Roľnicka Nedeľa, august 1948 (III/31-35)
1948-08-01 / No. 31
CenA 2 KCd Ročník III. Číslo 31 Bratislava, Jesenského ulica 12 1. augusta 1f4B OHLAS ZA URÝCHLENÉ DODÁVKY OBILIA Potreby zásobovania Rolnícivo splní svoju povinnosť! — Prečo čím prv odovzdať? Nikdy ešte nezáležalo na tom, aby rolníctvo čím prv dodalo obilie pre verejné zásobovanie, ako na tom záleží teraz. Máme ho viac ako iné roky, tak prečo by sme ho kupovali mnoho z cudzozemska? Veď potom naše vlastné obilie zostalo by na krku tým hospodárom, ktorí by sa s do' dávkami oneskorili! Verejné zásobovanie musí vedieť, kofko obilia naše roľníctvo dodá, a ako rýchlo ho bude dodávať, a podlá toho zariadi obilné dodávky z cudziny! Rolníci, nedopusťme, aby sa ho nemuselo doviesť primoc, vyše jK>treby, a preto dodávajte včas a čim prv najmä teraz. Keď ho dovezieme teraz menej z cudziny, zostane nám potrebných tovarov viacej doma, a to nám tiež bude na osoh. Nie je to teda dosť. keď dovezieme obi* lie šťastne pod strechu, ale pre vL prospech musíme čím prv vymlátené obilie dodať! Na tom záleží celá naša zásobovacia hospodárska politika a náš vlastný dobrobyť. prAca a pläca Niekde je žatva už celkom skončená, niekde sa na ňu pripravujú s tou žiadosťou a túžbou, aby priaznivé počasie pomohlo úrode v dobrom stave do stodôl. Žatva — to je tá výplatná doba, keď roľník poberá svoju plácu za všetku tú robotu, čo svojim poliam v potu tvári venoval. Úradník má svoj bezpečný mesačný plat, robotník má svoju pravidelnú, ustálenú týždennú mzdu bez ohľadu na priazeň alebo nepriazeň prírody a počasia, len tomu roľníkovi prichodí trpezlivé čakať a úfať sa, že sa mu urodí a aj on dostane raz do roka zaslúženú plácu za celoročnú robotu a námahu svoju i celej svojej rodinky. Koľko ráz za tú celú dobu dvíhal k nebesiam oči, tu v obave, tu s úfnosťou, koľko ráz prosil si to Božie požehnanie a slmmai svoje usilovanie pri tom, či sa sára dosť pričinil, či nič nezanedbal pri svojom dôležitom diele a či zariadil všetko tak, ako sa patrilo! Ale časy a skúsenosti naučily našich roľníkov, že veru tá úroda samotná nie je všetko. Nesberajú a nesvážajú oni tie plodiny len pre seba, pre svoje živobytie, cle aj na predaj, na to, aby si za utŕžené peniaze pokúpiíi, získali a zadovážili všetko, čo k životu a jestvovaniu svojej rodinky potrebujú. Preto je tak dôležitá predajná cena obilia a ostatných noľnvch plodín, a preto veľmi a veľmi záleží na tom, aké sú a budú ceny tých vecí, čo roľnícka rodina musí kupovať a čo do svojej domácnosti potrebuje. A toto je jedna z tých základných starostí, ktoré majú naše dediny. Žatva rozhoduje, koľko bude tých zásob, predajné cenv roľníckych plodín rozhodujú, koľko utŕži a ceny tovarov rozhodujú, koľko Čoho si roľníci a roľníčky môžu kúpiť a zadovážiť. Preto bývalý už od dávna tie tuhé zápasy o tú „paritu“ (rovnosť) medzi cenami pôdohospodárskych výTobkov a medzi cenami výrobkov priemyselných, aby totiž medzi nimi bol statočný a spravodlivý pomer. A to potrebujeme a požadujeme obzvlášť teraz, po tej lanskej suchote a neúrode. Dnes každý roľník dobre už rozumie, že by mu nepomohly ani neviem aké vysoké ceny jeho plodín a produktov, keby následkom toho zas priveľmi zdražely i tie priemyselné články, ktoré zas on musí knnovať; vtedy by razom ďalej zdražela remeselnícka práca, robotnícke mzdy by sa musely zdvihnúť — a roľník byz vysokých cien za s nič nemal, a preto je na jdôležitejší snrávnv a spravodlivý pomer medzi roľníckymi výrobkami a yýrobkami priemyselnými. Teraz sa odhadu ie, že pre verejné zásobovanie v Republike naše pôdohospodárstvo z teraišej žatvy odovzdá v čes'^ý^h kra jinách 100 tisíc vagónov chlebového obilia, ŕt. j. pšenice a raži), na Slovensku 28 tisíc vaí>;ónov chlebového obilia, a do gf, >yO SSSR OTÍhlí^P© 20.000 vagónov pšenice pre dosta-točné doplnenie skladov. Ráta sa s tým, že vo fabrikách a dielňach pracuje a bnde pracovať zas viac robotníkov, čo potrebujú zásobovanie potravinami, a ten ľud zas dorobí a dodá také množstvo nriemyselnvch článkov, že to postačí na zaplatenie obilia, ktoré si dovezieme. tnáče zásobovacia sitnáei.a v obilí vo svete sa celkom premeňuje. Tie štáty, litoré vždy malý veľké nrebytky obilia na vývoz, Kanada, Spojené štáty severoamerické, Argentína a Austrália už cítia, že aj v euronských kraji"^eh sa pomery napravily, a že snáď budú musieť svoje obilné nrebvtky lacnejšie ponúkať a predávať, a že teda svetové ceny obilia nadnii. (To ale netýka sa našich štátov s plánovaným (Pokračovanie na 2, strane) Vývoz pôdohospodárskych výrobkov zaistí viac textilu a obuvi čo sa tým napraví. — Potreby dovozu a vývozu (MM. Praha.) —• Minuloročné sucho zavinilo kritický stav v našom hospodárstve, zlé dôsledky toho pociťujeme ešte aj dnes v kaž* dom odvetví nášho hospodárskeho živote. Boli sme totiž nútení dovážať obilniny a krmoviny zo zahrarMČia, a tie sme museli uhradiť (zaplatiť) priemyselnými výrobkami: pri tom ešte sa zmenšil vývoz našich pôdohospodárskych výrobkov, ktorý doniesol pre naše hos* podárstvo značné príjmy. V niektorých, druhoch výrobkov tento vývoz celkom odpadol. Chmef, slad, cukor a rané zemiaky boly hlavné produkty, ktoré sme vyvážali do cu' dz'iny 4 za ktoré sme dovážali zo zahraničných trhov bavlnu, kožu a iné výrobky, Ked si uve* domíme, že za 1 q cukru môžeme z cudziny privesť napríklad 440 kg draselnej soli, alebo bavlnu, temer na 11 pracovných oblekov a'ebo 32 košieľ, alebo kožu na 10 párov topánok, vtedy najlepšie pochopíme, čo znamená pre nás vývoz pôdohospodárskych vý' robkov do zahraničia. Keď sa teda u nás zvýši výrobnosf pôdohospodárskych výrobkov — a to sa pri tohoročnej priemernej úrode dá docieliť — vtedy stúpne aj naša výrobnosť v priemysle a tým sa dostane našim roľníkom viac textilu, viac obuvi a iných prepotrebných priemyslových výrobkov, ktorých nedosta’ok sa javí po našich dedinách citeľne. Tým, že sa snížil vývoz pôdohospodárskych produktov, zaťažil sa u nás priemysel. Kritickú situáciu v našom hospodárstve museli sme zachraňovať až nadpriemer. výrobou a vývozom v priemysle. Ne to zas bol potrebný veľký dovoz surovín zo zahraničia. A lak musel priemysel platil dva razy. Jednak za dovezené obilie pre zaistenie výživy obyvateľstva a lednak za suroviny, ktoré potreboval k zvýšeniu svojej výrobnosti a ktoré v normálnych rokoch boly získavané práve pôdohospodárskym vývozom. A tu je jasná odpoveď všetkým pochybovačom a šuškáfom, ktorí rozširovali falošné zprávy, že vraj dvojročný pián v priemysle ie splnený iba na papieri, lebo ináč vraj u nás by, už musel byf dostatok priemyslových výrobkov. Pravda je táto: Náš priemysel svoj plán SpniL Podľa údajov Ústrednej plánovacej komisie za prvý polrok 1948 celkove na 102 percent, ale týmito priemyslovými výrobkami museli sme uhradiť dovoz obilnín a surovín z cudzozemska pre náš priemysel. Zvýšením vývozu pôdohospodárskych výrobkov musíme teda náš priemysel v budúcom hospodárskom roku odbremeniť a teda zvýšiť výrobnosť pôdohospodárskych produktov. Predovšetkým musíme sa postarať v tohoročnej žatve o náležité sobranie úrody a vymlátenie aobilie, o včasné vykopanie zemiakov a "repy a o spoľahlivé zaistenie dostatočného množstva krmovín. Od tohto závisí celkove zvýšenie našej životnej úrovne a zároveň aj to, aby u nás bolo dosť textilu, obuvi a strojov, lebo tými'o výrobkami sme museli v minulom roku uhradzovať náš snížený vývoz pôdohospodárskych výrobkov a platiť za obilniny, privezené zo zahraničia. Varovný hlas amerického leteckého odbo^nika; Sovietsky sväz je najväčšia letecká mocnosť Aj zahraničné noviny v západných štátoch priznávajú, že ten nedávny „Deň sovietskeho letectva“, presvedčil mnohých cudz ch ®dborn kov i vojenských činiteľov o tom> že letecká sila Sovietskeho sväzu je skutočne obrovská a nemožno k nej prirovnať ž'adnu inú na svete. Toto dosvedčovali už dávnejšie viacerí vysokí vojenskí hodnostári a priemysloví odborníci, najmä v Amerike a otvorene písali v amerických vojenských časopisoch, že keď soviet! koncom poslednej vojny dorábali až 40.000 lietadiel ročne, teraz v ^novených a nových iabrikách môžu vybudovať ešte viac. Námestník predsedu sdruženia americ' kého leteckého priemyslu Harvtre Stowers minulý tvždeň vyhlásil, že Sovietsky sväz je najväčšou leteckou mocnosťou sveta a Spojené štáty (USA) sú iba nan druhom mieste. Povedal to na schôdzke obchodnej komory v LosAngcIs dodal, že SSSR má viacej dobre vycvičených letcov aj viac bojových lietadiel ako Amerika. Lele‘'kí odborníci v Amerike hovoria, že sovietske lietadlá sú spoľahlivo a pevno vyrobené a najmä tie moderné raketové lietadlá r%ia Ŕusí s neobyčajnou dôvednosfou a presnosťou. To všetci uznávajú a pozerá preto celý svet na sovietske letectvo s obdivom, (p) Jo i to Tohto roku teda priprávame $a tut to, že naša výživa až do budúcej žatvy bude ob“ staraná a zadovážená zväčša z našej vlastnej úrody. Nie celkom, lebo — to vlastne ani nemôžeme chciei. Hlavní odborníci v hospo^ dárstve a v priemysle dôrazne upozorňujú. Že my musíme a sme povinní doviezť každoročne čiastku obilia z iných štátov. Prečo? Preto, že tie štáty nám platia a budú nám platiť svojím obilím za tie priemyselné články, ktoré mi im dodávame a budeme dodávať. Ak by sme neprevzali a nepreberali toto obilie, zostala by časť našich výrobkov {určených pre vývoz) vôbec nepredaná. Preto naša republika žiada, aby sa na mnohých stranách u nás sialo rnenej- chlebového obilia, ale viacej dobrých krmovín, a aby sa pestovalo viac dobytka, viac ošípaných, viac hydinv, viac oviec a vôltec viac živočíšstva pre mäso a pre tuky, I to má svoj dobrý účel, lebo doteraz musíme dovážať s cudzozemska mnoho tohto drahého zvieratstva a bolo by rozumnejšie, aby sme miesto toho dovážali obilie, ktoré je omnoho lacnejšie a už ho bude všade na východe a na juhu dosť a dosť. Rozprával redaktor Vojtech Dolejší, že k ním do redakcie R. Práva prišla jedna, ináč vážna pani, prečo vraj sa v novinách stále píše, že u nás v republike treba viac práce,’ že všetci musia horlivejšie a svedomité robiť i v priemysle aj inde. Malo by sa to vraj robiť naopak; Napred by sa malo tudom prideliť všetko a všetko také. čo ludia pre domácnosti potrebujú a sháňajú, a — až potom nech sa od nich žiada horlivá práca, kßd budú siyokojnejší. A tam jej povedali: Ano, áno. ale —* * čoho sa to všetko má a bude prideľovať, ked sa to v dostatočnom množstve nedorobi? Tie veci musíme mať, a potom pridetovať. ' I na to mala plán. No, nech sa teda tie dorobené veci, textílie a iné tovary zadržia všetky doma a nevyvážajú sa, a hneď ich bude všetkého viac! Na to dostala odpovedi Ale ako dostaneme z cudzozemska bavlnu, tan, vlnu, jutu, kože, a iné suroviny, z ktorých tie potrebnosti máme dorábať? Ved by sme ich nedostali, keby sme jednu časť výrobkov z nich spracovanú nevy viezli. Bez surovín nebolo by tovarov a okrem toho bola by nezamestnanosť, Aj za to nemôžeme si viac dorobených tovarov doma nechuť. To porozumie každý rozumný človek. Lenže s paničkou bola ťažká reč: Prečo vraj teda nepopýtame Ameriku aby nám niečo dala? Nuž — preto nie, že sa nikde v svete nič nerozdáva. Francúzsko a . Taliansko museli prijať tvrdé ponižujúce a nebezpečné záväzky už len za to, žé im Amerika začína peniaze — požičiavať s tým rozkazom, žé za ne musia všetko nakúpiť (a draho!) v Amerike, A rozumní ľudia v oboch štátoch tŕpnu, čím, kedy a ako zaplatia tie ohromné dlžoby, Či budú im za to musieť odstúpiť svoje vlastné francúzske (poťažne talianske) fabriky, bane, lesy, pôdu a dopustia, aby nad tým všetkým panovali cudzinci? • Americké hospodárske panovanie je tvr-. dé, vykorisťujúce a bezohľadne, lebo kapitál nezná ani milosrdenstva, ani žiadneho ohľadu a zná len zotročovdť. A tak len svedomitá práca môže nám zaistiť dobrobyt a zachovať slobodu. Podľa plánu dodá Slovensko pre verejné, zásobovanie obyvateľstva približne 28.000 vagónov obilia, ak bude môcť všade dodržať dohodnuté dodávky. Idú ale ponosy, že niekde z prehnanej neuváženej horlivosti určili si roľníci azda priveľké povinnosti a majú obavy, že ťažko budú môcť splniť svoje záväzky. ľ v tom treba opatrnosti, a spravodlivo mtisí sa preskúmať, čo je kde možné a čo neiiiožné.