Východoslovenské Noviny, august 1968 (XVII/182-209)
1968-08-01 / No. 182
rg-fISS »«OUTÁBI VžITKÝCH KRÁIÓN,?S POjTI' S aÍ j ORGÁN východoslovenského krajského VÝBORU KSS Štvrtok i. augusta ma • Cís. m. • roé. xvii. • m NA FOND REPUBLIKY Od slov k činom — Prejavy vysokej politickej vyspelosti — K Trenčanom sa pripája aj východné Slovensko — Na konto nášho štátu Košice (ško) — Včerajšia Pravda priniesla pod titulkom „Fond na osoh — nie pre sklady“ článok, v ktorom nadviazali pracujúci mnohých závodov na Slovensku a v Čechách na výzvu trenčianskej Meriny, odkiaľ vyzvali ostatných pracú júcich na tvor-bv, Fondu republiky. ktorým chcú robotníci i ostatní konkrétnym prínosom pomôcť nášmu národnému hospodárstvu. Na tento článok v priebehu včerajšieho dňa zareagovalo 873 zamestnancov Mestského stavebného podniku v Košiciach, ktorí sa rozhodli odpracovať 3. augusta {volná sobota) celopodniková smenú. Získané finančné výsledky tejto smený odvedú na účet 21—71 a ako komentujú svoje rozhodnutie, týmto, chcú vyjadriť súhlas a podporu politike našej strany a jej vedeniu. Z mimoriadnej schôdze ROH, odborového podniku SKODA — dodávateľský závod Praha, stavebná správa Strážske nám po siali hovorí: uznesenie, v ktorom sa — Kolektív pracovní kov — montážneho závodu sa uzniesol, aby rokovanie našej delegácie nepodporili iba morálne, ale aj fakticky. 1 oni venujú finančný výťažok jednej smený na Fond republiky. Zároveň vyzývajú i- ostatné stav by svojho podniku a všetky zá vody k nasledovaniu. I 400 pracovníkov Záhradníckeho podniku mesta Košíc sa pripája k trenčianskej výzve Najbližšiu voľnú sobotu budú pracovať a výťažok smený ve nujú na fond republiky. Tak už nie iba morálnu po moc. Už nie iba slová, ale kon krétne činy, ktorými chcú na ši pracujúci dokázať svoju dô veru našej strane a všetkému čo sa podarilo jej progresívne mu vedeniu prebojovať od za čiatku tohto roka. Tieto príklady bezhraničnej vernosti nášmu štátu, spoločnosti, dôvery v naše schopnosti nemožno komentovať ináč ako absolvovanie a chápanie našich súčasných vnútropolitic kých udalosti na výbornú. V čase, ked našej verejnosti a celému ľudu sú známe nielen naše cesty v politickej, ale ai ekonomickej oblasti, vytryskli z nášho národa opäť nevyčerpateľné rezervy, ktoré sú preja vom politického myslenia na Sich ľudí na úrovni doby. O prestávke rokovania v Čiernej nad Tisou. Foto: ČSTK Z tretieho dňa v Čiernej nad Tisou Stále bez záverečného vyhlásenia ČLENOVIA DELEGÁCIÍ MEDZI OBČANMI - DUBČEK: „SOM TU DOMA“ - ÚVAHY O DÔSTOJNOSTI UBYTOVANIA DELEGÁCIÍ Čierna nad Tisou — (VN). Včerajšie rokovanie predstaviteľov Predsedníctva ÜV KSČS a Politického byra KSSZ začalo presne podľa plánu o 10. hodine. Najprv sa stretol prvý tajomník ÚV KSČS Ale- hal. zander Dubček s generálnym tajomníkom ÚV KSSZ L. I. Brež-nevom. Ich takmer dvojhodinová schôdzka sa uskutočnila v sovietskom vlaku. Pripisoval sa jej veľký význam. Počas ich jednania vyšli členovia obidvoch delegácií do ulíc obce. Ako sme sa dozvedeli neskôr, prechádzka nebola vopred plánovaná. Uskutočnila sa spontánne, nenútene. Na čele išiel prezident Československej republiky, armádny generál Ludvík Svoboda v srdečnom rozhovore s A. N. Kosyginom a Josefom Smrkovským. Za nimi ostatní delegáti. Pred železničnou stanicou splynul tento prúd s občanmi v skoro manifestačný sprievod. Sovietski súdruhovia sa živo zaujímali o minulosť a súčasnosť tohto suchozemského prístavu. Na ich početné otázky odpovedal predseda MNV v Čiernej nad Tisou ján Šimo. Informoval ich o tom, kofko ľudí v obci žije, kofkí pracujú na prekládke a na železnici, koľko bytov majú obci a akým spôsobom boli pov stavené. Zvlášť milé na tejto besede na ulici bolo, že tlmočníka robil náš prezident generál Ludvík Svoboda. Keď sprievod prechádzal hlavnou ulicou okolo bloku B, na s jednom balkóne sa objavil muž fotoaparátom a úctivo sa opýtal, či smie zmačknúť spúšť. Na to sa členovia delegácii usmiali, otočili sa k nemu, a občan si urobil historickú snímku. Cien Predsedníctva DV KSČS František Kriegel, sa zastavil pri skupine dievčat a pýtal sa ich, prečo stoja v bielych plášťoch. Odpovedali mu: „My sme z lekárne . ..“ „A koňak máte?“ opýtal sa ich. „Pre vás vždy, ale keď rokovanie dopadne úspešne, tak to riadne oslávime, odpovedali.“ Na chodníkoch sa ozývalo volanie: „Nech žije Svoboda!“ Ľudia stáli v oknách, tlieskali a mávali vzácnym hosťom. Prechádzka zanechala v obci dobrý dojem. Optimizmus, ktorý sa zračil na tvárach členov obidvoch delegácií, prispel k zlepšeniu celkove napätej atmosféry, ktorá vládla v obci. Ľudia boli zvedaví na priebeh rokovania. Kusé a málovravné správy neuspokojovali. Chceli aspoň z ich tvárí vyčítať, ako rokovanie pokračuje. Opýtať sa na to priamo, nik si netrúfal. Ale táto družná, spoločná beseda s občanmi aspoň trochu toto napätie uvoľnila. Bolo to vidno už aj popoludní, keď okolo Uzlového klubu ČSD sa pohybovalo podstatne menej ľudí ako doteraz. Keď sa členovia delegácií vrátili k Uzlovému klubu ČSD, na priestranstvo pred železničnú stanicu prišiel aj súdruh A. Dubček. Neďaleko stojací občania začali volať: „Chceme vidieť Dubčeka!... Chceme vidieť Dubčeka!...“ Prvý tajomník CV KSČS im zakýval, ale ľudia sa s tým neuspokojili. Napokon si to rozmyslel a spolu s Tosefom Smrkovským prišli medzi občanov, ktorí ich okamžite obklopili. Kládli im rôzne otázky v slovenskej i maďarskej reči. A keď sa súdruha Dubčeka niekto opýtal, ako sa v Čiernej cíti, odpovedal: „Cítim sa tu ako doma.“ Potom sa opravil a povedal: „To „ako“ musím vypustiť, lebo sa tu cítim skutočne doma.“ Keď sa s nimi lúčil, mnohí volali: „Držíme vám palce, neustúpte!“ Na to súdruh A. Dubček reagoval slovami:' „Rokujeme s priateľmi, nebojte sa, všetko dobre dopadne.“ Pred Uzlovým klubom ČSD, v ktorom prebiehali obojstranné rokovania, sa sústredili obidve delegácie. Po krátkej porade naši sa odobrali do zasadacej miestnosti k samostatnému rokovaniu, kým sovietska delegácia odišla do svojho vlaku. Pred trinástou hodinou začala sa členom našej delegácie obedňajšia prestávka. Po troch hodinách na peróne železničnej stanice opäť zaznel potlesk. Pri vlakových súpravách sa objavili Alexander Dubček a L. I. Brežnev. Za nimi prichádzali do Uzlového klubu z našej strany: Ludvík Svoboda, Josef Smrkovský a Oldřich Černík. Zo sovietskej strany A. N. Kosygin, M. A. Suslov a N. V. Podgomyj. O šestnástej hodine sa teda začalo rokovanie medzi týmito predstaviteľmi obidvoch delegácií, ktoré trva(Pokračovanie na 2. strane) Zvýšenie, ai zníženie cien Praha (ČSTK) — S platnosťou od X. augusta t. r. sa menia podľa inlormácií zo včerajšej tlačovej besedy v Prahe maloobchodné ceny niektorých druhov tovaru. V prepočte na celoročný predaj sa malobchodné ceny zvyšujú cca o 307,7 milióna Kčs, u odevného tovern o 41 miliénov Kčs a priemyselného tovaru o 136 miliónov Kčs. Naproti tomu sa maloobchodná ceny znižujú o 54,7 milióna Kčs, takže zvýšenie cien prakticky predstavuje 430 miliónov Kčs ročne, vrátane koženej galantérie, kde sa malobchodné ceny menili nž k 23. 7. 1968. Tohto roku za obdobie od 1. augusta do konca roka budú uvedené zmeny znamenať zvýšenie maloobchodných cien asi o 192 miliónov Kčs. Uvedené čiastkové opatrenia zodpovedajú prijatej ekonomickej zásade, podľa ktorej majú ceny zodpovedať nákladom. Preto sa ceny zvyšujú predovšetkým tam, kde maloobchodná cena je nižšia ako veľkoobchodná cena, za ktorej |e tovar dodávaný z výroby. Rozdiel sa dosiaľ hradil zo štátneho rozpočtu. Napr. za rok 1967 predstavovali dotácie zo štátneho rozpočtn k maloobchodným cenám viac ako 4 miliardy Kčs. Z potravinárskeho tovarn sa zvyšujú maloobchodné ceny morských rýb a rybacích výrobkov. Úpravy cien sa premietnu taktiež v reštauračnom stravováni, v lahôdkárskych výrobkoch a v cene výberového stravovania v závodných jedálňach. U priemyselného tovaru sa zvyšujú ceny fotochemických výrobkov, pozinkovaného a pocínovaného riadu, osvetľovacieho skla, sedlárskych a brašnárskych výrobkov, dvojitých rebríkov a pod. Znižnjú sa ceny vysávačov, výrobkov z plastických hmôt, prípravkov na ochranu rastlín i ceny ďalších menších skupín tovarn. Zasadala Čts^á národná rada Praha (ČSTK) — Včera predpoludním sa v Prahe začala druhá sctrúdza Českej národnej rady. Prerokúva uznesenie Českej národnej rady o rokovacom a pracovnom poriadku a volí si orgány ČNR. O základných koncepciách českej národnej politiky referoval predseda Českej národnej rady dr. Cestmfr Císař. Laborantka M. Kederová v Železnorudných baniach v Rožňave denne kontroluje kvalitu výrobkov surovej flotácie a tak sa tiež pričiňuje o dobré meno svojho závodu. Foto: J. GRENDA Z Košíc do celej republiky Liberec (dío) — Zhruba 300 000 skladacích roliet zo špeciálne preparovaného kartónu je košická Drevovýroba schopná vyrobiť v priebehu roka. Na LVT sa tento monopolný výrobok stal jedným z najviac objednávaných. Ako nám oznámil garant podniku Tibor Vital, dosiahol počet objedná vok uzavretých na Libereckých výstavných trhoch 15 000. Toľko nečakali ani výrobcovia. Dodávky budú vyexpedované za štyri týždne a pôjdu prakttcky do všetkých krajov republiky. A. ŠEMORÁDIK Len niekoľko málo hodín uplynulo, čo som sa vrátil zo západných európskych krajín. Niekoľko dvoch dlhých málo hodín doma, po týždňoch v cudzine, peň tam mal pre mňa neraz strašne veľa hodín. Čo je doma nového, ako sa vlastne vyvíja situácia, čo je pravda a čo nie je pravda? Blúdite v Mníchove neďaleko hlavného nádražia. I toto mesto má svoj vlastný táp, ruch, chod života. V zmenárnj hneď na železničnej stanici meníte pár dolárov na západonemecké marky. Na rozdiel u nás, tu všadeI to trvá chvíľu. Pred vami číta Švéd nemecké noviny. Na to, či mu bankový úradník za tých pár krátkych chvíľ správne mení celú hŕbu švédskych bankoviek na západonemecké marky, nie je zvedavý. Číta informácie západoneméckých agentúr o Československu. Prechádzate ponad ulicu, cez perfektne zhotovený drevený most — Mníchov sa totiž chystá na olympiádu — dvaja páni náruživo vyslovujú meno Dubček, cé bez mäkčeňa. Pred jedným obchodným domom sa za dívate na koberec vyložený vo výklade Neviete, odtrhnúť oči, taký je nádherný. Ale postará sa o to kamelot. Meno Dubček vykrikuje tak hlasno, že sa mu div neroztrhajú hlasivky. Vstúpite do espressa v Zärichu, lámanou nemčinou si pýtate kávu Pravdaže, hneď vidia, že ste cudzinec, hneď vidia Co je pravda a čo nie? na celom vašom výzore, že ste z niektorej krajiny východného bloku. Rus?, opýtajú sa vás. Nie, Čechoslovák. A, Dubček, a nasledujú prívaly slov chvály, pozdravy pre Dubčeka a vás ešte ochotnejšie oblúžia, aj ked je to tu v obchodoch, v baroch, v reštauráciách a všade kam sa pohnete, samozřejmost. V Ženeve zastanete na nábreží Ženev ského jazera a rozmýšľate, či sa opriet o kamenný múr a dívat sa na križovatku, ako policajt viac než pokojne riadi more áut, v tomto okolo stoštyridsat, či stošestdesiattisícovom meste, v ktorom križuje ulice vyše 114 tisíc áut. Na každú rodinu tu pripadajú dve autá. Alebo prejst cez most na pravú stranu jazera a dostat sa až uprostred jazera k vodometu, ktorého vody tlak vynáša do výšky nejakých tých sto metrov a tam počúvať na škrekot čajok a či si už hneď teraz zájsí, pravdaže, na vlastnom „šlapcúgu“, lebo grošíky na taxík nestačia, do paláca Organizácie Spojených národov. Darmo si však napokon sadnete na výbežku ostrova na lavičku, aby ste si od úmorného chodenia vydýchli a bezmyšlienkovite sa zadívali do ďalekého oparu tohto veľkého a aj prekrásneho jazera. Kameloti chodia všade a opát i tu vyvolávajú titulky v novinách o situácii v Československu. Naozaj, čo je doma nového, ako sa vlastne vyvíja situácia, čo je pravda čo nte je pravda, koľko je pravdy v hoci a ktorých západných denníkoch, v ktoromkoľvek západnom rozhlase, či televízii? Nie, namôjdušu nie, neoddýchnete si. verabože, darmo sa chcete pokojne a dlho zadívat v Paríži na Mona Lízu. Ktoré must návštevníkovi vypadnú francúzske (Pokračovanie na 2. strane) PRAHA SA HNEVÁ najmä na Čiernu n. Tisou Do veľkomesta nad Vltavou prenikajú iba jednovetné oficiálne správy a ešte stručnejšie, ničím a nikým nepodložené chýry. Hnevajú sa aj na hŕstku pracovníkov závodu Praga, kto rá podpísala list, uverejnený v utorok v moskovskej Pravde. Príčinou v obidvoch prípadoch je — ako aj u nás na východe známa — nedostatočná informovanosť. Poďme však po poriadku . .. Praha týchto dní pri- gm pomíňa svojrázny diskusia ný klub. V kaviarňach, O pri pive, na pracoviskách, všade sa Čierna nad Tisou spomína v najrôznejšej sich variantoch, skloňuje j y najmenej 73 pádoch. ® Oneskorené zvesti o tom, že sovietski súdruhovia O nechali našu delegáciu -C hodinu čakať, že sa „po bratsky“ zvítali iba s gen. f- Svobodom atď., vyvolali v hlavnom meste reonb"Z liky množstvo opytovacích C viet, v ktorých prevláda *0 najmä slovko PR-EČO. >U q — Prečo pán Dubček (tak Pražania prvého ta- O jomníka ÜV KSČS zväčša titulujú) spí tak málo? ďl — Prečo vo vagóne? C — Prečo sa stretnutie c neuskutočnilo v meste, ktoré má aspoň trochu C úroveň? > — Prečo Císař, Šik, Golds dstücker ostali v Prahe? ■y — Prečo nás novinári zle informujú? — Prečo nám majú su sedia schvaľovať, čo sme si sami „navarili“? A ono veľavravné prečo, prečo, prečo, nepočuť len v „Hyde parku“ Na Příkopech, kde tunajší ľudia vzrušene po celé dlhé hodiny debatujú o všetkom, čo s rokovaním súvisí i nesúvisí (napr. o zásluhách Suvorova, či o osudoch fufba listu Streľcova), ale doslova, ako som už spomenul — o všetkom. Bol som Včera v niekoľkých pražských redakciách, pohyboval som sa po najrušnejších pražských uliciach, obedoval v Slovanskom dome, a jednako som počul to isté. Vyše milión občanov Prahy a okolia už podpísalo rezolúcie, výzvy a prejavy oddanosti vedeniu našej strany na čele so súdruhom Alexandrom Dubčekom. M. KŘÍŽEK a M f DEFORMÁTOR! ZNOVA VO FUNKCIÁCH — Nezáleží OV KSS v Humennorfl na dôvere, komunistov a bezpartajných? Ako je to s rehabilitáciou bývalých funkcionárov v Humenskom okrese, V. Dronina, I. Prokypčaka, J. Andrása, M. Goroľa a ďalších? Prečo sa ľudia ešte stále boja hovoriť? Na tieto a ďalšie otázky dáva odpoveď reportáž našich redaktorov Magdy Reschovej a Jána Medveďa