Obzor, 1865 (III/1-36)
1865-05-05 / No. 13
Dorábänie borýtu farbiarskeho v Uhrách je tedy za našej doby na chotár mesta Skalice obmedzené , tri rodiny ale, ktoré tento konár hosp. priemyslu pestujú, sú (poriadkom abecedným) pp. tt. páni: Eduard Král, Ján Mittak a syn, a bratranci Vrehovský. K tomu cielu sadí sa borýt kaž doročne na rolách dobre pripravených, obyčajne v marci a behom apríla, jako to povetrnosť dopúšťa mladé rastlinky častejšie okopávanie vyhladávajú, aby jich všaková zelina neudusila. Keď lísta borýtu náležite odriastlo, zreže sa; potom nechá sa trochu na povetrí zvädnúť, a tak ide pod fažké, silou koňskou hnané mlynské kamene, ktorými rozrobí sa lísľa na zelenú kašu. Z tohoto prvého mláta borýtového šúlajú sa gule, jako detská hlava velké, ktoré po čiastočnom skysnutí a preschnutí na lieskach, pod strechou rozložených, zas idú pod mlynský kameň, ktorý jich znovu na kašu rozrobí. Z druhého mláta tohoto šúlajú sa guličky velikosti prostredného jablka, ktoré keď behom 10 do 15 dní celkovite vyschnú, i zmenšenie pôvodnej velikosti svojej podstupujú a tak sú na predaj hotové. — Pri prajnom behu povetrnosti môže sa rezanie listov borýtových hlboko do jaseni 5 razy vykonať, a po každej „rezke“ opakuje sa práca mletia, šúlania a sušenia hore udaným spôsobom : ak ale suchý rok nastane, iba 2 lebo 3 rezky budú, a všetky 3 spolu sotva tolko lísta vydajú, jako jedna jediná, dobre podarená rezka. Prvoročné, behom leta zrezávané sady nechajú sa prezimovať a dajú na druhý rok hnedky z jari, obyčajne pred Jurom, tak zvanú jarnú rezku; čiastka ale týchto, druhého roku podrastajúcich bylín borýtových nechá sa na semäno stát, ostatné, úplne zrezané sady zaorajú sa k iným cielom hospodárskym , trebas i také pozemky sú, že po zaoraní druhoročného, na jar zrezaného borýtu sadí sa hnedky nový. — Nemôžeme mlčaním pominúť, že (vyjmúc oračku a bránenie) všetky tu spomínané práce výlučne mladá chasa, asi od 11 do 15 roku života koná, majúc pri tom celé leto istý a tak znamenitý zárobok peňažitý, že si daktoré, sotva do 12 rokov majúco chlapčisko alebo dievčatko za týždeň i výše Z rak. zlatých zarobí. Sadenie, okopávanie a rezanie borýtu vykonávajú chlapci s dievčatami spolu, a radosť je to pozerať, ked jedno 40, 50 hláv tejto mladej chase širokými motykami tak obratne „manipuluje,“ jakoby všetci boli k tomu zrodení, trebas veru učia sa od správcov, celej práci dozerajúcich. Mletie ale (pri ktorom už i prácu koňa spravovat treba) a šúlanie konajú výlučne starší chlapci, k tomu zvláštne šaty z hrubého plátna majúci, v ktorých pravda jako „zelení čertíci“ vyzerajú. Istá vec je, že pestovaním borýtu skalická mládež nie len včasne k poriadnej pracovitosti privyká, ale i sdržovanie rodičovského domu dobrým zárobkom svojim znamenite podporuje. — O kupecko - priemyslovom význame borýtu budúcne prehovoríme. (Dokončenie nasl.) 98 DOPISY, V Zem. " Podhradí, v trenčianskej st. Možno že zavdačíme sa vet. obecenstvu, keď o našich podhradských a bošáckych, po krajine známych kupcoch verejnú zprávu podáme. Trebas ale Podhradie od Bošáce málo výše 400 krokov vzdialeno je: preca kupci týchto dvoch obcí delia sa v tom, že podhradskí po suchu, bošácki ale z vätšej čiastky po vode kupectvo provodzujú. V zime odvozí sa na tisíce päntlov (1 päntel má 4 kusy) čví kot (kvíčel, jalovčákov: Turdus pilaris) do Prešporku a do Pešti; ale títo pláci objavujú sa v našich krajoch iba v menšom počte: spomenutí kupci chodia tedy do horných krajov trenčianských , tam jich skupujů, tu v Bošáci do sudov ukladajú a na trhy rozvážajú. Pominulá zima málo kvíčal doniesla. K jari sa objavily zase, kupcom ale, ktorí teraz po Váhu a po Dunaji iný továr rozvážajú, nestáloby za prácu zapodievať sa s ptákmi, vyjmúc azdaj takých, ktorí svoj továr na chrbte v kro- Sničke roznášajú svetom. Minulého roku 1864, na kolko som sa hodnoverne dozvedei mohol, vyviezli Bošáčania do 200.000 brezových metlí do Pešti: jedon jediný kupecký spolok v Bošáci dodal z horných krajov Trenčianska do Pešti pominulú jaseň 1.200 meric rozličných jabík, a tejto jari viezli jich zase 800 meríc po pliách. Boloby zajímavé dozvedet sa: kolko Sto meríc suchého ovocia, slív, hrušiek a jabík, potom orechov poslala Bošáca s Podhradím dolňozemským našim krajanom, u ktorých tieto plodiny v takom množstve a takej dobrote nerodia sa. Ked minulú jaseň slivky značne z ceny padly, lebo jich mnoho bolo, dali sa naši ludia variť lekvár, predpokladajúc že vätší groš zaň utržia. Stari ludia mi povedali, že nepamätajú roku, kdeby sa bolo tak vela lekváru na predaj navarilo, jako práve minulého roku. Je to ludu našemu, ktorý sa mozolne a poctive Zivi, veliká pomoc, keď má požehnanie v ovocí. Len keby potom istí ludia s ním ludskejšie zachádzali! Bieda by bola s nami, keby nám stromy nič nedoniesly , nejedna „záplata prišije sa“ z odpredanej ovociny. Nemá toto byt obširný článok o kupectve tunajšího ludu, lebo by som ešte všeličo pospomínať musel, čo ces ruky najme Bošáčanov prechádza, jako: hlinený riad, všelijaké drevá, a (tobych už rád zamlčal) — povestná „bošácka borovička.“ O tejto poslednej ale môže sa povedať, že od Bošáce ozaj iba meno svoje nosí, ale kdo zná kde je pálená, a čo to za „maštrancia?“ Ani našich kupcov s líchvou (rožný dobytok a ošípané) neidem spomínať. K tomu všetkému vyhladávalyby sa už podrobné známosti veci; ja som iba to chcel ukázať, že kde zem (rola) nestačí, pomáha kupectvo nášmu