Národnie Noviny, apríl-jún 1921 (LII/72-144)

1921-06-10 / nr. 128

STysbedl» S «»f ráz do ÍJŕMň* okrem pondelka každý doň. Predplatná cena: na celý fok 188 kor., na pol roka KS kor„ na itvrt roka 41 korún, na mesiac 14 kor, fsAnoUiré čísla po 80 h. Do cudzozemska: $fe e*l? rok S60 korún. Cena lobelo číslo 60 holies*©*», *a earn» itvrtkovl Sialo predpläca ea: ta celý rok S2 k, na pol roka 16 k. Do cudzozemska: na celý rok Čaecpis podela 44 korún. ta len skutočne predplateným. Clslo telet, redakcie: (6. Číslo telefónu adin.: 48. Sleáaifeťsis, «gsáwnSiíisfyáci® a v Tiapiianskom S*?« H «s s« t i m ô. _________________________________________________________________________________ Kölnik LSI. Piatok, 10. plná 1921. Číslo 128. Slovanský problém na juhu. ?ri«33TOnsk«Í3 wsierowei sresEsswcz tro fras^€Fjxsľ?gosii Naša verejnosť málo sa zaoberá otázkou, či čiastočne uskutočnená idea juhoslovanskej jednoty na slovanskom juhu bude sa môcť nie­kedy úplne uskutočniť, keďže — ako i vieme — medzi spojenými národmi v kráľovstve SHS. ne­máme bulharského národa. Naša verejnosť v tomto ohľade vie len toľko, že Slovania sa tam hašteria, že to tam ide balkánskym spôsobom, ba že i v.terajšom štáte Juhoslovanskom to vrie, ťažko sa tam pomery konsolidujú. Na vonok skutočne takto stojí Slovanstvo na juthu. Smutné je to, — toho sú si najlepšie vedomí sami Juhoslovania, a ich rozumnejšie hlavy nijako nie sú spokojné s riešením juho­slovanskej otázky tak, ako je riešená. Idea Juhosovanska značila vždy a značí i teraz he6lo: Juhoslovanskú všetkých Juhoslo­vanov, tedy i Bulharov. Tejto idei nijak sa ne­spustili dosiaľ ani v kráľovstve SHS., ani v Bul­harsku. Len súčasný stav vecí zatlačil ju do úzadia, čo- je docela srozumiteľné. Ale len do­časne! Isté je, že náhle "búrky pominú a mysle sa ako-tak uspokoja, táto idea zas vstúpi do popredia. Bo už dnes potešiteľné zjavy sa vy­skytujú na oboch stranách. Dnes na príklad štvanie proti Bulharom nikomu nezabezpečí po­pularity v kráľovstve SHS. „H-rvat“ na príklad nedávno rázne hol vystúpil proti Rojcovi, ktorý niekde hol tvrdil, že Bulhari nie sú Slovania. „Je neodípusti-teľnou chybou — píšu spomenuté noviny — keď p. Roje nevie, že jazyk je naj­podstatnejším znakom národa a že je bulhavký jazyk slovanským jazykom. Medzi bulharským a srbským jazykom v Macedónii, kde sa tieto dva jazyky stýkajú, je menší rozdiel, ako medzi francúzskym jazykom na Rhône a francúzskym hovorom na Seine. Dokazo\Tať jazykové rozdiele medzi Bulharmi a Srbrni dohre sa hodilo Nem­com, ale do toho nesmie upadnúť Juhoslovan.“ V juhoslovanských (srbských, horvat­­ských, slovinských i bulharských) novinách od istého času častejšie sa vyskytujú články smierlivého tónu i obsahu a .je naozaj podivné, že už natoľko potlačili v sebe doterajší pud ne­návisti -medzi Srbmi a Bulharmi. A to sa ne­vyskytujú také hlasy azda len na jednej strane. Veď keby to robili len Bulhari, to by robilo dojem, že takýmto podlizovaním si chcú azda chľahčiť mierové záväzky. Najhorlivejšie píšu v smierlivom tóne horvatské nioviny, a toto je práve podozrivé do istej miery Srbom, domnie­vajúcim sa, že vo veľkom Juhoslovanskú Hor­váti pomocou Bulharov zatlačili by ich do úza­dia. Ale nie sú ojedinelé také hlasy ani-v srbskej tlači. V Belehradskej „Repubľke“ (číslo 71.) Pavlovié v nadšenom článku k omladipe hovorí: „Srbská omladina má pracovať za balkánsku federatívnu republiku, ktorá je jedine schopná zbaviť nás vykorisťovania veľkých mocností. To je politicko-sociálma nevyhnutnosť.“ S bul­harskej strany, pravda, v tomto ohľade ešte väčšia ochota sa javí. Sofijské „Zaria“ v úvod­níku sa zaoberajú otázkou srbsko-bulharského sblíženia a takto píšu: „Čo akou vznešenou ideou je idea juhoslovanská/ nebude hladko uskutočnená. Pre uskutočnenie tejto idei aspoň toľko nadšenosti treba -nám preukázať, ako sme preukázali pri jej rozbití. Stále nám treba bojovať za ňu, vychovávať pre ňu mládež juho­slovanskú. V budúcnosti musíme lásku medzi Juhoslovanmi pestovať. Vo všeobecnosti sa do­siaľ málo pracovalo za juhoslovanskú iďeu, hoci je ona vznešená, humánna. Zaslúžilo by pod­stúpiť za ňu i poníženie, urážky. Mládež všetkých slovanských zemí ju príjme za svoje prvé prikázanie.“ Z Paríža 7. júna oznamuje Havasovská agentúra: Zasadnutie snemovne začalo sa o pol 10. hod. predpol. v prítomnosti Brianda. Poslanec a referent Guernier, odpovedajúc poslancovi Marginovi a Boncourovi vyhlasuje, že je ne­správne tvrdiť, akoby trianonská smluva, re­špektujúca zásady národnostné, bola len roz­množila príčiny zmätkov. Guernier zdôraznil vo svojej zpráve, že polemika s maďarskej strany chce spraviť trianonskú smluvu otáznou, hoci jej pravý smys-el je úplne jasný a nepripúšťa nijakej ľubovoľnej interpelácie. Smluva nemôže byť predmetom falošných výkladov. Na to sa ujal slova poslanec Margaine, ktorý povedal, že trianonská smluva práve tak ako saint-germainská nezaručuje trvalý poria­dok v strednej Europe. Margaine vyzdvihol najmä rozdelenie Ba­­nátu a potom sa zaoberal politikou spojencov v strednej Europe, pri čom poukázal na jej stále kolísanie, V tom ohľade utrpelo najmä Ra­kúsko, ktorému ešte doteraz nebolo odovzdané Západné Maďarsko. V Maďarsku zas dali spo­jenci padnúť demokratickej vláde Károlyiho, ktorá bola nahradená boľševikmi. Margaine rázne vystúpil proti politike habsburgskofilsikej, ktorú napomáhajú isté kruhy a ktorá sa snaží znovuzrodiť starú monarchiu. Margaine na konci svojej reči zdôrazňuje, že demokracia je jediným základom, na ktorom možno budovať nový poriadok v strednej Europe. ■ Keď hovoril Margaine o h ab s burgs k o fi Is k e j politike istých kruhov, zavolal Briand: „Poli­tika saionov nie je politikou Francúzska! Čo si Podobné hlasy vyskytujú sa i vo vládnych novinách. Najpozoruhodnejší je článok ,Samo­­úpravy, novín Pašičových, hlásajúci ideu smie­­ren-ie medzi Juhoslovanmi v kráľovstve SHS a Bulharmi, najmä však medzi Srbmi a Bulharmi. Na tento významný prejav bulharské vládne noviny takto odpovedaly: „Myslíme, že ijiaše pripojenie sa k Juhoslovanskú je významné pre rovnováhu na Balkáne. „Juhoslovania bez nás a my bez nich“ značí toľko, žs zostaneme po­drobení cudzím záujmom. Juhoslovansko s 20. millionmi Slovanov: Srbov, Horvatov, Slovin­cov a Bulharov, — spojených všeobecnou vôľou, také Juhoslovansko mohlo by byť ideálom, do­siahnutie ktorého zaslúžilo by obetí. My Bul­hari nerozmýšľali by sme dlho pristúpiť k fe­derácii, ktorá by nám zaručovala náš svojráz.“ Najvážnejšou prekážkou dorozumenia o­­boch národov je nateraz spor o Macedóniu. Aby sa odstránila táto prekážka, vyskytol sa návrh, aby sa Macedónia stala samostatnou súčiastkou federatívneho Juhoslovanská, ktorá 6y takto nepatrila ani Srbom, ani Bulharom. Kto vie, ako rieša tento problém. Zrejmé je z týchto zjavov, že na slovan­skom Juhu nastala značná zmena vo verejnej mienke, na ktorú i politikovia musia reagovať. Veľmi veľké nádeje, pravda, v blízkej budú­cnosti nesmieme v tomto ohľade mať. Ale jedno je isté: snaha jestvuje a týmto vztýčený jeden z najkrásnejších cieľov Juhoslovanov. V Prahe. Ján Brezovský. ^äzcia niektorí rojalisti prajú, nepraje si Fran­cúzsko. Francúzska vláda a rada vyslancov pre­javila svoj úmysel a vôľu spôsobom zretedlným a všetky pochybnosti vylučujúcim.“ Socialistický poslanec Boncour tvrdil, že mierová smluva trianonská robí z práva neprá­vo a zasadzuje sa za sdruž?ni e všetkých štátov europských. Zastával sa Károlyiho vlády v Ma­­d'arsku a vyhlásil, že Horthy otvorene pripra­vuje oživotvorenie habshurgskej monarchie a ohrozuje neodvislosť novoutvorených štátov. V popoludňajšom zasadnutí hovorili: poslanec Gaston de Champs, bránil generála Franchet ď Esperay, posti. Wetferlé a posl. Montét, ktorý žiadal menovite, aby boly chránené menšiny ži­dovské v Maďarsku a Rumunsku, Me doteraz sú vystavené prenasledovaniu. Potom poslanec a referent Guesnier obha­joval svoj návrh proti kritike poslancov Boncon­­sa a Morgaimea. Upozornil menovite na to, že by trianonská smluva vstúpila v platnosť i bez ratifikovania Francúzska, lebo Maďarsko a dve veľmoci ju už ratifikovaly a tretia ratifikáciu pripravuje. Odvrhnutie ratifikácie by sa pova­žovalo za akt proti Cesk°-Siovensku a Srbsku. Posledným rečníkom bol Briand, ktorý trianonskú smluvu nepovažuje síce za dokonalé dielo, lebo hospodárske záujmy prekážajú zá­sadám národnostného princípu. A preto Maďar­sko, ako i mnohé iné štáty, musí sa všeličoho zriecť, čo potrebuje. Po reči Briand ovej návrh referenta Gues­­niera na ratifikovanie t ria non skej smluvy pri­jali 478 hiasmi proti 74. parlssisaeisfe. Gaernier obhajcom smluvy. Marqaine proti politike habsburqskofflskej. Demo­kracia je jediným základom, na ktorom možno budovať nový poriadok v strednej Europe. Voľba fujomnika brdiskvskej plodinami burzy. Vyvolili cudzieho človeka — Maďara — v Žida. Bratislava, 7. júna 1921. Nedávno sme upozornili naše národo-ho­­spodárske kruhy, aby si daly pri volení osoby tajomníka budúcej bratislavskej plodinovej .burzy veľký pozor, lebo tu ide o vec veľavý­­znamnú, o vec pre slovenský obchod a peňaž­níctvo ohromnej ceny. Naše upozormeinie však bohužiaľ nestretlo sa s kýženou snahou a za tajomníka vyvolili človeka, ktorý je Maďar i Žid. Dočasná burzová rada pozostáva z z 30. členov, sú v nej Slováci, Česi, Čecho-Slováci, Slováci-maďaróni, Maďarónä — pardon Maďari, Nemci a Židia. Kandidáti boli niekoľkí, napo­spol Česi, •— lého, ako sme i my spomenuli, na toto miesto ťažko bolo kandidovať Slováka, a i my sme boli tam žiadali dostať statočného českého odborníka; — lebo len v poslednej chvíli priplichtil sa aj istý dr. Fôidy. Samo sebou sa rozumie, že maďarónsko-židovskí ma­­chiiari, keď videli, žeby mal byť vyvolený na­šinec — teda Ô3ch — začali vykrúcať a šal­­biariť. Konečne sa im podarilo nejakým fígľom svolať tak poradu, že naši všetci členovia ne­mohli — a či nechceli — príjsť. Ale i tak dňa 2. t. m. sišM sa naši: pp. K. S odolá, dr. Maderič, J. Dúchaj, Borovec, J. Fábry, Slezák, Krížik,

Next