Ľudové Noviny, január-jún 2000 (XLIV/1-26)

2000-01-06 / No. 1

6. januára 2000 Živá parlamentná problematika menšín J. Kaltenbach sa obrátil na súd Ombudsman Národného zhromaždenia Maďarskej republiky (NZ MR) pre menšinové práva JENŐ KALTENBACH sa v čase našej uzávierky obrátil na Ústavný súd MR s dvoma podnetmi. Dlho­ročný predstaviteľ nemeckej minority v Maďarsku požiadal gré­mium o výklad ustanovenia o menšinách ako štátotvorných fakto­roch krajiny a o preskúmanie ústavnosti uplatňovania 5-percentnej hranice pre vstup do parlamentu aj v prípade národnostných a et­nických menšín. Podľa názoru J. Kaltenbacha by sa táto hranica v prípade mi­norít mala zrušiť, čo by prispelo k likvidácii súčasného stavu, ktorý je v rozpore s ústavou, keď v Maďarsku žijúce menšiny ne­disponujú parlamentným zastúpe­ním. Ako uviedol ombudsman pre denník Magyar Hírlap, menšino­vá otázka sa v politike i zmýšľaní verejnosti dostala v uplynulom obdobi do úzadia. Hovorí sa o nej zriedkavo, aj to v nie príliš pozi­tívnych súvislostiach. Vo svetle reflektorov sú v súčasnosti ma­ďarské komunity spoza hraníc, ktorých postavenie sa v uplynu­lom roku skôr zlepšilo. Za pozití­vum posledných 12 mesiacov J. Kaltenbach označil väčšiu ochotu vládneho kabinetu riešiť rómsku otázku, čo nepovažuje za náhodu, dáva to do súvislosti s dôsled­nými upozorneniami zo strany Európskej únie. „ V uplynulom roku sa na legis­latívnej úrovni neurobilo takmer nič, z čoho by mali menšiny aký­koľvek osoh, ba zrušila sa aj kvó­ta na menšinové vzdelávanie, čo je mimoriadne znepokojujúce. Minority, ktoré roky bojovali za rešpektovanie zákona, to vnímajú ako akúsi facku. Na druhej strane vládny program obsahuje pasáž, podľa ktorej treba dosiahnuť, aby sa menšinové inštitúcie dostali do správy menšinových samospráv. V tejto oblasti sa takisto neurobil ani jediný krok, " povedal J. Kal­tenbach. Predseda MTA F. Glatz rokoval v Bratislave Slovenská akadémia vied (SAV) sa stane v roku 2000 spoluusporia­­dateľom Stredoeurópskeho fóra inteligencie, ktoré za účasti zástup­cov asociovaných krajín Európskej únie (EU) organizuje v Budapešti Maďarská akadémia vied (MTA). V Bratislave to 17. decembra uvie­dol jej najvyšší predstaviteľ Ferenc Glatz, ktorý absolvoval Dracovnú návštevu Slovenskej republiky a rokoval s predsedom SAV Štefanom Lubym o spolupráci oboch vedeckých inštitúcii. „Úlohou tohto fóra, ktoré bude prvým zo seriálu podobných podujatí, sústreďujúcich sa na infraštruktúru, ekológiu a menšinové problémy regiónu, bude sformu­lovať spoločné záujmy 10 uchádzačov o plnoprávne členstvo v EU pred vstupom do európskych štruktúr", informoval predseda MTA. Významnú osobnosť maďarského verejného života F. Glatza prijal podpredseda vlády SR pre ľudské a menšinové práva a regionálny roz­voj Pál Csáky. Predmetom ich rozhovoru boli možnosti rozšírenia dvojstrannej vedeckej spolupráce a vytvorenia pevného inštitucionál­neho rámca pre vedecky aktívnych občanov maďarskej národnosti na Slovensku. Hosť sa stretol aj s ministrom školstva SR Milanom Ftáč­­nikom, s predsedom Strany maďarskej koalície (SMK) Bélom Bugá­­rom a s výkonným podpredsedom SMK Miklósom Durayom, ako aj so zástupcami maďarskej komunity. F. Glatz pri rokovaniach s pred­staviteľmi Maďarov žijúcich v SR nadhodil, že by SAV a MTA mohli pomáhať organizáciám združujúcim príslušníkov menšinovej sloven­skej inteligencie v Maďarsku a menšinovej maďarskej inteligencie na Slovensku. Podľa našich informácii predseda MTA pred svojou brati­slavskou návštevou o tejto otázke, vrátane postavenia békéščabianske­­ho Slovenského výskumného ústavu, rokoval i s predsedom Celoštátnej slovenskej samosprávy Jánom Fúzikom. Békásmegyer Úspech Kestúčanov a žiakov budapeštianskej slovenskej školy V Békásmegyerskom osvetovom stredisku sa 18. decembra - v Deň menšín - konal vydarený slovensko-nemecký adventný večer, spoločná akcia slovenskej a nemeckej menšinovej samosprávy III. obvodu Budapešti. Na úspechu mal veľký podiel tanečný súbor budapeštianskej slovenskej školy a Slovenský páví krúžok z Kes­­túca. - Na snímke kestúcky spevácky zbor spoločne s nemeckým súborom Braunhaxler zo Starého Budína spievajú známu vianoč­nú pieseň Tichá noc, svätá noc. (b) KULTÚRA 3 Stretnutie dobrých priateľov v budapeštianskom Slovenskom inštitúte Triumfálny návrat Kalligramu Stretnutím dobrých priateľov nazval literárny his­torik, publicista a diplomat Rudolf Chmel vydarený večierok, ktoiý sa konal 15. decembra v budapeš­tianskom Slovenskom inštitúte. Zišli sa starí známi, slovenskí a maďarskí spisovatelia, literáti a politici slovenskí a maďarskí, ale aj mnoho nových, mla­dých tvárí, Maďarov a Slovákov, napríklad aj štu­dentov budapeštianskeho slovenského gymnázia. Po štyroch rokoch sa pričinením riaditeľa inštitútu Ka­rola Wlachovského vrátilo do tohto zariadenia bra­tislavské vydavateľstvo Kalligram, a bol to návrat naozaj triumfálny. Preplnená sála, ľudia stáli aj na chodbách, živý záujem a medzi hosťami prezident Maďarskej republiky Arpád Göncz. Nesmieme unavený po oficiálnej návšteve Talianska a po poli­tickým programom nasýtenom dni si tento 78-ročný muž, dlhodobo najpopulárnejší politik v Maďarsku, nenechal ujsť príležitosť prísť medzi priateľov do Slovenského inštitútu. Zo slovenskej strany Franti­šek Mikloško, Milan Resutík, Pavel Vilikovský a Peter Zajac, z maďarskej Pavol Závada, Beáta Thomková, Lajos Parti Nagy a Mihály Szegedy- Maszák predstavili knihy maďarských autorov v slovenčine a slovenských autorov v maďarčine i an­gličtine, ktoré vydal Kalligram. Riaditeľ vydava­teľstva László Szigeti a celá plejáda prekladateliek a prekladateľov nebola síce na scéne, ale ich zásluha na tomto vzájomnom poznávaní je nepopierateľná. Vari najsympatickejšie bolo vystúpenie autora kniž­ného bestselleru Jadvigin vankúšik Pavla Závadu, rodáka zo Slovenského Komlóša, ktorý striedavo maďarsky a slovensky glosoval maďarsko­­slovenské literárne a kultúrne vzťahy. (P-) Kultová postava maďarskej literatúry Péter Esterházy ocenený v Rakúsku Rakúsky štátny tajomník pre kultúru Úradu spolkového kance­lára Peter Wittmann v druhej polovici decembra slávnostne odovzdal poprednému maďarské­mu spisovateľovi a dramatikovi Péterovi Esterházymu rakúsku štátnu cenu za európsku literatú­ru dotovanú sumou 300-tisíc ši­lingov. Kultová postava generácie dnešných päťdesiatnikov je spolu s Péterom Nádasom a Györ­gyöm Konrádom zaraďovaná do veľkej trojky súčasnej maďarskej literatúry. „Samozrejme, že po­dobné uznania potešia, a ani fi­nancie nie sú zanedbateľné, ale najväčším literárnym ocenením je pre mňa stále vyznanie od Bohu­mila Hrabala. Považujem ho tak trochu aj za svojho autora, ktorý mal ten dar, že sa vedel svojím jazykom a poetikou priblížiť k ho­ciktorému národu v Európe, ” vyznal sa spisovateľ, ktorého spôsob písania sa dotýka postmo­derných tendencií a myslenie spá­ja ideu strednej Európy. ,Román Hrabalova kniha som písal dva a pol roka a aby som bol s Hraba­­lom stále, dal som si pred seba na stôl jeho fotografiu. Okrem jednej ženy som tak dlho ešte nikdy s nikým nebol. Ako to už v živote býva, môjmu rozhodnutiu pred­chádzalo osudové stretnutie. Boli sme spolu s Hrabalom v Paríži, kde nás potenciálny vydavateľ pozval do veľmi elegantnej reš­taurácie. Priznám sa, zmluvu sme už mali podpísanú od iného pa­rížskeho vydavateľa, no s Hraba­lom sme si povedali, že jesť sa musí. A, samozrejme, i piť, dodal Hrabal, ktorý prišiel do tejto nóbl reštaurácie v divotvornom oble­čení. Vyzeralo ako oblek z minu­lého storočia v kombinácii s jog­­gingovým úborom. Cítil sa tam však veľmi dobre a neustále si vyžadoval, aby sa okolo neho krútilo šesť čašníkov. Keď sme už vypili zo tri litre kvalitného fran­cúzskeho vína, Hrabal sa naklo­nil ku mne a povedal mi vetu, kto­rá ma dodnes povznáša: Keby som sa opil, tak by som chcel pí­sať ako ty. ” Autor slávnej Malej maďarskej pornografie bol jed­nou z hlavných osobností ústred­nej témy veľtrhu vo Frankfurte nad Mohanom, ktorou bolo Ma­ďarsko, ale i Festivalu spisovate­ľov v Prahe z roku 1999. „Či som slávny? Čože je naša popularita v porovnaní s rockovými hviezdami či topmodelkami? Hoci s čitateľ­mi, a teda aj s knihami, to hádam nebude také zlé, ” dodal Péter Esterházy, ktorý sa rakúskym ocenením dostal do spoločnosti takých mien ako Václav Havel, Eugene Ionesco. Salman Rush­die a Christa Wolfová. „Je to prí­jemná spoločnosť. Budem sa sna­žiť udržať sa v nej aj v nasledujú­com tisícročí. ’’ Ľ. P. Začalo sa stavať obrovské koleso času HM Rok 2000 - dvojité jubileum Pre Maďarov a do značnej miery aj pre príslušní­kov národných a etnických menšín žijúcich dlhé stá­ročia na tomto území (ako lojálnych občanov štátu či tzv. štátotvorných činiteľov) znamená rok 2000 dvojité jubileum ', okrem vstupu do druhého milénia Maďari a Nemaďari oslávia, resp. pripomenú si aj tisíce výročie oficiálneho vzniku nášho niekdajšieho spoločného štátu - Uhorského kráľovstva. Podľa starých legiend to bolo totiž práve 1. ja­nuára roku 1000, keď biskup českého pôvodu svätý Vojtech v Panónii položil na hlavu vojvodcu Vajka kráľovskú korunu od rímskeho pápeža, čím sa z po­hana Vajka stal Štefan, neskôr svätý, prvý kráľ z ro­du Árpádovcov, zakladateľ historického uhorského štátu. Hneď 1. januára 2000 sa konalo slávnostné zasad­nutie Národného zhromaždenia MR ako úvodná osla­va milénia vzniku štátu. V Budapešti sa zároveň za­čalo stavať obrovské koleso času, ktoré sa má stať novou turistickou atrakciou. Koleso bude mať prie­mer osem metrov a bude dva a pol metra široké. Pri­bližne šesťtonový obor bude z červeného mramoru, ocele a nepriehľadného skla. Do prevádzky ho majú uviesť o polnoci na Silvestra roku 2000. Potom sa počítačom riadený kolos začne pohybovať a za rok urazí 1000 metrov. Ďalší rok sa vráti na východisko­vú pozíciu a potom sa všetko bude pravidelne opako­vať. Nová atrakcia Budapešti bude stáť milión dolá­rov. Vnútri obrovského priesvitného kolesa budú špe­ciálne farebné sklenené perly, ako kedysi v presýpa­cích hodinách piesok, a každý turista, ktorý si pozrie atrakciu, dostane hrsť na pamiatku. Etnickú a jazykovú pestrosť si uvedomoval už sv. Štefan Prvý uhorský kráľ v zrkadle histórie Koniec prvého tisícročia bol na našom území poznamenaný bo­jom o územia medzi jednotlivými kočovnými kmeňmi, nájazdníkmi z Východu i germánskymi voj­skami zo Západu. Zjednotiť ko­čovné kmene na území sa podari­lo až kniežaťu Gejzovi, ktorý sa rozhodol dokonca o pokresťanče­nie svojich poddaných. Roku 975 sa v Ostrihome narodil Gejzov syn Štefan, ktorého roku 980 po­krstili spolu s Gejzom bavorskí misionári. Roku 997, po smrti Gejzu, sa veľkokniežaťom uhor­ským stáva Štefan I. V tom čase už vládol pomerne pevnej krajine s rozvíjajúcou sa kresťanskou kultúrou. Za jeho zásluhy i šíre­nie viery si vyslúžil roku 1000 cisársku korunu, ktorú dostal od pápeža Silvestra I. Krajina sa postupne premieňala na cirkevnú, z nariadenia Štefana I. si každých desať obcí malo spoločne po­staviť kostol. Kráľ prispel k vybaveniu každého kostola a po­staral sa aj o vznik Ostrihomské­ho arcibiskupstva. Snažil sa o spravodlivú vládu. Uvedomoval si etnickú a jazykovú pestrosť územia, ktorému vládol, a preto svojmu synovi Imrichovi L zane­chal medzi poučeniami, ako sa starať o ríšu, aj takéto: „Veď krá­ľovstvo jediného jazyka a jediné­ho mravu je slabé a krehké”. Za svojho života zaviedol mnoho re­foriem, ktoré odrážali nutnosť správne usporiadať veľké územie vznikajúceho uhorského štátu. Roku 1038 Štefan I. zomrel a po­chovaný bol v Stoličnom Beleh­rade. V r. 1083 bol vyhlásený za svätca.

Next