEHO TÝŽDŇA VEĽKONOČNÉHO; rúcho biele. — Omša Nanebevstúpenla, misál, str. 603, bez Gl., lekcia „Z Písma dokázali Apolovi učenie o Kristovi“ (Sk 18, 23—28), evanjelium „Otec vás miluje, lebo ste milovali mňa a uverili ste“ (Jn 16, 23b—28), bez Kr., pref. Nanebevstúpenla, bez vl. Komunikantes. NÁ 23. mája: SIEDMA NEDEĽA VEĽKONOČ(po Nanebevstúpení Pána); rúcho bele. — Omša: misál, str. 607, Gl., 1. lekcia „Vidím Syna človeka stáť na pravici Božej“ (Sk 7, 55—80), 2. lekcia (Zjv 22, 12—14; 16-17; 20), „Príď Pane, Ježišu“, evan|ellum „Aby všetci Jedno boli“ (Jn 17, 20—26J, Kr., pref. Nanebevstúpenla, bez vl. Komunikantes. menlivé Časti svätej’ omše (Í3. mája) PIESEŇ PRI PRÍCHODE KŇAZA: Hlasom jasotu hlásajte, oznamujte, aleluja, — poroznášajte až do končín zeme: — vykúpil Pán «voj národ, aleluja, aleluja. RESPONZORIOVÝ ŽALM: Nech je nám milostivý Boh a nech nás požehná, — nech poskytne nám jasnú tvár svoju, — aby sa znala cesta tvnja na zemi a spása tvoja vprostřed všetkých pohanov. R/. Nech velebia teba, Bože, národy, — nech velebia teba všetky národy. — Alebo: Aleluja. Nech radujú sa a nech kmene jasajú, — že spravodlivo súdiš národy a riadiš kmene na zem!. — R/. Nech velebia teba, Bože, národy, — nech velebia teba všetky národy! — Nech nás požehná, nech jehe boja sa všetky končiny zeme! — R/. ALELUJOVÝ VERS: Aleluja, aleluja, (aleluja). — Ak ma niekto miluje, zachová moje slová — a môj otec ho bude tiež milovnf, a prídeme k nemu. — Aleluja, (aleluja, aleluja). PIESEŇ NA OBETOVANIE: Dobrořečte Pánu Bohu nášmu, národy, — e rozhlasujte zvesť chvály toho, — ktorý duši našej život dal a nedovolil, aby sa nám noha pošmykla. — Pochválený buď Pán, ktorý nepohrdol mojou modlltbon, — a neodňal mi svoje milosrdenstvo, aleluja, PIESEŇ NA PRIJÍMANIE: Spievajte Pánu, aleluja, spievajte Pánu, dobrořečte Jeho menu, — deň po deň jeho spásu hlásejts, aleluja, aleluja. Šiesta nedeľa veľkonočná I. LEKCIA (Sk 15, 1—2; 22—29) V tých dňoch prišli niektorí z Júdska a učili bratov; „Ak sa nedáte obřezat podľa obyčaje Mojžišovej, nemôžete byť spasení.“ A keď sa Pavol a Barnabáš dostali s nimi do sporu a veľkej hádky, ustanovili, aby Pavol a Barnabáš a niektorí iní odišli s touto spornou otázkou k apoštolom a starším do Jeruzalema. — Vtedy sa apoštoli a starší s celým zhromaždením uzniesli, že si vyberú spomedzi seba mužov, ktorých vyšlú s Pavlom a Barnabášom do Antiochie, a to Júdu, přímením Barzabáša, a Sílasa, popredným to mužov medzi bratmi. Po nich posiali tojo písmo: „Apoštoli a starší bratia posielajú pozdrav bratom z pohanov, ktorí bývajú v Antiochii, v Sýrii a Cilícii! Keďže sme sa dopočuli o tom, že vás niektorí, čo vyšli od vás, zmiatli slovami a znepokojili vaše duša, hoci sme im to nekázali, zhromaždení jednomyseľne sme sa uzniesli vybrať sa vyslať k vám mužov s našimi milovanými Barnabášom a Pavlom, mužmi, čo svoj život zasvätili menu Pána nášho Ježiša Krista. Vyslali sme teda Júdu a Sílasa, ktorí vám ústne rozpovedia tú istú vec. Páčilo sa totiž Duchu Svätému i nám, aby sme na vás nijaké ďalšie bremeno nekládli okrem tohto potrebného: zdržovať sa obetovaného modlám, krvi, zadlávených zvierat a smilstva. Ak sa týchto vecí budete chrániť, dobre si počínate. — Majte sa dobre!“ II. LEKCIA (Zjv 21, 10—14; 22—23) V duchu ma preniesol anjel na veľký a vysoký vrch a ukázal mi sväté mesto Jeruzalem, ako zostupovalo z nebies od Boha. — Bolo ožiarené Božou velebou. Jeho jas bol ako najvzácnejší kameň, akoby číročistý jaspis. Malo mohutné a vysoké hradné múry s dvanástimi bránami a na bránach bolo dvanásť anjelov a dvanásť nápisov s menami dvanástich kmeňov syna Izraola. Tri brány od východu, tri brány od severu, tri brány od juhu a tri brány od západu. A hradné múry mesta mali dvanásť základných kameňov a na nich dvanásť apoštolov Baránkových. Ale chrám som v meste nezbadal, lebo sám Pán Boh vševládný je jeho Chrámom, a tak aj Baránok. Mestu netreba ani slnka ani mesiaca, eby mu svietili, lebo sláva Božia ho osvetťuje a Baránok je jeho Svetlom. EVANJELIUM (Jn 14, 23—29) V tom čase povedal Ježiš svojim učeníkom: „Ak ma niekto miluje, zachováva moje slovo, a môj Otec ho bude tiež milovať. Prídeme k nemu a budeme u neho prebývať. Kto ma však nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré odo mňa počul, nie Je moje, ale Otcovo, ktorý ma poslal. Toto vám hovorím, kým som ešte s vami. Avšak Obhájca, Duch Svätý, ktorého Otec pošle v mojom mene, ten vás naučí všetko a pripomenie vám všetko, čo som hovoril. — Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam; ja vám nedávam tak, ako dávať svet. Nech sa nezarmucuje a nestrachuje srdce vaše! Veď ste počuli, že som vám hovoril: Odchádzam. ale vrátim sa k vám! Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že odchádzam k Otcovi, lebo Otec je väčší ako ja. Povedal som vám to už teraz, skôr ako sa stalo, aby ste uverili, keď sa to stane.“ V NEBI HLAVNOU NAŠOU RADOSŤOU BUDE BOH SÁM Vždy je nám žiaľno, keď nás opustí milovaná osoba, ešte aj vtedy, keď vieme, že odišla na nové pôsobisko, kde jej bude oveľa lepšie, ako jej bolo medzi nami. Vtedy oplakávame seba, že sme opustení, lebo do našej lásky sa vždy zamieša aspoň vlások sebeckosti. Takéto mohli byť asi pocity apoštolov, keď Pán Ježiš vystúpil do neba. Ale Spasitel ich už pri poslednej večeri upozornil, že nebudú mať čo nariekať: „Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že odchádzam k Otcovi.“ A teší ich: „Nech sa nezarmucuje a nestrachuje vaše srdce, ve'ď ste počuli, že som vám hovoril: »Odchádzam, ale vrátim sa k vám«.“ Äno, povedal im to pred chvíľou jasne a zreteľne: „Idem vám pripraviť miesto. A keď odídem a pripravím vám miesto, vrátim sa a vezmem vás k sebe“ (Jn 14, 3). Vieme, že nás v nebi nebudú čakať nejaké pozemské paláce alebo iné pozemské radosti. Ak sa na tie v nebi rozpamätáme, budú sa nám vidieť veľmi úbohé. Hlavnou našou radosťou bude Boh sám. Budeme lio vidieť z tváre do tváre, píše sv. Pavol (1 Kor 13, 12). Nesmieme si tn však predstavovať tak, že Boh bude akoby na javisku, a my z nejakých sedadiel budema naňho ustavične pozerať. To sú predstavy veľmi pozemské a, ani nie veľmi lákavé. Ponajprv si musíme byt vedomí, že Boha nebudeme len „vidieť“, budeme ho vnímať celou svojou dušou. Duševným zrakom budeme vidieť v ňom krásy, aké sl nevieme teraz ani predstaviť, duševným sluchom budeme počúvať melódie a symfónie, popri ktorých všetky diela svetových skladateľov budú sa zdať len bezmocným brnkáním. A to všetko bude trvať večne. Boha ani vtedy nepochopíme, ale jedno pochopíme z neho: to, že je nepochopiteľný, že je nevyčerpateľný. Keby sa večnosť dala násobiť a my by sme žili s ním milióny večností, nevyčerpáme jeho dobrotu a jeho krásu. Vždy nám bude novým, vždy sa nám bude vidieť milovaniahodnejším. A zrovna v milovaní, v láske je hlavné blaho spasených. Vieme, že už aj v pozemskom živote najblaženejšími nás robí opravdivá, čistá, nesebecká láska. V nebi budeme vedieť a celou svojou dušou pociťovať, že milujeme Boha, večnú dobrotu a nekonečnú krásu tak, ako len Boha možno milovať, skutočne nadovšetko. A budeme vedieť a celým svojím bytím prežívať, že aj Boh miluje nás tak, akn len Boh maže milovať. Pozemská láska môže byť najvrúcnejšia, najčistejšia, no vždy ju skalí myšlienka, že sa skončí, ak ináč nie, smrťou. Láska v nebi sa neskončí. Písmo sväté nám len slabými, ľudskými slovami vie opísať radosti nebeské. Hovorí ľuďom a nadľudskej reči by ľudia nerozumeli. Pekelné tresty opisuje Sväté písmo mukami, akých sa ľudia najviac boja: večný neuhasitelný oheň; tma, a to zovnútorná tma, do ktorej sa člnvek hrozí vykročiť; plač, ale nie uľahčujúci plač, ale plač zúfalstva, spojený s bezmocným škrípaním zubov; smrť a to „druhá smrť“, večná. Kohosi sa spýtali, keď už vedel, že umrie: „Bojíte sa smrti?“ Odpovedal: „Nie, smrti sa nebojím, bojím sa umierania.“ Nuž večná smrť môže byť len večné umieranie. Všetky hrôzy smrti, ale bez vedomia, že by sa to mohlo skončiť. Nebeské radosti Svätá písmo nepredstavuje zmyslovými radosťami. Naopak, Pán Ježiš pripomína, že v nebi sa nebudú vydávať a nebudú sa ženiť, teda zmyselné radosti tam nebudú. Aj v nebi bude oheň. Dokonca večný požiar. Takto, „večným požiarom“ označuje prorok Izaiáš Boha. Aj my hovorievame, že nám srdce alebo duša horí láskou. Božia láska je taká vefká a taká trváca, že ju naozaj možno volať večným požiarom (Iz. 33, 15). S týmto požiarom môže bývať iba človek, ktorý aj sám bude horieť láskou. Tmy viac nebude. Nebeský Jeruzalem bude osvetľovať sláva Božia a Baránok (Ježiša Krista) bude jeho svetlom (Zjv 21, 23). Nebude plač: Boh nám zotrie z očí každú slzu a nebude viac ani smrti ani zármutku a ani náreku ani bolesti viac nebude (Zjv 21, 4). A miesto hlodajúcich výčitiek svedomia bude sladké vedomie: S milosťou Božou aj sám som sa pričinil o svoje večné blaho. Sv. Pavol to vyjadruje jednou vetou: „Oko nevidelo, ani ucho neslýchalo, ani na um človekovi neprišlo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú (1 Kor 2, 9). Za takáto večnosť sa vyplatí pracovať a vyplatí za aj trpieť. Veď — a sú to zase slová veľkého apoštola Pavla — „Utrpenia terajšieho času nie sú rovné sláve, v ktorej sa máme zjaviť“ (Rim. B, 18). Á Á Dr. JOZEE' BÚDA Na Novom Zélande zriadili kresťanskú komisiu „Justitia et pax“, ktorá chce bojovať proti latentným formám neonaclzmu. Členovia komisie sl vytýčili za úlohu najmä ochraňovať polynézske obyvatelstvo a boriť sa za loh zrovnoprávnenie. Noví doktori posvätnej teológie Na R.-k. cyrllometodskej bohosloveckej fakulte boli začiatkom tohto mesiaca dve slávnostné-promócie. V utorok 4. t. m. bol promovaný na doktora posvätnej teológie kňaz nitrianskej diecézy Viktor R a š o v e c, spr. fary v Pružine, a 6 t. m. kňaz banskobystrickej diecézy Miloš Ondrejkovič, vicerektor Kňazského seminára v Bratislave. Obom novým doktorom posvätnej teológie blahoželáme! Budú aj dekani môcť birmovať? Diecézna synoda biskupstva v Linzi chce navrhnúť Biskupskej konferencii, aby v budúcnosti mail právo vysluhovať sviatosť birmovania aj dekani, v prípade potreby a) duchovnf Jednotlivých farnosti. Tento problém s konečnou platnosťou má vyriešiť synoda rakúskych biskupov, ktorá bude v novembri tohto roku. Túto nedeľu sa dožíva svojich šesťdesiatin kňaz spišské) diecézy František Pataki, bratislavský rodák, vysvätený 16. Júna 1935 v Bratislave, t. č. správca fary v Liptovskom Kríži. Jubilantovi želáme do ďalších rokov jeho účinkovania veľa Božích milosti! Vybrané a schválené piesne z JKS NA SLÁVNOSŤ NANEBEVSTÚPENLA PÄNA , Spev k inlruitu: „Vstúpil Kristus Pán do neba“ (JKS 213) — 3 verše; ďalšie verše k obetovaniu. Spev k prijímaniu: „Velebme, kresťania“ (JKS 291) alebo — v týždni po Siedmej veľkonočnej nedelí „Leť prosba naša k výšinám“ (JKS 219). V týždni po Siedmej veľkonočnej nedeli (alebo už od piatku po Nanebevstúpení Pána do soboty pred Turf caml). Spev k intraitu: „Poprosme Ducha Svätého“ (JKS 210) — 2 verše; ďalšie verše k obetovaniu. Spev k prijímaniu: „Leť, prosba naša, k výšinám“ (JKS 219) alebo „Veľkú milosť udeľuješ“ (JKS 293). Poznámka: Ku Glórii a Krédu treba vybrať verše z veľkonočných omšových piesní, v ktorých sú tieto verše. Nový liturgický kalendár (čl. 26) pripomína, že íérie (všedné dni) po Nanebevstúpení Pána až po sobotu (včítanie) pred Turícami sú prípravou na príchod Ducha Svätého. Treba teda spievať piesne k Duchu Svätému, ako sú tu uvedené. Nakoľko však v JKS máme malú zásobu piesní na tento čas, možno brať striedavo a] pieseň určenú na slávnosť Nanevstúpenia, lebo aj v nej je spomienka na Ducha Svätého. V budúcnosti bude treba vytvoriť pre túto liturgickú „novenu“ viac piesní, ktorých obsahom bude: Kristus sediaci po pravici Otca a očakávanie Ducha Svätého. (V. M.)