Národnie Noviny, apríl-jún 1885 (XVI/42-75)
1885-06-30 / nr. 75
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko - Uhorsko na celý rok................. 12 zl. na pol roka................. 6 zl. na átvrt roka............... 3 zl. Ročník XVI. Redakcia, administrácia a, expodLioia v Tűrő. Sv. Martine. Utorok, 30. júna 1885. Politický prehľad. ------30. júna. Zvelebovatelia Beaconsfieluovej politiky želajú si, aby Salisbury šiel jej šľapajami a menovite aby obnovil lepšie pomery s Nemeckom a Rakúsko- Uhorskom. Pravda, uznávajú, že tu stojí v prostriedku Rusko, na ktorom môžu sa rozraziť také snahy. A skutočne, všetko poukazuje na to, že okolnosti ochladily Salisburya a on pôjde cestou viac Gladstonovou, než Beaconsfieldovou. Tak oznamujú, že diplomatickí zástupcovia Angiié zostanú na svojich miestach i pod Salisburyom, tak ako boli postavení od Gladstona; a v otázke afganskej hranice bude sa tiež ďalej vyjednávať na základoch Gladstonom položených. Nič prirodzenejšieho, ako že v položení, aké stvorilo sa nastúpením nového ministerstva v Anglii, vznikajú rozličné kombinácie. „Mémorial Diplomatique“ dozvedá sa, že Salisbury v auguste iste side sa s Bismarckom. Viac členov nového kabinetu angli ckého "bolo vraj možno získať len pod tou podmienkou, že Anglia sblíži sa k Nemecku a bude bladeť pristúpit k trojčlenovej alliancii. A mahdi tiež hýbe sa, aby novej vláde anglickej veľmi nerozzelenely sa nádeje. V proklamáciách vyhráža sa cudzincom, tučiacim sa v Egypte a Sudane, a sľubuje, že príde do Kaira porobiť poriadky. „Temps“ sdeluje z Madridu: Minister vnútorných diel po svojom návrate z Murcie vyslovil sa na chodbe komory, že cholera v tejto provincii je väčšia, než úradné zprávy udávajú. Z každých 1000 chorých umre temer 500. (iladstonova politika. Argus v „Nov. Vremeni“ píše z Viedne: „V dnešnom svojom liste chcem hovoriť o veľkom anglickom štátnikovi, takzvaný „pád“ ktorého teraz zaníma celý svet. Gladston prvý na západe hlásal právo Slavianov na existovanie. Trebárs ja v posRdnom čase i sdržoval som sa hovoriť o Gladstonovi, to bolo preto, že chod udalostí, resultát celej histórie starej Angiié a najmä účinkovanie jeho nepriateľov priviedly kabinet Gladstonov k srážke s hlavnou slavianskou deržavou a pokolimbaly pomery jeho k slavianstvu. No „pád“ Gladstona sám sebou meri nás s ním, vracia nám možnosť, súdit o ňom bez vášne a rozdráždenia, dovoľuje nám opät jasno videt • svetlý obraz tohto, nielen umom, ale i srdcom veľkého štátnika. Gladstone je najvyšší predstaviteľ novej Angiié, usilujúcej sa roztrhať staré historické sväzky, urobiť koniec politike, založenej na potláčaní väčšiny vlastného [národa doma a na exploatácii iných národov v zahraničí. Tvorcovia starej Angiié robili divy: z neveľkej, nepožehnanej krajiny s obyvateľstvom rôznych vlastností oni urobili kráľovnú mora, panovníka ďalekých mnohomillionových národov, mocného rozhodovatela v osudoch rovných po kultúre a prevyšujúcich ju počtom národov Európy, priemyselný, obchodný, finančný stred celého sveta. No panstvo slabého vždy tlačí ťažšie, než panstvo od prírody silného. Otvorte históriu XVIII a XIX. storočia, uvidíte, že v záujme zachránenia a rozvitia zachváteného ním položenia Albion neprestával vyvolávat vojny medzi národami a povstania národov proti vládam. No hra táto darila sa /ak dlho, že konečne musela otvoriť oči ostatním. /Vnútri utvorenej Angličanmi ríše vážnejšie, m očnej ši e^, členy začaly žiadat samostatnosť, alebo aspoň v\csiu rovnoprávnosť. Konečne v samom anglickom národô vyrástla opposicia privilegovaným triedam. Pre nístorika, fiiosofa, pre každého politika nemohlo byt pochybnosťou, že umelá stavba musí sa rúcať pod údermi z vnútra i z vonku, pohrobiac snáď pod rozvalinami i národ, ktorému ona tak dlho bola bydlom, jestli nezjaví sa vyvolený osudom reformátor. Také historické je Gladstonovo dielo, a jestli jemu ani nebude súdeno zavŕšiť ho, ním už položený je hlavný základ, ukázané prostriedky a cesty úplného uskutočnenia... Pozrite, ako ostražité zachodí s privilégiami, ktoré on drží za vyžité; ako postupne ide u neho všetko. Zrušenie štátnej anglikánskej cirkve v írsku, určenie práv zemedelcov v tejto krajine a prevedenie zeme do jích rúk, prvá volebná reforma, konečne terajšie rozšírenie politických práv temer na celé obyvateľstvo, — to všetko veiké a predsa mierne kroky na ceste urovnoprávnenia a zrušenia privilégií. Reformy v írsku samo sebou vyzvú podobné i v Anglii a Šotlande. Možná je otázka, či takáto „amerikanisácia“ nebude rozrušením Angiié, či to neoslabí jej štátnu autoritu, a síce pripravením revolúcie a anarchie? Na to je odpoveď, že Anglo-Sasi nejdú po stopách latinských národov a jích demokracia nie-je anarchičná. Demokratisácia Angiié povedie k utvoreniu silnej centrálnej vlády, ktorá prevezme dielo tried. Druhým následkom Gladstonovho reformovania Angiié bude jej sblíženie so všetkými členmi anglo-saksonského plemena, od ktorých ju už nebudú oddeľovať ani politické, ani socialné rozdiely. Kritika Gladstonovej politiky pochodí z neponímania širokých jeho plánov. Pre neho hlavnou vecou bolo prevedenie reformy, dajúcej dvom millionom obyvateľstva politické práva. No túto reformu, aby nemusel používať násilia, mohol previest len s usrozumením tých, ktorí teraz držia v rukách politickú moc; s nimi a jích predsudkami bolo treba počítať. A oni vliekli ministerstvo k srážkam, ktoré odstraňovala len smierlivosť Gladstonova, nikdy nedopúšťajúca strhnutie k otvorenej borbe. No Gladstone padá, zanechávajúc vládu. Kedy a pri akých okolnosťach? Ked reforma, radikálnejšia od mnohých revolúcií na kontinente, je už riešená neodvolateľnú, keď zahraničné ťažkosti sú ním už tak odstránené, že sami jeho nepriatelia nesmú roz strojiť plody jeho smierlivosti. A túto múdru, majstrovskú, povedomú a na podiv cieluprimeranú politiku nazývajú „radom chýb, nedôsledností“! Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čisla predávajú sa po 7 kr. Číslo 75. tam vlastne ani jednoko. Hirschler je lekárom Ti szovým a Sváb vyslancom, oba majú tú zásluhu, že sú repraesentantmi židovstva. Že pri vymenovaní nebral sa obiad na vynikajúcich a vysokozaslúžilých mužov nemaďarských národností, to pri terajšeh pomeroch rozumie sa samo sebou. Ako repraesentanti oboch ev. cirkví prídu do novej snemovne v smysle zákona: Teutsch, Geduly, Karsay — superintendenti ev. a. v.; generálny inšpektor b. Des. Prónay, Szentiványi Martin a Péchy — dištr. inšpektori. Z kalvínov: Révész, Kun a Pap Gábor superintendenti; b. Vay, Kol. Tisza a b. Kemény Gábor dišt. kurátori. Konečne Dániel Gábor, unitársky kurátor. Domáce zprávy. Konečne známy je už úradný menoslov tých tridsiatich jednotlivcov, ktorí vymenovaní sú za členov novej panskej snemovne. Sú nasledujúci: 1. Jozef Barcsay, komorník. 2. Gróf Bombelles, hl. dvorník korunného princa. 3. K. Burghardt, generálny direktor pešt. úč. spoločnosti valcového mlyna. 4. K. Ghyczy, skutočný tajný radca. 5. Pavel Gyulai spisovateľ. 6. Jozef Hertelendy, hl. župan. 7. Dr. Ignác Hirschler, lekár v Pešti. 8. Pavel Hunfalvy, spisovateľ. 9. Julius Kautz, viceguvernér rakúsko-uhorskej banky. 10. Bar. Fr. Kochmeister, predseda pešt. obchodnej a priemyselnej komory. 11. P. Luczenbacher, velkokupec. 12. Anton Lukáts, direktor uh. poz. úver. ústavu. 13. Dr. Alex. Lumnitzer, universitný professor. 14. Ján Mariássy, pin. lieutnant. 15. Št. Melczer, pensionovaný septemvir. 16. Val. Mikó, hl. župan. 17. Kol. Miksich, statkár. 18. Št. Molnár, hl. župan. 19. Bar Adolf Nyáry, hl. dvorník arcivojvodu Jozefa. 20. Bar. Fr. Nopcsa, hl. dvorník kráľovnej. 21. Pavel Ordódy, skutočný tajný radca. 22. Žig. Ormós, hl. župan. 23. Mik. Perczel, hl. župan. 24. Karol Ráth, peštiansky hl. mešťanosta. 25. Bar. Lud. Simonyi, statkár. 26. Pavel Somssich, skutočný tajný radca. 27. Joz. Stocsek, professor na technike. 28. Karol Sváb, vyslanec. 29. Karol Várad„>, predseda direkcie prvej vlasteneckej sporitelne. 30. Mik. Ybl, staviteľ. Pri predložení a pojednávaní návrhu zákona o reforme snemovne veľmožov bola vláda viac ráz vyslovila, že vymenovaní členovia budú vynikajúci repraesentanti jednotlivých odborov verejnej činnosti, a vôbec mužovia zaslúžilí. Nuž ale ked chladnokrevne obzreme si uvedený sóznám vymenovaných, nájdeme tam ovšem mužov zaslúžilých, ale nájdeme aj takých, ktorí svoje vynikajúce vlastnosti a verejné zásluhy ešte len budú musef dokázať; obecenstvo krajný aspoň nevie o nich temer ničoho. Daktoré časopisy pozastavujú sa nad tým, že z radu vymenovaných vystali takí mužovia, ako na pr. Bittó, Széli, Balt. Horváth, Kerkapoly, Jókai, Liszt a p., kdežto sú tu pp. Burghardt, dr. Hirschler, Sváb, Miksics, Kochmeister a p. Podobne zazlievajú, že zo sudcovského stavu (sudcovia, advokáti a professori práva) niet Prehľad časopisov. Maďari a Rumuni. Rumunské časopisy neprestávajú ostro napádať Maďarov pre jích madarizátorské plány v Sedmohradsku. Bukareštský „Telegraphul“ píše medzi iným: „Celé pokračovanie Maďarov proti nám nezakladá sa na inom, ako na nadutosti a na závisti. Maďarský lud nadišputoval si, že bude roznášaf kultúru na východ, ohzvlášte na balkánsky polostrov. Od roku 1867 pracujú na tom diele, ked uzavreli dualismus s Austriou. Krása šiat a ostrožiek nedokázala sa, že je dostatočná k tomu cieľu. Y dobe krásnej nádeje vznikla vojna r. 1877. Rumuni zaujali obranné stanovisko a pretrhli svoje odstoročné sväzky s Tureckom; to bolo počiatkom osvobodenia románskeho štátu a znakom toho aby vstúpil do akcie, žeby s úspechom mohol previest svoje ašpirácie, totožné s ašpiráciami madarstva vzhľadom na východ. Pohyb Rumunov vyzval opravdovú povíchricu v Uhorsku, natolko, že maďarské bandy skoro boly by vtrhly do Románie, keby Austria, ktorá bola s Ruskom angažovaná, euergične nebola to prekazila. Víťazstvá pod Plevnom, pri Rahove a Smardane naplnily pohár závisti. Maďari odtedy závistne pozerajú na nás. Nijak nevedeli spriateliť sa s tým, že Románia už dia svojej sily a svojho nežného charakteru zaslúži, aby jej a nie Maďarom odovzdala sa missia na východe, žeby ona pomocou lásku vzbudzujúceho pokračovania získala spoludejstvo východných národov pri tvorení) východnej ligy, ktorá má slúžiť ku všeobecnej obrane. Posledný pokus Maďarov, výstavka, ktorú Románia neoboslala, ba zavrhla ešte i navštíviť ju, ešte väčšmi rozzúrilo susedov našich. Pokorená pýcha primäla Maďarov k tomu, že viacej ani neuzdili nenávisť a zášf svoju, a toto je príčinou najnovšieho zatvorenia hranice. Lenže, ako sme to už boli povedali, nadutosť ničí nielen jednotlivcov, ale aj dynastie a národy. Nadutost zničí aj Uhorsko. Žijúc v zlom pomere so všetkými kmeny dualistickej susednej ríše, v deň velikých rozhodnutí ostanú osamotelí a mohutní budú rozhodovať o jích existencii, tak ako oni teraz nakladajú so slabými.“ Vládny „Nemzet“ v odvete na tento článok „Telegraphulu“ vraví medzi iným: „Rumuni náruživé napádajú nás; na našej strane len usadlosť, politická rozvaha. My nie sme chauvinisti, ani náš národ. My vieme, čo môžeme dosiahnuť a čoho musíme sa vzdat. Len my a nie oni sme príčinou, jestli z časopiseckého boja nevyvinie sa nebezpečná rozhorčenosť, ba snáď taký spor medzi Romániou a našou monarchiou, ktorý by mohol byt na škodu obom. Chauvinismus a intollerancia prejavujú sa zo strany Románie. Rumunské časopisectvo hlása len vojnu proti nám. ... A čo je našou vinou v jích chauvinistických očiach? To, že nechceme jim dat Sedmo-