Roľnicka Nedeľa, november 1949 (IV/45-48)
1949-11-06 / No. 45
CenA Z K.C^ Roéník IV. — Cselo 45. 30 .A i^ Bratislava, Jesenského nllca 12 nedefa Pósolst'vo prezidenta Rertuhliky k štátnemu sviatku Upevňovať spoluprácu robotníkov a roľníkov Ku Dňu slobody predniesol prezident Republiky Klement Gottwald, československým občan,m toto posolstvo; „Prlsluôníci vcjaka, Sboru národnej bezpečnosti a ľudových milícii, súdružky a súdruhovia, drahi priatelia! Slávime opäť náš národný sviatok 28. október, výročie vzniku Československej republiky. Je to aviatik živý a nám všetkým drahý, pretože si pri ôom uvedomujeme, akým veľkým majetkom je národná sloboda a štátna samostatnosť a ako t'ažk; sme ju v celej svojej histórii dobývali. Uvedomujeme si zároveň, že za vznik CSR v roku 1918, za jej znovuoslob denie v roku 1945 a za dnešnú možnosť budovať ju aiko slobodný, nezávislý, socialistický štát, vďačíme nášmu veľkému spojencovi SSSR. Od roku 1945 sa však pridružuje k 28. októbru eáte ďalšia tradícia. Tradícia nášho budovateľského úsilia. 28. októbra 1945 sme vyhlásili znárodnenie väčšej časti priemyslu a všetkého bakovníctva. 28. októbra 1946 sme vyhlásili dvojročný plán a 28. októbra 1948 sme vyhlásUi našu päťročnicu. Sviatky 28. okóbra stály sa tak aj významnými medzníkmi našej cesty k socializmu. Nuž, pozrieme sa, e akými výsledkami budovateľskej práce prichádzame k tohoročnému 28. októbru, pozrime sa, o čo sme postúpili vpred od p:sledného 28. okóbra. Hlavným ukazovateľom nášho hospodárskeho vývoja je plnenie nášho plánu. Do obdobia od posledného 28. októbra spadá splnenie dv jročného plánu, ktorým sme skončili obnovu nášho hospodárstva, dosiahli určitého zvýšenia životnej úrovne nášho ľudu a vytvorili základy a predpoklad.v pre 5RP, pre veľký rozvoj výrobných síl v 5RP, pre budovanie socializmu. Dnes môžeme ďalej konštatovať, že aj s výsledkami prvých troch štvrt'ročí 5RP môžeme byť spok jní: od 1. januára do konca septembra t. r. sme splnili plán na 101.8% napriek tomu, že plánované úlohy baly značne výššie ako vlani. Zmýlili Sa vSak všetci reakcionári a uSkierači, ktorí sa domnievali, že nám na to nebudú stačiť sily. Ďalším dôležitým ukazovateľom nášho h. spodárskeho vývoja je stav zásobovania. Aj tu sa môžeme na doterajšie výsledky pozerať so zadosťučinením. Aj tu sa zmýlili reakcionári a uškierači, ktorí sa domnievali, že sa naše zásobovanie bude zh ršovať a že tak oni budú ťažiť z nespokojnosti ľudu. Zásobovanie sa však nezhoršilo u nás. ale v kapitalistických štátoch, nad ktorými ga dvíha prízrak krízy. U nás na pak sa zásobovanie zlepšilo. Počas roku snižili sme niekoľko ráz ceny najrôznejšieho tovaru. Naposledy k 1. októbru •me zrušili pridelové hospodárstvo ňa chlieb, pečivo a múiku a značne snižili ceny mnohých výrobkov na voľnom trhu, medzi nimi mäsových konzerv, cukru, mydla a aj masla. Zároveň sme dali d- voľného predaja mäso, mäsové výrobky, margarín, a iné požívatiny. Náš ľud mohol teda zlepšiť svoj jedálny lístck. Podstatne sa zlepšilo i záarb van'e textilom a obuvou, ktorých ceny na voľnom trhu Sa snížily v júni a u ktorých na viazanom trhu ea značne snižila bodová hodnrta. Prečo sme mohli urobiť tieto zlepšenia ? Za to ďakujeme predovšetkým obetavej a vy.^pelej práci našich robotnik'v na plnení 5RP. Výrobnosť nášho priemyslu rastie, pretože naši robotnici pracujú stále viacej údemiokym spôsobom, zlepšujú a zdokonaľujú výrobný proces. Naša rob tnícka trieda tak potvrdzuje, že je skutočne najuvedomelejšou silou nášho národa a jeho dôstojným vedcom. Ďakujeme za to ďalej našim r'T- nikjm, ktorí včas sobrali bchatú tohoročnú úrodu. Sme si však dobre vedomí, že rozhľdujúcim činiteľom tu nebola príroda, ale práve Ich usilovná práca a odovzdávanie dodávok. Aj tu sa náramne sklamuli reakcionári a uškierači, ktorí .sa domnievali, že nás vidiek bude mariť bud vateľské úsilie, alebo na toto .sa aspoň ľahostajne pozerať. Opak je pra.vdou. Naši roľníci spoločne g robotníkmi pracujú k rozkvetu nášho štátu. Posledná žatva je pamätná 1 tým, že sa široko prejavila snaha pracovať i v pôdohospodárstve novým, moderným spôsobom. Ukázalo sa, že práve tam, kde pom cou Jednotných roľníckych družstiev sa pracovalo novým spôsobom, bola žatva skrátená a zh:spodárená. Nové spôsoby spol čnej práce roľníkov sa osvedčily 1 pri jesenných poľných prácach. Veľký rozmach dosiahol náš zahraničný obeh d. Tu je menovite radostnou skutočnosťou, že za tri štvrte tohto roku vzrástla výmena tovaru s našimi spojencami SSSR a ľudovými demokraciami o 30% pr.ti rovnakému obdobiu minulého roku. Priaznh'ý je stav našich financií a meny. Vzostup sa prejavuje 1 na poli kultúry StáJe širšie vrstvy nášho ľudu zúčastňujú Sa na kultúrnom živote Sv'ju tvár meni i sama na.ša kultúra, nadobúdajúc rysy kultúry novej, socialistickej. Preto treba zdôrazniť, že i naša inteligencia, či už technická alebo právnická, vedecká či umelecká berie činne podiel na rozvoji nášho národného života. Co sa týka vnútropolitických záležitosti štátu k najvýznamnejším udalostiam patrí vyriešenie vzťahu medzi cirkvami a štátom. To sa stalo zák:nom o hospodárskom zabezpečení cirkvi a zákonom o zriadení štátneho úradu pre veci cirkevné. Tieto' zákony zbavily cirkvi hmotných starosti a umožňujú, aby sa plne venovaly Isvojlm náb'ženským úl-hám. Tieto zákony tiež rozptýlily všetky obavy niektorých ľudi. ako by snáď náš ľudovodemokratický štát mal nepriateľské stan:vlsko k náboženstvu. Myslím, že dnes, po vydaň! týchto zákonov, ktoré vniesly jasno do vzťahu štátu a cirkvi, môžeme a novým dôrazom opakovať: Náš štát zaručuje každému náb ženskú slobodu a um''žňuje vykonávanie náboženských obradov. Nedovolíme však nikomu, či už doma, s^bo y rohraničl, aby zneužíval náboženstvo k p-dnecovaniu a organizovaniu protištátnej rozvratnej činnosti. Treba sa zmieniť aj o zahraničnopolitlckm postavení našej republiky a o úsnechoch svetového frontu o mier, vedeného SSSR. Ano, tento rok priniesľl veľké posilnenie svetového frontu mieru a teda aj zahranično-pol’tického postavenia Československa. Najťažšou ranou svet:vé (Pokračovanie na 2. str.) Pripravuje sa veľká a poučná výstava Denne sa môžu naši roľníci dočítať o pekných úspechoch, ktorých sa dopracovali ich druhovia, ked začali používať nové formy hospodárenia. Ide o tých, čo si založili Jednotné roľnícke družstvá, ktoré sa sta^y nositeľom nového ducha na našej dedine. Povereníctvo pôdohospodárstva v snahe oboznámiť všeikýcli rolnikov s potrebou a výhodami nového, organizovaného spôsobu práce, usporiada v Bratislave na výstavišti SLODOB v dňoch 19. XI.—11. XII. 1949 celoslovenskú pôdohospodársku výstavu, ktorá veľmi názor" ne ukáže našim roľníkom, akými cestami sa musia uberať, ked chcú dosiahnuť lepších výsledkov vo svojej práci. Na výstave každý roľník uvidí, ako treba organizovať práce k ich dokonalej.šiemu, rýchlejšiemu a ľahšiemu zdolaniu a aby bol z práce väčší úspech. Prečo a ako treba používať strojovej pomoci, prečo plánovať a zavádzať jednotné osevne postupy. Roľníci dozvedia sa prečo a ako treba robiť podmietku, hlbokú jesennú orbu a rôzne iné práce, ktoré sa u nás v minulosti nerohily a keď len zriedkavo. Ako treba pôdu upraviť pre dokonalú výživu rasUín, ako hnojiť a čím hnojiť, kedv a kde aké hno.fivá používať. V časti ochrane rastlín proti škodcom, oboo známia sa roľníci s prostriedkami, ktoré "a ničenie treba používať. *rečo treba bojovať proti škodcom hromadne a nie ind'vidiiálrre. Ako vykovať hektárové výnosy, aké >sivá treba s'aľ kde ako ich siať. Výstava ukáže, koľko tisíc vagónov obilia by sme takýmto dokonalým spôsobom dosiahli, ktorý sa už v niektorých obciach, kde sú jednotné roľnícke družstvá, vykonáva. V časti ovocinárskej, /ýstava bude sa zaoberať, ako pestovať stromy, ako ich ošetrovať. Poukáže na výhody družstevného ošetrovania a výsledky, ktoré sme dosiahli použitím Mičurinského výskumníctva. Ale zeleninársitvo bude mať svoju vlastnú časť, v ktorej sa budú môcť roľníci dozvedieť, ako vypestovať najkvalitnejšie druhy ze.eniny. Roľníci sa budú môcť na výstave názorne prevedčiť a počuť slová z úst ľudi, ktorí už vo poučné svojej •aci dosiahli pozoruhodných výsledkov. Celoslovenská poľnohospodárska výstava bude veľmi dobrou školou pre všetkých našich roľníkov a veľmi výdatnú pomoc poskytne najmä tým, ktorí o presadenie nokrokovej myšlienky na svojej dedine musia ešte bojovať. Povereníctvo pôdohospodárstva postará sa, aby na výstava aa dostali funkcionári každej oboe a najvzome^í roľníci za minimálny poplatok, skoro zadarmo. Ostafní návštevníci budú mať veľmi -Vri-odnú sľavu na železnici a iných dopravných prostriedkoch, ktoré ich na výstavu dovezú. Tejto výstavy by sa ma' zúčastniť každý roľník. Ona každého najlepšie presvedčí o tom. aké veľké úsilie obetuje štát na odbremenenie nášho dedinského mn pomáha np hiidoy-an? lepšieho života v novej ľudovodemokratickej republike. -ník. , t. 6. 0ov«nbra 1949 FB. VOTBT7BA SVETODEJNY DEN K 32. výročiu Veľkej októbrovej revolúcie Ten c^,ýmy 7- n<Hember 1917 (P^dľa b,ývaiého ruského kalendára — 13 dnf oneskoreného — ráta] »a za október) bude večne pamätný nielen >reto, že vtedy skrsol a do šírej rustej krajiny zapustil mocné korene siobodný, k pracujúcemu ľudu všekých Svojich národov spravodlivý. Sovietsky sväz ako nerozbomý hrad, lávny príklad a bezpečná nádej všekých ukrivdených vo svete, jje aj ako jedinečná opera a zdrOj sUy pre •šetky ďalšie oslobodzovacie b®je vdekoľvek medzi národmi zemegule. Októbrová revolúcia je ako ohr*^ný horský vrcholec, ktorói'io ozrutnú .ýšavu d'^bre zbadáme až vtedy, keď ’alej poodideme od jeho päty. Tak e to 8 týmto najväčším dejinným >revratom: keď mesiac za mesiacom, rOfc za rOkom, desaťročie za de«aťrO- ím poodstupujeme od neho, vtedy nOvým a novým obdivom, prekvapením a úžaaon, pochopujeme Jeho edinečný význam, cenu a váhu p®ľa niOvých a n®vých veľkých udalosi, podľa nevidanýa’i premien v dulách, srdciach 1 vo svetových dejooCi, ctoré 8Ű ďalšími dôsledkami Veľkej któbrovej revolúcie. Veď len pOzOrujme: Keď Sovletl o veľkej borbe zvíťazili, razOm sraill a zarazili dravé chúťky západých veľmOcí, ktoré so všetkých trán naskočlly na sovietsku ríšu ako cudzí k®žuch, a chcely ju trhať všetkých strán; so strany Mprmanska 1 Archangelska, pod Kavkaom, so strany Baltu 1 v Ukrajine a ešte i na Ďalekom východe pomOc®u apcaských zbrani. Ale darmo zm®bizos-aly na to 1 všetkých domáclab reakcionárov, darmo zlákaly cudzie ojská — SSSR vyšiel víťazný a sľ®odný zo všetkých strašných skúšok. Žatým h08podársk®u blokádou a sabotážami miestnych ®db®jníkov chceli nepriatelia znemožniť obn®vu Ohromnej pustošenej krajiny a zaliatiť Jej premenu zo štátu zaostalých roľníkOv s drevenými pluhmi na priemyselnú veľmOc. Márna nepilateľská námaha; SSSR z vlastných síl, z vlastných zdrojov a z vlastného rozumu stal Sa m®cným a v© všetkom sebestačným, ^ všetko pripraveným. Geniálny Lenin vopred vedel, že zái>adniarj nebudú cŕicieť d®pustiť, aby Sovletl preulcázall svetu, že ľudstvo môže podľa vlastnej vôle pracujúcich ľudí, bez kapitalistického koristenia, bez hladu a nezamestnanosti a stať »a slobodnými určovateľml '•lastného lepšieho osudu. To Lenin vedel, a Spolu so Stalinom pripravili svoje národy na obranu všetkých výdobytkov slobody a spravodlivosti. Ten strašný nepriateľský útok prišiel, hitlerOvsld vraliOvia a kazitelia v sile 240 divízií vojska volili sa sovietskymi rovinami dlveU ^>npnoa pýchou, že nž-už sa stanú pánmi sovietskej v-eľmoci. A čo? Tá sila sovietskej pripravenosti du-ševnej, mravnej, priemj-selnej, vojenskej a všetkej Inej strašne rozdrvila pri Stalingrade a nespočetných iných bojištjach nacistickú hitlerovskú vojnovú mašinériu, a slávne sovietske vojská pozdvViU červ-enú zástavu nad zrúcaninami Berlína... A viac ešte: na svojich víťazných práporoch 1 nám doniesli stratenú slobodu a nezávisl®»ť tak, ako pred štyrmi rekm) 1 všetkým ujarmený-m stredoeurópskym národom. Doniesli a — zabezpečili! Zbavili nás strachu a hrôzy pred odvekým korlstnlckyra panským nepriateľom, pred ktorým triasli sme sa tisíc rOkov. S®vietslia moc a sil®, vyrástla z Veľkej októbrovej revolúcie, a govietsky srnj-sel (Pokračovanie na S. stranej.