Pravda, január 1972 (LIII/1-25)
1972-01-24 / No. 19
Pondelok 24. januára 1972 PROLETÁRT VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SÄ! ORGAN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA Ročník LHI. A Číslo 19 A* 50 halierov Andrej Gromyko y Tokiu Tokio (ČSTK) — Na pozvanie japonskej vlády pricestoval včera do Tokia na oficiálnu návštevu sovietsky minister zahraničných vecí Andrej Gromyko. Bude rokovať o sovietsko-japonských vzťahoch a o medzinárodných problémoch zaujímajúcich obe strany. Po prílete do Tokia Andrej Gromyko povedal: Pricestovali sme na pozvanie japonskej vlády. S japonskými štátnikmi si vymeníme názory a budeme konzultovať o problémoch vzájomných vzťahov medzi oboma našimi krajinami a o medzinárodných problémoch zaujímajúcich obe strany. Sme presvedčení, že táto schôdzka prehĺbi naše vzájomné pochopenie i ďalší rozvoj našich vzťahov. Vo vzťahoch s Japonskom sa ZSSR riadi zásadami mieru a dobrých susedských vzťahov, vecnej spolupráce a nezasahovania do vnútorných vecí. V zložitej medzinárodnej situácii je dôležité, aby Sovietsky zväz i Japonsko rovnako ako ostatné krajiny dôsledne zameriavali svoje úsilie na upevňovanie medzinárodnej bezpečnosti, povedal A. Gromyko. Smelý záväzok odborárov na prekládke v Čiernej Čierna nad Tisou (ČSTK) — Po výročných členských schôdzach dielenských organizácií v železničnej prekládkovej stanici Čierna nad Tisou bola v sobotu celozávodná konferencia. Odborová organizácia má vyše 2900 členov. Jej činnosť za posledné funkčné obdobie zhodnotil predseda ZV ROH Michal Ondič. Poukázal na to, že v železničnej prekládkovej stanici, ktorá je najväčšou v našej republike, dosahujú priaznivé pracovné výsledky. Pracovníci stanice súťažia v hnutí Každý po sdfcialisticky. V diskusii, v ktorej prehovorilo 19 delegátov, sa o. i. kriticky poukázalo na nedostatočný technický stav železničných nákladných vozňov, najmä série VSA. Veľa pripomienok bolo na zlepšenie sociálnych a hygienických zariadení, ktoré zaostávajú za potrebami pracujúcich stanice. Na záver kobferencie prijali delegáti nový socialistický záväzok, podložený 33 dlhodobými záväzkami stanice v úhrnnom objeme 2 049 860 Kčs. Na záver súdruh Ondič a náčelník stanica Imrich Bodor odovzdali zaslúžilým členom ROH pochvalné uznanie. Porada o Interfcosmose 5 Moskva (ČSTK) - Na Predsedníctve Akadémie vied ZSSR sa konala porada operatfvno-technickej skupiny ZSSR a ČSSR pre riadenie umelej družice Zeme Interkosmos 5. Vedecké prístroje družice pracujú normálne, spoločný sovietsko-československý experiment pokračuje úspešne. Do 21. januára Interkosmos dokončil 740 j, obletov okolo Zeme. Jeho prístroje " zaregistrovali rôzne zaujímavé javy pri výskume prúdenia nabitých častíc na dolnej hranici radiačných pásiem a pri pozorovaní nízkofrekvenčných elektromagnetických výkyvov v ionosfére. Na pozemnom pozorovaní sa zúčastňujú geofyzikálne stanice a observatóriá Bulharska, Československa, NDR, ZSSR, Francúzska a Nového Zélandu. Y Prahe sa v týchto dňoch zíde Politický poradný výbor Mars 2 a 3 pokračujú v lete Významne stretnutie Pražskej schôdzke sa pripisuje veľký význam Praha (RP) — Nadchádzajúci týždeň bude v politickom kalendári nášho kontinentu v znamení schôdzky Politického poradného výboru členských krajín Varšavskej zmluvy. Zíde sa v hlavnom meste Československa. Európska verejnosť, ako vyplýva z tlače, očakáva túto poradu s veľkým záujmom. Politický poradný výbor je hlavným orgánom tohto obranného zoskupenia európskych socialistických krajín. Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci, ktorú predstavitelia týchto krajín kolektívne podpísali vo Varšave 14. mája 1955, výslovne ráta s tým, že „zmluvné strany sa budú spolu radiť o všetkých dôležitých medzinárodných otázkach, ktoré sa týkajú Úch spoločných záujmov, súc vedené záujmom upevnenia medzinárodného mieru a bezpečnosti“. Usporiadaním porád stanovených touto zmluvou a prerokovaním vznikajúcich otázok, poverili práve politický poradný výbor, v ktorom je každý členský štát zastúpený spravidla predstaviteľmi na najvyššej úrovni. Zhodou okolností prvé zasadanie tohto vysokého orgánu sa uskutočnilo v Prahe pred 16 rokmi, v januári 1956. Odvtedy sa politický poradný výbor schádza striedavo v hlavných mestách členských krajín; naposledy to bolo v decembri 1970 v Berlíne. Do histórie sa zapísal poradný výbor mnohými významnými rozhodnutiami, týkajúcimi sa nielen vzájomných vzťahov a spolupráce medzi socialistickými krajinami, ale aj iniciatívy so širokým medzinárodným dosahom, medzi ktoré okrem iného patrí výzva na usporiadanie celoeurópskej konferencie o bezpečnosti a spolupráci, dohodnutá v Bukurešti v roku 1966. Ako napísala v minulých dňoch Moskovská Pravda vo svojom komentári, záujmom krajin socialistického spoločenstva, ktoré uskutočňujú na medzinárodnej aréne aktívnu politiku mieru, slúži organizácia Varšavskej zmluvy spoľahlivo. Noviny zdôraznili veľký význam, ktorý sa v súčasnosti pripisuje práve očakávanej pražskej schôdzke. „Bojová solidarita socialistických krajín, ktorá sa okrem iného koordinuje v rámci organizácie Varšavskej zmluvy,“ napísala Moskovská Pravda, „ich pevná, nezmieriteľná pozícia voči imperialistickej agresii a voči všetkým formám medzinárodnej lúpeže, je mohutnou oporou mieru a bezpečnosti, slúži veci sociálneho pokroku a národného oslobodenia.“ Víkend na horách okrem slnka, snehu a dobrého ozónu, sem-tam núka ešte aj vitamíny. Snímka Pravda — Karolín Nedeľa na oceľovej tepne Kto by nepoznal ten slastný pocit, keď sa človek napoly zobudí, lebo o takomto čase vždy zvoní budík, a v polospánku si uvedomí — dnes je predsa nedeľa... Převrátit sa na druhý bok a ďalej spat je v takú chvíľu vari pre každého najväčším pôžitkom. A predsa, žijú okolo nás ľudia, ktorí nielen v nedeľu, ale aj počas najväčších sviatkov musia na prenikavé zazvonenie vstat. Namiesto sviatočného obeda odkrojit si krajec chleba, přibalit k nemu slaniny alebo klobásy a vykročit do mrazivého rána za svojou každodennou povinnosťou. Nebolo to ináč ani včera. Na východnom Slovensku spoza Slánských vrchov práve vykuklo zubaté zimné slniečko keď z Košíc odchádzali posledné električky smerom’k východoslovenským železiarňam. „Kadiaľ sa pustit? Pozrtet sa, ako pracujú v nedeľu hutníci? Nebolo m zaujímavejšie porozprávať sa s lekármi zo závodnej nemocnice VSŽ, akú mali zo soboty na nedeľu službu?“'Ako tak rozmýšľam, pristavil sa pri mne železničiar. Unavený, vymrznutý mi hovorí: — Nemáte zmeniť trojkorunáčku za drobné? Človek v takom nočnom mraze fajčí ako turek, lebo si myslí, že ho cigareta zohreje, stánky sú zavreté, iba automat ma môže zachrániť... Našlo sa čosi v mojich vreckách a ja som už viac nerozmýšľal, za kým sa vydať na nedeľnú C6ŠtU, Centrálne prekladisko rúd Východoslovenských železiarní ie na samom okraji podniku, kameňom by odtiaľ dohodil do Bočiara. Toho Bačiara, v ktorom sme po oslobodení začali stavať HUKO. Dnes sa mladí technici orenáramne čudujú, keď vidia niekoľko továrenských hál z toho obdobia: namiesto oceľových konštrukcií majú dubové trámy. No neohrnult sme nosom ani nad takýmito výrobnými priestormi. Dnes v nich železiarne zváraiú oceľové rúry. A táto už zabudnutá stavba sa dočkala aj príchodu prvého vlaku naloženého železnou rudou z Krivého Rogu. Za jej humnami denne prejde často aj vyše tristo vagónov, lebo širokorozchodná trať má konečnú zastávku až tu, v centrálnom prekladisku rúd VSŽ. Hoci bola nedeľa, bolo tu rovnako rušno ako rez pracovné dní. Rušne ťahali za sebou vagóny s označením CCCP a hned na vedľajšej koľaji vrážali do seba nri posúvaní naše, s označením CSD. Piskot lokomotív, svetlá semafórov, oblaky pary, ktoré nachádzali z rozmrazovacích tunelov, budili dojem chaosu lebo ľudí takmer vôbec nebolo vidieť. Neviem prečo ’ale ja som si predstavoval, že aj tu na tejto železničnej stanici uvidím prinajmenej dvadsať železničiarov s píšťalkami v ústach a s červenými zástavkami „ mkách. Tento prvý dojem je však naozaj ibcdojmom nezasväteného. Stačí vojsť do jednej z priľahlých budov a človek nadobudne nový dojem, totiž opak je pravda. Vládne tu vzorná disciplína a poriadok. Na stenách veľkej miestnosti velína centrálneho prekladiska rúd VSŽ je na paneloch svetelne vyznačená každá trat, vlak na nej aj počet vagónov, ktoré sú práve v rozmrazovacích tuneloch. Bez príkazu dispečera Miloša Nóvotného, velinára Jána Antolíka a inšpekčnej služby, ktorú včera mal majster údržby Pavol Kudlač, nepohne sa ani jeden vagón. Z tohto strediska sa dávajú pokyny, ktorý sovietsky vlak vojde do rozmrazovacieho tunela, kde horúci vzduch rozmrazí sovietsku rudu stuhnutú ukrajinským a karpatským mrazom, ba: aj to, do ktorého rotačného výklopníka má ist ten-ktorý vagón, lebo podľa druhu rudy sa potom buď znova naloží do našich vagónov a putuje ďalej po republike — najčastejšie do ostravských hút, alebo po pásoch putuje na aglomeráciu a odtiaľ do vysokých pecí VSŽ. — Všetky práce sú tu mechanizované, preto ste nevideli na našom prekladisku toľkých železničiarov ako na iných staniciach. V dnešnej smene je napríklad iba 24 ľudí. Je to však normálne obsadenie. Viac ľudí na vykládku a nakládku ani nepotrebujeme, — vysvetľoval mi dispečer Miloš Novotný a velinár Ján Antolík ho doplnil: — A takých železničiarov, ktorí si budú môcť v nedeľu dlhšie pospať, bude čoraz viac, lebo po celej širokorozchodnej trati — od Čiernej nad Tisou až po vaše prekladisko — sa čo nevidiet začnú stavaf moderné vykládky, ktoré znížia nevyhnutné počty ľudí na obsluhu strojového zariadenia. To už nie je túžba iba tých, čo musia aj v nedeľu vstávat do služby. Súdruhovia mt z balkóna velína napríklad ukázali novú trasu širokorozchodnej trate, ktorá sa práve stavia a po ktorej budeme čoskoro cez ich stanicu dovážat zo Sovietskeho zväzu u nás už populárne autá žiguli. Odtiaľ sa budú expedovat do celej republiky. Podľa perspektívnych plánov v budúcich rokoch okolo tejto oceľovej tepny zo Sovietskeho zväzu vybudujeme nielen nové, moderné prekladiská, ale aj spracovateľské závody, veľké obilné silá a centrálne sklady, aby sme po našej železnici v budúcnosti vozili čím menej „vzduchu", Dnes sú to iba plány, ale onedlho to bude skutočnosť. Nedeľa. Pre väčšinu' z nás túžobne očakávaný deň, keď si môžeme oddýchnut, pobudnút v kruhu svojej rodiny. Pre viacerých je dňom pracovným, aby sme dnes, v pondelok, mali dostatok materiálu na výstavbu novej bytovky, teplo v kancelárii, u obchode kreslo, ktoré sme sa rozhodli kúpit. JÁN MARKOVIC Moskva (ČSTK) — Sovietske automatické medziplanetárne stanice Mars 2 a Mars 3 pokračujú v lete na obežných dráhach okolo Marsu. Do 22. januára stanica Mars 2 uskutočnila 74 obletov okolo planéty, stanica Mars 3 ju obletela štyri razy. Stanice pozorujú povrch Marsu, jeho atmosféru a okolitý kozmický priestor. Podľa údajov prístrojov zistili sa v niektorých oblastiach určité príznaky utíchania piesočnej búrky, ktorá trvá na Marse už niekoľko mesiacov. Automatické stanice zistili, že v niektorých oblastiach dosahuje horná hranica piesočných oblakov šesť až osem kilometrov nad povrch Marsu. Automatické stanice pri obletoch planéty umožňujú získavať podrobné informácie i o oblastiach, ktoré sú pre astronomické pozorovania zo Zeme neprístupné. Posledné merania potvrdzujú, že teplota na rozhraní dňa a noci predstavuje mínus 80—90 stupňov Celzia. Palubné systémy a vedecká aparatúra automatických staníc Mars 2 a Mars 3 fungujú normálne. Zima na Dunaji Komárno (ČSTK) — Sovietska loď Jaroslav pomáhala v sobotu a v nedeľu v komárňanskom prístave Československej plavbe dunajskej pri vyprádzňovaní 4 vlečných člnov, ktoré priviezli zo Sovietskeho zväzu koncentrát železnej rudy pre náš hutnícky priemysel. Stav vody je veľmi nízky, Dunaj zamŕza a na hladine sa vytvárajú ľadové ostrovčeky. Člny museli zakotviť v prístave ďaleko od brehu, čo sťažuje manipuláciu s nákladom. Ramená najväčších 8-tonových prístavných žeriavov dočiahnu iba do polovice člna. Sovietska loď Jaroslav otáča člny, aby mohli vyložiť náklad aj z druhej lodnej plochy. Príkladná je spolupráca prístavných robotníkov a osádok plavidiel v boji proti dôsledkom zimy. V zimnom prístave v Komárne musela zakotviť rumunská loď, plávajúca proti prúdu so šiestimi vlečnými člnmi. Náklad z jedného člna preložili do železničných vozňov a ďalších 5 člnov podľahčujú na menší ponor, aby tak umožnili pokračovať v plavbe. Záhradníci JRD v Ivanke pri Nitre sú známymi pestovateľmi skorej zeleniny. V skleníkoch aj teraz majú hlávkový šalát. Koncom januára ui dodajú 11 tisíc kusou hlávkového šalátu do predajní Zeleniny v Nitre. Na obr.: druistevníčky pri práci. Snímka P. Matis Nfekoľko skúseností e vybavovaniu sťažností občanov Aktívna účasť na sprava štátu Kritiají preto, lebo vidia neporiadky • Vlaňajší pokles zaiste nie je trvalý © Mnoho veci napmHa aj anonymné sťažnosti • Sťažnosť musí byť za mesiac vybavená Bratislava (Od našich redaktorov) — Sťažnosti, oznámenia, podnety pracujúcich, ako prejavy aktívnej účasti občanov na správe štátu, sú jedným x veľmi významných nástrojov na prehĺbenie zásad socialistického demokratizmu a spoločenskej kontroly nad činnosťou aparátu, činnosťou jednotlivých funkcionárov, orgánov a organizácii. Príčiny podávania sťažností vyc hádzajú predovšetkým z nedobrého výkonu štátnej správy, čo veľmi úzko súvisí s porušovaním zákonnosti a štátnej pracovnej disci plíny. Vlani menej ako predvlani Na civilno-správny úsek Ministerstva vnútra SSR došlo predvlani 598 sťažností, oznámení a podnetov pracujúcich, čo bolo v porovnaní s rokom 1969 o 17 % viac. Z toho bolo 52 anonymných. Najviac sťažnosti (41 %) prišlo na úsek bytovej politiky a bytového hospodárstva. Druhá najväčšia skupina sťažností bola na pracovníkov a funkcionárov národných výborov. Na treťom mieste bo-1« nťn vnrvpf v m QÍtfvflrnirn náunA kTrvrri á lo sťažností, oznámení a podnetov pracujúcich je motivovaných často subjektívnymi pohľadmi a návrhmi sťažovateľov na riešenie jeho práv a právom chránených záujmov. Vlani došlo na civilno-správny úsek Ministerstva vnútra SSR 333 sťažností. Z mich pridelili na vybavenie správe miestneho hospodárstva 143 sťažností na bytovú politiku a bytové hospodárstvo, odboru národných výborov 64. Spolu na vybavenie zostalo na ministerstve 248 sťažností a 85 odstúpili iným orgánom a organizá-clám. Pokles sťažovateľov v minulom roku zaiste nie je vecou trvalou. Skôr to vyplýva z toho, že práve vlani, keďže bola väčšia aktivita poslancov, pripravovali sa voľby do zastupiteľských orgánov, mnohé sťažnosti riešili hneď na tvári miesta. Zákon stanovuje, že všetky sťažnosti musia byť vybavené do 30 dní. Keď sťažnosť nemožno dovtedy vybaviť, treba zodpovedného funkcionára požiadať o predĺženie. Na ONV predsedu, na ministerstve ministra či jeho námestníka. O predĺženie z vla(Pokračovanie na 2. str.) Pred VG), celoštátnym zjazdom JRD aplikujú závery XIV. zjazdu KSC Premyslené kroky poľnobospodórov Zlučovanie JRD v Martinskom okrese úspešne pokračuje • Najpríťažlivejším argumentom sú výsledky ® Družstevníci si podávajú niky na vernosť a úspechy Martin (Od nášho redaktora) — Turčianski poľnohospodári si predsavzali ďalej upevňovať socialistické výrobné vzťahy a ich plné využívanie na rozvoj výrobných síl tak, aby poľnohospodárska výroba bola schopná dokonalejšie uspokojovať rastúce potreby spoločnosti. Podľa záverov XIV. zjazdu KSČ chcú v piatej päťročnici rýchlejšie zvyšovať tempo rastu výroby. Preto neustále premýšľajú, ako zlepšovať organizáciu práce, upevňovať pracovnú morálku a disciplínu na všetkých úsekoch výroby, ako maximálne využiť bohatstvo pôdy. Na ich chválu slúži, že z poľnohospodárstva chcú v najkratšom časovom období urobiť príťažlivé zamestnanie pre mladých pracovníkov a 'tak ho zabezpečiť nádejami, podstatne zlepšiť pracovné prostredie a prácu zmechanizovať, aby postupne odstránili ťažšiu ručnú drinu. Ako sme sa dozvedeli od riaditeľa Okresného poľnohospodárskeho združenia v Martine' Ing. Jána Rakovského, len za obdobje štvrtej päťročnice zvýšili hrubú poľnohospodársku produkciu o 17,3 % a trhovú dokonca o 32,1 %. Nákup do štátnych fond-ov vzrástol pri mäse o 28 %, mlieka o 51,7 %, zvýšili hektárové výnosy zemiakov v priemere o 82 q, obilnin o 9,1 q, ročnú dojnosť zvýšili od jednej dojnice z 1761 litrov na 2480. V piatej päťročnici plnia opäť náročnejšie úlohy. Zaumienili si zvýšiť poľnohospodársku produkciu o 21 %, trhovú o 29,1 %. Sú to úlohy veľké, ale splniteľné. Vyžadujú si plne rozvinúť úsilie všetkých pracovníkov, denne úlohy sledovať, riešiť nedostatky... ■ NA VÄČŠIE CELKY V ceste za prenikavými úspechmi im stáli pomerne malé poľnohospo-* dárske zá-vody,, Preto sa rozhodil doriešiť plošnú integráciu, aby silné poľnohospodárske podniky nastúpili čo najskôr na cestu kooperácie. Ešte pred výročnými bilanciami sa rozhodli mnohé družstvá zlúčiť sa vo väčšie celky. Tak si podali ruky družstevníci z Blatnice s Karlovou, Valentovou a Leskárom. Podľa slov tajomníka OV KSS v Martine Jána Šteca majú priam ideálne podmienky pre ďalší rozvoj výroby, lebo v Blatnici docieľovali výborné výsledky v chove hovädzieho dobytka. V súčasnosti tu stavajú veľkokapacitný te- Iatník pre tisíc teliec. Družstevnici vo V-alentovej, Karlovej a Laskári patria medzi najprodukčnejších pestovateľov zemiakov a obilnín. Dosahujú v priemere vyše 200 q výnosy zemiakov a obilnín vyše, 30 q. Zlúčené družstvo má k dispozícií päť inžinierov a niekoľko absolventov odborných stredných škôl, čo je záruka ďalšieho napredovania, lebo v pracovných skupinách sú samí obetaví a skúsení družstevníci. ■ PRÍKLADY PRITäHUJO Ich príklad nasledovali v Rudne — Jasenove — Liešne — Kalamenovej. Budú hospodáriť na 1190 ha poľnohospodárskej pôdy. Využijú kvalitné lúky a pasienky v Jasenove, kde s úspechom zaviedli aj hnojovicové hospodárenie. Ďalší traja noví partneri majú bohaté skúsenosti v rastlinnej výrobe. Kedysi boli družstevníci nútení časť ornej pôdy využívať na pasienky, teraz po zlúčení zvýšia osev obilnín, lebo budú mať dosť lúk a pasienkov. Príklad zlúčených družstiev nasledovali v Dubovom, — Veľkom Čepčíne — Diviakoch — Ivančinej, ďalej v Príbovciach — Rakove — Dánovej — Folkušovej, ako aj v Dolnom a Hornom Jasene a Hornom Kalníku, a budú v Blažovciach — Socovciach — Mošovciach — Borcovej — Bodorovej. Všade majú vzniknúť zlúčením poľnohospodárske podniky, ktoré budú vlastniť okolo 2000 hektárov pôdy. Turčianski družstevníci uskutočnením plošnej integrácie vó väčšie poľnohospodárske celky utvárajú priaznivé kooperačné vzťahy; v rastlinnej, ako aj živočíšnej výrobe. Na to využívajú schopnosť ľudí, mechanizáciu a .prírodné podmienky. Po ziúčení príde rad na investičnú výstavbu, ktorá zabezpečí nebývalý rozvoj a úspech v kooperačných vzťahoch. MIROSLAV RUTTKAY Na návštevy BÉiaráa Praha (ČSTK) — Do Bulharskej ľudovej republiky včera odletela delegácia 0V KSC, vedená členom OV KSC a vedúcim oddelenia OV Michalom Kudzejom. Na letisku sa s. delegáciou rozlúčil radca veľvyslanectva BER v ČSSR Georgi Georgiev a vedúci odboru OV KSČ Vladimír Blechta. Mmúmjú nátlak Santiago de Chile (ČSTK) — Čílska vláda uverejnila v sobotu komuniké, v ktorom odsuzduje „nátlak multilaterálnych finančných inštitúcií, ktorý má latinskoamerickým krajinám zabrániť, aby si vybojovali svoju hospodársku nezávislosť“. V komuniké sa pripomína nedávne vyhlásenie prezidenta Nixona o novej politike vlády USA voči krajinám, ktoré bez náhrady vyvlastňujú majetok amerických spoločností. Caracas — Venezuelský prezident Rafael Caldera označil za skryté vyhrážanie rozvojovým štátom tú pasáž v Nixonovom posolstve Kongresu, kde sa navrhuje zmeniť zákonné ustanovenia, z ktorých vyplýva americký pojstoj „k vyvlastneniu amerických majetkov cudzimi vládami“. Lima — V podobnom duchu sa vyslovil k Nixonovým návrhom na represálie za znárodňovanie amerických majetkov v zahraničí peruánsky minister zahraničných vecí Miguel de la Flor. Povedal, že každý štát, ktorý sa usiluje o nezávislý hospodársky rozvoj, má právo kontrolovať najdôležitejšie hospodárske odvetvia a podriadiť ich národným záujmom. íriszre Masy Tel Aviv (ČSTK) — V Tel Avive sa včera skončila konferencia izraelsko-sovietskeho priateľstva schválením rezolúcií odsudzujúcich protisovietsku propagandu, rozdúchavanie studenej vojny a požadujúcich splniť rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN z novembra 1967. Dčastníci konferencie — z radov židovského i arabského obyvateľstva — žiadali obnovenie normálnych priateľských stykov medzi Izraelom a Sovietskym zväzom. Poľnohospodárske stavby PreSov budujú v Košickej Polianke nákladom 127 miliónov korún nový závod na výrobu bravčového mäsa, ktorý sa ešte v tej iu puLruuiLici siune iLiuunym zusuuuvuieium vyunuuusiuuensKei meirupoty mušom, /eno Kapacita ouae 3t> tisíc kusov ošípaných a denná produkcia 10 tisíc kilogramov bravčoviny. Na obr. vľavo: BSP Jmajia Kompira pni vonnom rozďeíawníúloh. Vpravo: časí zmontovaných hált dodaných agrokomplexom Agárt Snímky F. Lainca z Maďarska. *