Východoslovenské Noviny, máj 1971 (XX/102-126)
1971-05-08 / No. 108
Sidra o vďaka sovietskemu M o jeho armáde in node oslobodenie! fZ hesiel k 26. výročiu oslobodenia Československa Sovietskou armádou, 50. výročiu založenia Komunistické) strany Československa a XIV. zjazdu K SC. 1 ORGÁN VÝCHODOSLOVENSKÉHO KRAJSKÉHO VÝBORU KSS Prijali A. A. Bulgakova Praha (ČSTK) — Prvý ta jomník ÚV KSC dr. Gustáv Hu sák a prezident republiky ar mádny generál Ludvík Svoboda prijali včera v súvislosti s poby tom delegácie Spoločnosti so vietsko-československého priateľstva v Československu jej vedúceho, podpredsedu Ostred ného vedenia spoločnosti Ale xandra Alexandroviča Bulgako va. Na prijatí sa zúčastnil veľvyslanec ZSSR v Československu Stepan Vasilievlč Cervonenko. Michalovce (ČSTK) — Pracujúci Michaloviec včera oslávili 28 výročie oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou. Po slávnostnom zasadnutí okresných orgánov, odkiaľ odoslali pozdravnú zdravicu sovietskemu ludu, obyvatelia mesta privítali hviezdicovú štafetu Michalovského okresu. Po jej príchode sa účastníci manifestácie zúčastnili na pietnom akte položenia venca padlým hrdinom na cintoríne Červenej armády pod Hrádkom a pri pamätníkoch na Bielej hore a na ulici Jána Hollého. Popoludní bol na námestí Oslo Vence vďaky Praha (ČSTK) — Za vojenských pôct čestných jednotiek Čs. ľudovej armády a Sovietskej armády a za zvuku Pochodu padlých revolucionárov konal sa včera predpoludním pri príležitosti 2(1. výročia oslobodenia Československa Sovietskou armádou pietny akt položenia vencov na čestnom pohrebisku padlých sovietskych vojakov na Olšanských cintorínoch. Pri pamätníku vzdali čest sovietskym hrdinom a polo žili vence prezident republiky ČSSR Ludvík Svoboda, prvý tajomník OV KSČ Gustáv Husák, predseda Federálneho zhromaždenia Dalibor Hanes, predseda vlá dy ČSSR Ľubomír Strougal a ďalší predstavitelia politického a ve rejného života. Delegácie sa poklonili tiež pa mlatke čs. červenoarmejcov pri Ich pamätníku na Olšanských cintorínoch a potom odišli oficiálne delegácie na Vítkov. boditeľov velký míting pracujúcich mesta za účasti tajomníka Vsi. KV KSS v Košiciach dr. Rudolfa Blahu a zástupcov všetkých okresov Východoslovenského kraja. Po prejave vedúceho tajomníka OV KSS v Michalovciach Jána Pappa predstavitelia všetkých okresov Východoslovenského kraja pripil pozdravné stuhy na štafetu víťazstva a družby, ktorá bude dnes pokračoval v ceste k čs.sovietskym hranciam do Vyšného Nemeckého. Na poslednom úseku štafetu ponesie najlepší brankár hokejových mastrovstiev sveta 1971, majster šprtu Jiří Holeček a majsterka ČS:R v judo Marta Ujjobágyová. Vo 'yšnom Nemeckom zástupcovia Vchodoslovenského kraja odovzdajú štafetu pracujú(Pokračovani na 2. strane.) SOBOTA 8. mája 1971 • Cís. 108. • Roč. XX. • 50 hal. VEĽKÝ DEN V živote človeka sú rôzne pamätné dni: ded narodenia, deň sobáša, deň menin, deň šťastného stretnutia so životným partnerom a iné. Týmto všetkým dňom vzdávam velkú úctu, ale v mojej pamäti najhlbšie utkvel deň skončenia druhej svetovej vojny — Deň víťazstva Sovietskeho zväzu nad hitlerovským Nemeckom. Tento deň bol v mojom srdci, tak isto ako v srdciach miliónov Európanov, a najmä sovietskych ľudt, najviac vytúžený a najdlhšie očakávaný. Viktor BODNÁR Náš prvý robotnícky prezident Klement Gottwald o tomto dni povedal: „Deviaty máj je opravdu veľký deň a najväčší náš národný sviatok V tento deň v roku 1945 navždy skončila hitlerovská okupácia, ktorá ohrozovala samotnú existenciu českého a slovenského národa. Tento deň je zároveň historický medzník. keď český a slovenský národ zahájili novú, tú najkrajšiu éru vo svojich dejinách, éru opravdivej národnej slobody a nezávislosti, éru vlády ľudu, éru oslobodenej práce ludových más. éru budovania socializmu.“ Tejto ére predchádzali však urputné boje našej vojenskej jednotky v Sovietskom zväze po boku Sovietskej armády najprv pri Sokolove, neskôr v bojoch o oslobodenie hlavného mesta sovietskej Ukrajiny — Kyjeva, Bielej Cerkvi, Pod Žaškovom, na Dukle, pri Mikuláši i Ostrave. Ako mladý československý vojak—tankista, i ako motocyklový prieskumník, mal som možnost zúčastniť sa týchto bojov a vidieť vlastnými očami zverstvá, ktoré fašistickí okupanti napáchali na sovietskom ľude i na jeho spoločnom socialistickom majetku. V tejto súvislosti spomínam si ako raz v Buzuluku prišiel k našej jednotke prieskumníkov—samopalníkov Vít Nejedlý a povedal nám, že nás prvých ako elitnú čatu 1. čs. samostatného poľného práporu v ZSSR naučí zbrusu novú bojovú pieseň „Smer Praha“. Veľmi sa nám páčila, najmä slová „Cez spálenisko, cez krvavé rieky ...“ Pravda, vtedy som ešte nevidel spáleniská, ani krvavé rieky, ale táto pieseň nás morálne zakaľovala. Túžba — dočkat sa konečne dňa víťazstva bola silnejšia než strach zo smrti. S heslom „Smrť za smrť, krv za krvi“ a s nenávisťou voči uchvatiteľom, voči tým, čo spôsobili ľudstvu toľko utrpenia, obeti a škôd šli sme do bojov ako pomsty hrozný val vždy bližšie a bližšie k rodnému kraju, vediac, že pod Kyjevom i Bielou Cerkvou bojujeme aj za našu krásnu Prahu. Tesne pred skončením vojny bol som ťažko ranený. Preto deň víťazstva ma zastihol s troma črepinami v hlave v nemocnici Sovietskej armády. Napriek strašným bolestiam díval som sa z nemocničnej izbietky na rozjasaný dav Katowičanov v Poľsku. Táto radosť mi zmierňovala neznesiteľné bolesti. Vonku vyhrávali dychovky, ľudia pochodovali ulicou s pocitmi nadšenia a nových nádejí, ktoré akoby vyvreli z prefažkých skúšok, založené na nesmiernych útrapách, spôsobené svetu ohavným fašizmom. Dlho očakávaný koniec vojny a uvoľnenie z vojnového napätia otvorilo cestu k mierovej obnove a výstavbe, k novému usporiadaniu politických, ekonomických a spoločenských vzťahov. Mier! Cu všetko znamenal a znamená pre tudatva! To si mnohí ľudia ani uvedomiť nevedia. Len si vezmime ako príklad naše kedysi zaostalé východné Slovensko. Tu sa najmarkantnejšie prejavila mierová výstavba, my v najvýchodnejšom cípe republiky to azda vidíme a cítime najlepšie, preto naša vďaka Sovietskemu zväzu za oslobodenie a uvoľnenie sociálneho pokroku je bezmedzná. Naše priateľstvo so sovietskymi ľuďmi je priateľstvo činorodé, vzájomne si pomáhame pri výstavbe našich krajín, spolupracujeme vo všetkých odvetviach hospodárskeho i kultúrneho života, tešíme sa zo vzájomne dosiahnutých úspechov, spoločne snujeme plány do (Pokračovanie na 4. strane.) Oslavy Dňa víťazstva v našom kraji HOLD OSLOBODITEĽOM No hranici večného priot Dnešný deň bude vo Vyšnom Nemeckom na hranici večného priateľstva opát srdečný, vzrušujúci a nezabudnuteľný. Stretnú sa tu zástupcovia pracujúcich Východoslovenského kraja i Zakarpatskej oblasti USSR na oslavách vitazstva a družby. Pripomeňme si, akt nesmierne obete si bol proti fašizmu, koľko vyžiadal svojich najlepších synov obetoval Sovietsky zväz, aby zavfštl porážku Hitlera, aby nám otvoril dvere k slobodnému socialistickému vývoju. Anol Tieto skutočnosti si treba stále připomínat. Na mítingu družby sa stretávajú odbojári i ľudia na barlách t tí s mnohými vyznamenaniami na hrudi. Sú to hrdinoviaI Ich činy sa musia zachovat pre budúce generácie. vo Na dnešnej manifestácii družby Vyšnom Nemeckom nebudú chýbat ant prešovskí odbojári. Iste sem prídu i Emil Chlapeček s júnom Báčikom. Spolu kráčali aj v tohoročnom prvomájovom sprievode. Niesli hrdinskú bojovú zástavu partizánskeho zväzku Capajev, ktorá sa stala najväčším symbolom ľudu východného Slovenska k spojeneckému zväzku so Sovietskym zväzom, naším osloboditeľom, záštitou slobody i svetového mieru. Jána Bačíka poznali sovietski partizáni pod menom Sergej. Emil Chlapeček bojoval v oddiele Capajev spolu so svojím bratom. Je dostatočne známe, že nemecké velenie prikladalo držaniu a obrane Cerhovského pohoria a Slánským vrchom značný význam. Intenzívne tu budovalo svoju obrany. V tom čase tu pracovala sovietska rozviedka, ktorá zisťovala a bedlivo registrovala všetko, čo sa týkalo plánov a búdovaných pozícií nemeckej obrany. Tu sa rodili akcie čapajevovcov. Obidvaja odbojári Ján Báčik a Emil Chlapeček dnes s úctou spomínajú na sovietskych súdruhov, predovšetkým na veliteľa Kurlačevova. Kozareza, Mlkolaja, Plsarenku, Kvetinského, Mtlajevovú a dalších, s ktorými žili a bojovali v ťažkých podmienkach v zemľankách, avšak pri ktorých sa naučili myslieť i bojovať. Aj v ich povedomí ostávajú spomienky: „Silným, nezabudnuteľným dojmom na mňa zapôsobil lekár dr. Katrjuk. Všetci sme ho volali Pavol KOMANICKÝ dochtor Zora. Bol kdesi z Ukrajiny a liečil našich bojových druhov za velmi ťažkých podmienok. Často bez liekov, iba psychicky pôsobil na chorého a v nejednom prípade jeho slová viac dokázali, ako Injekcie.“ Spomínajú, že za ten dlhý čas pobytu v lese iba raz videli (Pokračovanie na 2. strane.)v Na obrázku vfavo Ján Báčik, vpravo Emil (lapeéek. Foto: autor