Nedeľná Pravda, január-marec 1971 (IV/1-12)
1971-02-26 / No. 8
NEBEZPEČNA HRA (Dokončenie z 1. str.) auguste 1968 nepadol napr. denník tud. Šlo vcelku o pozoruhodný a svojím spôsobom aj poučný prípad. Učiteľ Híľovský, člen Strany obrody, ktorý pôsobil na trenčianskych stredníctvom kopaniciach, si provýznamného funkcionára tejto strany, priam ako súkromná osoba vymohol kedysi v máji 1968 200 tisíc korún pre kopanicu Kykula. Keď bolo jasné, že peniaze budú, premenil sa na agitátora, kortešoval od kopaničiara ku kopaničiarovi s tým, že — vidíte, keď nosa strana dostala možnosť, hneď sú aj peniaze, cestu vám vybudujeme atrf. (pritom je zaujímavé, že žiadosť MNV, ktorý niekoľkokrát žiadal peniaze no tú istú cestu, vždy škrtli.. .). Agitácia mala úspech — takouto lacnou demagógiou získal pre vstup do Strany obrody toľko roľníkov, že mohol založiť novú organizáciu. Aj na iných kopaniciach potom hovorili, keď má Strana obrody toľko peňazí, aj my si ju založíme... Túto „agitáciu" neskoršie spojili „agitáciou" iného druhu — s aros gantným článkom v Ľude, v ktorom s pomocou lži o výmyslov zlomyseľne napadli predstaviteľov miestneho orgánu moci a miestnej organizácie KSS a vyhlásili ich v podstate za akýchsi drábov, ktorí dlhé roky div nerezali pásy z kože kopaničiarov. Prirodzene, bez odpovede sme to nenechali. Na to sa však v Ľude zjavil ďalší článok, v ktorom nám dr. Július Gašparík, predstaviteľ SSO povýšenecky udeľuje „lekciu z pravdy“. Aká to bude „pravda“, prezradil hneď na začiatku, keď napísal, „nejde mi o analýzu faktov . .že A keďže mu nešlo o fakty a teda ani o marxistickú, prostoľudskú pravdu, ktorá nie je nič iné, iba zhoda našich poznatkov so skutočnosťou, navŕšil aspoň kopu prázdnych slov, ktorými pokrytecky tvrdil, že „našich redaktorov berieme na zodpovednosť aj za menšie prehrešky proti duchu národnofrontovskej spolupráce" a „nechápem, komu a čomu majú tie invektívy (v Pravde) poslúžiť a pokladám ich za nepravdivé, tendenčne zamerané o odsúdeniahodné", a popiera, že by Strana obrody peniaze alebo čokoľvek iné využívala pre svoje politické ambície. Vlani na jeseň v Ľude „argumenty" článku jeden po druhom odvolali (ibaže sa za urážky a osočovanie funkcionárov zabudli ospravedlniť). A ten istý Gašparík v tom istom Ľude začal tvrdiť pravý opok toho, čo tvrdil, keď nám dával „lekciu o pravde“. Oznamuje, že v Strane obrody, v jej vedení, v Ľude aj nižších orgánoch získala silné pozície skupina, ktorá sa chcela zmocniť vedúcich postov, ktorá presadzovala vytvorenie bloku s českými nekomunistickými stranami (samozrejme proti komunistom), ktorá presadzovola masový nábor do Strany obrody, vytvorenie vlastnej organizácie mládeže a žien, taký Národný front, v ktorom by boli iba politické strany a žiadne robotnícke odbory, atrf, atrf ... a ktorá „tieto požiadavky nastolila celkom otvorene". Teda návrat pred Február 1948, boj o politickú moc, proti komunistom. Tak aké ciele to boli? Vari revolučné? Vari to robili v záujme českého či slovenského ľudu? Z vlastenectva? Pravda, v tej zlovestnej mašinérii, ktorá v roku 1968 už naplno pracovala proti socializmu, akýsi „spor" o kopanicu nemohol významnejšie zavážiť, bol len jedným z ohromného množstva protikomunistických činov, podporou „premien", ktoré objektívne smerovali k „presunu“ moci. V Poučení a iných straníckych dokumentoch z poslednej doby sa konštatuje, že v roku 1968 sa výrazne prejavila snaha „vrátiť“ politický systém do čias spred Februára 1948, ba až pred Mníchov. Teda výrazný pohyb späť, spiatočníctvo. Teraz už o tom jestvuje dostatok dôkazov. V nekomunistických stranách sa napríklad začali predierať k rozhodujúcim postom predfebruárovi prominenti. Vôbec sa netajili tým, že si chcú vybojovať moc a že každá metóda, ktorá povedie k tomuto cieľu, im bude dobrá (pozbavovanie funkcii tých predstaviteľov, ktorí sa — vraj — skompromitovali spoluprácou s komunistami; hrozby ozbrojených politických vytvárania zložiek; spolupráca s výrazne antisocialistickými silami ako boli kluby 231; urýchlené pripravovanie zjazdov, na ktorých mali vyhlásiť nový program a nové ciele otď.) Okrem zmien v politických stranách zaznamenali sme aj snahyo inštitucionalizovaniestrán, ktoré pôsobili v republike pred Februárom, ba dokonca aj pred Mníchovom. Zatiaľ sa organizačne (a protizákonne) formovali mimo Národného frontu. Šlo napríklad o činnosť bývalých národných demokratov, agrárnikov, ľudákov, sociálnych demokratov atrf. V júni 1968 sa zišiel v Prahe tzv. prípravný ÜV soc.-dem. strany. Prípravných výborov na „nižšej úrovni" pracovalo v republike už viac ako 150. Ilegálne vznikajúca soc.-dem. strana mala spojenie s pofebruárovou emigráciou na Západe aj s niektorými politickými stranami a osobnosťami v západnom svete. Jej predstavitelia boli presvedčení, že získajú viac ako milión členov a tým vraj zasadia KSČ rozhodujúcu ranu. Už pripravili aj program, z ktorého časť úloh chceli splniť do 31. augusta 1968. Šlo o toto: O vydať prevolanie k ľudu o obnovení soc. demokracie a vyzvať k vstupu do nej, 9 obrátiť sa s výzvou o politickú a hospodársku pomoc k západným krajinám, kde sociálni demokrati predstavujú významnú politickú silu, O presadiť vystúpenie ČSSR z Varšavskej zmluvy a prehlásiť za neutrálny štát, ale ešte nerokovať o vstupe ČSSR do EHS o NATO. Na porade 19. augusta 1968 uvažovali aj o vystúpení s požiadavkou, oby vraj ako budúca najsilnejšia strana mali právo zostaviť novú vládu. 20 augusta popoludní pražské vedenie narýchlo zvolalo tlačovú konferenciu, na ktorej prehlásili, že „v Československu sa vytvorila vhodná situácia na odstránenie komunistov od noci a zosadenie posledného úderu". Také boli teda tendencie v politických stranách (legálnych aj nelegálnych) — rozbiť mocenskú štruktúru v štáte, uchvátiť moc. To boli tie podstatné, bytostné, hlbinné procesy, (v atmosfére sústredených útokov proti KSČ, jej predstaviteľom a cieľom, proti ľudovým milíciám a mocenským orgánom štátu, protikomunistickej hystérie v odborovom a mládežníckom hnutí atď.), ktoré mali politický systém vrhnúť späť. Procesy, ktoré mali výrazný kontrarevolučný charakter. ŠT. ZOBER ZO ZAHRANIČNÉHO HUMORU Také poriadky! FE'TflN Murárski učni František a Ivan boli bystrí chlapci. Mali síce už od siedmej triedy dvojky z chovania, ale to len pre závist učitelov — že boli šikovní a ovládali čo dospelí: fajčit, hřešit a najmä — pohárik. Lebo oni už vtedy dobre vedeli a neraz si to overovali, že pivo je nápoj zdravý, kde sa varí, tam sa darí, aj olovnica ide kolmejšie a kelha lieta v ruke ako vtáča! Preto si hneď v prvý deň dopoludnia po zadelení do party majstra Habrdu odskočili do bufetu v 2 km vzdialenej obci. A pretože hlásili oblačnost z hmly a miestami i prehánky, zotrvali tam až do skorých popoludňajších hodín a krátili si čas čapovanou sedmičkou a debatou na rôzne témy. Keď už prebrali všetko aj sami, vrátili sa, nútiac si šiestu solmizačnú slabiku, ktorú poznali dobre z krížoviek. Ešte len vchádzali na stavbu a už sa majster na nich oboril. Previnilo mykli ramenami a vedomí si svojej viny, mlčali. Majster Habrda si ich chvíľu dôkladne obzeral a potom v ňom vzkypela žlč. — Galgani jedni! —, rozkričal sa hromovým hlasom — zaznačím vám absenciu, napíšem vašim rodičom, dám vám zrazit vreckové a ak mi to ešte raz urobíte, ani sa mi na oči neukážte! Murárski učni František a Ivan pokorne odbehli miešat maltu. Majster za nimi nahnevane pozeral a plný neovládnutelného spravodlivého hnevu dodal pre seba: — Ak ešte raz odídu a mne nedonesú 3—4 dvanástky, bohuprisahám poletia. Ja ich naučím murársky poriadok! ONDREJ BOSlK Ožije Spišský hrad? Nedávno sme v súťaži Aká si ml krásna zočili aj obrázok Spišského hradu. Je to národná kultúrna pamiatka, náš najväčší hrad. V súčasnosti sa tu uskutočňuje rozsiahly archeologický výskum. Robí ho Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave, pod vedením dr. Adriána Vallašeka a Ing. arch. Andreja Fialu. Spišský hrad sprístupnia verejnosti po ôsmich až desiatich rokoch. V prvom a druhom roku výskumu uskutočnili na Spišskom hrade veľa pozoruhodných objavov, ktoré vyvracajú hypotézy niektorých historikov o živote a dávnej minulosti hradu. 643 metrov vysokých vrch, na ktorom stojí po dlhé storočia nádherný Spišský hrad, ako prví osídlili Slovania. Neskoršie v jeho areáli vybudovali 135 miestností. Dnes už na Spišský hrad vedie nová asfaltová cesta z východnej strany, je tu parkovisko pre 150 áut, výskumné stredisko SUPSOP-u, lanovka na prepravu materiálu z druhého na najvyššie nádvorie hradu a iné zariadenia, ktoré sú potrebné pre renovačně práce. Po výskume sa začne renovácia a konzervácia niektorých objektov hradu. Pôjde predovšetkým o románsky palác, kaplnku sv. Alžbety, donžon, bašty a iné; návštevník si odtiaľ určite odnesie pekné zážitky. Emil Minďáš, Spišská Nová Ves Spomienky V predminulom čísle Nedeľnej Pravdy som uvidel zvláštnu fotografiu ... nechcel som veriť vlastným očiam. Veď je to fotografia, ktorá zachytila udalosť, ktorá sa stala takmer pred polstoročím. To žandári odvážali čestného a odvážneho komunistu z B. Štiavnice, tajomníka strany E. Baláža, ktorý mal odvahu obviniť predstaviteľov vtedajšieho čs. štátu, že nechali prelievať robotnícku krv. Odsúdili ho na poldruha roka väzenia. Ešte z auta, ktorým ho odvážali, volal na nás; „Súdruhovia, vrátim sa, držte sal“ Mám 79 rokov, patrím medzi tých, ktorí zakladali našu stranu. Prosím vás, nemohli by ste mi poslať túto fotografiu? Ako ste k nej prišli? JOZEF JARTAN, B. Štiavnica Ne dein a PMVDA PRAVDA - vydóvo Ostiedný výbor KSS. Šéfredaktor: Bonus Trávniček, vedúci tedoktoi Stelon Záber, lel. 537-60 Redakcio; Bratislavo, Štúrovo 4 telefónne ústředno 4i 136 0 *>'2 23 *32 61 505 2) 335 60. sefredoktor; 525-03. - Aommstiócio; Bratislavo, Volqoqrodskc 8, lel. 586-07. nzertno Kancerorio- tesenskehe »2 íe» 15' 83 J»eôD*otní no élvrftok *3 Kčs. Neobjednané príspevky ta nevracali), ftoilirule PNS oredololné orijlmo <axdá noste o doručovateľ Objednávku rio lotuoniřio wbavuie Poštová novinová služba, Ústredná expedíció tlače. Bratislavo. Gottwaldovo nám. 68/V1! Tlač- rinttmenslré révodv Pravda »óvod „ V««-h*do'leven*k6 tlačiarne Košice Grafická úprave Karol Zemanovi? o love» 0*ovd-