Národnie Noviny, október-december 1920 (LI/223-294)
1920-11-21 / nr. 265
'»jcrtsoisi S»jt rm <so tyä- W«: okrem ponorku «ažoy tieň. •Taöjjietná &*r»a - o* o*ij ,'Sí.k ISO koiáii. m po! rok* SC kevés, na 3mt róka 30 s«rán, Tia asesiftC 30 korén tdttrÄwé čisia po 50 bal Oss euíízsziímsfcB • «a celf rok 160 korán. Ročník LI. 0*6» n» %'fí «** l *« > ÄTS »:i. * i »- .*»» H-V* Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine Nedeľa, 21. novembra 1920, «a samé Štvrtkové 6(51» oredpíáca 5a' na celý rok 30 kor., na pol roka lő kor Do siudzozemske na celý rok 35 !corúx>. Noviny pojlslsjú sa fér skutočne predplateným Éííísi lehrt en» ľftriafccie : St, Číslo teiiul £«rolrsj|tr cti*: $& Číslo 265 Dozvuky taliansko-juhnslovan- Ského pokonávania. Príčinou 2-ročného taliansko-juhoslovanského sporu bola dvojfarebnosť dohodovej diolomacie, ktorá za cenu pomoci proti Prušiakom prisľúbila všetko všetkým. Tak na pr. londýnskou smluvou z roku 1915 prisľúbila Talianom z bývalého rakúsko-uhorského územia juhoslovanské Prímorie a juhoslovanskú Dalmáciu a o niekoľko mesiacov pozdejšie uznala — ináče prirodzene — nároky Juhoslovanov na tie isté kraje. Nie div teda, keď i Taliani i Juhoslovania odvolávali sa v svojich sporných otázkach, točiacich sa najmä okolo príslušnosti Rieky, na smluvy a dohovory. Tento spor priostril sa pred niekoľkými mesiacmi zamiešaním sa dohody v prospech Talianska Dohoda totiž pripojila sa doprosta k silnejším Talianom á pokúsila sa vyhrážkami nakriatnuf Juhoslovanov na ústupky. No Juhoslovania neľakajúc sa hroziacej pästi, neohrožene zotrvali na svojom stanovisku, aby sa osud sporného územia riešil plebiscitom tamojšieho obyvateľstva. Toto juhoslovanské stanovisko nadobudlo zvláštnej vážnosti pripojením sa Wilsona k nemu. Talianska officiózna politika teda, nachádzajúc sa takýmto činom pred značnými ťažkosťami, utiekala sa k neofficióznym metódam. Na podiv celého sveta a na posmech vysokej diplomacie — rozumie sa, že nie bez vedomosti vládnych kruhov - moderný »condottiere« a poet, Gabriel D’ Annunzio, položil ruku na Rieku. Ale ani tieto krivé cesty nepriviedly Talianov k vytýčenému cieľu. Ba práve naopak, robotnícke pohyby, kommunistický náter ktorých nemožno odtajiť, nespokojnosť roľníckeho ľudu, prejavivšia sa v nedávnych povážlivých vzburách, so dňa na deň klesajúca valuta, nedostatok surovín a ťažkosti zásobovania prinútily taliansku vládu zavesiť na klinec dobrodružnú politiku p. D’ Annunzia a vyhľadávať priateľskejšie a spravedlivejšie cesty pokonávania so súsednými Juhoslovanmi. Títo zas, majúc i tak plné ruky práce s konsolidovaním svojho mladého kráľovstva, túžili tiež po pokoji a tomu primerane dostavili sa na konferenciu do St Margherity. A výsledkom tejto konferencie, na ktorej uplatnil sa najmä francúzsky vplyv, je, že slovanská Rieka ostane svobodným, geograficky s Talianskom spojeným mestom a že slovanský Zadar dostanú Taliani. St.-margheritské pokonávanie teda je pokonaním sa mohutnejšieho so slabším a nie div, že skončilo sa v smysle mohutnejšieho. Talia-j nom pošťastilo sa síce zakryť jednu zo svojich mnohých otvorených rán, i Juhoslovania sprostili sa pálčivej starosti, ’nastanú i hospodárske i priemyselné styky medzi nimi, a jednako Santa Margherita ostane plochou treníc medzi »Italiou redentou« a Juhoslovanskom a súčasne i dokumentom slabostí svetovej diplomacie! A. P.-Spišiak, j Ohromné manifestácie pražského ľudu. Odpoveď pražského ľudu na surovosti Nemcov v Ohebe. (List e Pruhy.) Praha, 17. novembra 1920. Včera som sa zmienil o príčinách pražských demonštiácií, dues môžem aspoň v .eliefe podať bližšie podrobnosti. Po shromaždení ľudu, svblaoom v posleduýchhodiuáčh Severočeskou Jednotou k soche sv. Václava, na ktoiotn hovorili senátori Hiúban a K. S. Sokol, odišli demouštranti vedení legionármi k stavovskému divadlu, ktoré legionári hned obsadili a zabrali pre českú scénu. Hned v ten večer sa hrala pri úplne vypredaných miestach „Prodaná nevé'ta“ s veľkým úspechom. Galerie, lóže, parter všetko bolo preplnené. Pred otvorením boly povedané reči a piipomínalo sa, že od roku 1862 sa zas po prvý raz hrá v tomto divadle po česky. Po zahraní stavovského divadla, zrekviroval) pre českých študenťov nemecké kas-ino na Príkopách, ked najprv ľud vy hádzal oblokmi Habs n gov, Hubenzollernov, Hindenburgov a podobných. U obrazy Habsburgov, Hindenburg >v, Hohenzollernov pripravili Handwerker verein, Turnhalle, Sdilaraffie, Sanssouci, ako i mnoho iných hnezd veÍKonemeckej propagandy. Poznamenať treba, že mnoho nemeckých stredných škôl bolo týmito trofejami zbabelých tyrannov vyzdobené a môžeme si predstaviť, v akom duchu; vychovávali tu nemeckú mládež. „Prager Tagbl.itt“ i „Bohemiu“ obsadili legio-| nári a označené noviny dnes nevyšly. 1 proti ži j dovským česky písaným novinám, „Tribúne“, de í mouštrovali. Na všetkých budovách zrekvirovaných Iudom vejú zástavy v štátnych farbách. Ako ne možno schvaľovať samovoľné počínanie ludu, hlavne čo sa týka novín, čím sa obmedzu,e svoboda tlače v republike, jednako pre spupný a zlostný i urážlivý spôsob písania týchto novín možno chápať a ospravedlniť rozhorčenie i rozčúlenie pražského ľudu. Hoci bolo rozčúlenie ľudu ohromné, jednako \ sa našli nemeckí provokatéri, ktorí volali na massy j ludu „českí pai“. V istej ulici akýsi Nemec udrel, palicou okolo idúceho legionára. Že takýchto opo-š vážiivcov bned na mieste potrestali tak, že im! navždy prejde chuť podobným spôsobom nás urážať a provokovať, netreba pripomínať. Podvečer akýsi I Bruno Prinke bývalý poručík, bol taký drzý, že začal zástupom íudu nadav&ť do „českých psov“ i a pod. Rozzlobený zástup ho na mieste ztrestal, a označený provokatér musel sa skryť v hoteli „Štefan“. S Pred týmto hotelom shromaždil sa obrovský zástup, búrlivé žiadal vydanie tohoto drzého chlapa, kto-1 rého chcel lynchovať. Len legionárom môže toto individuum dakovat, že vyhlo zaslúženému trestu. Neskoio v noci podarilo sa ho odviezť do špitála, lebo pre zaslúžeuý výprask dostal otras nervov, i Ináče demonštrácie, ktoré možno prirovnať; k ohromnému manifestačnému a revolučnému času 28. okt. 1918, okrem nepatrných srážok malý celkom j pokojný priebeh. j Práve tento dôstojný ráz demonštrácií svedčí o oprávnenosti a o veľkej vyspelosti českého národa, ktorý je ďalej nie ochotný, ako národ, ktorý tento štát spolu so Slovákmi budoval, nechať sa urážať a týrať tými, ktorým je tento štát tŕňom v očiach a ktorí proti nemu všemožne broja. hd. Zčesko-slovonskej republiky. Mandáty N. S. pre TeŠínsko, HIučínsko a Vitorazsko. Povrchnost pri pridelení mandátov. Na Oravu a Spi* vôbec pozabudli. (Pôvodná zvesť Národných Novín.) Praha, 18. novembra 1920 Ako sa zo spoľahlivého prameňa dozvedáme, vláda práve predložila v N. S. návrh zákona, ktorým by Tešínsku, Hiučínsku a Vitorazsku pridelili 6 mandátov. V sprievodnej zpráve je síce popis obyvateľstva patričných území, ale je natoľko charakteristický pre svedomitosť a spoľahlivosť našich úradov, že v ňom na obyvateľstvo trstenského, námestovského a staro vesského okresu — v počte asi 50 000 spolu — sa vôbec pozabudlo. Za túto — mierne rečeno - nepochopiteľnú povrchnosť, akou sa predkladajú vládné predlohy so sprievodnými zprávami, robíme zodpovednými príslušných činiteľov, v prvom rade pána ministra vnútra, lebo taká povrchnosť azda bola možná za ministra Švehlu, ale je neprípustná za režimu ministra »odborníka«. Veď ide tu — prosíme — o celý 1 mandát! 0 parcellácii veľkostatkov na Slovensku pre sp ŠskýCT a oravských vysťahovalcov. Upozornenie pražskej a bratslavkej vláde. (Fôvodná Bvest Národných Novín.) Praha, 18. novembra í 920. Ako to už žurnalistika zvestovala, vláda zamýšľala parcellovaf niektoré veľkostatky v župe Bratíslavskej a Tekovskej pre ľudí, ktorí sú obyvateľmi tej čiastky župy Spišskej a Oravskej, ktorú pridelili Poľsku a ktorí sa chcú presťahovať na územie našej republiky. Z nepochopiteľných dôvodov nepokračujú v tejto veľmi dôležitej akcii tak, ako to vyžaduje nielen záujem štátu, ale i záujem vysťahovavších sa slovenských rodín. Nevieme, koho vinou zamrzla táto akcia, ale vážme upozorňujeme patričné kruhy, že nijako neodôvodneným odkladaním veci budí sa nedôvera nielen k vláde ale 1 k tým referentom, ktorí majú celú vec v rukách. (Sám pán präzident sľúbil spišskej deputácii čím skoršie a priaznivé usporiadanie tejto veci. Je zrovná povinnosťou vlády — ak chce vôbec ukázať, že rozumie niečomu — a>y túto otázku s najväčšou rýchlosťou riešila, aby už nasledujúcej jari mohly sa obsiaí pozemky pridelené vysťahovalcom. Táto vec nestrpí daišieho odkladania. Po pražských demonštráciách. Osud uväznených pražských demonštrantov. Praha, 18. nov. (Čstk. fk.) Starosta mesta Prahy dr. Baxa presvedčil sa na policajnej správe, že počet uväznených pražských demonštrantov je 41 a žiadaj, aby tých, ktorí sú len politickí previnilci, prepustili na svobodu, odôvodniac to tým, že demonštranti vystúpili leu proti nemeckej agitácii, ohrožujúcej štát. Policajný präzident odpo- 5 vedal, že uväznených prepustia po zistení osoby a f činu, okrem tých, ktorí v smysle trestného zákona ‘musia zostať vo väzení. Niekoľko uväznených nž ‘i prepustili.