Národná Obroda, máj 1947 (III/99-121)
1947-05-04 / nr. 99
Ročník III., Číslo 99. Nedeľa 4. mája 1947 Stalin o Amerike a o atómovej energii Ktoré zri údenie je lepšie, to ukážu až dejiny — vyhlásil generalissimus Stalin Sú židovskí feroristi v Palestíne bojovníkmi za slobodu a Angličania ochrancami poriadku a pokoja? — Po 15-mesačnom mlčaní prvé podrobnosti o rokovaniach vojenského výboru OSN vo veci utvorenia medzinárodného vojenského telesa (r) V pondelok dostala sa palestínska otázka pred mimoriadne valné shromaždenie Organizácie Spojených národov. To je jedna z príčin všeobecnej pozornosti, ktorú teraz venuje svetová tlač palestínskemu problému. Ale svet sleduje túto otázku pozorne už dávnejšie aj ponad všetky ostatné význačné udalosti posledných mesiacov,* a to v dôsledku všeobecne známych drakoíiických opatrení britských okupačných vojsk. V súvislosti s tým mnohí si kladú otázku: sú židovskí teroristi vojakmi pokrokového národného hnutia proti imperialistickému tlaku? A ak nie — teda britské okupačné vojská chránia v Palestíne naskutku len poriadok, pokoj a kultúru? Na obidve tieto otázky treba odpovedať záporne. Palestínsky problém Británia lipne na onom úzkom pobrežnom pásme, ktorým Palestína zemepisne je, na základe ďalekosiahlych strategických a hospodárskych záujmov prvoradého významu. Palestína, ležiaca v centre arabských krajín Blízkeho a Stredného východu, dnes je už nesporne krajinou s arabsko-židovským charakterom. Židia, ktorí sa sem nasťahovali väčšinou z europských krajín, vybudovali si tu svoje nové domovy často za cenu nadľudského nadšenia a práce. Ale túto ozaj konštruktívnu židovskú vrstvu priviedla do nebezpečnej situácie protiarabská politika sionizmu a jeho predákov, ktorí sa spolčili so špekulačnou politikou britského a amerického veľkokapitálu. Tejto politike sionistického vedenia podarilo sa čoskoro postaviť do ostrého antagonizmu židovské vrstvy s Arabmi. .Veľká Británia v snahe podržať si stoj čo stoj svoje slabnúce pozície na Blízkom a Strednom východe, popustila svojho času tlaku arabských krajín a obmedzila židovskú imigráciu do Palestíny. Táto politika dostala svoj výraz aj v britskej Bielej knihe ž r. 1939. Vtedy sa začal rozplývať aj sen židovských sionistov: palestínsky židovský národný štát. Časť židovských más, sklamaných starou skrachovanou politikou, priklonila sa takto k pravičiarskym extrémne nacionalistickým „revizionistickým“ stranám a frakciám, ktoré dnes dúfajú, že druhá anglosaská veľmoc bude ich úprimnejším priateľom, a preto očakávajú spasenie od — Ameriky. Veď americký kapitál získava už aj tak čoraz širšiu pôdu na Strednom východe a simultánne s poskytovaním pôžičiek arabským krajinám podporuje aj sionistické požiadavky. V tej-to vývinovej fáze stala sa všeobecne známou i sarkastická definícia sionizmu, podľa ktorej: Sionista je Žid, ktorý chce,. aby druhý Žid sa vysťahoval do Palestíny na účet tretieho Žida. Členovia židovských teroristických útvarov sú extrémni šovinisti, ktorí neuznávajú práva Arabov. Bojujú zdanlivo proti Británii, ale v skutočnosti sú najväčšími nepriateľmi židovského a arabského demmokr. ľud. hnutia, lebo svojimi činmi len potvrdzujú oprávnenosť prítomnosti britských okupačných vojsk, ba čo viac, pripravujú aj cestu intervencie ďalšej veľmoci. Vojenská okupácia a koloniálny útlak ľudu v Palestíne sú perfektné. Niet tam ani stopy po demokratickej vláde. Nateraz platné núdzové opatrenia v Palestíne pozbavily tamojšie obyvateľstvo aj mnohých základných ľudských slobôd a práv. Iracký minister zahraničia Jamali vyhlásil na zasadnutí OSN tohto týždňa: „Palestína nežije slobodne už 30 rokov, a to preto, lebo je mandátnym územím. Mandát nemá nijaký mravný, ani právny podklad. Je to jedna z chýb starej Spoločnosti národov, ktorú teraz musí OSN napraviť. Británia pomáhala sionistom dó Palestíny. Toto ďalej už nemôže po-kračovať. Politický sionizmus v Palestíne nie je ničím iným, ako imperializmom. Následok toho je ten, že celý arabský svet dnes žije vo veľkom napätí. Vieme, že židovské ná-Prirodzene, takýto stav, vecí najťažšie dolieha na pracujúce vrstvy: práve tak na Arabov, ako na Židov, Je nad slnko jasnejšie, že záujmy utláčaných arabských a židovských pracujúcich vrstiev sú spoločné, a práve preto skutočnými bojovníkmi za židovskú a arabskú slobodu môžu byť len tí, čo stoja v službách pokroku a čo sa neusilujú o dosiahnutie svojich politických a hospodárskych cieľov na úkor iných národov. My, Slováci, máme v tomto ohľade bohaté skúsenosti s politickým národom maďarským a v tomto ohľade — hoc zemepisne a politicky vzdialení od palestínskej problematiky — vidíme do veci jasne. Podmienky pokojného vývinu v Palestníe vidíme len v umožnení pokojnej kooperácie arabských a židovských pracujúcich vrstiev. Terajšie handlovanie s hlasmi na mimoriadnom zasadnutí ÖSN vo boženstvo je jedným z veľkých svetových náboženstiev. Sionizmus otravuje atmosféru a neblaho vplýva na styky Židov a Nežidov v arabskom svete. Ničí národnú lojalitu.“ Flusching Meadows môže vyniesť rozličné odporúčania na ďalší postup v riešení palestínskeho problému, ale toľko je isté, že Palestína nedostane sa do koľají normálneho historického vývinu prv, než nebudú smierené obidva národy a kým sa. pokrokové sily celého Stredného východu nepostavia do spoločného frontu proti imperialistickej špekulácii,, nech sa už hlásia v akejkoľvek forme. Lebo dnes vyzerá situácia zdaň-' livo. tak, že palestínske obyvateľstvo stojí pred nejakou alternatívou, ktorú symbolizuje Británia a USA. Ale v skutočnosti ani jeden z týchto symbolov nepredstavuje rozličný spôsob riešenia palestínskej otázky vládami USA a Británie, ale sporným je v skutočnosti-len rozsah účasti amerických a britských monopolov v Palestíne a ich nárokov v krajinách Stredného východu vôbec. Jediná cesta FREZIDENT BENEŠ ARMÁDĚ A ĽUDU SSSR Praha —— Prezident Dr. Beneš mal k 1. máju pre sovietsku armádu a ľud Sovietskeho sväzu tento rozhlasový prejav: „Rád vyhovujem žiadosti posledných „Izvestijí“ a pozdravný pre' jav Sovietskej armáde. Práve pred 2 rokmi dokončovala Sovietska armáda svoj najslávnejší boj o oslobodenie SSSR. Svojím víťazsvom priniesla oslobodenie aj Československu. Dnes hrdá a víťazná, naplnená sebadôverou zúčastňuje sa významnou mierou na novom budovám mierového života isvojej vlasti vo svete zbavenom, na dlhú dobu nacistického a fašistického nebezpečenstva. Ako hlava štátu, ako najvyšší veliteľ čs. armády, želám So' vietskej armáde a bratským národom Sovietskeho sväzu v budúcnosti veľa •daru.“ Rozhovor Stalina so Stassenom (Reuter) Washington — Generalissimus Stalin republikánskym vo svojom rozhovore s kandidátom prezidentstva USA Haroldom Stassenom 9. apríla vyzýval k väčšej spolupráci medzi USA a SSSR, ale varoval, že to môže dopadnúť práve tak ako s Nemeckom, ak nebude vzájomná ochota k spolupráci. Stalin uistil Stassena, že rozdiely v zriadení USA a SSSR nemusia znemožniť harmonickú spoluprácu. Stalin povedal: „Zriadenie USA a SSSR je zaiste rozdielne, ale nikdy sme neviedli proti sebe vojnu a SSSR takúto vojnu ani nechce. Keď USA a SSSR mohly spolupracovať za vojny, prečo by nemohly spolupracovať dnes v mieri?“ O svojich zmienkach o „kapitalistickom obkľúčení“ z r. 1937 Stalin povedal: „Ak jedna stránka nechce spolupracovať, je to hrozba útokom. A skutočne: Nemecko, ktoré nechcelo spolupracovať s SSSR, napadlo Sovietsky sväz. Mohol SSSR spolupracovať s Nemeckom? Áno, SSSR mohol spolupracovať s Nemeckom, ale Nemci nechceli spoluprácu. Ináč by SSSR hol mohol spolupracovať s Nemeckom práve tak, ako s ktorýmkoľvek iným štátom. „Ako vidíte, povedal Stalin Stassenovi,“ ide tu predovšetkým o vôľu k spolupráci, a nie o možnosť spolupráce. Preto treba rozlišovať medzi vôľou k spolupráci a možnosťou spolupráce. Možaosť spolupráce totiž jestvuje vždy, ale niet vždy vôle k spolupráci. Ak jedna strana nechce spolupracovať, výsledkom bude konflikt, vojna.“ Keď Stassen zdôraznil, že spolupráca musí byť vzájomná, Stalir poznamenal: „Chcem podať dô* razné svedectvo o tom, že Rusko si spoluprácu želá.“ Stalin ďalej vyhlásil: — Nekritizujme navzájom svoje zriadenia. Každý má zaiste právo žiť v takom zriadení, aké si zvolil. Ktoré zriadenie je lepšie, to ukážu až dejiny. Niektorí ľudia nazývajú sovietské zriadenie totalitným. Náš ľud nazýva americké zriadenie monopolným kaipi" tali,zrnom. Ak budeme jeden druhého nazývať monopolistami a zástancami totality, výsledkom bude opak spolupráce. Keď jeden druhého zahrňujeme kritikou, je to propaganda. Čo sa týka propagandy, nie som propagandistom, ale skôr obchodníkom. Ak ľud chce zjneniť svoje zriadenie, zmení ho. Keď sme sa sišli s Iloosevc! lom, aby sme prerokovali otázky vojny, nedávali sme si takéto mená. Rokovali sme o spolupráci, spolupracovali sme ja podarilo sa nám poraziť nepriateľov. — Stalin sa vyslovil optimistický o výhľadoch na dohodu o mierovom rozvoji atomickej energie. Povedal: — Medzi nami je veľký rozdiel náhľadov, ale dúfam, že nakoniec sa predsa dosiahne dohoda. Podľa mňa sa zavedie medzinárodná kontrola a dozor, čo bude mať veľký význam. Mierové použitie atomickej energie bude mať za následok veľké technologické zmeny. Čo sa týka vojnového použitia atomickej energie, je to problém, ktorý nakoniec vyrieši svedomie ľudstva a použitie atomickej energie vo vojne zakáže. — skončil generalissimus Stalin svoj rohovor s kandidátom americkej strany na prezidentstvo, Stassenom. Do štvrtého týždňa presídlovania Odhlásení v Maďarsku prídu tiež (kv) Bratislava. — Po spomamalení výmeny obyvateľstva tohto týždňa, keď v prvých troch týždňoch boly vypravované na oboch stranách všetky vlaky podľa programu, schválili dopravný plán pre ďalšie obdobie a od pondelka pobeží štvrtý týždeň prepravy presídlencov. Z Maďarska dopravujú sa ešte vždy Slováci z Nyiregyházy a Pitvarosa, ale už aj zo Slovenského Komlóša. Na Slovensku odvážajú Maďarov v oblasti Galanty a Levíc z ďalších obcí. Maďarská delegácia v Bratislave zaviazala sa dať vyhlásiť v Maďarsku, že Slováci, ktorých tam nahovo rili k odhláseniu sa od presídlenia, nech sa to stalo z hocakých dôvodov, môžu sa nerušene presťahovať. Túto zprávu v Budapešti skutočne aj vysielal rozhlas a uverejnila aj tamojšia tlač, ale zas s dodatkom, že vraj Slováci v Maďarsku, hoc .sa na presídlenie prihlásili, ak odvolali prihlášku, môžu v Maďarsku zostať. Podľa informácií so všetkých strán Maďarska nielen že sa znova prihlasujú poblúdili, ktorí pod maďarským terorom odvolali prihlášky, ale prihlasujú sa aj ďalšie stovky Slovákov. Je takto nanovo prihlásených v Maďarsku so 30.000 a na ich prihlášky bude braný zreteľ pri novom rokovaní s Maďarskom o transfer etnických Maďarov zo Slovenska podľa 5. článku mierovej smluvy. (AFP) Belehrad. — Juhoslovanská vláda údajne dala po rozhovoroch so štátnym tajomníkom ministerstva zahraničia Dr. Clementisom zásadný súhlas k tomu, aby asi 140.000 Čechov a Slovákov, ktorí žijú v Bosne a Vojvodine ešte z čias režimu rakúsko-uhorského, vrátia, sa do ČSR. Sú to väčšinou roľníci a juhoslovanská vláda je ochotná zaplatiť im ich hnuteľné i nehnuteľné majetky, ktoré zanechajú v Juhoslávii. Dr. dementis mal po podpise kultúrnej dohody a pred odchodom do Dubrovníku, kde strávi niekoľko dní dovolenky, v Belehrade rozhovory o repatriácii druhej skupiny asi 3.000 čs. občanov, ktorí sa usadili v Juhoslávii. Prvá skupina — asi 3.500 Čechov a Slovákov bola repatriovaná minulého roku, , č*'-. Za Kčs 2.50 MRŠ Dr, Ján Juríček. Niel v našich najnovších dejinách veľa postáv, ktoré by vzbudzovaly toľkú pozornosť, ako složitá a mnohostranná postava Milana Rastislava Štefánika. Vyše tridsať knižných publikácií tvorí dnes rozsiahlu štefánikovskú literatúru, dokumentujúcu dosah a význam nevšedného historického zjavu. Aie je ai málo slovenských dejateľov, ktorých dielo a odkaz by naše generácie tak odchodné chápaly, ako sme toho svedkami pri posudzovaní osobnosti Štefánikovej. Spomeňme ien niektoré fakty z problematiky, prichádzajúcej do úvahy pri starostlivejšom študovaní štefánikovskej literatúry: príslušnosť mladého Štefánika k pražskej skupine hlasistov, jeho postoj k demokracii a predovšetkým celkové poňatie — motívy — jeho rozbehov a výbojov. Tak sa ukazuje, že tieto otázky najviac determinovaly rozličné poňatia Štefánikovej osobnosti. Rozumie sa, v takomto nejednotnom chápaní a hodnotení bohatého Štefánikovho života a diela netreba hneď vidieť — ako sa to u nás stávalo — jeho zmalichemovanie, alebo dokonca znevažovanie. Predpokladáme, že každý, kto sa doteraz or!"’r' ť o Štefánikovi, robil to s úmyslom alebo vydať svedectvo pravde, keď išlo 0 spomienku na vzácneho priateľa, aiebo vysvetliť ten úžasný vzostup sloveského génia, keď išlo o detailnejšie poznanie osobnosti. Nazdávame sa, že rozmanitosť názorov a úsudkov si nadmieru složitá a rcmohostrannáf osobnosť Štefánika priamo vyžaduje. Historici sú si nailspue vědomi skutočne j!, že čím íe einľrny r v významnejší, tým je ťažšia jeho interpretácia. A Milan Rastislav Štefánik bol osobnosťou nielen svrchované významnou (najmä v akciách československého zahraničného odboja), ale pritom 1 neobyčajne mnohostrannou. Vidno to jasne i s faktu, že hoci sa približujeme už k tridsiatemu výročiu jeho tragického skonu — i pritom všetkom, že literatúra o ňom dosahuje čoraz väčších rozmerov — ešte nikomu sa doteraz nepodarilo vernejšie a výstižnejšie zachytiť profil jeho komplikovanej ľudskej, vedeckej, štátnickej a vojenskej osobnosti. A tak konštatujeme opäť to, čo v podobných súvislostiach u nás už vyslovené bolo — že, populárne vyjadrené, ie to sama veľkosť Štefánikova, ktorá nám zabraňuje pochooif ieho život a dielo v tej neuveriteľnej složitosti a rozprávkovej hrdin. skosti, v akej skutočne prebiehal. — Ako je teda možné, — dalo by sa namietať — že obraz Štefánika učenca, diplomata a vojaka je tak hibqko vkorenený v dušiach všetkých složiek našej society, že sa jeho meno stáva u nás neoddeliteľným od pochopu slobody národa! Nebude nám ťažko odpovedať na takúto otázku. Postava Milana Rastislava Štefánika,, a smelo môžeme dodať: živá postava, stojí ešte dnes pred nami všetkými ako ideál a zosobnenie najpoziiívnejšich vlastnosti slovenského človeka. Ako héros a vykupiteľ národa zo sfáročnej poroby. Ako najkrajší symbol, ktorý stále presviedča skeptické mysle rodákov o víťaznej slovenskej budúcnosti. Slováci nezahynú — to znamená Štefánik. Slováci nezahynú, lebo mali Štefánika. Takáto osobnostná podoba, pravda, najlepšie vyhovuje romantickému cileniu nášho ľudu a nebolo by ani múdre pozastavovať sa nad tým. ie to všetko vari zásluha našich poetov, ktorí sa zmocnili pri svoiich hymnických apoteózach hlavne dvoch prvkov v bohatierskom Štefánikovom živote: nadľudského heroizmu a osudovej tragiky — prvkov, ktoré i v básnických koncepciách zastávajú funkciu. Iste: hocikedy uvažujeme o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, vždy by sme si mali uvedomiť, že tie abstraktné črty, ktorými nám ho namaľovali, pochodia