Nedeľná Pravda, január-marec 1979 (XII/1-13)
1979-01-05 / No. 1
Vykročili sme do rytmu všedných dní nového roku. Niektorí s povzdychom, že sa sviatky už skončili a treba ísť do práce, iní s pocitom potreby opäť si sadnúť za pracovný stôl, postaviť sa k stroju, pred diváka či filmovaciu kameru, vyburcovať latentnú energiu a vstúpiť naplno do života. Vari ani nebudeme ďaleko od pravdy, ak povieme, že tento subjektívny pocit hlboko ukrytý v každom z nás je akousi neviditeľnou deliacou čiarou medzi ľuďmi včerajška a zajtrajška. Medzi tými, ktorí svojimi návykmi, spôsobom života zostali poplatní minulosti, pre ktorých je práca povinnosťou a pracovný deň dňom všedným a tými, pre ktorých je práca potrebou, ktorí v nej poznali ničím nenahraditeľný pocit sebauspokojenia, tými, pre ktorých sa všedný deň stal sviatkom. Ale na to, aby sa všedný deň stal sviatkom, aby človek v ňom prežíval chvíle hľadania, tvorivého zanietenia i uvoľňujúci pocit realizácie nestačí samotná práca. Na to je potrebný úzky kontakt s ľuďmi, súzvuk ich myšlienok, ochota viacerých kráčať tou istou cestou. Predpokladá však tvorivá práca úplne harmonické, vyrovnané, bezkonfliktové prostredie? Ani náhodou! Veď človek, ktorého cieľom je posunúť vytýčené úlohy čo najďalej, splniť ich čo najrýchlejšie a čo najlepšie, je plný vnútorných problémov, konfliktov v pozitívnom i negatívnom zmysle a túto konfliktovosť vnáša i do svojho pracovného prostredia. Cesta vpred nie je mysliteľná bez prekážok a bez zmien, často tak dynamických, že systém v ktorom sa uskutočňujú, nie je dostatočne prispôsobený na ich prijímanie. Bráni sa. Mimoriadne ťažko sa prijímajú zásahy tam, kde sa dlhú či dlhšiu dobu pracovalo podľa princípu najmenšieho odporu. Rozčeriť takéto prostredie, vniesť doň potrebný pohyb, rytmus a dynamizmus, to si vyžaduje človeka cieľavedomého, predvídavého i odvážneho, človeka myšlienky i činu. Na vedúcich pracovníkov - osobitne komunistov, viac než kedykoľvek predtým rastú nároky či už na ich politický alebo odborný rozhľad. K nim sa pridružuje schopnosť riadiť zverený kolektív a utvárať každému pracovníkovi priestor pre jeho maximálnu sebarealizáciu. Nejeden na ČESŤ KOMUNISTU BLAŽENA SCHENKOVÁ tieto úlohy nestačí. Zlyhávanie tej či onej stránky riadiacej činnosti vedie k postupnej stagnácii pracovného tempa a v konečnom dôsledku k narušeným medziľudským vzťahom. Bolo by však chybou domnievať sa, že za všetko je zodpovedný len vedúci, že ostatní komunisti majú menší, či vôbec žiadny podiel na skutočnom stave vecí, či už ide o plnenie pracovných úloh alebo dobrú pracovnú atmosféru, že ich sa netýka, alebo menej týka, osobná zodpovednosť za náročný prístup k úlohám, kolektívu i sebe samému. Otázka či a ako si komunista plní zverené úlohy nie je v podmienkach dnešného vývoja len záležitosťou jeho samého, alebo úzkeho kolektívu ľudí, v ktorom bezprostredne pracuje. Medzi výsledkami práce každého z nás existuje zložitá nadväznosť na prácu iných. Tieto väzby sa vo svojom súčte premietajú v celospoločenskom pohybe, v jeho rýchlosti i dôslednosti. Preto nám nie je a nemôže byť ľahostajné, ako si ten-ktorý komunista plní svoje úlohy, ako pracuje na sebe, ako jeho práca ovplyvňuje iných. Uznesenie 12. zasadnutia ÚV KSČ o výmene členských legitimácií utvára široký priestor pre každého komunistu. Nabáda ho k zamysleniu nad svojou prácou a k vyjadreniu kritických i sebakritických pripomienok. V spomenutom uznesení sa o. i. hovorí: „Pri výmene členských legitimácií sa bude náročne a komplexne hodnotiť činnosť všetkých členov strany. S tými členmi, ktorí po vyčerpaní všetkých výchovných prostriedkov nepreukazujú potrebnú aktivitu, vyhýbajú sa úlohám, nevynakladajú všetky sily na dôsledné uskutočňovanie politiky strany, porušujú normy straníckeho života, stranícku a štátnu disciplínu a zotrvávajú na svojich chybách sa strana v duchu stanov rozíde. Je to v«súlade s uzneseniami XV. zjazdu KSČ, ktoré žiadajú mať na zreteli česť strany a jej čistý štít“. Tento rok sa bude v celej našej strane vyznačovať vysokou aktivitou, hľadaním rezerv, a to nielen v samotnej výrobe, či pri organizácii práce, ale i v kádrovej politike. Bude dosť priestoru uvažovať o správnom rozmiestnení kádrov tak, aby každý stál na tom pracovnom úseku, pre ktorý má najväčšie predpoklady. V nejednom prípade bude treba položiť dôraz na prekonávanie rutiny, zotrvačnosti, pohodlnosti. Naliehavé úlohy dneška si vyžadujú, aby na čele pracovných kolektívov stáli ľudia schopní niesť riziko v záujme nového, vtedy, keď ide o celospoločenský záujem. V straníckych kolektívoch sa musí udomácňovať kritika a sebakritika ako samozrejmá, pravidelná súčasť straníckeho života. Len tam, kde sa s touto leninskou metódou cieľavedome pracuje.nehrozí nebezpečie zakrývania nedostatkov a neutvára sa priestor pre nekomunistické vzťahy. Vstúpili sme do nového roku, s novými pracovnými plánmi, predstavami, nádejami, optimizmom. Oprávnene od neho očakávame uspokojenie svojich osobných túžob i potrieb. Je však našou povinnosťou prispieť zo všetkých síl k tomu, aby náš vlastný podiel na ich naplnení bol čo najvyšší, aby každý z nás koncom roka pri bilancovaní vlastného príspevku pre vlasť mohol spokojne povedať - urobil som všetko, čo bolo v mojich silách, pre kvalitnú , prácu i pre vyššiu kultúrnosť našich pracovných vzťahov. Zaväzuje nás k tomu česť komunistu. ^ Snímka Zuzana Mináčová