Obzor, 1869 (VII/1-35)
1869-05-05 / No. 13
Tento časopis vychádza: © G | 5, 15 a 25-ho každého | © mesiaca. 8 TOT 4 B. ŽE) 1 © ( AD $ N % | PS OM“ A ť A $9 O S | Čislo 18... 30000 0000 E ž Op Predplatná cena s poštou: 8 na cely rok 3 zlate r. polročná 1 zl. 50 kr. © 72 ot $+ -O$ “> x s . v. pre hospodárstvo, remeslo a domáci život. V Skaligi, dňa G,máje 1869. 1, 04 140% 1 (MOŘE MAL KZ Správa knihtlačiarskeho spolku „Minerva“ v Pešti, pridáva k dnešniemu číslu „Vyzvanie k odberaníu akcií“ spolku toho, ktoré laskavej pozornosti vet. čitateľstva Obzoru odporúča sa. Remeseľnícka cesta do Paríza. Sdeluje Daniel Šustek, stolár v Merane v Tyrolsku. Po 5-mesačnej prestávke prihlasujem sa zase k čitateľstvu Obzor-u: bo pri každom čísle tohoto časopisu lietal duch môj po rodnom kraji *) mojom, po milom Slovensku. Príčina, pre ktorú opozdil som sa s tohoročným predplatkom, bola moja remeseľnícka púť do Paríza, a myslím, že zavďačím sa nie len ct. pánom spoluremeseľníkom, ale i celému obecenstvu slovenskému, keď moju cestu, tak jako to remeseľníkovi možno, v krátkosti opíšem. Moje cestovanie ces krajiny nemecké opisovať nebudem, aby sa i tak tesné miesto Obzoru pobočnými zprávami neskracovalo; iba to poznamenám, že z Meranu putoval som ces hlavné mesto tyrolské Innsbruck do Mníchova, residencie kr. bavor *) S hlbokým potešením sdelujeme túto zprávu drahého (spolu s nami zo Slov. Lupče pošlého) rodáka našeho, pána D. Šustek-a, jako radostný dôkaz toho, že i naši pp. remeseľníci, čo do podnikavosti ducha, živosti citu a obratnosti pera v reči materinskej, môžu sa postaviť čestným spôsobom k boku ktorého koľvek remeseľníka v Uhrách. Red. | skej: tam som videl okrem iných pamätností ohromnú, zo spieže uliatu, 1.560 centov ťažkú a 102 stopy vysokú sochu Bavaria. Z Mníchova poberal som sa ces Stuttgard do hraničného francúzskeho mesta Strassburgu, kde (jako známo) najvyššia väža celého sveta jestvuje, majúc výšku 438 stôp a svetochýrne astronomické hodiny. Celá cesta moja z Meranu do Paríza obsahuje 145 míl zemepisných. Po predku tedy prehovorím o samom meste, potom o spôsobe života a pomeroch remeseľníckych. . Mnohí z vet. rodákov už boli vo Viedni, a myslím, že každý, keď po prvýkrát prechádzal sa po uliciach menovaného mesta, nevedel sa prenadiviť nad tou nádherou, skvostnosťou sklepov, hlučným životom na uliciach, a vôbec nad skvelým obrazom veľkomestského života: ale čože je to všetko oproti Parízu, novosvetskému Bábelu? veru asi taký pomer jako Baň. Bystrica ku Viedni. Paríz leží na peknej rovine u rieky Sekvany (Seine), majúc toho času asi 2 millióny obyvateľov. Veľká čiastka mesta sdvihla sa v ostatných rokoch na sboreninách starých úzkych ulíc: okrem 80 veľkých námestí (s menšími je jichvýše 100) má toho času Paríz do 2.000, z vätša širokých a rovných ulíc. Rieka Sekvana tečie prostred mestom a síce od východu k západu; obe ale čiastky spojené sú 25 mostmi, z ktorých je viac železných, jeden drótový a jeden ocelový; ostatné sú murované. Celé mesto ohradeno je silným, temer 5 míľ dlhým múrom s baštami a šancami: po pri týchto hradbách, 13