Národnie Noviny, október-december 1884 (XV/116-153)
1884-11-08 / nr. 132
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok................. 12 zl. na pol roka................. G zl. na štvrt roka............... 3 zl. Ročník XV. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovatelov. Jiefraukované listy sa neprijímajú. Jedu tlivé óísla predáva • po 7 kr. Číslo 132. Redakcia, adminis tr*áo i m a expedícia v Tur*o. Sv. Martine. Sobota, 8. novembra 1884. Duchovná jednota. Nik nesmie pochybovať, žeby národ slovenský netvoril etnografickú jednotu. A skutočne, ľudia, čo nám všetko upierajú, nemôžu nám upreť jednotnosť slovenského národa. Všetko jedno jako ho pomenujú: či národom, či národnosťou; „Slowaken“ menujú nás Nemci, „tótokí: MatTari, ba títo poslední hovoria o „tótságu,“ tamtí o „Slovakei.“ Železničné vlaky, jednajúce košickou a považskou traťou menujú sa už vo Viedni a Prešporku „Slowakische Züge.“ Vzdor všetkému zaznávaniu, umlčovaniu, potlačovaniu, osohnost slovenskej národnosti tiská sa na povrch jako tráva po Ďure. No pýtame sa, č i t v o r í m e i n á r o d n ú, d u c h o v n ú j e d n o t u ? Táto otázka nedá sa zodpovedať bez bližšieho rozohrania. Naši prví kriesitelia brali vec ideálne, skoro bych riekol theoreticky. Oni počali svoju blahodarnú činnosť, predpokladajúc národ čo celok, sebapovedomú duchovnú jednotu, etnografické individuum. Z tohoto predpokladania musely yýnsť omyly a nepravidelnosti. A skutočne omyly nevystaly, sklamanie dostavilo sa. Pravda, že sme národom, etnografickým celkom, no duchovná jednota nedosiahla u nás želateľnej pevnoty a precisnosti. čo ju tvorí, upevňuje? Spoločný literárny jazyk, dlhé veky historického jestvovania, spoločný mrav a podaní', povedomie a nevykoreniteľný cit spolupatrenia. Dopracovali sme sa spoločného literárneho jazyka. Vitaka buci Bohu, všetky pokusy sto ličných dialektov padlý pod stôl, tak že nielen vláda vo svojich málo vydaniach, ale i plátky a pouličné pamflety našich protivníkov písané musia byt našou ustálenou už rečou literárnou, nechcú-li byť smiešnymi a blbými. Y tomto radostnom úkaze je iste kus záruky národnej du chovnej jednoty. Všetko, čo tlačí sa po slovensky — či na brehoch Trnávky, či pod Kriváňom, tlačí sa v našej spoločnej slovenskej reči, ktorej dal zákony náš Martin Hattala, a ktorú zdokonalujú, rozširujú a zjemňujú slovenskí spisovatelia. No jednota spisovného jazyka je iba zdarnou pomôckou, výtečnou formou k dosiahnutiu duchovnej národnej jednoty. História málo dopomáha nám k onej želateľnej jednote. My vysoko ceníme si svojich pilných historiografov, ktorí usilujú sa historicky odôvodniť našu národnosť. Ačpráve mnoho sa už vykonalo na tomto poli: náš slovenský ľud necíti sa byť historickou individualitou. Osudy nášho národa neboly prajné vývinu slovenskej národnej osobnosti. Územie slovenské len krátky čas malo istú samostatnosť. I za časov slovenskej slávy, ked mestá naše boly centrami methodejskej kultúry, my netvorily sme celok sami sebou, ale spojení sme boli so zemiami, v ktorých tečie Dunaj, Visia i Morava. Iste kryštalizácia sloveusko-moravskej deržavy veľmi skoro pretrhnutá bola, ked tak málo rozpomienok naň zostalo v slovenskom ľude. Na pravek predhistorický nájdeme viac upomienok, než na krátku dobu nitriansko-velehradských dejov. Nie div, že história len slabo prispieva k utvoreniu alebo udržaniu duchovnej jednoty. O mnoho viacej platí pre nás podanie, mrav, pieseň, obyčaj. Yo„ všetkých stoliciach a krajoch slovenských nachádzame varianty tcdio samého podania, tých samých mravov, obyčajov a piesní. Celkom pravidelne mysleli tí znamenití mužovia, ktorí skoro vycítili, kde väzí slovenská sila, a hodili sa na študium tejto stránky slovenského bytu. Ján Kollár stojí tu čo jasný maják nad temným morom slovenského bytu. On chytil sa do sbierania spievanok, opatril jicli veľmi umnými a hlbokými poznámkami a vysvetlivkami. Chvala milému Pánu Bohu neostal sám: za ním prišlo ešte veľa sberateľov; jedni išli širšou dráhou, berúc i melódie do svojho sberatelského programúm, iní sbierali obyčaje, pozostatky mythologických zlomkov a povesti prostonárodné. A tu ukázala sa už vypuklejšia duchovná jednota slovenského národa. Pravda, vo svojej prvej forme. veľmi činne vystupovala. Tak ku príkladu pieseň Nedávno svätili sme 50-ročné jubileum jednej pieseňky. Je to charakteristické. Slávnosť podarila sa nad očakávanie, lebo v duši národnej žije povedomie, že v takomto prejave veje vau duchovnej jednoty. I skutočne, pieseň jubilejná viac spojila a sjednotila na Slovensku, než všetky temné spomienky na historické deje. K všetkému tomuto má pristúpiť povedomie a cit spolupatričnosti. Pieseň je snom pekuým, no život požaduje isté, pevné povedomie a nie len tiché snenie. A toto už nemožno očakávať od samočinnosti máss, z bezprostredného prameňa národnej a ľudovej prírody Povedomie a cit pre národniu jednotu duchovnú musíme my umnou rukou pestovať, budit, dvíhať, tvoriť. Kecľ prizreme sa bližšie k svojím ľudovým massám, zarazí nás jakási stoličná, krajová, ha okresná uzavretosť a odlúčenosť, jakýsi nepekný zúžený mikro - Patriotismus. Šuhajovi z Orešian je už Jabloničan — horniakom (štyri hodiny cesty) a pod týmto titulom rozumie sa niečo posmešného, nižšieho, jako by moria a cudzie krajiny ležaly medzi Orešanmi a Jablonkou. Nepotrebujem poznamenaf, že doluo-nitranec len náhodou môže dozvedet sa, že v Hornej Orave býva jeho brat, že i tam sú Slováci, jedna krev, žeby sa svedčalo milovať jich, cítiť s nimi nerozlučiteľné prínáležanie k jednomu národu a to slovenskému. Len tam, kde naše slovo padne na úrodnú pôdu, môže prestať tento krajový, úzky, oddelujúci sa Patriotismus, a na jeho miesto príde široký, svobodný Patriotismus všeslovenský, objímajúc náš celý národ či horniacky či dolniacky, a či kolonisujúci žirné kraje zadunajské. Toto je našou úlohou! Preto umní spisovatelia čerpajú themy k svojim prácam zo slovenského života, a maľujú ho ohľadom na celistvennosf národa slovenského. Umná, umelecká, zajímavá práca v tomto duchu veľmi napomáha duchovné sjednotenie národa, a preto hreší každý, kto si nevšíma ťažké takéto trudy. Budenie povedomia a citu spolupatričnosti je na našich pleciach slovenskej intelligentnej vrstvy, všetko jedno, na jakom poli pracuje ten lebo onen. To môže ľud náš loyalne od nás žiadať; on nám zachoval jazyk, podanie, povesť, pieseň, mrav, my sa mu zavďačujme darom povedomia, meňme v ňom inštinkt v jasnú myšlienku, a temnú predtuchu vo vyvinutý zdravý cit. Zavládne-li národom naším duchovná jednota — nič nám neurobia veky utlačovania. Ba pretrhnúť tento lianobný stav môžeme len tak, ked popri hmotnom zveľadení sjednotíme sa duchovne čo jeden nerozdielny, živý, organicky utvorený národ slovenský. Politický prehľad. ------7. novembra. Ked otvárala sa terajšia sessia anglického parlamentu, očakávalo sa, že rokovanie o odpovedi na trónnu reč zaujme najviac dva alebo tri zasadnutia a že návrh zákona o volebnej reforme, pre ktorý bola vlastne zahájená táto sessia, ešte v prvý týždeň prejde najťažšie štádiá. Medzitým ukázalo sa, že v prvých troch zasadnutiach parlament nevedel vybaviť ani prvú opravu odvety na trónnu reč. Opravou touto, predloženou irskými vyslanci, žiadalo sa vyslanie zvláštnej komisie k prezkúmaniu súdneho vyšetrovania v záležitosti agrárnej vraždy, ktorá bola sa stala pred dvoma rokami v Maamtrasni, na západe írska. Záležitosť táto predstavuje celú irskú administráciu v svetle veľmi nepriaznivom. Po vybavení tejto otázky malý prísť na pretras neporiadky pri demonštrácii konservativcov v Birminghamé, položenie diel v južnej Afrike, inštrukcie generálovi Wolseleyovi, neuspokojujúci stav anglického priemyslu a obchodu, a len potom môže sa parlament pustiť do rokovania o volebnej reforme. O osude tejto reformy v kruhoch parlamentských členov počuť rozličné mienky. Jedni pevne veria, že medzi nižným parlamentom a vládou z jednej strany a snemovňou lordov z druhej docieli sa shoda, založená na vzájomných ústupkoch. Iní, odvolávajúc sa ua príklad 1832. roku, predpovedajú, že snemovňa lordov i po druhý raz zavrhne návrh zákona a Gladstone predloží vymenovanie nových perov, kráľovná však, za príkladom svojho predchodcu, na to naraz neprivolí. Gladstone vtedy podá demissiu. R. 1832 kouservativní vodcovia, knieža Wellington a Robert Pel, pri takých okolnosťach nemohli sostavit nový kabinet. Lord Grey vrátil sa k vláde a kráľ bol prinútený usrozumeť sa s vymenovaním nových perov. Teraz Salisbury a Northkot utvoria svoje ministerstvo, potom rozpustia parlament. Osud volebného zákona v tomto prípade riešil by sa teda budúcim parlamentom. Minulej soboty boly po celej Anglii volby obecných radcov; výsledok týchto obyčajne považovaný je za barometer prípadných snemových volieb. Dosial sú zprávy z 29 miest, a v najväčších, ako sú Birmingham, Bristol, Nottingham, Truro, Poole, Scarborough, Hertford atď. zvíťazila Gladstonova strana. Vo väčšine ostatných miest týmito voľbami doterajší pomer stráu zostal nezmeneným. * * * Nie je nezaujímavým posvietiť do chaosu, aký predstavujú parlamentárne strany nemecké. Tu prvou otázkou je, aký bude v novom ríšskom sneme pomer frakcií, na ktoré vláda môže počítať pri sostavení takzvanej strednej stránky, podporujúcej Bismarckove národo-hospodárske reformy ? Element tento predstavujú ríšska strana, počitujúca 24 členov, ďalej 35