Ľudové Noviny, január-jún 2000 (XLIV/1-26)
2000-01-06 / No. 1
6. januára 2000 Živá parlamentná problematika menšín J. Kaltenbach sa obrátil na súd Ombudsman Národného zhromaždenia Maďarskej republiky (NZ MR) pre menšinové práva JENŐ KALTENBACH sa v čase našej uzávierky obrátil na Ústavný súd MR s dvoma podnetmi. Dlhoročný predstaviteľ nemeckej minority v Maďarsku požiadal grémium o výklad ustanovenia o menšinách ako štátotvorných faktoroch krajiny a o preskúmanie ústavnosti uplatňovania 5-percentnej hranice pre vstup do parlamentu aj v prípade národnostných a etnických menšín. Podľa názoru J. Kaltenbacha by sa táto hranica v prípade minorít mala zrušiť, čo by prispelo k likvidácii súčasného stavu, ktorý je v rozpore s ústavou, keď v Maďarsku žijúce menšiny nedisponujú parlamentným zastúpením. Ako uviedol ombudsman pre denník Magyar Hírlap, menšinová otázka sa v politike i zmýšľaní verejnosti dostala v uplynulom obdobi do úzadia. Hovorí sa o nej zriedkavo, aj to v nie príliš pozitívnych súvislostiach. Vo svetle reflektorov sú v súčasnosti maďarské komunity spoza hraníc, ktorých postavenie sa v uplynulom roku skôr zlepšilo. Za pozitívum posledných 12 mesiacov J. Kaltenbach označil väčšiu ochotu vládneho kabinetu riešiť rómsku otázku, čo nepovažuje za náhodu, dáva to do súvislosti s dôslednými upozorneniami zo strany Európskej únie. „ V uplynulom roku sa na legislatívnej úrovni neurobilo takmer nič, z čoho by mali menšiny akýkoľvek osoh, ba zrušila sa aj kvóta na menšinové vzdelávanie, čo je mimoriadne znepokojujúce. Minority, ktoré roky bojovali za rešpektovanie zákona, to vnímajú ako akúsi facku. Na druhej strane vládny program obsahuje pasáž, podľa ktorej treba dosiahnuť, aby sa menšinové inštitúcie dostali do správy menšinových samospráv. V tejto oblasti sa takisto neurobil ani jediný krok, " povedal J. Kaltenbach. Predseda MTA F. Glatz rokoval v Bratislave Slovenská akadémia vied (SAV) sa stane v roku 2000 spoluusporiadateľom Stredoeurópskeho fóra inteligencie, ktoré za účasti zástupcov asociovaných krajín Európskej únie (EU) organizuje v Budapešti Maďarská akadémia vied (MTA). V Bratislave to 17. decembra uviedol jej najvyšší predstaviteľ Ferenc Glatz, ktorý absolvoval Dracovnú návštevu Slovenskej republiky a rokoval s predsedom SAV Štefanom Lubym o spolupráci oboch vedeckých inštitúcii. „Úlohou tohto fóra, ktoré bude prvým zo seriálu podobných podujatí, sústreďujúcich sa na infraštruktúru, ekológiu a menšinové problémy regiónu, bude sformulovať spoločné záujmy 10 uchádzačov o plnoprávne členstvo v EU pred vstupom do európskych štruktúr", informoval predseda MTA. Významnú osobnosť maďarského verejného života F. Glatza prijal podpredseda vlády SR pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj Pál Csáky. Predmetom ich rozhovoru boli možnosti rozšírenia dvojstrannej vedeckej spolupráce a vytvorenia pevného inštitucionálneho rámca pre vedecky aktívnych občanov maďarskej národnosti na Slovensku. Hosť sa stretol aj s ministrom školstva SR Milanom Ftáčnikom, s predsedom Strany maďarskej koalície (SMK) Bélom Bugárom a s výkonným podpredsedom SMK Miklósom Durayom, ako aj so zástupcami maďarskej komunity. F. Glatz pri rokovaniach s predstaviteľmi Maďarov žijúcich v SR nadhodil, že by SAV a MTA mohli pomáhať organizáciám združujúcim príslušníkov menšinovej slovenskej inteligencie v Maďarsku a menšinovej maďarskej inteligencie na Slovensku. Podľa našich informácii predseda MTA pred svojou bratislavskou návštevou o tejto otázke, vrátane postavenia békéščabianskeho Slovenského výskumného ústavu, rokoval i s predsedom Celoštátnej slovenskej samosprávy Jánom Fúzikom. Békásmegyer Úspech Kestúčanov a žiakov budapeštianskej slovenskej školy V Békásmegyerskom osvetovom stredisku sa 18. decembra - v Deň menšín - konal vydarený slovensko-nemecký adventný večer, spoločná akcia slovenskej a nemeckej menšinovej samosprávy III. obvodu Budapešti. Na úspechu mal veľký podiel tanečný súbor budapeštianskej slovenskej školy a Slovenský páví krúžok z Kestúca. - Na snímke kestúcky spevácky zbor spoločne s nemeckým súborom Braunhaxler zo Starého Budína spievajú známu vianočnú pieseň Tichá noc, svätá noc. (b) KULTÚRA 3 Stretnutie dobrých priateľov v budapeštianskom Slovenskom inštitúte Triumfálny návrat Kalligramu Stretnutím dobrých priateľov nazval literárny historik, publicista a diplomat Rudolf Chmel vydarený večierok, ktoiý sa konal 15. decembra v budapeštianskom Slovenskom inštitúte. Zišli sa starí známi, slovenskí a maďarskí spisovatelia, literáti a politici slovenskí a maďarskí, ale aj mnoho nových, mladých tvárí, Maďarov a Slovákov, napríklad aj študentov budapeštianskeho slovenského gymnázia. Po štyroch rokoch sa pričinením riaditeľa inštitútu Karola Wlachovského vrátilo do tohto zariadenia bratislavské vydavateľstvo Kalligram, a bol to návrat naozaj triumfálny. Preplnená sála, ľudia stáli aj na chodbách, živý záujem a medzi hosťami prezident Maďarskej republiky Arpád Göncz. Nesmieme unavený po oficiálnej návšteve Talianska a po politickým programom nasýtenom dni si tento 78-ročný muž, dlhodobo najpopulárnejší politik v Maďarsku, nenechal ujsť príležitosť prísť medzi priateľov do Slovenského inštitútu. Zo slovenskej strany František Mikloško, Milan Resutík, Pavel Vilikovský a Peter Zajac, z maďarskej Pavol Závada, Beáta Thomková, Lajos Parti Nagy a Mihály Szegedy- Maszák predstavili knihy maďarských autorov v slovenčine a slovenských autorov v maďarčine i angličtine, ktoré vydal Kalligram. Riaditeľ vydavateľstva László Szigeti a celá plejáda prekladateliek a prekladateľov nebola síce na scéne, ale ich zásluha na tomto vzájomnom poznávaní je nepopierateľná. Vari najsympatickejšie bolo vystúpenie autora knižného bestselleru Jadvigin vankúšik Pavla Závadu, rodáka zo Slovenského Komlóša, ktorý striedavo maďarsky a slovensky glosoval maďarskoslovenské literárne a kultúrne vzťahy. (P-) Kultová postava maďarskej literatúry Péter Esterházy ocenený v Rakúsku Rakúsky štátny tajomník pre kultúru Úradu spolkového kancelára Peter Wittmann v druhej polovici decembra slávnostne odovzdal poprednému maďarskému spisovateľovi a dramatikovi Péterovi Esterházymu rakúsku štátnu cenu za európsku literatúru dotovanú sumou 300-tisíc šilingov. Kultová postava generácie dnešných päťdesiatnikov je spolu s Péterom Nádasom a Györgyöm Konrádom zaraďovaná do veľkej trojky súčasnej maďarskej literatúry. „Samozrejme, že podobné uznania potešia, a ani financie nie sú zanedbateľné, ale najväčším literárnym ocenením je pre mňa stále vyznanie od Bohumila Hrabala. Považujem ho tak trochu aj za svojho autora, ktorý mal ten dar, že sa vedel svojím jazykom a poetikou priblížiť k hociktorému národu v Európe, ” vyznal sa spisovateľ, ktorého spôsob písania sa dotýka postmoderných tendencií a myslenie spája ideu strednej Európy. ,Román Hrabalova kniha som písal dva a pol roka a aby som bol s Hrabalom stále, dal som si pred seba na stôl jeho fotografiu. Okrem jednej ženy som tak dlho ešte nikdy s nikým nebol. Ako to už v živote býva, môjmu rozhodnutiu predchádzalo osudové stretnutie. Boli sme spolu s Hrabalom v Paríži, kde nás potenciálny vydavateľ pozval do veľmi elegantnej reštaurácie. Priznám sa, zmluvu sme už mali podpísanú od iného parížskeho vydavateľa, no s Hrabalom sme si povedali, že jesť sa musí. A, samozrejme, i piť, dodal Hrabal, ktorý prišiel do tejto nóbl reštaurácie v divotvornom oblečení. Vyzeralo ako oblek z minulého storočia v kombinácii s joggingovým úborom. Cítil sa tam však veľmi dobre a neustále si vyžadoval, aby sa okolo neho krútilo šesť čašníkov. Keď sme už vypili zo tri litre kvalitného francúzskeho vína, Hrabal sa naklonil ku mne a povedal mi vetu, ktorá ma dodnes povznáša: Keby som sa opil, tak by som chcel písať ako ty. ” Autor slávnej Malej maďarskej pornografie bol jednou z hlavných osobností ústrednej témy veľtrhu vo Frankfurte nad Mohanom, ktorou bolo Maďarsko, ale i Festivalu spisovateľov v Prahe z roku 1999. „Či som slávny? Čože je naša popularita v porovnaní s rockovými hviezdami či topmodelkami? Hoci s čitateľmi, a teda aj s knihami, to hádam nebude také zlé, ” dodal Péter Esterházy, ktorý sa rakúskym ocenením dostal do spoločnosti takých mien ako Václav Havel, Eugene Ionesco. Salman Rushdie a Christa Wolfová. „Je to príjemná spoločnosť. Budem sa snažiť udržať sa v nej aj v nasledujúcom tisícročí. ’’ Ľ. P. Začalo sa stavať obrovské koleso času HM Rok 2000 - dvojité jubileum Pre Maďarov a do značnej miery aj pre príslušníkov národných a etnických menšín žijúcich dlhé stáročia na tomto území (ako lojálnych občanov štátu či tzv. štátotvorných činiteľov) znamená rok 2000 dvojité jubileum ', okrem vstupu do druhého milénia Maďari a Nemaďari oslávia, resp. pripomenú si aj tisíce výročie oficiálneho vzniku nášho niekdajšieho spoločného štátu - Uhorského kráľovstva. Podľa starých legiend to bolo totiž práve 1. januára roku 1000, keď biskup českého pôvodu svätý Vojtech v Panónii položil na hlavu vojvodcu Vajka kráľovskú korunu od rímskeho pápeža, čím sa z pohana Vajka stal Štefan, neskôr svätý, prvý kráľ z rodu Árpádovcov, zakladateľ historického uhorského štátu. Hneď 1. januára 2000 sa konalo slávnostné zasadnutie Národného zhromaždenia MR ako úvodná oslava milénia vzniku štátu. V Budapešti sa zároveň začalo stavať obrovské koleso času, ktoré sa má stať novou turistickou atrakciou. Koleso bude mať priemer osem metrov a bude dva a pol metra široké. Približne šesťtonový obor bude z červeného mramoru, ocele a nepriehľadného skla. Do prevádzky ho majú uviesť o polnoci na Silvestra roku 2000. Potom sa počítačom riadený kolos začne pohybovať a za rok urazí 1000 metrov. Ďalší rok sa vráti na východiskovú pozíciu a potom sa všetko bude pravidelne opakovať. Nová atrakcia Budapešti bude stáť milión dolárov. Vnútri obrovského priesvitného kolesa budú špeciálne farebné sklenené perly, ako kedysi v presýpacích hodinách piesok, a každý turista, ktorý si pozrie atrakciu, dostane hrsť na pamiatku. Etnickú a jazykovú pestrosť si uvedomoval už sv. Štefan Prvý uhorský kráľ v zrkadle histórie Koniec prvého tisícročia bol na našom území poznamenaný bojom o územia medzi jednotlivými kočovnými kmeňmi, nájazdníkmi z Východu i germánskymi vojskami zo Západu. Zjednotiť kočovné kmene na území sa podarilo až kniežaťu Gejzovi, ktorý sa rozhodol dokonca o pokresťančenie svojich poddaných. Roku 975 sa v Ostrihome narodil Gejzov syn Štefan, ktorého roku 980 pokrstili spolu s Gejzom bavorskí misionári. Roku 997, po smrti Gejzu, sa veľkokniežaťom uhorským stáva Štefan I. V tom čase už vládol pomerne pevnej krajine s rozvíjajúcou sa kresťanskou kultúrou. Za jeho zásluhy i šírenie viery si vyslúžil roku 1000 cisársku korunu, ktorú dostal od pápeža Silvestra I. Krajina sa postupne premieňala na cirkevnú, z nariadenia Štefana I. si každých desať obcí malo spoločne postaviť kostol. Kráľ prispel k vybaveniu každého kostola a postaral sa aj o vznik Ostrihomského arcibiskupstva. Snažil sa o spravodlivú vládu. Uvedomoval si etnickú a jazykovú pestrosť územia, ktorému vládol, a preto svojmu synovi Imrichovi L zanechal medzi poučeniami, ako sa starať o ríšu, aj takéto: „Veď kráľovstvo jediného jazyka a jediného mravu je slabé a krehké”. Za svojho života zaviedol mnoho reforiem, ktoré odrážali nutnosť správne usporiadať veľké územie vznikajúceho uhorského štátu. Roku 1038 Štefan I. zomrel a pochovaný bol v Stoličnom Belehrade. V r. 1083 bol vyhlásený za svätca.