Obzor, 1864 (II/1-36)
1864-05-05 / No. 13
i SIM ate. sí najme z rodu kostkovitých, denia rozmnožiť dajú, jako n. pr. sliva by štrická, ináč i krámskou menovaná, tak tiež sliva mirabella a j. v. Nasledujúce pravidlá ohládom na štepárstvo za velmi užitočné držím: 1.) Nech sa ovocné stromy sadia, kdekolvek je pre ne miesta; tedy nie len v zahradách, lež i na ulicách — dedinských — pri cestách, na lúkach, kraj rolí atd. 2.) Nech sa stromy nikdy nesadia príhusto; bo nevyhnutná výnimka plodnosti ovocného stromu je, aby kroz jeho konáry, haluzy a ratolesti povetrie slobodno previevať a slnko prerážať mohlo. Treba tiež mať na zreteli, aby ovocné stromy inším hospodárskym cielom nevadily. Tedy na pr. medzi hriadkami, určenými pre zelené veci, stromy stář majú len riedko, aby potrebné slnečné papršleky nehatily. Ba sem sa trpásliky (cvergy) najlepšie hodia. Kraj rolí, na lúkach, ba vôbec majú sa stromy sadiť v čáre rovnej (priamej), aby pluhom alebo kosám nezavadzaly. To tiež platí o tom diele zahrady, ktorý sa na sad určí: bo v sade majú sa medzery kopať alebo orať a bud zemiakmi posadiť, bud ale červenou datelinou, alebo ražou na zelený krm posiať. Taká raž „jestli sa poseje okolo Jakuba, môže sa pri priaznivom počasí ešte v jaseni kosiť: na jar budto zase za zelena zkosí .sa, alebo sa nechá dozrieť na zrno a slamu: čo iv tedy miesta má, keď sa raž len na jar koncom apríla, alebo na počiatku mája prvýkrát kosila. Takáto kosba zelenej raži, vyrastlej do tretího kolienca, mnohokráte vätšú má cenu, nežli celá hojná úroda za zelena nezkosenej raži. Druhá tedy kosba, už či zas len zelenej, či zrelej raži, je čistý osoh. Takáto zelená raž má i tú výhodu, že sa i vtedy upotrebiť dá, kedby : to už s Čatelinou nešlo. Od polovice októbra totiž Ďatelina na koreni nechaná tým viac hnije, čím je bujnejšia; takú lichve podávať bolo by nebezpečné. Raž ale ostáva zdravá, čistá a môže sa kosiť bársi v druhej polovici novembra, jestli sneh nenapadne. 3.) Stromy majú sa čisto držať. V zime jich treba oberať a spáliť hniezda húseničné, pri ktorej príležitosti pozor mat treba i na tie vajíčka, ktorými ratolesti v podobe velmi tvrdých prstienkov, obzvlášte na hruškách, obložené bývajú. V lete už živé húsenice v dáždivom počasí medzi konármi po hromadách sa ukazujú : tedy lahko-vykynožiť sa môžu. Zo stebiel stromových má sa oškrabať mach (mech), jakonáhle sa ukáže; na podzim ale radno je, každý strom okolo koreňa okopať. 4.) Rozličného zrastu stromy, — na pr. jablone a hrušky so slivami — nech sa nikdy nemiešajú, bo časom vzájemne dusia sa, a jeden druhému zavadzajú. 5.) Cím sú stromy, dla svojeho rodu, vätšieho zrastu : tým nech sa redšie sadia, a (vyjmúc trpaslíky) nikdy bližšie, nežli dve siahy jeden od druhého. Na jednom, volno vyrastenom stromisku viac sa ovocia urodí, nežli na dvadcať zakrpatených. 6.) Strom lichého plodu nech sa nikdy netrpí. Jestli sa nemôže preštepením ošlächtiť, nech sa vyhodí, s sa na jeho miesto šláchetný zasadiť mohol. 7.) Poloha a výbor rodov a druhov ovocných stromov je velice vážna vec. Lieska môže sa bárskam do kúta posadiť, bo najviac tôni znesie. Orech (vlaský) nech sa nesadí na pozemok, ktorý obrábäť chceme, bo pod orechom rastlinstvo hynie. Jabloní nech je viac nežli hrušiek. Všetky ale ovocné stromy prevyšuje užitočnostou bystrická sliva, ktorej plodina už vo svojej sviežosti najzdravejší poskytuje pokrm; dá sa sušiť, na lekvár variť a na slivovicu výpáliť: v tomto trojakom stave dá sa dlho držať a jako znamenitý kupecký továr rozvážať. Ačpráve som ja v mojej zahrade už pres poldruhasta jabloní a hrušiek udomácnil, preca neradím, aby sa velmi na rozličnosť druhov hlädelo : lež nech sa radšej také vyberú, o ktorých nám zkú išenosť osvedčila, že jim podnebie, poloha a miesto hovie; bo mnohé výborné druhy mnoho na dobrote tratia, keď sa na jiné miesto prenesú. Najviac ale treba na zreteli mať tú vlastnosť ovocia jadrového — jabík a hrúsick > 3DY vo sviežom stave pri výbornej chuti čím najdlhší čas pri dome nepretržene trvalo. Tak sa tedy druhy 0vocia tohoto vybrať Majú, aby niektoré v jaseni, iné na počiatku, zas iné v prostred zimy, a naposledy zas iné len na jar dozrievaly — rozumie sa, že na patríčnom mieste dobre zachránené. Pomyslime si: kolko tisíc zlatých pre Slovensko daloby sa prisporiť, kedby sa na jar po Dunaji, Váhu a Hrone tak dobré, svieže ovocie hen ta do Pešt-Budína, a ešte dalej na dolniaky plavilo, jako sa to s horňorakúskym ovocím po Dunaji do Viedne stáva. 8.) Možno síce mnohokrát plané pníčky jabloní, hrušiek a čerešien i v horách nájsť: lež pris iničiloke tento je nejistý. Malé pníčky lichva už shryzie, už zase pošlápe. Tak sa stáva, že mnohokrát pník užidvadcat rokov počíta, dokial sa mu poštastí asi na palec hrubo a pár stop vysoko vyriasť. S takým ostarkom nie je hodno sa zaoberať. Preto tedy radím: vychovávať si plané pníčky siatim jaderiek a kostiek. Najsúcejšie jadierka sú z planého ovocia, lebo majú viac životnej sily, nežli pochádzajúce z ovocia zošláchteného. Také jadierká - sa — kdeby ze kúpiť, čo by mohly obce budto z obecných dôchodkov, alebo z rozpredaných stromkov a plodín obecnej stromovej školky zapraviť. Dvoročné pníčky dajú sa už obyčajne spojčovať (kopulovať), ktorú 98