Národnie Noviny, júl-september 1920 (LI/145-222)
1920-09-19 / nr. 213
Vychodia šesť ráz do týždňa: okrem pondelku každý deň. Predplatná cena: na c*lý rok 120 korán, na pol roka 60 korán, na Štvrť roka 30 korún, na mesiac 10 korún Jednotlivé čísla po 50 hal. Do cudzozemska: na celý rok 160 korán. Cers a cSfslo; 80 l^fr3i<er,o',v'. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Nedeľa, 19 septembra 1920. Ročník LI. Dnes a zajtra. Nedorozumenia v^ociálno-demokratickej st.rane zavinily rozkol strany na dva tábory. Ľavý tábor nesúhlasil s vedením strany, jeho prívrženci kde-tu exponovali sa za III. internacionálu, niektorí prejavovali svoje lavičiactvo len tým, že neschvaľovali činnosť istých vodcov, iní proste štvali proti všetkému, čo bolo pri kormidle strany. Rozháranosť pomerov prinútila vystúpiť sociálno-demokratických exponentov-ministrov z koaličnej vlády, čo vyvolalo demissiu celej vlády a tak nastúpenie úradníckeho kabinetu. ' -Krok sociálno-demokraticfeých ministrov schvaluje zastupiteľstvo süéany,' schvaľovala by azda i kommunistická časť lavičiakov, kebv za tým krokom nenasledovalo odročenie sjazdu strany, ktorý sjazd mal byť 26-28. t. m. v Prahe. ' Zastupiteľstvo soc?deg>. strany svojím vyhlásením dalo poňať všetkým, kto né'súhjiŕí s týmto krokom, že môžu zo strany vystúpK, no dosiaľ sa tak nestalo. Niektoré Iavičiarsk^álySpTn^ nehľadiac na odročenie sjazdu, jednako chcú ho mať a to v tom čase, ktorý bol preň naznačený. Nevedno, či sjazd poslúži k vykristalizovaniu pomerov v strane, či sa utvorí nová „kommunistická“ strana. Na Slovensku, tak sa zdá, boj v strane mie veľmi interessuje širokí vrstvy jej- príslušníkov. Bojujú vlastne len hlavári. A massy ľudu? S malými výnimkami schvaľujú dnes to, čoho protivu pred niekoľkými dňami — tiež schválili. Tak to bolo na pr. i v Turčianskom Sv. Martine. Pred niekoľkými dňami rečnil na schôdzke soc. dem. strany poslanec Benda; poslucháčstvo súhlasilo s jeho vývodmi; predvčerom bola zasa schôdzka, na ktorej rečnil poslanec Svétlík celkom v protipoložnom duchu a poslucháčstvo zas len — súhlasilo. Toto je u nás charakteristické. Lud chce čosi, nápravu chce vo všetkom, no nevie, na akej ceste to nájde. Preto veľmi mnoho závisí od vodcov, aby ľud nezaviedli na takú cestu, ktorá by viedla ku priepasti. Vodcovia musia vedieť, že kotrmelce robené u nás ženú vodu na mlyn našich blízkych i ďalších nepriateľov a že naši nepriatelia sú nepriateľmi aj samej sociálnej demokracie. Večný zákon prírody uplatňuj3 sa i v bojoch o vnútorné zariadenie žitia-bytia človečenstva; pri každej akcii tam je v nejakej forme hneď i reakcia. Pokiaľ zápasíme o formy akcií, nože nezabúdajme na rub vecí! I v malom, slabom- Rakúsku vrie medzi socialistmi, no živel potmehúdov nečaká, kým sa tí pokonajú, vrenie pre neho je dobrou príležitosťou, aby začalo akciu pre nakúpenie 100 000 manlicheriek. Pre koho ? Iste nie pre priateľov sociálnej demokracie! V Rakúsku sa zbadali. U nás manlicherky hádam ešte neskupujú, no skupujú iné. Skupujú „bratskú lásku, ktorá neodlúčiteľne spojí národy celého Uhorska, ožiari slávny blesk tisícročnej kráľovskej koruny“. (Čítaj 71. číslo budapeštianskeho „Slovenského Národa”, z 5. t. m.) Situácia je napnutá. V Taliansku štrajk, ktorý sa podobá povstaniu, v írsku stálé povstania, v Mezopotámii vojna aBalkán je ešte vždy len — Balkánom. Oči so zvedavosťou obracajú sa na Rigu, a tak sa zdá, že ešte dlho budú ta pozerať, preto na stráž! Vždy lepšie dnes, ako zajtra. —eš. Na samé štvrtkové čísla predplácasa: na celý rote 30 kor., na pol roka 15 kor. Do cudzozemska: na celý rok 35 korán. Noviny posielajú sa len Skutočne predplateným. Číslo telef nu redakcie: 56. Číslo telel. Ädmi-ístricio: 56. Číslo 213. Nemožno mlčať! (Výkrik z Novohradskej.) Viac ráz sa už poukazovalo po novinách na to, aby s väčšou pozornosťou sledovaly sa udalosti, ktoré sa dejú neďaleko maďarských hraníc, na tom území, kde ešte možno cítiť tú päsť, ktorôu^r&^lcatovia gniavili náš dobrý slovenský ľud. Obzrite sa v ktoromkoľvek meste v južnej čiastke Novohradu, Gemera, Hontu, a musíte, zbadať, že tu čosi sa chystá. Maďarom a Židia sa čím ďalej, rým väčšmi začínajú rozťahovať, Slovák, ktorý chce svedomité konať svoju úlohu, musí sa utiahnuť. Darmo čakáme na nápravu, neprichodí, ba čo viac, situácia stále sa zhoršuje. Ale nemyslime si, že takýto vývin vecí ostáva bez stopy. Nie! Pomery tieto nechávajú hlbokú ozvenu v duši ľudu, ktorý darmo čaká zlepšenie položenia. Oj, ako smutne je dívať sa na nové zástupy, ktoré ani opustené dietky tiahnu za ďaleký oceán. Pýtajte sa, čo ich vyháňa z rodnej zeme. A oni vám od p© vedra: -fc^ds. Bieda ta< telesná, ako'duševná. Sú bez vodcov, bez radcov. Nuž čo je príčina toho, že toto územie postráda slovenských prebudených pracovníkov? Na túto otázku dáva odpoveď nasledovný prípad, ktorý vrhá svetlo na nerozumnú dobroprajnosť nášho štátu naproti zaťatým nepriateľom všetkého, čo je slovenské: V čistoslovenskej dedine v Novohrade ešte za maďarskej vlády, roku 1917, pozbavili úradu istého notára Kárpáthyho (Kratochvila). Jednako úraduje za našej vlády ďalej. Vec by bola v poriadku, veď mnohí úradníci boli prevzatí do služieb nášho štátu, ak ukazovali náklonnosť slúžiť aktívne záujmom republiky. Ale toho u spomenutého pána nenachodíme ani pri najlepšej vôli. Ba naopak, kde len môže, prejavuje nepriateľské smýšľanie oproti novým pomerom. V čase boľševického vpádu on bol jeden z tých, ktorí prijali boľševikov s otvoreným náručím. Dával pokynutia boľševikom, koho majú zo Slovákov najprv chytiť. Škodoradostne sa díval, ako boľševici zapaľujú chalupy zmučeného ľudu, ako ho chytajú a trápia, ako ich zo samej obce odvliekli dvadsiatich. Oj, dlhý rad by to bol, keby som pospomínal všetko, čo som sa dozvedel o ňom z úst samého ľudu. Azda niekto povie, že sa už mohol odvtedy premeniť, že sa už prispôsobil nevyhnutnej potrebe. Áno, mohol to urobiť — mal kedy, ale neurobil to, ba jeho túžba po Maďarorságu čím ďalej, tým väčšmi sa vzmáha. Túto túžbu prejavili toť nedávno provokatívnym chovaním sa. Sišlo sa viacej hazafíkov jemu podobných a z ich maďarónskych hrdiel ozvala sa pieseň: »Isten áldd meg ...« Koncom júla t. r. zdalo sa, že bude koniec tejto komedie, keď miesto Kárp-thyho (Kratochvila) vymenovali nového notára, prebudeného, svedomitého Slováka. Ale čo sa nestalo! Pán Kárpáthy sobral sa do Lučenca a vymohol to, že ostal i naďalej notárom a Slovák bol k nemu pridelený ako podriadený. Darmo sa dovoláva nápravy notár Slovák — nachodí zatvorené dvere. Hľa, len jeden prípad z tých mnohých, ktorých svedkami sme na každom kroku. Či to bude na vek'y takto? To nemôže byť, lebo ak úrady nezamedzia takéto prípady, urobí to sám ľud, ktorý neznesie, aby sa po ňom vozili kadejakí fanatikovia zo starých časov útisku. Aby k tomuto nemuselo dôjsť, žiadame zodpovedné kruhy, ‘aby urobily potrebné kroky. Ako môžeme žiadať intenzívnu prácu od tých slovenských úradníkov, ktorí sú v podobnom položení? jf> cnomíp^f ' "r,°" avšak ak viada neukáže silnú iúku v ich spravedlivom riešení, môže to mat zlé následky, ktoré povedú vývin vecí k úplnej bezhlavosti. M. Šteinhĺbel. ZCesko-slovanskej republiky. Vlastnoručný list präzidenta novému ministerskému predsedovi. Präzident republiky poslal novému ministerskému predsedovi tento vlastnoručný list: Pán präzident zemskej politickej správy Cerný! Vymenúvam Vás za ministra vnútra a poverujem Vás predsedníctvom vlády. Ohľadom programúm Vašej vlády odkazujem Vás na priepustný list, poslaný ministerskému predsedovi Tusarovi a na programm odstupujúcej vlády. Vaša vláda má byt vládou pracovnou, a to v pravom smysie slova. To neznačí v najmenšom odklonenie od smeru odstupujúcej vlády. Vaši vlnda je dočasná, očakávam však, že ako celok, tak i jednotliví členovia nedáte týra sa nijako zdržovať od usilovnej práce administračnej Praha, 15. sept 1920. čimý, v. r. T. G. Masaryk, v. r. Sociálni demokrati a kommunisti v G.-sl. republike. Sjazd Kommunist o v 28 a 29. sentembra Robotníci vidieckych miest schvaľujú pokračovanie soc.-dem, strany. Praha, 17. septembra. (Cstk. fk.) Zápas medzi pravicou a lavicou sociálno-demokratickej strany je čo chvíľa ostrejší. Po násilnom čine kommunistov, ktorí prevzali do svojich rúk tlačiareň „Práva Lidu“ utvorili robotnícku radu a cenzurovaním novín poverili J. Olbrachta, vrátivšieho sa po tieto dni z Ruska, dnes predpoludním predstavenstvo strany sa rozhodlo, že „Právo Lidu“ prenesú do inej tlačiarne, utvoria novú redakciu pod šéfredaktorstvom