Nedeľná Pravda, október-december 1971 (IV/39-52)
1971-11-26 / No. 47
S ISTOTOU RIADIME DO ZAITRAISKA Ročník IV. 26. XI. 1971 Cena Kčs 1. r ak sme ho spoznali — veľká Siltová čiapka, krátke hnedé nohavice, košeľa s vykasanými rukávmi a veličizný zošit pod pazuchou. A chodil a behal svojím bystrým, dlhým krokom a organizoval a zariaďoval... od rána do noci. Ako vedúci istého letoviska na čiernomorskom pobreží. Typický byrokrat — vraveli sme si — byrokrat so všetkými náležitost ami, aj s tou veľkou Siltovou čiapkou a nevyhnutným hrubizným zošitom pod pazuchou. Byrokrat, ktorý otravuje ľuďom život, preháňa, vypočúva, zapisuje, podozrieva, účtuje, krátko — byrokrat. A potom sa pristavil pri nás. Čiapku si sňal, aby si utrel spotené čelo. A vlasy mal striebristé. A usmial sa. A ús= mev mal mäkký, dobrosrdečný, čistý. „Třeba vám něco zařídit? Nejste s něčím nespokoje■> ni?" „... brý ... a vy ste Čech?“ „Ne. Bulhar." „A kde ste sa tak? ...“ ,,'Äáä, to je dlouhá historie. Ja už ani nevím česky. Ja nemluvil dvacetpět let. Já nechcel mluvit. Až teď, když je tu tolik Čechů a Slováků a mně potřebovat U...“ A prišiel aj častejšie. A sedávali sme pri stane dlho do teplej, hviezdami presvetlenej noci a šume mora a zhovárali Sa o Bulharsku a Československu, o plis* ke a slivovici, o mori a Tatrách. A raz nás prekvapil otázkou: „A Nitra, Nitra teďka, jaká je?" „Poznáte ju, našu Nitru?" A rozprávali sme mu, ako sa rozrástla, ako opeknela, aké krásne moderné mesto sa z nej stalo. A jemu v očiach zahoreli teplé ohníky, pousmial sa a zaíPokračovanie na 2. str.J Snímka K. BE LICK V Človek, jeho šťastie, jeho veľkosť je jedinou mierou, podstatou a zmyslom socializmu. Nikdy, ani na okamžik a z nijakých závažných, alebo tzv. závažných dôvodov nesmieme zabúdať na túto základnú osnovu, ktorá je práve taká prostá v teórii, ako je zložitá v praxi, Ľahko sa totiž slova povie, ate ťažko, s mnohými a mnohokrát aj so zbytočnými okľukami sa uskutočňuje čin. Je to tak aj preto, lebo náš svet, svet v ktorom žijeme, je zložitý, rozporuplný, je aj krvavý a plný nebezpečných napätí. Mnohí z nás sa usilujú nevidieť svet okolo seba, murujú si svoje útočištia, stavajú si svoje domáce oltáre a modlia sa k svojim súkromným bôžikom. Bola taká pekná slovenská stará pieseň, v ktorej sa okrem iného spievalo: ... a za tichý kút chalupy nečaruješ svet celý... Ale toto všetko je len mam a klam, je len vzdialená spomienka na tradičné Slovensko Niet dnes už tichého kúta, niet dnes u? tichej chalupy. Prudký pohyb skutočnosti nás vždy znovu a znovu vťahuje do zložitých vzťahov, najmä do sporov medzi osobným a všeobecným. Z ničoho sa nemôžeme vyzliecť. Všetci sme, či už chceme alebo nechceme, na scéne sveta a všetci sme spoluzodpovední. Toto vedomie súvislostí, vedomie spoluzodpovednosti je, alebo aspoň by malo byť, zóklodným povedomím socialistického človeka. Len tak, skrz takýto pocit spoluzodpovednosti, bratstva, súdružstva sa môže zachovať život na tejto planéte. Niet inej možnosti. V takomto najzákladnejšom zmysle slova je socializmus nielen nádejou, ale aj jedinou možnosťou človeka v našom svete a vo svete budúcnosti. A naše voľby nie sú ničím iným, iba prihlásením sa k tejto spoluzodpovednosti, k spoluzodpovednosti za svoju dielňu, za svoju rodinu, za svoje mesto aj za svoju vlasť za svet socializmu aj za ten druhý, ktorý raz k socializmu musí prísť. VLADIMÍR MINÄC, zaslúžilý umelec SPOLUZODPOVEDNOSŤ