Kultúrny Život, 1950 (V/1-24)
1950-01-15 / No. 1
Str. 2 KULTÚRNY ŽIVOT Roč. V. — č. 1. THOREZ O SOCIALISTICKOM UMENÍ Na osLatnoiii zasadnutí ústredného výhom Komunistickej strany l'rancnzska v Paríži prehovoril aj jej generálny tajomník Maurice ľliorez. Vo svojom obsiahlom prejave, nesúcom sa v ducim rezolúcie, vynesenej na |)Oslednej porade informačného byra komunistických a robotníckych strán sa M. Thorcz zai)odieval všetkými aktuálnymi politickými, sociálnymi i hospodárskymi otázkami života francúzskeho i medzinárodného a osobitnú kapitolu venoval otázke pokrokovej tvorby a kultúry vôbec. I kecf vychádzal pritom z typických francúzskych momentov, jeho vývody majú aj širší význam a všeobecnú platnosť. \ pasáži svojho prejavu, venovanej otázke umenia, M. Thorcz povedal: »Vo všetkých oblastiach, i)olitickej, ideologickej, filozofickej, vedeckej, estetickej, práve tak ako aj v literatúre a umení vôbec bojujeme za pozíciu strany. Vyšly už dva sväzky pozoruhodného diela Aragona »Komunisti«. .Vragonovi patrí zásluha, že napísal bojové dielo, ktorým sa jednoznačne a rozhodne postavil — ako vždy — na pozície strany. Táto kniha i jej autor sú strane iba ku cti. Podobne radostné zjavy sa ukazujú aj vo francúzskom maliarstve. Alinulý rok vyvolal veľký rozruch Fougeronov obraz »Les Poissonieres« (Predavačky rýb). Bez toho, žeby sme sa považovali za odborných znalcov maliarstva, vyhlasujeme: Foii.geronov obraz sn nám páči. Možno, žx; má svoje nedostatky, no i napriek tomu má veľkú hodnotu: vyjadruje to, čo si myslí ľud, čo si myslia najmä naše gazdinky, keď majú prázdne peňaženky a nemôžu nakúpiť potraviny pre svoju rodinu. A ak sa azda niektorí naši priatelia nazdávajú, že táto maľba nie je dobrá, nech namaľujú lepšiu! Tohto roku na jesennom salóľie realistické umenie zaujalo celú jednu miestnosť, v ktorej bolo možné obílivovaf Fougeronov obraz, zachycujúci zavraždenie bojujúceho komunistu a bojovníka za mier Houllicra, ďalej krásne obrazy .\mblardove, Tastlitzkého, plátna malej amrseillcskej školy, ktorá je veľkým (trísľubom a iue. Nevravím, že v iných sálach výstavy neboly tiež krásne obrazy, ale v sále č. I bolo to, čomu dávame prednosť my a čomu dávajú prednosť i pracujúci. .\le hľa, niektorí vravia: »Fougeronov obraz nie je dobrý, to nfe je opravdivý socialistický realizmus«. .My však vieme, že boľševickí robotníci si obľúbia a pochopia Fougeronov obraz, tak ako ho pochopili a obľúbili si robotníci parížski. Budú v ňom vidieť hold, ktorý vzdáva maliar bojovníkovi, čo padol v boji za mier. •V komunistická organizácia seinského kraja sa správne rozhodla, keď sa usniesla darovať tento obraz Stalinovi k jeho 70. narodeninám. Nuž áno, my považujeme tento obraz za dobrý, a tým, čo ho kritizujú, odkazujeme: .\k viete urobiť čosi lepšieho, urobte. My »a totiž dívame na to tak, že n_ie je (todradnou vecou dať obrazu obsah a náplň: konštatujeme, že nateraz Fougeron jediný nás vedi-l takto dojať a dať svojmu obr-azu takúto náplň. Nevravím, že Fougeron je jediným maliarom, ktorého máme v.-j svojich radoch. Kto by mohol zaznávať obrovský talent nášho veľkého priateľa Picassa? .Uebo talent Pignonov? Ani to nevravím, že iní maliari, čo nie sú členmi našej strany, nemôžu produkovať veľké diela. Toto je iná vec, nazdávam sa však, žx; pokiaľ ide o obsah a náplň socialistiek'ho rcalizniu, nemôžu na náš úsudok vplývať ostatní maliari, ktorí sú v krážoch buržoáznej ideológie a dekadencie« — končil M. Thorcz časť svojho prejavu, venovanú otázke pokrokového umenia. —fo— □ Nove Leninove state. Inštitút .Vlarxa-Fngel.sa-Lenina pri ÜV VKS(b) vydal 2b. sväzok štvrtého vydania diel V. 1. Lenina. Prináša niekoľko prác, ktoré sú otlačené (irvý raz. »Návrh rezolúcie o slobode tlače«. »0 úlohách verejnej knižnice v Petrohrade«, »Návrli programu rokovania o mier«, »Návrh dekrétu o nációnál izovaní námorného a riečneho obchodného loďstva« a iné. □ Diskusie o povojnové,} sovietskej literatiíre, ktoré sa konaly v moskovskom univerzitnom meste, trvalý niekoľko týždňov. Zúčastnilo sa ich vyše štyritisíc štuclcnlov a prediskutovali vyše osemdesiat diel so-vietskych s|)isovateľov. Diskusia mala objasnif úlohu sovietskej litcralúry vo výchove sovietskej mládeže, ale súčasne sa zapodievala tvorivými problémami socialistického realizmu. Po celú dobu diskusie vynikajúci umelci prednášali a čítali diela sovietskych spisovateľov. Diskusia skončila dvojdňovou konferenciou, ktorá shrnula jej výsledky. □ Dielo M. A. Nexö a Tlieodora Dreisera vvdá sovietske Štátne vydavateľstvo zábavnej literatúry. Do sobraných spisov Nexiiho. ktoré vyjdú v ôsmich sväzkoch. sú zaradené romány »Pelle — Dobyvateľ«, »Ditta, dcéra človeka«, »Burič Morten«. »Stratené pokolenie«, vybrané roz.|trávky a básne, autobiografické novely a publicistické state. Ich vydanie má byť uskutočnené do troch rokov. — Tvorba Theodora Dreisera bude zastúiícná románmi »Sestra Karry«, »jeny Gerhardtová«, »Finančník«. »Titan«, »Americká tragédia« a tiež poviedkami a publicistickými staťami, zredigovaných v desať sväzkov. Väčšina týchto prác bude znovu preložená. Prvé sväzky vvjdú roku 19>0 a celé vydanie bude skončené do štyroch rokov. □ Slavistu A- M. Ripelliniho poverilo nakladateľstvo .Aceademia v Miláné, aby napísal do dejín svetových literatúr (Storia delia lettemtura del mondo) tri oddiely o literatúrach slovanských národov. Druhý diel prinesie state o literatúre poľskej, lužicko-srbskej, českej a slovenskej. □ Sovietske filmy v Indii. V Indii s veľkým úspechom premietali sovietske filmy »Kamenný kvietok« a »Mladosť a krása — prehliadka fy.skultúry«. Sú opatrené hindustánskou verziou. □ Súfaž na na.jlepšiu recenziu o knihe sovietskeho autora vypísalo vratislavské oddelenie nakladateľstva ..Ksiožka i Wiedza“. D Odbočka Malého divadla v Moskve naštudovala novú hru V.^ Michajlova a L. Samojlova »Tiijná vo.jna«. Táto hra učí obozretnosti a nutnosti boja s prežitkami kapitalizmu v my.siiach ľudí a učí diváka-tiež milovať socialistickú vlasť. □ Dejiny Leningradu. Leningradské oddelenie hi.storického ústavu Akadémie vied SSSR pripravuje k 250. výročiu založenia Leningradu trojsväzkové dejiny tohto veľkého mesta nad Nevou. Na diele pracuje kolektív vedcov leningradskej univerzity /danovovej. leningradského oddelenia ’Akadémie architektúry SSSR, ústavu komunálneho hospodárenia a i. Dejiny obsiahnu dobu od roku 1705 do roku 1952. Celkový rozsah diela bude činiť stopäťdesiat tlačových hárkov. □ Nový náučný slovník. Vydavateľstvo najväčšieho dánskeho náučného slovníka Salomonsenova vydalo teraz tiež jednosväzkový náučný slovník »Den nye Salomonsen«, v ktorom sa mu podarilo voľbou dobrého papiera a úspornej tlače vytlačiť 5.000 stĺpcov so 74.000 heslami, napísanými 150 odborníkmi a ilustrovanými viacej ako 6.000 fotografiami, mapami. tabuľkami at ď. .jeho rozsah sa miestom rovná šiestim sväzkom normálneho lexikona a zhusteným obsaliom jeho desiatim sväzkom. Má zaujímavý dodatok: bibliografiu, obsahujiícu 5.200 dánskych a zahraničných odborných publikácií, prístupných v dánskych knižniciach. □ Pelöfiho obec v Kumunskii. Pracujúci ľud v obci Svätý Pavol v aradskej stolici v Rumunsku ešte v lete minulého roku začal akciu za zmenu názvu obce. Otázka sa dostala na pretras v miestnom národnom výbore, ktorý sa rozhodol bez národnostného rozdielu premenovať obec podľa velkého revolučného básTiika Petofiho a tak mu vzdať hold pri storočnici jeho smrti. Rumunské ministerstvo vnútra potvrdilo premenovanie obce. □ Dve 70 sovietskeho školstva. Za posledný rok sa počet žiactva na odborných stredných školách zvýšil o dvamilióny dvestotisíc. Vyše stotisíc učiteľov vyznamenali radmi a odznakmi SSSR za vyslúžilé roky a za ús)rešnú výchovu mládeže v komunistickom duchu. □ Mac Arthur kontra Shakespeare. Do japonského mesta Osaka prišla divadelná spoločnosť Zenšin-Za. Ifnecf v prvý večer mala hrať Shakespearov »Sen noci svätojánskej«. Niekoľko minút pred začiatkom predstavenia — už po druhom zacenganí — vtrhla do divadelnej miestnosti polícia a vyzvala prítomných (1200 divákov), aby opustili miestnosť. Príčina tohto zásahu bola. že temer v.šetci herci divadelnej spoločnosti ZenSin-Za. ktorí mali iíčinkovať, sú členmi komunistickej strany Japonska. Polícia vyhlásila obecenstvu, že podľa »vládneho nariadenia« (ide zrejme o nariadenie americkej okupačnej vlády, na čele ktorej stojí generál .Mac Arthur) zakazuje sa divadelnej spoločnosti Ženšin—Za použiť mestskú divadelnú sieň. Obecenstvo poslúchlo výzvu policajtov, oj)ustiIo divadlo, no na veľkom námestí, pred divadlom, narýchlo zmontovalo provizórne javisko, a tak herci spoločnosti Zenšin-Za mohli tam zahrať Shakes))earovu hru. Zahrali .ju už nie pred 1200, ale pred vyše 5000 divákmi. Pokroková japonská tlač jednotne napáda Mac Arthura. ktorý vo svojej politickej zaslepenosti sa nebojí zhanobiť a zneuctiť ani veľkého klasika svetovej dramatickej literatúry — Wiliama Shakespearea, LÁMAČI MARXIZMU A SLOVENČINY Treba najprv zodpovední otázku, o ktorej u nás zrejme ešte nie je celkom jasno: Prečo sa prekladá kniha z cudzej reči? Nazdávame sa, že preto, aby čitateľ, ktorý cudziu reč neovláda, mohol si tú istú knihu prečítat vo svojej materčine. To, pravda, je suchá teória. Niekedy je od nej ďaleko k praxi. Je napríklad vylúčené, že by nakladateľstvo „Práca“ vydalo po slovensky knihu „Lámači reťazí“ preto, aby si ju prečítali tí, ktorí nevedia dokonale po francúzsky. Žiaľbohu, kniha sa predáva bez upozornenia, že po slovensky vyšla len pre tých, ktorí vedia dobre alebo veľmi dobre po francúzsky a nemecky, aby si mohli overit svoje znalosti francúzštiny a nemčiny. Pre obyčajného čitateľa je to kniha v celých častiach nesrozumiteľná, ba čo viac — mohla by ho popliesť, no iste bude osožiť ľuďom, ktorí, čítajúc slovenský text, budú si ho vedieť prekladať do francúzštiny a inde do nemčiny a tak uhádnuť za slovenskými slovami stajený smysel toho, čo Jean Fréville napísal po francúzsky. Tu nejde o zlý preklad, ale o čosi iné: o kalambúr s marxizmom, o hru na schovávanú s marxňstickými tézami. Čítaš napríklad na mnohých miestach o „superštruktúre“ alebo inde o „nadštruktúre“. Ale keď vieš po francúzsky a vieš. čo vo francúzštine znamená celkom podobne znejúci termín, prebratý z nemčiny a napokon vieš aj to, ako sa z nemčiny tento termín prekladá do češtiny alebo slovenčiny — po tejto malej obchôdzke sa ti naraz rozjasní: super štruktúr a prirodzene —■ nadstavba! Teraz sú ti už jednotlivé partie jasné. Čítaš, že v politickej situácii v Rusku význačnú úlohu hrali ľudáci. Prirodzene, kalambúr, ale veď vydanie „Práce“ nie je preklad, ale tajnička a preto nebudeš hľadať v iných knihách, kto boli ľudáci v Rusku, o ktorých si nikdy nepočul. Radšej si skús preložiť, ako slovo ľudáci môže znieť po francúzsky a ako Francúzi na svoj názov prišli z ruštiny. Ak to dokážeš, za chvíľu uhádneš aj ľudákov — to sú celkom proste — no hej: narodnici! Niekde je to ťažšie. Keď Marx píše o „spoločenskom postavení“ človeka, mohol by si sa začudovať, že píše abstraktne a nikde neuvádza spoločenské postavenie akého človeka. Ale len uvažuj, skladaj si to chvíľu v hlave a uvidíš, že prídeš na to: Marx prirodzene hovoril o spoločenskom bytí. Ale inde je to zas ľahšie. V istom období bolo „prirodzené hospodárstvo". To je nesmysel, takže za tým sa zase skrýva tajnička. Ale celkom ľahká, aj keď vieš málo po francúzsky, tak slovo „prirodzený“ ti bude znieť nejako ako „naturel“ a už to máš: naturálne hospodárstvo. Inde sú to tajničky priam pre deti: keď na desiatich miestach sa dozvedáš z citátov z Marxa, že kapitalizmus je založený na osohu, zaraz prídeš na to, že sa myslí: na z i s k u. Takéto detsky ľahké tajničky by v knihe nemalý byť. Taká istá detská tajnička je, keď sa dozvedáme, že Lenin a Stalin sa zaoberali nacionalistickou otázkou — zo súvislosti hneď uhádneš, že išlo o národnostnú otázku a tu nemusíš ani vedieť po francúzsky. Pravda, niekedy je to zas ťažšie. A.kýsi utopistický socialista začal vydávať v New- Yorku noviny „Populárny tribún“. Vieš, že tak svoje novinu nenazval. Ale to „populaire“ alebo anglické „Populär“ tam bolo a vec je teda jednoduchá: „Ľudový tribún“, ako sa volá mnoho amerických novín. Slovo „fenomén“ ťa môže tiež na každej druhej strane pomýliť. Najprv sa nazdáš, že ho tu prekladateľ používa v špecifickom filozofickom význame (fenomenalisti atď.), ale zachvíľu zbadáš, že nie. Teda je to opäť hádanka, ale ľahká. Myslí sa tým: jav. Takisto pojem „pacifický vývin“ ľahko dešifruješ ako „fenomén“ nie v „populárnom“ slova smysle: vývin v oblasti Pacifiku, ale proste: pokojný vývin (našťastie slovo vôbec nie je preložené, ináč by sme asi čítali t ich ý alebo nečujný vývin). Niekedy sa prekladateľ snažil priblížiť slovenčine a neklásť tajničky. To mu treba vyčítať, lebo takto už naozaj môže popliesť a pri „fenoméne“ výrobné protichody by si sa mohol nazdať, že ide o akýsi motor, hoci Sa tu myslí na výrobné rozpory. Keď čítaš v marxistickej knihe o „hospodárskej pokrokovosti Spojených štátoch“. tak sa zarazíš: ale Fréville, autor, to myslel správne: hospodársky pokročilé. Niekedy však prekladateľ dáva hádanky nerozlúštiteľné: v marxistickej teórii sú uvoľnené niektoré dôležité zásady... V danej súvislosti to s uvoľnením nemá nič do činenia, iba ak s uvoľnením niektorých zásad na voľný trh? Alebo čo značí, že proti komunistom si čelia ostatne strany? Čo značí, že vojna rokov 1939— 1945 svrhla priemyselnú a finančnú koncentráciu? Má azda veta „sústredenie majetkov poburuje triedne protiklady“ značiť, že akumulácia majetkov vyostruje triedne protiklady? Je možné, že by Marx bol odporúčal r. 1862 niečo tak imbecilného, radiac robotníckemu hnutiu, aby ,,hľadalo reálnu bázu pre svoje poburovanie spoľahlivých živlov z hnutia robotníckej triedy“? Nie, to sú už idiotizmy a takýchto idiotizmov sú v knihe tucty. Len idiot, ktorý nikdy nepočul ani slova o marxizme, môže Bakunina otrocký prepisovať Bakounin a Plechanova Plekanov a o Marxovom rodisku písať ako o Treves, hoci je to Trier čiže Trevír. Len ozajstný dokonalý idiot môže mená dvoch vodcov francúzskeho proletariátu. Muuricea Thoreza a Jacquesa Duclosa prepisovať Móric Thorez a Jakub Duclos. Len ozajstnému idiotovi pri preklade citátov z Manifestu nemôže zísť na um, aby si pozrel slovenský preklad, aby nenechal bezbranného Marxa baláchať somárstva, ktoré nikdy za svojho života nepotáral. Len idiot mohol napísať v preklade, že hoci „proletárska diktatúra sa prevádza sovietom robotníkov . . . každý národ si vynachádza“ (teda vymýšľa) svoje orgány, ktoré sa „najlepšie hodia jeho hospodárstvu a dejinám“. Ale keď už to preložil idiot, prečo nakladateľstvo „Práca“ rukopis knihy nedalo nikomu ani apretovať, nedalo ani korigovať vysádzané stĺpce? Aby v texte nebolo popletené „pruský“ so slovom ruský, postavenie a povstanie, aby neboly v knihe také tuposti ako sústavné barigády (zrejme podľa francúzskeho barriquades). Frévillova kniha má byt serióznym výkladom marxizmu. Kto z nej chce študovať marxizmus, tomu veľa nevyloží. Kniha má istý smysel ako jazykové hračkárenie — teda patrí do rúk len obmedzenému okruhu čitateľov, hoci „Práca“ ju vydala s takou nedbanlivosťou. že patrí na smetisko. A to sme tu uvádzali len miesta, kde sa komolí marxizmus: slovenčina sa komolí (do nesrozumiteľnosti) od prvého do posledného riadku. Chceli by ste ešte vedieť, kto je ten idiot, čo v živote nemohol mať v ruke jedinú marxistickú brošúru a ide prekladať obsiahlu knihu o marxizme s takou odvahou, ako by prekladal cowboyku? Hoci vie tak málo po francúzsky a po slovensky, že by sa ani do cowboyky nesmel pustiť. Tento idiot mal aspoň toľko rozumu, že sa nepodpísal. Asi sa predsa trocha hanbí. JÁN ROZNER